Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14C-256-2014.pdf
PDF · 77.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/256/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľky: P. U., rod. X., nar. X.XX.XXXX, bytom v O. A. M., X. XX/X, zast. advokátkou JUDr. Slávkou Kováčovou, AK Košice, Štúrova 20 proti odporcovi: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O. A. M., O. XX/XXX o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať navrhovateľke na výživu sumou 50,00 eur mesačne počnúc 20.8.2014, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Dlžné výživné za obdobie od 20.8.2014 do 26.2.2015 vo výške 350,00 eur je odporca povinný navrhovateľke zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,00 eur, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu na platenie príspevku na výživu navrhovateľky-rozvedenej manželky v sume 100,00 eur mesačne, počnúc 20.8.2014. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené, pričom počas trvania manželstva bol odporca zaviazaný platiť jej na výživu manželky mesačne sumou 80,00 eur. Po rozvode manželstva je navrhovateľka nezamestnaná, je evidovaná na úrade práce a nemá žiadny príjem. Keďže mal. syn pochádzajúci z manželstva bol na čas po rozvode zverený do výchovy odporcu, ona bola zaviazaná prispievať na výživu mal. syna sumou rovnajúcou sa 30 % životného minima, čo v súčasnosti činí 27,00 eur.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, dokladmi, ktoré predložili, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. 14C/252/2010 a 11C/131/2010, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 14C/252/2010 zo dňa 16.7.2014 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a mal. syn Q. U.Š. bol na čas po rozvode zverený do výchovy a osobnej
starostlivosti otca. Matka bola povinná prispievať na výživu mal. syna mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % životného minima na jedno nezaopatrené dieťa, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred do rúk otca. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.8.2014.
Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 11C/131/2010 zo dňa 16.11.2011 bol odporca zaviazaný prispievať navrhovateľke z titulu manželského výživného sumou 80,00 eur mesačne, počnúc 10.6.2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2011.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že už 7 rokov je nezamestnaná, je evidovaná na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur. Počas týchto 7 rokov jej nebola poskytnutá žiadna práca, pričom ona si hľadala zamestnanie, avšak nič nenašla. Asi pred 6 rokmi absolvovala rekvalifikačný kurz-nechtový dizajn, avšak tomuto sa venovať nemohla, pretože nemala finančné prostriedky na počiatočný kapitál. Počas trvania manželstva sa tomuto nechtovému dizajnu venovala, avšak po rozvode manželstva sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odišla bývať k svojej matke. Spočiatku sa snažila si vybudovať klientelu, avšak stroskotalo to na tom, že nemala materiál a zákazníčky k nej prestali chodiť. V súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi, avšak túto dávku si musí odrobiť na Obecnom úrade v Kostoľanoch, a to 8 dní v mesiaci. Ďalej uviedla, že sa uchádzala o zamestnanie, avšak iba ústnou formou.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nie je ochotný prispievať navrhovateľke na výživu, pretože počas manželstva si vybudovala klientelu a má vedomosť o tom, že aj v súčasnosti navrhovateľka vykonáva tento nechtový dizajn. Tieto informácie získal od syna, ktorý navštevuje matku. Nevedel však uviesť aký má navrhovateľka príjem. Ďalej uviedol, že on po odpočítaní všetkých odvodov má celkový príjem 750,00 eur mesačne. Z tohto prispieva rodičom mesačne na náklady na bývanie sumou 110,00 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú obaja dôchodcovia. Matka poberá dôchodok asi 300,00 eur a otec asi 350,00 eur. Navrhovateľka prispieva na výživu syna, ktorý je v jeho opatere v súčasnosti sumou 27,00 eur mesačne.
Podľa § 72 ods.1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods.2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods.3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predlžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporcovi domáhala platenia príspevku na rozvedenú manželku, je čiastočne dôvodný.
V zmysle ustanovení Zákona o rodine majú rozvedení manželia možnosť dohodnúť sa na tom, že tomu z bývalých manželov, ktorý nie je schopný sám sa živiť, bude druhý manžel prispievať na jeho výživu.
Keďže sa však účastníci na rozsahu tohto príspevku nedohodli, súd v zmysle § 72 ods.2 Zákona o rodine, rozhodoval o jeho priznaní na návrh navrhovateľky a prihliadal pritom najmä na súčasné majetkové, osobné a sociálne pomery oboch účastníkov ako aj na príčiny rozvratu manželstva v zmysle uvedeného ustanovenia zákona.
Súd mal v konaní preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 14C/252/2010 zo dňa 16.7.2014, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2014. Príčinou rozvratu manželstva boli podľa výsluchu účastníkov vzájomné nezhody ako aj tá skutočnosť, že podľa tvrdenia odporcu navrhovateľka mala známosť s iným mužom. V dôsledku týchto skutočnosti manželstvo prestalo plniť svoju funkciu a podľa výpovede oboch účastníkov náprava manželstva už nebola možná. Na čas po rozvode bol mal. syn pochádzajúci z manželstva zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou rovnajúcou sa 30 % životného minima na jedno nezaopatrené dieťa.
Súd ďalej zisťoval súčasné osobné a majetkové pomery oboch účastníkov a zistil, že navrhovateľka je toho času nezamestnaná, evidovaná, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne. Odporca naďalej podniká ako živnostník a jeho mesačný príjem zostal približne rovnaký ako v čase rozvodu manželstva. Odporca žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí sú dôchodcovia, matka má dôchodok cca 300,00 eur a otec cca 350,00 eur. Stará sa o mal. syna, pričom navrhovateľka okrem bežného výživného, ktoré je v súčasnej dobe 27,00 eur, ničím iným na mal. syna neprispieva. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je zamestnaná ako upratovačka a podľa uvedenia navrhovateľky jej mesačný príjem činí cca 300-350,00 eur.
Na základe uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na priznanie príspevku na jej výživu je dôvodný, nakoľko táto v súčasnosti vzhľadom na svoje majetkové a osobné pomery - nezamestnaná, poberateľka dávky v hmotnej núdzi - nie je schopná sama sa živiť, avšak nie je dôvodný v takej výške akú navrhovateľka žiadala priznať, t.j. vo výške 100,00 eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o výške príspevku totiž zobral do úvahy nielen súčasné pomery navrhovateľky, ale aj odporcu, ktorý po rozvode manželstva sa stará o mal. syna, pričom navrhovateľka prispieva na jeho výživu iba súdom určeným výživným.
Súd preto priznal navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela od odporcu v sume 35,00 eur mesačne s účinnosťou od 20.8.2014, a to s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch účastníkov, pričom vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.
Dlžné výživné za obdobie od podania návrhu, t.j. od 20.8.2014 do 26.2.2015, predstavuje sumu 350,00 eur, ktorú súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20,00 eur v súlade s ust. § 160 ods.1 O.s.p..
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p., v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.