Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-46-2009.pdf
PDF · 83.59 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/46/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, dňa 26.2.2015 samosudkyňou JUDr.Martou Melicherčíkovou, v právnej veci žalobkyne: Y. U., W..X.X.XXXX, F. Q., G.. W. T. XXXX/XX, proti žalovanému: Y..Y. J., W..XX.X.XXXX, F. V., U. X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody Sučany, zastúpený Ing.Petrom Ďuračkom, Bratislava, Hrebendova 38 o zaplatenie 829,85 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
O trovách konania a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou zo dňa 2.2.2009 sa domáhala zaplatenia sumy vo výške 829,85 € (pôvodných 25.000,-Sk) s príslušným úrokom z omeškania, titulom náhrady za spôsobenú škodu.
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom zo dňa 4.8.2011, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni požadovanú sumu s príslušenstvom, 4,5% ročným úrokom z omeškania od 29.9.2002 do 31.12.2008 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku i trov štátu, rozhodol aj o trovách konania, keď účastníkom náhradu trov nepriznal.
Pri rozhodovaní mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 17.12.2001 ako veriteľ uzavrela so spoločnosťou AGW s.r.o. Košice ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke podľa ust. § 657 a nasl. OZ, na základe ktorej požičala dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 25.000,-Sk, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť s dohodnutým ročným úrokom vo výške 28,5%. Zmluvné strany zmluvu uzatvorili na dobu určitú, od 17.12.2001 do 28.9.2002. Podľa článku III uzavretej dohody pôžička mala byť žalobkyni vrátená vrátane úrokov v hotovosti a podľa dohody oboch strán zmluva mala zaniknúť uplynutím doby trvania, alebo vrátením pôžičky dlžníkom. Podľa článku VI, bod 3 zmluvy dlžník písomne prehlásil, že za svoj záväzok voči veriteľovi ručí akciami spoločnosti AGW a.s. Košice v nominálnej hodnote pôžičky. Účastníci uzavreli aj Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva (článok VI, bod 4 zmluvy), ktorá tvorila prílohu a súčasť zmluvy o pôžičke. V prípade nevrátenia pôžičky v lehote splatnosti akcie eminenta AGW, a.s. Košice vo vlastníctve dlžníka, v rozsahu uvedenom v Zmluve o zabezpečovacom prevode práva a na jej základe, sa bez výhrady mali previesť do vlastníctva veriteľa.
V rovnaký deň, t.j. 17.12.2001 účastníci uzavreli aj Zmluvu o ručení za záväzok zo zmluvy o pôžičke Č..T.-U.-XXXX-XXXX prevodom práva, podľa ktorej, článku V, ak dlžník v lehote splatnosti pôžičky nesplnil svoj záväzok voči veriteľovi v celom rozsahu alebo v časti, stáva sa veriteľ vlastníkom predmetu zabezpečenia podľa článku III zmluvy, alebo jeho časti podľa článku VI zmluvy.
Dlžník na účel zabezpečenia splnenia svojho záväzku previedol v prospech veriteľa 4 kusy kmeňových listinných akcií na meno v menovitej hodnote jednej akcie 10.000,-Sk a podľa článku VI uvedenej dohody definitívnym nadobudnutím vlastníckeho práva veriteľa k predmetu zabezpečenia sa záväzok dlžníka zo zmluvy o pôžičke považuje za vysporiadaný v celom rozsahu.
Žalobkyňa podala na Krajský súd v Košiciach žalobu o určenie pravosti pohľadávky, ktoré konanie bolo vedené pod č.k. 8 Cbi/67/2004, v ktorom Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 9.12.2005 určil, že pohľadávka žalobkyne vo výške 25.000,-Sk prihlásená v konkurznom konaní pod sp. zn. 3K/45/02 vedená na Krajskom súde v Košiciach, je po práve a je zaradená do 1.triedy. Žalobu voči žalovanému v 1.rade, t.j. spoločnosti AGW s.r.o. Košice zamietol. Súd považoval ustanovenia zmluvy zo dňa 17.12.2001 za neplatné, čím nedošlo k zániku záväzku úpadcu, dlžníka zo zmluvy o pôžičke. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že úpadca odovzdal žalobkyni listinné cenné papiere, že tieto obsahovali rubopis, a že žalobkyňa je zapísaná v Centrálnom depozitári cenných papierov, a.s. Bratislava. Centrálny depozitár cenných papierov SR listom 21.1.2010 potvrdil, že žalobkyňa, Y. U. je ku dňu vykonania služby v centrálnom depozitári registrovaná ako akcionár listinných akcií na meno eminenta AGW Holding a.s. Košice, v celkovom počte 7 kusov akcií.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané aj to, že žalovaný v rozhodnom období bol jediným konateľom a spoločníkom v spoločnosti AGW s.r.o. Košice, že prostredníctvom svojich pobočiek a zamestnancov uzatvoril so žalobkyňou Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej jeho spoločnosť prevzala od tejto klientky finančný obnos vo výške 25.000,-Sk na dobu určitú, ktoré skutočnosti tento účastník sám vo výpovedi potvrdil. Žalobkyni pôžičku po uplynutí lehoty, ani doposiaľ nevrátil, za ktorý skutok, okrem iného, bol odsúdený Špeciálnym súdom v Pezinku, v konaní č.k. PK 2T/ 7/2008, rozsudkom z 21.4.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť v rovnaký deň. Pri rozhodovaní súd vychádzal z výroku právoplatného rozsudku o spáchaní trestného činu žalovaným i ust. § 420 ods.1,3 OZ, keď dospel k záveru, že vzhľadom na uvedený právoplatný odsudzujúci trestný rozsudok, citované ustanovenia OZ i súdnu prax bolo preukázané, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu žalobkyni, ktorú si v konaní uplatnila, keďže ako konateľ spoločnosti AGW nezabezpečil, aby žalobkyni bola vrátená pôžička vrátane dohodnutých úrokov a na škodu jej majetku seba obohatil. Keďže žalovaný nespochybnil výšku žalobkyňou poskytnutej pôžičky, ani to, že jej nebola vrátená, súd žalobe vyhovel. Posúdil aj vznesenú námietku premlčania.
V dôsledku podaného odvolania žalovaným účastníkom odvolací súd uznesením zo dňa 31.5.2013 okrem iného zrušil rozsudok v jeho napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného, vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalovaného a štátu, ako aj o vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd v rozhodnutí poukázal na § 420 ods.1 i ods.2 OZ, podľa ktorého škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovných predpisov nie je tým dotknutá. Práve v uvedenom odseku citovaného zákonného ustanovenia je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Použitie týchto osôb sa uskutočňuje spravidla na základe pracovnoprávneho pomeru.
Keďže žalovaný namietal, že on ako konateľ, vykonávajúci funkciu na základe mandátnej zmluvy, za škodu spôsobenú podľa OZ nezodpovedá, pretože nie všetky zmluvy, ktoré ako konateľ spoločnosti AGW s.r.o. uzatvoril, boli zmluvami, pri ktorých sa dopustil podvodného konania a zmluvní partneri boli uvedení do omylu, odvolací súd považoval jeho námietku za opodstatnenú. Podstatnou otázkou totiž v každom občianskoprávnom konaní je zistenie, či žalobca v konaní je aktívne a žalovaný pasívne
- legitimovaný. Ak nie je splnená niektorá z týchto podmienok vecnej legitimácie účastníka, má to jednoznačne dopad na úspech žalobcu v konaní. Aby bol žalobca úspešný, musí preukázať, že je nositeľom tvrdeného práva a súčasne, že žalovaný je nositeľom tvrdenej povinnosti. Ak tomu tak nie je, žaloba musí byť zamietnutá.
Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu podstatným pre rozhodnutie o nároku na náhradu škody žalobkyne je posúdenie skutkových a právnych dôvodov nielen podľa ust. § 420 ods.1,3 OZ, ale aj podľa ods.2 tohto
zákonného ustanovenia. Odvolacie námietky žalovaného súd považoval za dôvodné, pretože v konaní nebola vyriešená otázka či žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný. Žalovaný by mohol zodpovedať za škodu ako fyzická osoba, ak by žalobkyňa uplatnila svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, v ktorom by bola preukázaná vina žalovaného aj vo vzťahu k nej, ale súd by ju s týmto nárokom odkázal na občianskoprávne konanie. Z obsahu spisu však nebolo zrejmé či sa tak stalo.
Na základe takto vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu bola žalobkyňa vyzvaná na oznámenie, či svoj nárok na náhradu škody uplatnila v trestnom konaní, v ktorom by bola vina žalovaného preukázaná aj vo vzťahu k nej, keďže z rozsudku Špecializovaného súdu v Pezinku zo dňa 21.4.2008 daná skutočnosť nevyplýva a nie je zrejmá. Žalobkyňa prípisom zo dňa 9.12.2014 uviedla, že do trestného konania vedeného na Špeciálnom súde v Pezinku nevstúpila na základe všeobecne známeho a publikovaného oznámenia, že sa Špeciálny súd bude zaoberať výlučne len trestnou činnosťou žalovaného a poškodených klientov odkáže na občianskoprávne konanie. Do konkurzného konania pohľadávku prihlásila na základe výzvy Krajského súdu v Košiciach. Podľa jej tvrdenia Špecializovaný súd v Pezinku aj na základe priznania sa viny, obžalovaného odsúdil na trest odňatia slobody, peňažnú pokutu i na náhradu škody poškodeným, t.j. aj na náhradu jej spôsobenej škody.
Podľa ust. § 80 písm.b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Jedným zo základných predpokladov úspešnosti návrhu na začatie konania je aj skutočnosť, že účastníci sú vecne legitimovaní. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, keď jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Vecná legitimácia teda vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti.
Určovanie okruhu účastníkov konania je vecou a výlučným dispozičným právom navrhovateľa, do ktorého súd nie je oprávnený zasahovať.
V danom prípade mal súd za preukázané, že uzatvorením Zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a spoločnosťou AGW s.r.o. Košice vznikol vzťah medzi nimi a nie medzi žalobkyňou a žalovaným ako fyzickou osobou, resp. konateľom tejto spoločnosti. Tak, ako je zrejmé z rozhodnutia odvolacieho súdu žalovaný by mohol ako fyzická osoba zodpovedať za škodu, ak by žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody uplatnila v trestnom konaní, v ktorom by bola preukázaná vina žalovaného aj vo vzťahu k nej. Táto skutočnosť však preukázaná nebola, a ktorú potvrdila aj samotná žalobkyňa, keď uviedla, že svoj nárok na náhradu škody si v trestnom konaní, neuplatnila, čím nebola preukázaná vina žalovaného ako fyzickej osoby a konateľa spoločnosti AGW s.r.o. Košice vo vzťahu k nej. Žalovaný preto nie je nositeľom tvrdenej povinnosti a nie je v spore pasívne legitimovaný, z ktorého dôvodu súd žalobu zamietol.
Keďže v konaní neboli preukázané skutočnosti uvádzané žalobkyňou v priebehu konania umožňujúce o trovách konania a štátu rozhodnúť podľa iných kritérií než zásady úspechu, súd o trovách konania a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením, v súlade s ust. § 151 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.