Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/367/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľky: W. Y., nar. XX.X.XXXX, I. Z. I. XXX/X, XXX XX S. R. proti odporcovi: U. Y., nar. X.X.XXXX, U. XX/XXXX, XXX XX F. o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné po 100 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred odo dňa 24.11.2014.

Zameškané výživné odo dňa 24.11.2014 do dňa 26.2.2015 v sume 323,10 eur je p o v i n n ý platiť odporca navrhovateľke v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným vždy do 15.dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia celej dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

Návrh vo zvyšku sa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka dňa 24.11.2014 podala návrh v ktorom žiadala, aby bol odporca ako jej otec povinný platiť na jej výživu po 200 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred , a to od doby kedy bol podaný návrh na súd 24.11.2014. V písomnom návrhu uviedla, že odporca je jej otec. Navrhovateľka je študentkou tretieho ročníka Hotelovej akadémie v Žiline a štúdium ukončí maturitnou skúškou v školskom roku 2015/2016. S odporcom sa nestretáva, tento o ňu nejaví záujem a nesnaží sa s ňou nadviazať žiaden kontakt. Odporca od doby čo sa odsťahoval neprispel žiadnou sumou na výživu navrhovateľky. V roku 2011 opustil spoločnú domácnosť a rodičia sú v rozvodom konaní. Navrhovateľka študuje a pripravuje sa na budúce povolanie a nemá žiaden finančný príjem a ani majetok a nezostáva jej čas ani na brigádnickú činnosť , tak žiada aby bolo určené výživné od odporcu, ktorého vyživovacia povinnosť trvá až do doby pokiaľ nebude sama schopná sa živiť. Ďalej uviedla, že žije spoločne so svojou matkou v prenajatom byte a denne dochádza do školy. Matkine príjmy nepostačujú ani na základné životné potreby. Ďalej špecifikovala výdavky - strava v škole 20 eur mesačne, cestovné 20 eur mesačne, študijné materiály a pomôcky súvisiace so školou 300 eur ročne, náklady na lieky 30 eur mesačne, ošatenie a kultúrne vyžitie 5 eur mesačne, stravovanie mimo školy 100 eur mesačne a náklady na stužkovú 200 eur za celé študijné obdobie.

Odporca sa k predmetu konania písomne nevyjadril.

Na základe dokazovania vykonaného výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dokladov, a to rodného listu , výplatnej pásky, dokladu o vklade v hotovosti , platobného dokladu SIPO , ústrižku o zaplatení , evidenčného listu, potvrdenia o návšteve školy, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa rodného listu bolo zistené, že odporca je otec navrhovateľky.

Podľa výplatnej pásky Železnice Slovenskej republiky - matky navrhovateľky bolo zistené, že táto za jún 2014 mala čistú mzdu 568,87 eur.

Podľa dokladu z banky zo dňa 10.10.2014 bolo zistené, že bol vykonaný vklad v hotovosti vo výške 100 eur a ako vkladateľ je uvedená matka navrhovateľky.

Podľa poukazu na úhradu bolo zistené, že matka navrhovateľky zaplatila sumu 45 eur spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s. dňa 13.10.2014 .

Podľa platobných dokladov SIPO bolo zistené, že na meno matky navrhovateľky je platba rozhlas a televízia 4,64 a zálohy plyn 70 eur a záloha elektrina 39 eur za október 2014.

Podľa evidenčného listu nájomca - matka navrhovateľky s platnosťou od 1.1.2009 je celkový mesačný nájom za byt a služby 116,66 eur.

Podľa potvrdenia o návšteve strednej školy bolo zistené, že navrhovateľka v školskom roku 2014/2015 je žiakom 3.B triedy Hotelovej akadémie v Žiline.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, , že minimálne by súhlasila s platením výživného po 150 eur mesačne, ale rozhodne nie tak ako navrhuje odporca po 100 eur mesačne. Potvrdila, že je študentkou tretieho ročníka Hotelovej akadémie a nemá pravidelný príjem a ani nepoberá žiadne štipendium . Občas ide na brigádu a zarobí asi 20 eur za týždeň . Výdavky má tak ako uviedla v písomnom návrhu , a to na stravovanie, ďalej cestovné približne 20 eur, študijné materiály a pomôcky, a to aj na oblečenie a obuv na praxi, čo je ročne asi 300 eur a ďalej sa skladajú na stužkovú

- minulý polrok 90 eur a teraz 90 eur a ďalej chodieva na doučovanie z angličtiny 30 eur mesačne. Nemá ďalšie pravidelné výdavky v súvislosti so školou alebo mimoškolskou činnosťou. Ďalej má zvýšené výdavky na zdravotný stav a trpí na alergie a výdavky sú asi 30 eur mesačne. Navrhovateľka je nemajetná, nemá vyživovacie povinnosti , neplatí poistenia ani pôžičky. Odporca neplatí pravidelne na jej výživu, ale občas poskytne peniaze. Býva v spoločnej domácnosti navrhovateľka so svojou matkou v byte , ktorý má matka v nájme, Matka má zárobok okolo 450 eur mesačne a za byt sa platí spolu asi 200 eur mesačne. Ďalej matka platí pôžičky 150 eur mesačne a má aj zvýšené výdavky na zdravotný stav. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

Odporca vo výpovedi uviedol, že nebýva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou po dobu asi 3 až 4 roky a s jej matkou prebieha rozvodové konanie , ale doposiaľ nie sú rozvedení. Výživné na navrhovateľku pravidelne mesačne neplatí, ale občas jej dá nejaké peniaze. Pracuje ako živnostník a ide o sezónne práce, lebo je stavebný robotník. Minulý rok pracovali 7 mesiacov a 5 mesiacov bol doma. Keď to prepočíta, tak zarobí okolo 650 eur mesačne, ale z toho je ešte potrebné odpočítať odvody, poistenia a daň. Mimo tohto iný príjem nemá a je nemajetný a býva v byte so svojimi súrodencami. Vlastníčkou bytu je jeho sestra a tejto za bývanie neplatia , ale platia za energie 150 eur mesačne. Ďalej uviedol, že má dlžoby a prebieha exekučné konanie a spolu má dlh 4.200 eur a už nevie ani z akým účelom a kedy bola vzatá pôžička. Poistenie neplatí a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k Laure Rybárovej, ktorá má 6 rokov, a je povinný na ňu platiť výživné po 80 eur mesačne na základe rozsudku súdu.

Podľa ust. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatie súdneho konania.

Súd v konaní postupoval v zmysle , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Pri rozhodovaní súd vychádzal z citovaných ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti ( aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné sami sa živiť ( napríklad počas prípravy na budúce povolanie). Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, súd rozhodne o povinnosti platiť výživné a v prípade plnoletého dieťaťa na návrh . Kritériami pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, podľa § 62 ods. 2, a prihliada sa na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa, ako vyplýva z § 62 ods. 2 druhá veta, a to tak v pozitívnom ako aj negatívnom zmysle. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú , sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa . Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti je potrebné zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska veku, zdravotného stavu dosiahnutej kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne ako aj so zreteľom na zistenú mieru nezamestnanosti a podobne. Majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nielen

podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku . U povinného rodiča právna úprava vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z existujúceho faktického stavu ( vychádza zo zásady potencionality). Pre určenie výživného sú rozhodné reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami ( fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou), ale aj okolnosťami objektívneho rázu , najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných k uvažovaným vlastnostiam rodičov. Na druhej strane schopnosť dieťaťa samo sa živiť nemožno posudzovať iba so zreteľom na dosiahnutý vek a stupeň telesnej a duševnej vyspelosti a dosiahnutie vekovej hranice nie je dôvodom aby sa plnenie vyživovacej povinnosti obmedzovalo . Ojedinelý príjem dieťaťa, ktoré sa inak pripravuje štúdiom na budúce povolanie, neovplyvňuje spravidla vyživovaciu povinnosť rodičov .

Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a mal nesporne preukázané, že sú splnené podmienky aby bolo vo veci určené výživné , ktoré je povinný platiť odporca navrhovateľke. V konaní bolo preukázané, že odporca je otec navrhovateľky a neplatí na jej výživu, hoci je to jeho zákonná povinnosť a nebolo preukázané, že by navrhovateľka nadobudla schopnosť sama sa živiť. Na základe tohto podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine boli splnené podmienky na určenie výživného . Súd určil výživné po 100 eur mesačne , a to na základe preukázaného skutkového stavu , kde odporca uvádza že má príjem okolo 650 eur mesačne, ale z toho je potrebné zaplatiť odvody, poistenie a daň a žiaden ďalší príjem nemá. Matka navrhovateľky má zárobok okolo 45 eur mesačne a zvýšené výdavky súd zohľadnil tak pri navrhovateľke ako aj pri jej matke, a to práve s súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom. Matka navrhovateľky nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a otec, teda odporca , má vyživovaciu povinnosť k dcére Laure, na ktorú platí výživné po 80 eur mesačne. Ďalej nebolo zistené, že by niektorý z účastníkov mal neprimeranú a výnimočné výdavky , ale u oboch ide o bežné , priemerné výdavky v súvislosti so zabezpečovaním svojich potrieb. Tá skutočnosť, že odporca má dlh , ako sám uviedol 4.200 eur, nemá vplyv na určenie výšky výživného, lebo ako sa sám vyjadril odporca už ani nevie za akým účelom si zobral pôžičky a pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na § 62 ods. 5, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Na základe všetkých týchto skutočností s prihliadnutím na vyššie uvedené výkladové pravidlá citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol o povinnosti platiť výživné po 100 eur mesačne a túto suma je primeraná a zodpovedá schopnostiam a možnostiam odporcu a zároveň aj odôvodneným potrebám navrhovateľky. Výživné bolo určené odo dňa podania návrhu 24.11.2014 a odporca je povinný platiť toto výživné vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Zároveň bolo určené zameškané výživné - suma 323,10 eur, a to za mesiace december, január a február po 100 eur, je spolu zameškané výživné 30 eur a za november 2014 suma 100 eur delené 30 dní, je 3,30 eur výživné na jeden deň a za 7 dní od 24.11.2014 do 30.11.2014 po 3,30 eur denne je zameškané výživné 23,10 eur. Spolu zameškané výživné je 300 eur a 23,10 eur je suma 323,10 eur a podľa je povinný odporca zaplatiť zameškané výživné v určených splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným vždy do 15.dňa od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia celej dlžnej sumy s tým, že pri nezaplatení čo i len jednej splátky sa stáva splatnou celá dlžná suma . Pri určovaní splátok sa prihliadalo na zárobkové, majetkové, osobné a rodinné pomery odporcu, na jeho schopnosti a možnosti a bolo rozhodnuté o povinnosti zameškané výživné zaplatiť v primeraných v 20 -eurových splátkach mesačne.

Pretože navrhovateľka žiadala výživné vo väčšom rozsahu po 200 eur mesačne a bolo rozhodnuté len pre sumu 100 eur mesačne, tak návrh vo zvyšku ako nedôvodný bol zamietnutý.

Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa a pretože ani jeden z účastníkov nemal vo veci plný úspech bolo rozhodnuté tak, že žiaden nemá právo na náhradu trov konania .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilina

dňa 26.2.2015

JUDr. Jana Scholtzová

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Slávka Surovková