Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-371-2013.pdf
PDF · 80.32 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/371/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. K. XXXX/XX, XXX XX G., štátna občianka SR, proti odporcovi V. F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX A. X., XX XXX L., I. H., U., štátny občan USA, zastúpený opatrovníčkou V. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky W. W., nar. XX.XX.XXXX a odporcu V. F. K., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L., M. N., M.É. Š. F. r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela dňa XX.XX.XXXX manželstvo v meste L., štát M. N.. Uviedla, že v septembri 2005 sa uskutočnili závažné nezhody medzi manželmi, ktoré boli vystupňované až k opakovanému fyzickému násiliu zo strany manžela. Uvedené problémy boli riešené asistenciou miestnych súdnych orgánov. Po týchto atakoch navrhovateľka podala návrh na ochranný príkaz a napokon dňa 26.10.2005 opustila USA a vrátila sa na Slovensko. Ďalej uviedla, že odporca sa od momentu, kedy navrhovateľka podala ochranný príkaz, až do doby návratu na Slovensko, nikdy nepokúsil o akýkoľvek kontakt. Navrhovateľka uviedla, že sa pokúšala prostredníctvom známych odporcu zistiť súčasné miesto pobytu, či akékoľvek iné informácie, avšak bezúspešne. Navrhovateľka sa pokúšala spojiť s odporcom i cez ambasádu USA na Slovensku, avšak bez úspechu, keďže z ich strany nie je prípustné poskytovať informácie o občanoch USA. Navrhovateľka uviedla, že od odjazdu navrhovateľky z USA sú vzťahy medzi manželmi nenávratne nulitné. Manželia spolu nežijú, nepomáhajú si a nevytvárajú rodinné prostredie, nestarajú sa o uspokojovanie potrieb rodiny a tak dlhodobo neplnia svoje povinnosti v zmysle zákona o rodine. Uviedla, že z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Ďalej uviedla, že manželstvo bolo uzavreté v USA, v štáte M. N., v súlade s predpismi platnými v mieste a čase uzavretia manželstva, pričom neexistovala ani žiadna skutočnosť vylučujúca uzavretie manželstva. Medzi manželmi nebola prejednaná úprava manželského majetkového práva a neexistujú ani žiadne osobné či majetkové vzťahy.
Súd sa pokúšal doručiť návrh s prílohami a poučením odporcovi na známu adresu v cudzine avšak uvedená zásielka sa vrátila súdu ako nedoručená odporcovi, nakoľko odporca na uvedenej adrese nežije. Na pojednávaní konanom dňa 24.10.2014 navrhovateľka uviedla, že nepozná inú adresu odporcu, matka odporcu už nežije, a nevie na akej adrese bývajú jeho príbuzní. Vzhľadom na uvedené súd s poukazom na § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením č.k. 20C/371/2013-60 zo dňa 10.11.2014 ustanovil odporcovi opatrovníčku v osobe súdnej tajomníčky Okresného súdu Považská Bystrica. Opatrovníčke bolo dňa 26.11.2014 doručené vyššie uvedené uznesenie spolu s návrhom na začatie konania a
prílohami. Opatrovníčka odporcu sa k návrhu vyjadrila v elektronickom podaní zo dňa 19.1.2015 tak, že rozhodnutie ponechala na súde.
Vec bola prejednaná podľa § 101 ods. 2 O.s.p v neprítomnosti odporcu a jeho opatrovníčky, ktorá neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila , nežiadala o jeho odročenie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa so sobášnym listom, kópiou platných víz, pečiatkou imigračnej kancelárie po prílete z USA, kópiou vodičského preukazu, vrátenou zásielkou, oznámením Ministerstva vnútra SR a zistil tento skutkový stav :
Účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo v meste v L., M. N., M. Š. F.. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR vyplýva, že manželstvo účastníkov nie je zapísané v Osobitnej matrike. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Z pečiatky imigračnej kancelárie po prílete z USA vyplýva, že navrhovateľka v októbri 2005 opustila USA.
Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že s odporcom nie je v žiadnom kontakte od doby kedy sa vrátila na územie SR v roku 2005. Nepozná jeho inú adresu, na ktorej by sa zdržiaval. Adresu bydliska, ktorú uviedla v návrhu je adresou, na ktorej odporca býval v USA a kam ho chodila navštevovať. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, či manželstvo účastníkov je zapísané v osobitnej matrike na Ministerstve vnútra SR, takýmto dokladom nedisponuje. Okrem dokladov, ktoré doložila do spisu, iný doklad o uzavretí manželstva účastníkov nemá. Uviedla, že má vedomosť o tom, že matka odporcu už nežije a nevie na akej adrese bývajú príbuzní odporcu. Ďalej uviedla, že asi dva a pol mesiaca potom ako uzatvorila manželstvo s odporcom ju po jednej večeri odporca fyzicky napadol, nakoľko bezdôvodne žiarlil, udrel ju päsťou do tváre, povalil ju na posteľ, chcela utiecť v čom jej však zabránil. Následne navštívila centrum na ochranu žien pred násilím a tam jej poradili, že toto násilné správanie odporcu má riešiť ochranným príkazom. Tento bol na jej žiadosť príslušným orgánom v meste L., M. N. vydaný, následne bol odporca predvolaný, aby sa dostavil pred príslušný orgán na prejednanie jeho násilného správania, kde sa nedostavil a ochranný príkaz bol trikrát predĺžený. Obsahom tohto príkazu bol zákaz odporcu približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť 200 jardov, nesmel ju kontaktovať ani emailom ani telefonicky. V októbri 2005 navrhovateľka odcestovala z USA a odvtedy nie je v žiadnom kontakte s odporcom, nevie kde sa nachádza, zdržiava. Od uvedenej doby nevedú účastníci konania manželský život, teda spoločne nehospodária, nemajú spoločnú domácnosť. Za príčinu rozvratu ich vzťahu považuje navrhovateľka násilné správanie sa odporcu voči nej. Navrhovateľka uviedla, že nevidí predpoklad na obnovenie manželského spolužitia.
V konaní je cudzí prvok, pretože odporca je štátnym príslušníkom USA. Súd na vec aplikoval národné kolízne právne normy. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) daná právomoc slovenských súdov, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Keďže navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky, je tým podľa citovaného ustanovenia právneho predpisu založená právomoc slovenského súdu na konanie o rozvod manželstva účastníkov. Súd na vec aplikoval slovenské hmotnoprávne normy s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 veta druhá zák. č. 97/1963 Zb., podľa ktorého ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy účastníkov sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich základných funkcií. K uvedenému súd dospel najmä s prihliadnutím na to, že účastníci dlhodobo (vyše 9 rokov) žijú oddelene, spoločne nehospodária, nie sú v žiadnom kontakte. Navrhovateľka sa v októbri 2005 odsťahovala z USA a úplne prerušila kontakt s odporcom. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že dôvodom rozvratu ich vzťahu je násilné správanie sa odporcu, ktoré sa vystupňovalo až tak, že musela uvedenú situáciu riešiť ochranným príkazom, ktorým mu príslušný orgán zakázal približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť 200 jardov, nesmel ju kontaktovať ani emailom ani telefonicky. Nakoľko ide o nenapraviteľný stav, t.j. bez reálnych predpokladov na obnovenie plnohodnotného spolužitia manželov súd manželstvo účastníkov podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol.
Súd podľa § 144 O.s.p. vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.