Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoP-46-2014.pdf
PDF · 92.9 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/46/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloletého A. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v N. N., dieťa rodičov - matky U. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. č. XXXX/X, XXX XX N. N., t. č. bytom O. XX, XXX XX, N. N., právne zastúpenej JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Lazovná 45, 974 01 Banská Bystrica a otca A. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. č. XXXX/X, XXX XX N. N., t.č. H. XX, XXX XX N. N., právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P 142/2013-162 zo dňa 11. 07. 2014 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. N., nar. XX. XX. XXXX výživným za obdobie od 06. 05. 2013 do 31. 08. 2013 sumou 100,-Eur mesačne a od 01. 09. 2013 sumou 125,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky (piaty výrok); vo výroku, ktorým povolil otcovi splácať zročné výživné za obdobie od 06. 05. 2013 do 11. 07. 2014 vo výške 585,- Eur v 15,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok (šiesty výrok) a vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol (siedmy výrok), z r u š u j e a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) schválil dohodu u rodičov na základe ktorej maloletého A. N., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletý“) zveril do osobnej starostlivosti matky (prvý výrok) a upravil styk otca maloletého (ďalej len „otec“) s maloletým tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.30 hod.; každú párnu stredu od 16.00 hod. do štvrtku do 6.45 hod.; každý rok od pondelka 29. týždňa od 8.00 hod. do nedele do 30 týždňa do 19.00 hod. a od pondelka 32. týždňa od 8.00 hod. do nedele do 19.00 hod.; počas Vianočných sviatkov každý rok od 23. 12. od 17.00 hod. do 24. 12. do 14.00 hod., každý párny rok od 26. 12. od 8.00 hod. do 28. 12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 31. 12. od 8.00 hod. do 03. 01. do 18.00 hod.; počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného štvrtka od 16.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.; počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty pred začatím prázdnin od 8.00 hod. do nedele po skončení prázdnin do 18.00 hod. (druhý výrok) s tým, že v stanovené dni a hodiny je otec oprávnený maloletého pred bytom matky prevziať a pred jej bytom ho odovzdať s výnimkou každej párnej stredy, kedy je oprávnený ho prevziať o 16.00 hod. v základnej škole a odovzdať ho do školského klubu každý párny štvrtok o 06. 45 hod. Otec je povinný ho každý párny štvrtok o 6.45 hod. odovzdať do školského klubu (tretí výrok). Matka je povinná v stanovené dni a hodiny dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletým dieťaťom umožniť (štvrtý výrok). Okresný súd ďalej uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným za obdobie od 06. 05. 2013 do 31. 08. 2013 mesačne sumou 100,- Eur a od 01. 09. 2013 mesačne sumou 125,- Eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky (piaty výrok). Zročné výživné za obdobie od 06. 05. 2013 do 11. 07. 2014 vo výške 585,- Eur otcovi povolil splácať v 15,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok (šiesty výrok). V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol (siedmy výrok). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rodičia maloletého nežijú od februára r. 2013 v spoločnej domácnosti. Otec nezaplatil na maloleté dieťa výživné za mesiac marec r. 2013. Od apríla r. 2013 až do konca novembra r. 2013 prispieval na výživu maloletého výživným sumou 100,- Eur mesačne. Za obdobie od decembra r. 2013 do júna r. 2014 prispieval na jeho výživu výživným v sume 70,- Eur mesačne. Okresný súd zistil, že matka bola nezamestnaná. V mesiacoch október a november r. 2013 pracovala na základe dohody v spoločnosti B. Z. s.r.o. R. so zárobkom 390,- Eur mesačne. Od 01. 12. 2013 je práceneschopná a poberá nemocenské dávky v sume 423,37 Eur mesačne. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť. Priemerný čistý mesačný príjem otca je vo výške 793,22 Eur. Maloletý do 31. 08. 2013 navštevoval materskú škôlku a v školskom roku 2013/2014 bol žiakom A. ročníka základnej školy. Podľa názoru okresného súdu výživné v sume 100,- Eur mesačne je primerané veku, potrebám, mesačným nákladom na maloleté dieťa v súvislosti s návštevou materskej škôlky. S jeho školskou dochádzkou vznikli matke zvýšené výdavky a to v súvislosti s kúpou školských potrieb, s platením ZRPŠ, stravného a školského klubu i s jeho zdravotný stavom. Súd určil výživné na maloletého odo dňa podania návrhu (od 06. 05. 2013), pretože matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne (od 01. 03. 2013). Zročné výživné za obdobie od 06. 05. 2013 do 11. 07. 2014 okresný súd určil sumu vo výške 585,- Eur s prihliadnutím na súdom určenú výšku výživného a výšku výživného, ktorú otec zaplatil v uvedenom období. Zročné výživné povolil otcovi splácať v 15,- Eur mesačných splátkach berúc do úvahy jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery V prevyšujúcej časti ohľadne výživného pred podaním návrhu, okresný súd návrh matky zamietol ako nedôvodný.
Proti rozsudku okresného súdu ohľadne vyživovacej povinnosti otca k maloletému podala matka v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 250,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 03. 2013 s tým, že otec je povinný zameškané výživné zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, resp. aby odvolací súd zrušil rozsudok v odvolaním napadnutej časti a vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že návrhom na začatie konania sa domáhala určenia výživného na maloletého od 01. 03. 2013 v sume 250,- Eur mesačne, pretože v tom období bol maloletý často chorý a bola s ním hospitalizovaná v nemocnici. Musela sa o neho starať. Taktiež vybavovala pre neho liečenie. Pred podaním návrhu si otec neplnil riadne vyživovaciu povinnosť k maloletému. Sľúbil jej, že si ju bude riadne plniť, čo nesplnil. Maloletý v júni 2013 absolvoval dvojtýždenný liečebný pobyt v N. M., s čím jej vznikli zvýšené výdavky (registračný poplatok 25,- Eur, cena dvojtýždňovej liečby 255,- Eur, ďalej výdavky spojené s kúpou oblečenia, obuvi a potrieb na pobyt v jaskyni, doprava a doprovod). Otec sa na uvedených nákladoch súvisiacich s liečbou nepodieľal. V tomto období bola nezamestnaná. Poberala jedine podporu v nezamestnanosti. Výživné v sume 100,- Eur mesačne nepokrýva bežné náklady na výživu maloletého a už vôbec nie zvýšené náklady spojené s jeho liečbou, na ktoré okresný súd neprihliadol, preto je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný. Nebol daný žiaden objektívny dôvod pre umožnenie otcovi splácať výživné v mesačných splátkach, pretože jeho príjem je cca 800,- Eur mesačne. Nie je ani v záujme maloletého, aby zročné výživné splácal ďalších 39 mesiacov t.j. po dobu viac ako troch rokov. Podľa jej názoru výživné v sume 100,- Eur, resp. 125,- Eur mesačne je nízke, nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ani schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Otec zo svojho príjmu uhrádza náklady spojené so zimnou a letnou zahraničnou dovolenkou. Pôžička, ktorú otec spláca svojim rodičom vo výške 300,- Eur mesačne, je fiktívna.
Kolízny opatrovník maloletého žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, resp. aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že matka počas prvostupňového konania preukázala zvýšené výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou o maloletého, s jeho nástupom do základnej školy, s nákladmi súvisiacimi so zabezpečením bývania, s kúpou ošatenia, obuvi, stravovania a zabezpečením kultúrnych, príp. športových potrieb.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru, okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie. V odôvodnení rozsudku zohľadnil všetky
skutočnosti týkajúce sa pomerov účastníkov, potrieb maloletého, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie ohľadne výšky výživného. Od 06. 05. 2013 do novembra 2013 prispieval na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne a od 01. 12. 2013 sumou 70,- Eur mesačne, čo okresný súd zohľadnil. V období, keď mu bolo bránené v styku s maloletým, kupoval maloletému hračky, oblečenie, športové potreby. Hradil výdavky súvisiace s návštevou kultúrnych podujatí, divadla, kina a múzeí. Jeho mesačný príjem je vo výške 793,22 Eur. Bolo preukázané, že jeho pravidelné mesačné náklady sú vo výške 771,95 Eur.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v piatom, šiestom a siedmom výroku podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.) a to z týchto dôvodov: Primárnou povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, pokiaľ nemá o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený skutkový stav. Dokazovanie musí byť v súlade nielen s procesnými normami upravujúcimi mechanizmus zisťovania právne rozhodných skutočností, ale aj s právom účastníka na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov (§ 120 ods. 1 O. s. p.). V nesporových konaniach (§ 81 ods. 1 O. s. p.), ku ktorým patria i konania i vo veciach starostlivosti o maloletých, je súd povinný vykonať i ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 O. s. p.).
Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.
Občiansky súdny poriadok stanovuje minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 157 ods. 2, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale pre rozhodnutie vo veci samej významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O. s. p.) a ktorý je východiskom pre právne posúdenie veci. Pre záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa.
Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. - ďalej len „ZR“) vyplýva, že: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V prípade určovania vyživovacej povinnosti sú u povinnej osoby rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, prípadne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s finančným príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme determinovaná vekom dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, ktoré závisia najmä od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, potrieb, jeho záujmov a podobne. Povinnosť oboch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych možností.
Je nesporné, že zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov je prispievať na výživu maloletého výživným.
Okresný súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti bol povinný ex offo prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (zistené právne relevantným spôsobom) a na odôvodnené potreby maloletého.
Okresný súd v rozsudku ohľadne príjmu otca uviedol, že je vo výške 793,22 Eur bez toho, aby označil zamestnávateľa otca, druh práce, ktorú vykonával, obdobie, z ktorého vychádzal pri určení výšky jeho príjmu a bez toho, aby označil konkrétne dôkazy, z ktorých vychádzal pri určení jeho zárobku. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v čase vyhlásenia rozsudku (11. 07. 2014) okresný súd nemal k dispozícii aktuálny príjem otca, pretože v spise (č.l. 26 spisu) sa nachádza jedine potvrdenie o jeho zárobku za obdobie od mája r. 2012 do apríla r. 2013. Okresný súd ďalej v rozsudku uviedol, že matka bola nezamestnaná, vykonávala pracovnú činnosť na základe dohody u zamestnávateľa matky B. Z. s.r.o. R. a od 01. 12. 2013 je práceneschopná. V odôvodnení rozsudku absentuje, v ktorom období bola matka nezamestnaná, výška jej príjmu v rozhodnom období pre určenie výživného a konkrétne dôkazy, z ktorých okresný súd vychádzal. Zároveň v spise absentuje listinný dôkaz (potvrdenie) od zamestnávateľa matky B. Z. s.r.o. R. týkajúci sa matkou tvrdeného obdobia, v ktorom vykonávala u neho pracovnú činnosť a výšky jej zárobku.
V odôvodnení rozsudku ďalej absentuje zistenie komplexných majetkových podmienok u matky a otca (napr. vlastníctvo nehnuteľností, hnuteľných vecí), počet vyživovacích povinností u otca, hoci tieto okolnosti sú právne relevantné pre určenie výšky výživného a je potrebné ich preukázať náležitým, objektívnym spôsobom.
Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky matky sú dôvodné, pretože okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s nákladmi, ktoré jej vznikli v súvislosti s liečbou maloletého, s jeho hospitalizáciou, s následnou jeho speleoterapiou a neprihliadol na ne pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca, hoci je nesporné, že tieto náklady vznikli v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu.
Rozhodnutie prvostupňového súdu nie je vecne správne ani v tej časti, kde rozhodol, že uvedené výživné je otec povinný platiť s účinnosťou od 06. 05. 2013, t. j. od podania návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca. Z tretej vety § 77 ods. 1 ZR totiž vyplýva, že „výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa“. Podľa názoru odvolacieho súdu matka uviedla také objektívne okolnosti a skutočnosti, ktoré je potrebné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa (jej starostlivosť o
maloletého kvôli jeho zdravotnému stavu, hospitalizácia maloletého), pre ktoré objektívne (teda nie subjektívne) nemohla podať návrh na určenie výživného skôr. Odvolací súd ďalej uvádza, že pri určení povinnosti povinného rodiča platiť zročné výživné v splátkach musí súd prihliadať, či sú dané objektívne okolnosti na strane povinného rodiča odôvodňujúce platenie zročného výživného v lehote dlhšej než je paričná lehota, pričom musí mať na zreteli, že určenie výšky zročných splátok nemôže byť v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ktoré je odkázané na výživu svojich rodičov.
Pretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že jednak nedostatočne zistil skutkový stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci a taktiež, že jeho rozhodnutie je z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné .
Vzhľadom na predpokladaný rozsah ďalšieho dokazovania (kde okrem vyššie uvedeného objektívneho zistenia majetkových pomerov rodičov) bude potrebné vykonať dokazovanie i ohľadne aktuálneho príjmu rodičov, čo presahuje rozsah odvolacieho konania a vzhľadom na koncentračnú zásadu a zásadu dvojinštančnosti konania, je potrebné, aby dokazovanie v naznačenom smere vykonal prvostupňový súd.
Podľa názoru odvolacieho súdu jedine primerane odôvodnené súdne rozhodnutie umožní účastníkom konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia a umožní im pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené. Len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom postupe, a preto rozhodnutie, ktoré neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu do práva účastníka na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť.
Z uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu v piatom, šiestom a siedmom výroku podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 O. s. p. ).
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.).
Odvolaním nenapadnuté výroky (prvý, druhý, tretí, štvrtý) rozsudku zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.