Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-364-2012.pdf
PDF · 105.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8C/364/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziu Mecelovou v právnej veci žalobkyne Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanému R. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. B. XXXX/XX, R., o zaplatenie 71,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.10.2012 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 71,60 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že so žalovaným 08.12.2006 uzatvorila úverovú zmluvu č. 3612091357, predmetom, ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru, ktorý žalovaný riadne a včas nesplácal, preto žalobkyňa dlh žalovaného zosplatnila. Návrhom uplatnená suma predstavuje istinu plus poplatky za výber z bankomatu a za výpis z úverového účtu.
Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor. Súd z návrhu na začatie konania, zmluvy úvere zo 16.12.2006 č. 3612091357, úverových podmienok, výpisu z obchodného registra, splátkového kalendára, výzvy na splatenie celého úveru z 26.04.2010, výpisu z účtu, podacieho hárku ako aj z ostatného obsahu spisu, zistil nasledovný skutkový stav.
Z úverovej zmluvy zo 16.12.2006 č. 3612091357 súd zistil, že žalovaný podpísal uvedenú zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Sk s tým, že tento má uhrádzať v splátkach po 449,- Sk mesačne v počte 60 splátok, RPMN bola dohodnutá vo výške 29,30 %. Súčasťou úverovej zmluvy bola aj dohoda, že žalobkyňa a žalovaný podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., čiže zmluvu o RÚ I., s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami v dohodnutej výške v hlave 8 a 9 úverových podmienok žalobkyne. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ I. vzniká žalovanému právo na poskytnutie revolvingového úveru I. prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10, 11 úverových podmienok žalobkyne. V poslednom odseku textu sa uvádza, že žalobkyňa a žalovaný podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., čiže zmluvu o RÚ II., s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami v dohodnutej výške v hlave 13 úverových podmienok žalobkyne. Z úverových zmluvných podmienok žalobkyne súd zistil, že v Hlave 5 § 1 žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver riadne a včas splácať pravidelnými mesačnými splátkami, ktorých počet výšku a termín splatnosti určuje úverová zmluva. V Hlave 7 § 3 sa žalovaný o.i. zaviazal celý čerpaný úver splatiť na požiadanie žalobkyne v prípade, že a/ sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom v tomto prípade žalobkyni vzniklo oprávnenie jednostranne odstúpiť od úverovej zmluvy, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý úver neposkytnúť. Podľa Hlavy 7 § 6, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a/, b/, c/ § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni celý poskytnutý úvery, je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by žalobkyni vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Z Hlavy 8 a 13 súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sa dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej žalovanému vzniká právo na poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom 497,91 eur. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšej ako 7 dní sa žalovaný zaviazal tiež zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. V prípade omeškania dlhšieho ako 6 mesiacov sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, z ktorého vrátením je v omeškaní. Žalovanému mal byť podľa Hlavy 8 (§ 1 až 4) poskytnutý úverový rámec 497,91 eur (15 000,- Sk), ktorý mohol byť navýšený na základe telefonického dohovoru so žalovaným. Účastníci sa dohodli, že úverovú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a metodickú príručku je spoločnosť oprávnená klientovi zaslať, ak si bude riadne plniť svoje povinnosti. Neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky je aktuálny sadzobník poplatkov a odmien (§ 2 tejto Hlavy). Podľa Hlavy 9 § 5 je žalovaný povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k 20. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu. Výška pravidelnej mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške 4 % z výšky z dohodnutého úverového rámca revolvingového úveru I. platného ku dňu splatnosti danej splátky. Žalovaný je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby, ktorých výška je daná sadzobníkom poplatkov platným v dobe vzniku poplatkovej povinnosti, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy a ktorý je obsiahnutý v metodickej príručke.
Prostredníctvom bezhotovostných výberov z bankomatu, ako aj bezhotovostným platbami žalovaný čerpal celkom 756,82 eur a zaplatil žalobkyni 993,71 eur. Žalobkyňa dala žalovanému na poštovú prepravu ako doporučenú zásielku 29.04.2010 výzvu z 26.04.2010 na splatenie celého úveru s poplatkami a úrokom, ako aj sankčným úrokom v celkovej sume 128,08 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), sa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z. z., pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa čl. 3 bodu 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a
povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. V zmysle článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neodvolateľne zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sú v smernicou považované za nekalé. Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že 16.12.2006 uzavreli úverovú zmluvu. Túto zmluvu s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobkyňa ako právnická osoba poskytla v rámci svojho podnikania úver žalovanému ako fyzickej osobe. Predmetom konania je nárok vyplývajú zo zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len RÚ) uzavretej súčasne (na jednom formulárovom tlačive) s uvedenou úverovou zmluvou.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa pri uzatváraní úverovej zmluvy vnútila žalovanému aj iný úkon než iba ten, ktorý bol vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z predtlače úverovej zmluvy podpisom želanej úverovej zmluvy sa konajúca osoba - žalovaný súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v dolnej časti zmluvy drobným voľným okom takmer nečitateľným písmom, a ktorá sa týka absolútne iného právneho úkonu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Ak žalovaný chcel získať úver, čo bolo primárne jeho pohnútkou vstupu do záväzkového vzťahu so žalobkyňou, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu zmluvy o RÚ, čerpaného formou úverovej karty. Na základe uvedeného sa preto aj napriek ďalšiemu vedomému konaniu žalovaného, t.j. telefonická aktivácia úverovej karty, dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby - žalovaného ako spotrebiteľa vstúpiť do iného ďalšieho záväzkového vzťahu so žalobkyňou, teda do vzťahu zo zmluvy o RÚ I. Uvedené sa týka aj nedostatku vôle žalovaného ako spotrebiteľa byť viazaný ustanoveniami hlavy 8, 9, 10 a 11 úverových podmienok týkajúcimi sa RÚ vzhľadom k tomu, že podpisom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovaný prehlásil, že sa oboznámil s úverovými podmienkami a súhlasí s nimi (predstava, že spotrebiteľ vyhodnotí všeobecné obchodné podmienky, je len iluzórna a len ťažko si možno predstaviť, že by sa spotrebiteľ od úverovej časti zmluvy prepracoval naviac k vyhodnocovaniu zjavne podsunutej revolvingovej časti zmluvy). Tento
nedostatok vôle pritom nebol zhojený ani tým, že žalovaný následne svojím konaním aktivoval úverovú kartu a pristúpil k výberom finančných prostriedkov. Podpisom úverovej zmluvy zo 16.12.2006 teda nedošlo automaticky aj k uzavretiu paralelného právneho úkonu - zmluvy o RÚ, pretože ak by tento právny úkon skutočne mal platne vzniknúť muselo by byť v konaní jednoznačne preukázané, že žalovaný mal skutočne vôľu takýto právny úkon, ktorý by bol riadne individualizovaný čo do podmienok jeho uzavretia, uzavrieť. Pokiaľ následne žalobkyňa umožnila žalovanému čerpať prostredníctvom úverovej karty peňažné prostriedky, urobila tak na základe neplatného právneho úkonu. Žalobkyni nič nebránilo, aby dojednania ohľadne revolvingového úveru, ktoré sú napísané drobným písmom v úverových podmienkach boli napísané prehľadne na tlačive "Návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere", a aby základné náležitosti revolvingového úveru boli individuálne dojednané priamo v zmluve a nemuseli byť skryté do neprehľadného a voľným okom ťažko čitateľného textu úverových podmienok, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť dostatočne oboznámiť a relevantne sa v ňom zorientovať. Predložená úverová zmluva síce obsahuje dva rôzne úverové produkty, avšak formulovaná je tak, že z jej obsahu pre laicky rozmýšľajúceho človeka môže vyplývať to, že sa týka len jedného úverového produktu a nie aj skrytou formou podsunutého ďalšieho úverového produktu (porovnaj napr. aj rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 27.08.2013 sp. zn. 13C/251/2013, rozsudok Krajského súdu Trnava z 30.10.2013 sp. zn. 24Co/293/2012).
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere pre nedostatok slobodne a vážne prejavenej vôle odporcu urobiť takýto právny úkon, pričom postup žalobkyne pri uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere (umiestnenie ustanovení o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere do vopred predpísaného textu, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť, resp. odmietnuť) možno s poukazom na čl. 3 body 1 a 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS, transponovanej do právneho poriadku Slovenskej republiky novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z., charakterizovať aj ako nekalá praktika, ktorej nemožno poskytnúť právnu ochranu.
Súd posudzoval nároky uplatnené žalobkyňou v tomto konaní preto podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho poriadku o bezdôvodnom obohatení, keďže žalovaný plnením žalobkyne získal majetkový prospech na základe neplatného právneho úkonu. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný získal od žalobkyne na základe neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere peňažné plnenie v sume 756,82 eur a vrátil jej spolu sumu 993,70 eur. Z toho je zrejmé, že svoju povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka žalovaný splnil, a preto súd posúdil návrh žalobkyne ako nedôvodný a zamietol ho v celom rozsahu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto v spore úspešným účastníkom je žalovaný, avšak keďže si náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania mu nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.