Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/133/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, keď spor sa týka pobočky Zvolen, so sídlom Š. Moyzesa 1369/52, 960 62 Zvolen, IČO: 30 807 484, proti žalovanému T.. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. T. XX, XXX XX W., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie sumy 35,48 Eur, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 35,48 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 16,50 Eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen, v Štátnej pokladnici Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 28. 05. 2014, ktorá bola doručená súdu dňa 03. 06. 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 35,48 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že podľa § 291 ods. 3 písm. a) a b) Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov prevzal spisy ohľadne vymáhania pohľadávok, ktoré neboli do 31. 12. 2003 vybavené a vznikli z činnosti Národného úradu práce Bratislava, Okresného úradu práce Zvolen, Detva a Krupina. Národný úrad práce Bratislava, Okresný úrad práce Zvolen ako oprávnený podal dňa 04. 04. 2003 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej L. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U. a to u JUDr. Viliama Königa, súdneho exekútora, Exekútorský úrad Hlbiny 2, 960 01 Zvolen pre vymoženie dlžnej sumy z titulu príspevku na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1.069,- Sk (35,48 Eur). Dňa 23. 06. 2003 za týmto účelom bola uzatvorená Zmluva o vykonaní exekúcie č. EX 748/2003, v ktorej sa súdny exekútor JUDr. Viliam König, teda žalovaný zaviazal, že platbu povinnej poukáže v prospech účtu oprávneného, teda Národného úradu práce Bratislava, Okresného úradu práce Zvolen do 7 dní od jej poukázania na účet súdneho exekútora. Šetrením u Mgr. Milana Somíka, náhradného súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa bolo z evidencie spisu sp. zn. KO-EX 748/2003 zistené, že exekúcia bola skončená vymožením sumy 35,48 Eur súdnym exekútorom JUDr. Viliamom Königom, avšak do dnešného dňa nebola poukázaná v prospech oprávneného a v súčasnom období v prospech neho ako nástupcu oprávneného. Zadržiavanie úhrad od povinnej a nečinnosť súdneho exekútora je v rozpore s § 46 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie. Podľa jeho názoru je nesporné, že žalovaný po vymožení finančného nároku nepostupoval v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z., v znení neskorších zmien a doplnkov a ako súdny exekútor sa svojim konaním dopustil bezdôvodného obohatenia, keď finančné prostriedky získané právnym dôvodom plnenia povinnou osobou v rámci exekúcie mu nevydal ako osobe oprávnenej . Z týchto dôvodov podal žalobu voči žalovanému na súd.

O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. -7 zo dňa 12. 06. 2014, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu č.k. -7 zo dňa 12. 06. 2014 žalovaný podal včas odpor, ktorý odôvodnil vo veci samej.

Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. -7 zo dňa 12. 06. 2014 žalovaný podal včas odpor, ktorý odôvodnil vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona v plnom rozsahu tento platobný rozkaz a súd vo veci nariadil pojednávanie podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Žalovaný v odpore zo dňa 16. 08. 2014, ktorý bol doručený súdu dňa 19. 08. 2014 uviedol, že vznáša námietku premlčania práva žalobcu na zaplatenie sumy 35,48 Eur. Iné dôvody na obranu neuviedol.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30. 09. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 08. 10. 2014 k odporu žalovaného uviedol, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť, resp. vydať. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Na základe tohto má za to, že podaná námietka premlčania zo strany žalovaného je neodôvodnená, lebo v danom prípade plynie 10 ročná objektívna lehota na uplatnenie jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žiadal žalobe preto vyhovieť.

Po zrušení platobného rozkaz v dôsledku včas podaného odporu žalovaným, ktorý odôvodnil vo veci samej, súd vo veci nariadil na pojednávanie na deň 11. 12. 2014, ďalej na deň 27. 01. 2015 a ďalej na deň 26.02. 2015, keď ani jedného z týchto pojednávaní sa žalovaný nezúčastnil. Posledné pojednávanie bolo nariadené na deň 26. 02. 2015, žalobca sa tohto pojednávania zúčastnil, žalovaný nezúčastnil, tento bol na toto pojednávanie predvolaný riadne dňa 12. 02. 2015 (čl. 41 spisu), neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 22. 02. 2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 24. 02. 2015 (čl. 49 spisu), ako dôvod neúčasti uviedol svoj nepriaznivý zdravotný stav, čo dokladoval pri predchádzajúcich ospravedlneniach k vytýčeným termínom pojednávania, nepožiadal však z tohto dôvodu, ani z iného dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súhlasil s prejednaním veci, a aj s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti, keď potom za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie súd na tomto pojednávaní vec prejednal v prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Žalovaný súčasne vo vyjadrení, resp. v oznámení zo dňa 22. 02. 2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 24. 02. 2015 k žalobe ešte uviedol, že je zrejmé, že škodu spôsobil pri výkone svojej funkcie, a teda nemôže za túto škodu zodpovedať ako občan fyzická osoba. Preto žalobcove právo nemožno posúdiť ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade ide o objektívnu jeho zodpovednosť za škodu ako súdneho exekútora, lebo ku škode došlo pri výkone verejnej moci, keď ako súdny exekútor, pretože je stále súdnym exekútorom, je za túto škodu zodpovedný.

Žalobca v rámci prejednania žaloby doplnil, že má neoverenú informáciu, že žalovaný by mal byť stále súdnym exekútorom, napriek tomu ho žaluje ako fyzickú osobu, občana, teda nie ako súdneho exekútora. Právo uplatňuje ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za nedôvodnú, keďže v danom prípade zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, keď právo na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 10 ročnej objektívnej dobe. Od podania žaloby sa skutkový stav nezmenil, žalovaný nič na uplatnenú pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia neplnil.

Súd vykonal dokazovanie listinami, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Národný úrad práce Bratislava, Okresný úrad práce Zvolen ako oprávnený dňa 04. 04. 2003 podal u súdneho exekútora Viliama Königa, Exekútorský úrad so sídlom Hlbiny 2 960 01 Zvolen návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 04. 04. 2003 č. 4094/2003-Úr-Pr voči povinnej L. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U. na vymoženie pohľadávky v sume 1.069,- Sk (35,48 Eur). Súdneho exekútora Viliama Königa požiadal o vykonanie exekúcie na vymoženie tejto pohľadávky.

Dňa 23. 06. 2003 Národný úrad práce Bratislava, Okresný úrad práce Zvolen ako oprávnený uzatvoril so súdnym exekútorom Viliamom Königom, Exekútorský úrad pri Okresnom súde vo Zvolene, so sídlom Hlbiny 2, 960 01 Zvolen, Zmluvu o vykonaní exekúcie č. EX 748/2003. V článku II. tejto zmluvy sa strany zmluvy dojednali na tom, že súdny exekútor poukáže platbu povinného v prospech účtu oprávneného do 7 dní od jej poukázania na účet súdneho exekútora, keď zmluva bola uzatvorená na vymoženie pohľadávky oprávneného voči povinnej L. S., a to na vymoženie sumy 1.069,- Sk (35,48 Eur).

Žalobca šetrením u Mgr. Milana Somíka, „náhradného“ súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa, so sídlom Jilemnického 12, 036 01 Martin zistil, že v exekučnej veci sp. zn. KO-EX 748/2003 exekúcia bola skončená vymožením pohľadávky a to na istine v sume 35,49 Eur, ktorá skutočnosť vyplýva i z oznámenia Mgr. Milana Somíka, súdneho exekútora, ako zástupcu súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa zo dňa 25.03. 2011, ktoré oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 30. 03. 2011 s tým, že v tomto oznámení, ktoré je vyúčtovaním exekúcie je uvedené, že povinná zaplatila pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Viliamovi Königovi sumu vo výške 79,68 Eur, z toho na istine 35,48 Eur, keď úhradou celkovej pohľadávky si povinná splnila svoj záväzok uložený exekučným titulom včítane trov exekúcie. V zmysle tohto bolo exekučné konanie ukončené vymožením.

Mgr. Milan Somík, súdny exekútor ako zástupca súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa vo veci sp. zn. KO-EX 748/2003 Okresnému súdu Zvolen ako Exekučnému súdu vrátil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 27. 03. 2012 s tým, že exekučné konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky v prospech oprávneného.

Žalobca listom č. 1941-3/2013-ZV zo dňa 02. 05. 2013 vyzval povinnú na predloženie dokladov o úhrade pohľadávky, na čo táto reagovala predložením dokladov o úhrade pohľadávky v rámci exekučného konania, keď plnila podľa týchto dokladov Exekútorskému úradu Hlbiny 2, 960 01 Zvolen k sp. zn. EX 748/03 čiastkovými úhradami, keď poslednú úhradu zaplatila dňa 28. 01. 2010 (čl. 29 - 31 spisu). Plnila dňa 09. 10. 2007, 26. 11. 2007, 17. 12. 2007, 21. 01. 2008, 18. 02. 2008, 07. 03. 2008, 18. 04. 2008, 19. 05. 2008, 18. 06. 2008, 15. 07. 2008, 08. 09. 2008, 23. 09. 2008, 30. 10. 2008, 21. 11. 2008, 19. 12. 2008, január 2009 (presný dátum nečitateľný), dňa 13. 02. 2009, dňa 31. 03. 2009, dňa 06. 05. 2009, dňa 28. 05. 2009, dňa 30. 06. 2009, dňa 31. 07. 2009, dňa 31. 08. 2009, dňa 26. 10. 2009, dňa 26. 11. 2009, dňa 23. 12. 2009 a dňa 28. 01. 2010 po 3,32 Eur, spolu 27 x po 3,32 Eur, spolu 89,64 Eur.

Podľa Prehľadu úhradu evidovaných k spisu č. EX 748/2003, ktorý predložil Mgr. Milan Somík, súdny exekútor, ako zástupca súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa (čl. 45 spisu) povinná mala plniť 24 x po 3,32 Eur, spolu sumu 79,68 Eur pri poukázaní poslednej platby dňa 26. 11. 2009, predtým s poukázaním platby dňa 26. 10. 2009, dňa 31. 08. 2009, dňa 30. 06. 2009, dňa 28. 05. 2009, dňa 06. 05. 2009, dňa 31. 03. 2009, dňa 13. 02. 2009, dňa 30. 01. 2009, dňa 19. 12. 2008, dňa 21. 11. 2008, dňa 30. 10. 2008, dňa 23. 09. 2008, dňa 08. 09. 2008, dňa 15. 07. 2008, dňa 18. 06. 2008, dňa 19. 05. 2008, dňa 18. 04. 2008, dňa 07. 03. 2008, dňa 18. 02. 2008, dňa 21. 01. 2008, dňa 17. 12. 2007, dňa 26. 11. 2007 a dňa 09. 10. 2007, keď tento predložil aj rozpis odoslaných finančných prostriedkov na účet oprávneného, avšak podľa JUDr. Viliama Königa, z ktorého vyplýva, že oprávnenému bola zaslaná celkovo suma 50,91 Eur a to dňa 18. 04. 2008 29,80 Sk, dňa 19. 05. 2008 76,20 Sk, dňa 18. 06. 2008 88,10 Sk, dňa 15. 07. 2008 76,80 Sk, dňa 08. 09. 2008 76,20 Sk, dňa 23. 09. 2008 88,10 Sk, dňa 30. 10. 2008 100,- Sk, dňa 30. 01. 2009 3,32 Eur, dňa 13. 02. 2009 3,32 Eur, dňa 06. 05. 2009 3,32 Eur, dňa 28. 05. 2009 3,32 Eur, dňa 30. 06. 2009 3,32 Eur, dňa 26. 10. 2009 0,38 Eur a dňa 26. 11. 2009 0,76 Eur, ktorá skutočnosť však z exekučného spisu sp. zn. EX 748/03, ktorý predložil na základe žiadosti súdu Mgr. Milan Somík, súdny exekútor ako zástupca súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa nevyplýva. V tomto exekučnom spise sa nenachádzajú žiadne záznamy o poukázaní týchto finančných prostriedkov oprávnenému.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobu na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“).

Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom.

Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

V danom prípade žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako účastníkom exekučného konania (oprávneným) a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť, ktorým je JUDr. Viliam König. Tento sa netýkal niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby, alebo existencie právnickej osoby, a nevyplýval ani zo súkromného práva. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania s týmito znakmi nemôže byť považovaný za súkromno-právny vzťah. Išlo tu o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval voči druhému (účastníkovi exekučného konania) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi účastníkmi exekučného konania (oprávnený a povinný) a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 Občianskeho zákonníka tým, že súdny exekútor po vymožení časti sumy od povinného túto v celom rozsahu nepoukázal na účet oprávneného.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Napriek tomu, že žalobca uplatnil právo ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd právne posúdil tento nárok ako nárok na náhradu škody, keď pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových okolností, so zreteľom na povahu ktorých alebo spôsob opísania ktorých prichádza do úvahy možnosť podriadenia žalobou uplatneného nároku pod inú hmotnoprávnu normu, než je tvrdená v žalobe, musí vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v žalobe táto uvedená alebo neuvedená, prípadne či je uvedená správne alebo nesprávne, keď právny dôvod požadovaného plnenia patrí právne posúdiť súdu.

Vzhľadom na skutkového zistenia v súdnom konaní podľa názoru súdu, tým, že súdny exekútor vymohol od povinnej v prospech žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu ako oprávneného čiastku 35,48 Eur, ktorá bola vymáhaná v rámci exekučného konania a z ktorej súdny exekútor oprávnenému, teda žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nič neplnil, hoci v zmysle Zmluvy o vykonaní exekúcie č. EX 748/2003 zo dňa 23. 06. 2003 mal túto sumu poukázať do 7 dní oprávnenému od jej poukázania na účet súdneho exekútora, čo neurobil, keď žalovaný v konaní nerozporoval, že túto sumu nevyplatil oprávnenému, porušil tak zmluvnú povinnosť, ako aj zákonnú povinnosť, čím spôsobil škodu na úkor žalobcu, ako oprávneného, za ktorú zodpovedá podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Na základe uvedeného súd nárok žalobcu posúdil ako nárok na náhradu škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, keď ide o zodpovednosť za škodu objektívnu.

Obrana žalovaného v tom, že nejde o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale nárok na náhradu škody bola dôvodná.

Pokiaľ žalovaný namietal, že nie je pasívne legitimovaný v konaní, teda že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, pretože žalobca ho v žalobe označil ako fyzickú osobu, nie ako súdneho exekútora, hoci stále je súdnym exekútorom, i keď fakticky nevykonáva exekučnú činnosť, táto námietka žalovaného nie je opodstatnená, žalovaný tak ako bol označený v žalobe má hmotnoprávnu, i procesnoprávnu spôsobilosť byť účastníkom konania, bol označený nezameniteľne, z celého konania vyplýva, že žalobca nárok uplatnil z exekučnej činnosti súdneho exekútora, to že žalobca neoznačil žalovaného aj dodatkom súdny exekútor neznamená, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v spore, súd len z toho dôvodu, že ho žalobca neoznačil v žalobe ako súdneho exekútora nemohol žalobu zamietnuť, a to už z tu uvedených dôvodov.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí, ak ide o škodu za na zdraví.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Žalovaný v súdnom konaní vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody. Bolo preto nutné v súdnom konaní vyhodnotiť, či námietku premlčania podal dôvodne, alebo nedôvodne.

Exekučný poriadok je zákonom lex specialis k Občianskemu zákonníku, pričom tento osobitne neupravuje otázku premlčania nároku na náhradu škody. Preto ohľadne právneho posúdenia tejto otázky je nutné vychádzať z všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne z § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 106 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o dobu premlčania práva na náhradu škody.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, subjektívna premlčacia doba v prípade práva na náhradu škody je dvojročná, keď táto začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

V ustanovení § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravená objektívna premlčacia doba pri práve na náhradu škody, ktorá je trojročná, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, tak je 10-ročná, pričom tieto začínajú plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí len v prípade, ak ide o škodu na zdraví, o ktorú v súdenej veci nejde.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k udalosti, z ktorej škoda vznikla došlo od dňa 09. 10. 2007 do dňa 28. 01. 2010, kedy žalovaným ako súdnym exekútorom v exekučnej veci v prospech oprávneného od povinnej boli vymožené čiastkové sumy na uspokojenie pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní sp. zn. KO-EX 748/03, keď celkovo bola vymožená suma 89,64 Eur (27 x po 3,32

Eur), tak ako to vyplýva z dokladov o úhradách od povinnej. Z pripojeného exekučného spisu nie je možné zistiť žiadne platby povinnej, a ani sa nepreukázalo, resp. z exekučného spisu nevyplynuli platby zo strany exekútora pre oprávneného. V exekučnom spise sa o tom nenachádzajú žiadne záznamy. Vzhľadom na uvedené odo dňa 09. 10. 2007 začala žalobcovi plynúť objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody na súde, a to postupne jednotlivo od dátumov úhrad jednotlivých čiastkových plnení zo strany povinnej, ktorá v prípade 10-ročnej objektívnej premlčacej doby by uplynula až dňa s ohľadom na prvú úhradu dňom 09. 10. 2007 až dňa 09. 10. 2017. Žalobca podal v súdenej veci žalobu na súde dňa 03. 06. 2014, teda v 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe, keď súd aplikoval túto objektívnu 10-ročnú premlčaciu dobu z toho dôvodu, že išlo o škodu spôsobenú úmyselne, keď žalovaný ako súdny exekútor musel si byť vedomý toho, že vymožené finančné prostriedky má povinnosť poukázať oprávnenému a nie si ich ponechať. Súd dáva do pozornosti, že v danej veci nejde o ojedinelý spor, na tunajšom súde je vedených niekoľko desiatok súdnych sporov s obdobnými nárokmi uplatnenými voči súdnemu exekútorovi, keď z uvedeného má súd za to, že nešlo o nedbanlivostné konanie žalovaného ako súdneho exekútora, ale vedomé a úmyselné konanie.

Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcovi síce uplynula, pretože dňa 30. 03. 2011 sa už dozvedel kto za škodu zodpovedá a tiež o škode, avšak prihliadnutie na jej uplynutie by v danom prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko ide o škodu spôsobenú úmyselne, bolo by v rozpore s dobrými mravmi prihliadnuť na premlčanie nároku v subjektívnej premlčacej dobe.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 35,48 Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., keď žalobca bol v konaní úspešný, nenavrhol však priznať trovy konania, keď o trovách konania súd rozhoduje len na návrh, keďže žalobca takýto návrh nepodal, súd rozhodol o trovách konania žalobcu tak, že sa mu náhrada trov konania voči žalovanému nepriznáva.

Žalobca bol oslobodený zo zákona od platenia súdnych poplatkov, podľa výsledku konania, a to podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov, povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 16,50 Eur vznikla žalovanému, ktorý nie je oslobodený od platenia súdnych poplatkov a v konaní bol neúspešný. Výška súdneho poplatku je daná Sadzobníkom súdnych poplatkov, položkou I/1a, sumou 16,50 Eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen, vedený v Štátnej pokladnici Bratislava do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)