Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)Rozhodnutie_7Cpr-2-2014.pdf
PDF · 79.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cpr/2/2014
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci navrhovateľky: T.. W. V., B.. XX.XX.XXXX, X. V. V. Č.. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Tatiana Polková, so sídlom v Žiline, Ul. Gaštanová č. 3077/17 proti odporcovi: v rade 1/ W. U. P. Ž., U. U. P. Ž., D.. C. Č.. X, v rade 2/ T. U. U., U. U. P. X., Ž. B. Č.. XX v konaní o doplatenie funkčného platu takto
rozhodol:
Súd konanie o doplatenie mzdy v sumách 322,80 €, 322,80 €, 322,80 €, 322,80 €, 645,60 €, 322,80 € a 322,80 € zastavuje.
Súd návrh navrhovateľky o zaplatenie úrokov z omeškania zamieta.
Žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka v podanom návrhu žiadala, aby súd zaviazal, aby jej odporcovia solidárne zaplatili 322,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.02.2011 vo výške 9 % do zaplatenia, sumu 322,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.03.2011 vo výške 9 % do zaplatenia, sumu 322,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.04.2011 vo výške 9,25 % do zaplatenia, sumu 322,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.05.2011 vo výške 9,25 % do zaplatenia, sumu 645,60 € s ročným úrokom z omeškania od 16.06.2011 vo výške 9,25 % do zaplatenia, sumu 322,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.07.2011 vo výške 9,50 % do zaplatenia a sumu 322,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.08.2011 vo výške 9,50 % do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzala pri tom z platového dekrétu, ktorý bol účinný od 01.01.2011, podľa ktorého jej patrí funkčný plat spolu vo výške 2.262,79 €, výplata doterajšieho platu sa zastavila dňa 31.12.2010. Doterajší funkčný plat navrhovateľky bol určený platovým dekrétom predsedu Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7219/2010 - Oú z 12.04.2010 vo výške 2.975,29 €. V skutočnosti to znamená, že bez uvedenia dôvodu bol u navrhovateľky upravený funkčný plat o sumu 312,50 € v jej neprospech. Pôvodný platový dekrét však navrhovateľka považuje za správny. Jej funkčný plat bol znížený bez plnenia zákonných podmienok. Poukázala na ust. § 84 Zákona č. 385/2000 Z.z. , podľa ktorého funkčný plat sudcovi možno znížiť na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu. Neprávoplatný platobný dekrét sp.zn. 7219/2010 Oú z 18.01.2019 odkazuje na ust. § 2 odseku 1 a § 29 g) ods. 1 Zákona č. 500/2010 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene Zákona č. 385/2000 Z.z.. Dňa 04.04.2011 predseda Krajského súdu v Žiline vydal nový platobný dekrét Spr 7139/2011 - Oú, ktorým určil žalobkyni plat 2.747,59 € s tým ,že výplatu doterajšieho platu zastavil 31.12.2010. Dňa 23.08.2011 bolo navrhovateľke doručené oznámenie o výške a zložení platu č. Spr 7314/2011 - Oú z 15.08.2011. Podľa tohto oznámenia patrí jej plat vo výške 3.070,39 €. Plat v tejto výške po vykonaní príslušných zrážok podľa platných predpisov mal byť vyplácaný od 01.01.2011. Rozdiel je v plate, ktorý jej mal byť vyplácaný od 01.01.2011 a ktorý jej v skutočnosti vyplácaný bol predstavuje 322,80 €. V návrhu poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR Pl ÚS 99/2011 z 22.06.2011, ktorým bola pozastavená účinnosť zákonných ustanovení , na ktoré
odkazuje predseda Krajského súdu v Žiline v platových dekrétoch z 18.01.2011 až 04.04.2011. V návrhu si ďalej uplatnila v zmysle ust. § 517 ods. 2 O.z. aj úroky z omeškania, ako aj náhradu trov konania.
V zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal v neprítomnosti odporcov, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Písomne sa ospravedlnili a zaslali aj písomné stanovisko.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, písomnými stanoviskami odporcov, platobnými dekrétmi Krajského súdu v Žiline sp.zn. Spr 7019/2011 - Oú, 7019/2010 - Oú, 7139/2011 - Oú, oznámením o výške a zložení platu predsedom Krajského súdu v Žiline Spr 7314/2011 - Oú, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil:
Dňa 23.08.2011 bolo navrhovateľke doručené oznámenie o výške a zložení platu Spr 7314/2011 - Oú . Podľa tohto oznámenia patrí navrhovateľke plat vo výške 3.070,39 € a po vykonaní príslušných zrážok jej bol vyplácaný od 01.01.2011 plat vo výške nižšej o 322,80 €, ako jej bol určený v predchádzajúcich platových dekrétoch. Zníženie platu bolo na základe dekrétu sp.zn. 719/2011 - Oú z 18.01.2011 , ktorý odkazoval na ust. § 2 ods. 1 a § 29 g) ods. 1 Zákona č. 500/2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon národnej rady č. 120/1993. Novela Zákona č. 120/1993 Z.z. bola predmetom preskúmania pred Ústavným súdom SR, ktorý nálezom sp.zn. PL ÚS 99/2011 zverejneným v zbierke zákonov dňa 18.04.2014 konštatoval protiústavnosť niektorých ustanovení napadnutého zákona. V dôsledku toho bolo vyplatené navrhovateľke dňa 09.07.2014 časť mzdy, ktoré si uplatňovala za mesiace január až júl 2011 a preto v tejto časti zobrala svoj návrh späť.
Navrhovateľka na pojednávaní trvala už len na úrokoch z omeškania z nevyplatených častí mzdy za január až júl 2011. Uplatňovala si úroky z omeškania tak, ako ich uviedla v návrhu a žiadala ich priznať ku každému 16-temu dňu v mesiaci, t.j. deň po termíne vyplatenia mzdy a tieto žiadala priznať do 09.07.2014, t.j. do tej doby, ako jej bola doplatená mzda. Túto zmenu návrhu súd uznesením pripustil. Zmena návrhu bola doručená aj odporcom. Vo svojej výpovedi poukázala na to, že pokiaľ Ústavný súd vyslovil nesúlad zákona s ústavou, je to pre každého záväzné. Pokiaľ štát uznal, že sudcom, teda aj jej nebol vyplatený plat v plnej výške uznal tým vlastné pochybenie a preto má každý nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa splatnosti platu.
Odporca v rade 1/ vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že navrhovateľke bol za rozhodné obdobie od 01.01.2011 do 25.07.2011 vyplatený plat sudcu podľa v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy, keďže on bol finančne závislý na pridelení finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré musel nevyhnutne rešpektovať. Novela Zákona č. 120/1993 Z.z. bola v rámci prieskumu. Ústavnému súdu SR v niektorých ustanoveniach vyhodnotená ako protiústavná a predmetný nález ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 99/2001 bol zverejnený v Zbierke zákonov SR až dňa 18.04.2014, pričom dotknutá právna úprava sťahujúca sa k platovým náležitostiam sudcov stratila len platnosť, nie však účinnosť ( tú stráca až po uplynutí 6 mesiacov ). V tejto dobe, konkrétne k najbližšiemu možnému výplatnému termínu po pridelení finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu , k 09.07.2014 bola istina ( doplatok platu ) navrhovateľke vyplatená vo výške spolu 2.508,01 €. Na základe vyššie uvedeného bol odporca v rade 1/ toho názoru, že na jeho strane nedošlo k omeškaniu s doplatením platových náležitostí navrhovateľke za obdobie január až júl roku 2011 a preto žiadal návrh zamietnuť.
Odporca v rade 2/ vo svojom písomnom stanovisku poukázal na to, že že po zmene návrhu zostali predmetom konania len úroky z omeškania. Tieto však nemožno požadovať za platový nárok proti nemu podľa Zákona č. 385/2000 Z.z. ,keďže podľa § 65 ods. 5 Zákona č. 385/2000 Z.z. štát zodpovedá za uspokojenie platových nárokov sudcu. Z toho odporca v rade 2/ namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že navrhovateľka podľa neho nemá právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Navrhovateľke bol vyplácaný funkčný plat za obdobie január až júl 2011 odporcom v rade 1/ ako jej osobným úradom v riadnych výplatných termínoch na základe platného dekrétu predsedu súdu, ktorý bol vydaný na základe v tom čase platnej a účinnej zákonnej právnej úpravy. Až nález ústavného súdu PL ÚS 99/2011 zverejnený v Zbierke zákonov dňa 18.07.2014, ktorého predmetom bol prieskum novely Zákona č. 120/1993 Z.z. konštatoval protiústavnosť niektorých ustanovení napadnutého zákona. V prípade tohto konštatovania protiústavnosti sa v lehote 6 mesiacov od vyhlásenia nálezu Zbierky zákonov SR zosúlaďuje takáto protiústavnosť zákona s Ústavou SR. Aplikujúc túto lehotu analógiou iuris na prejednávaný prípad je možné dôjsť k zrejmému záveru, že navrhovateľke by právo na zaplatenie úrokov z omeškania patrilo až odo dňa 19.10.2014, teda až
po 6 mesiacoch od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov SR. Bezodkladne po publikovaní nálezu Ústavného súdu SR dochádzalo k vykonávaniu úkonov smerujúcich k úhrade finančných nárokov sudcov, keďže tieto neboli rozpočtované v štátnom rozpočte na rok 2014. Samotné doplatenie rozdielov platov sudcov bolo administratívne náročné a nemohlo sa udiať zo dňa na deň. Vo svojom vyjadrení teda poukázal na to, že nárok navrhovateľky na zaplatenie úrokov z omeškania je nedôvodný.
Z konania po späťvzatí návrhu navrhovateľkou ohľadom istiny je teda zrejmé, že navrhovateľka si uplatňuje úroky z omeškania od splatnosti jednotlivých častí platu , ktoré jej neboli vyplatené až do doby ich vyplatenia, to jesť až do 09.07.2014.
Podľa ust. § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že odporca v rade 1/ ako platiteľ mzdy nezadržal svojvoľne časť mzdy navrhovateľky, nakoľko tento postupoval v zmysle platového dekrétu sp.zn. 7019/2011 - Oú z 18.01.2011 v ktorom poukázal na ust. § 2 ods. 1 a § 29 g) ods. 1 Zákona č. 500/2010 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa Zákon NR SR č. 120/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov a na zmenu Zákona č. 385/2000 Z.z.. Teda odporca v rade 1/ postupoval v zmysle vtedy platných zákonov. Uplatnené úroky z omeškania sú v skutočnosti škodou , ktorá navrhovateľke vznikla v dôsledku toho, že zadržanú časť mzdy odporca v rade 1/ nemohol vo výplatných termínoch zrealizovať. Táto „ škoda “ však nevznikla zo svojvoľnej činnosti odporcu v rade 1/. Škodu spôsobil v skutočnosti štát . Pri realizácii takejto náhrady však tento nie je pasívne legitimovaným odporcom. Podľa názoru súdu by v tomto prípade prichádzala do úvahy aplikácia Zákona č. 514/2003 Z.z.. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh navrhovateľky voči odporcovi v rade 1/ zamietol.
Pokiaľ sa týka odporcu v rade 2/, tak v tom prípade sa stotožnil s jeho názorom, že nie je pasívne legitimovaný, nakoľko mzdu je povinný vyplácať navrhovateľke odporca v rade 1/.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, pretože odporcovia, ktorí mali úspech vo veci si žiadne trovy konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu /dvojmo/.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým,že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.