Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-150-2014.pdf
PDF · 101.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/150/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36 234 176, proti odporcovi: Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. XXX/XX, XXX XX J. L. J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS" so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 951,26 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 512,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 512,80 eur od 18.02.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania, vrátane vedľajšieho účastníka na strane odporcu, n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 25.9.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 951,26 eur, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 303,58 eur a úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 951,26 eur od 19.9.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 12.4.2011 uzavrel s odporcom úverovú zmluvu č. 4104040793 (ďalej len „úverová zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 2 000,00 eur zo strany navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 84 mesačných splátkach po 57,40 eur. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli úverové zmluvné podmienky. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, navrhovateľ ho preto listom z 30.1.2012 vyzval k splateniu celého zostatku úveru. V tomto konaní si však navrhovateľ zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a zmluvné pokuty neuplatňuje.
Podaním doručeným súdu dňa 22.10.2014 oznámilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 17.12.2014 vedľajší účastník uviedol, že pri aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv je potrebné vychádzať z teórie výhodnosti, ktorá odôvodňuje preferenčné použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech spotrebiteľa. V danom prípade došlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Uvedenie RPMN v podobe rozpätia dolnej a hornej hranice nespĺňa požiadavku presnosti
a jednoznačnosti údaja. Okrem toho konečná výška úveru určená vynásobením počtu splátok so sumou splátky predstavuje 4 821,60 eur, avšak navrhovateľ v predmetnej zmluve uvádza, že celková čiastka splatná spotrebiteľom je 4 636,80 eur, čo je nesprávne. V zmysle tejto skutočnosti je v predmetnej zmluve nesprávne uvedená aj RPMN v neprospech spotrebiteľa. Ak navrhovateľ (v iných obdobných konaniach) tvrdí, na účely výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa, a teda aj na účely výpočtu RPMN, od mesačnej splátky odpočítal poistné, keďže išlo o dobrovoľné poistenie, ktoré spotrebiteľ uzavrieť nemusel, k tomu vedľajší účastník uviedol, že z predtlače predmetnej zmluvy je zrejmé, že spotrebiteľ pri jej podpise nemal na výber a poistenie musel uzatvoriť, čomu nasvedčuje aj to, že označenie súhlasu s poistením krížikom je urobené vo forme tlačeného písma a nie vlastnoručne odporcom, okrem toho v úverovej zmluve nemal spotrebiteľ možnosť poistenie odmietnuť, mal iba možnosť vybrať si z dvoch rôznych súborov poistenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: úverová zmluva z 12.4.2011, tlačivo „Čo by ste mali vedieť o svojom úvere?“, úverové zmluvné podmienky, informácie o poistení dohodnutom zmluvou, výzva k splateniu celého úveru z 30.1.2012, poštový podací hárok, výpis čerpania, splátok a úhrad, a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 12.4.2011 úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 2 000 eur odporcovi. Výška mesačných splátok bola v zmluve určená na 57,40 eur, počet splátok 84, ročná úroková sadzba 26,70 %, RPMN od 31,9 % do 33,2 % v závislosti na dni poskytnutia úveru, celková čiastka splatná spotrebiteľom 4 636,80 eur, celkové náklady spotrebiteľa 2 636,80 eur a poplatok za vedenie účtu (už zahrnutý v splátke) 1,99 eur. V kolónke „Termíny splatnosti splátok“ je prostredníctvom dvoch hviezdičiek odkaz na text písaný malým písmom: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“ Krížikom bolo označené poistenie výdavkov „balíček plus“, pričom úhrada za poistenie podľa tohto balíčka bola uvedená 2,20 eur. Na základe tejto úverovej zmluvy navrhovateľ dňa 15.4.2011 poskytol odporcovi bankovým prevodom sumu 2 000 eur. Splátkami v dňoch od 14.6.2011 do 8.4.2014 odporca navrhovateľovi uhradil spolu 1 487,20 eur. Listom z 30.1.2012 navrhovateľ vyhlásil splatnosť celého úveru a vyzval odporcu na úhradu dlžnej čiastky 2 384,47 eur do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Výzva bola odoslaná dňa 2.2.2012.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravenej v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver, vyplýva z naplnenia vyššie uvedených definičných znakov spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z., najmä že ide o úver poskytnutý právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, fyzickej osobe, pričom nič v zmluve ani vo vyjadreniach navrhovateľa nenasvedčuje tomu, že by bol tento úver poskytnutý odporcovi na účely jeho podnikania alebo povolania.
Zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich (zrejme tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) v ustanovení § 11 ods. 1 sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru.
V danom prípade zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom uvádza ako celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom sumu 4 636,80 eur a ako celkové náklady spotrebiteľa sumu 2 636,80 eur. V skutočnosti však mal odporca zaplatiť 84 splátok po 57,40 eur, t. j. spolu 4 821,60 eur. Po odpočítaní poskytnutej istiny 2 000 eur to predstavuje celkové náklady spotrebiteľa 2 821,60 eur. Ako pripomenul vedľajší účastník na strane odporcu, navrhovateľ v obdobných konaniach argumentuje tým, že od výšky mesačnej splátky je potrebné odpočítať poistné. Súd je však toho názoru, že ak má byť poistenie považované za dobrovoľné, musí byť výška mesačnej splátky vyčíslená osobitne ako splátka úveru a osobitne ako splátka poistného (a potom prípadne súčet). Neexistuje iný dôvod, prečo by sa v úverovej zmluve mala uvádzať výška mesačnej splátky, v ktorej je zahrnuté poistné, než že poistenie je považované za neoddeliteľnú súčasť úveru (aj keď formálne je v zmluve zobrazená voľba súboru poistenia krížikom). V takom prípade musí byť poistné súčasťou výšky mesačnej splátky (tak ako tomu v predmetnej úverovej zmluve je), ale aj súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa.
Súd však považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov najmä z dôvodu, že v zmluve absentuje jednoznačný údaj o termínoch splátok úveru a nie je v nej uvedená výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Údaj o termíne splátok je vyjadrený (aj to len prostredníctvom odkazu
dvoma hviezdičkami na malým písmom písaný text) komplikovanou konštrukciou „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“ Odhliadnuc od toho, že takáto konštrukcia môže byť pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľná, dátum poskytnutia úveru, od ktorého robí táto konštrukcia závislým dátumy splatnosti splátok (a aj konečnú splatnosť úveru), je údaj, ktorý pri podpise zmluvy nie je známy a ani ho spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, závisí výlučne od dodávateľa, kedy skutočne poskytne spotrebiteľovi dohodnuté finančné prostriedky. Preto takéto uvedenie termínov splátok a termínu konečnej splatnosti úveru treba považovať za nejednoznačné. Pokiaľ ide o výšku splátok, zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen „výška, počet a termíny splátok“, ale „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Z toho je zjavné, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára, ktorý by bol súčasťou zmluvy), teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej-ktorej splátky pripíše dodávateľ na úhradu istiny, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Nič v zmluve nenasvedčuje tomu, že by bol jej súčasťou splátkový kalendár (plán amortizácie alebo iná forma uvedenia započítavania budúcich splátok) resp. že by takáto listina bola pri podpise zmluvy predložená odporcovi. Ak aj navrhovateľ prípadne poskytol odporcovi počas splácania úveru výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky alebo splátkového kalendára, toto nespĺňa predpoklady uvedenia výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve. Na rozdiel od výpisu z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky alebo splátkového kalendára, ktorý odráža aktuálny stav splatenia jednotlivých položiek (teda istiny, úrokov a poplatkov), údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania.
Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považoval úver poskytnutý navrhovateľom odporcovi za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov [§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.]. Navrhovateľ má teda právo len na vrátenie istiny, ktorú odporcovi na základe zmluvy poskytol, bez zmluvných úrokov a poplatkov. Z vyjadrenia navrhovateľa, ako aj z navrhovateľom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že odporca do podania žaloby uhradil navrhovateľovi sumu 1 487,20 eur. Po odpočítaní tejto už uhradenej sumy od poskytnutej istiny úveru vo výške 2 000,00 eur tak zostáva na úhradu suma 512,80 eur. Súd preto vyhovel návrhu len v časti zaplatenia istiny, ktorú odporca skutočne vyčerpal a nevrátil (512,80 eur), a návrh vo zvyšnej časti zamietol.
Aj keď je úver považovaný za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval súd za platnú. Odporca bol teda povinný vracať navrhovateľovi poskytnutú istinu v dohodnutých splátkach, resp. najneskôr na výzvu navrhovateľa po zosplatnení celého úveru. Keďže sa odporca neuhradením dlhu riadne a včas dostal do omeškania, patrí navrhovateľovi právo na úrok z omeškania, a to najneskôr odo dňa nasledujúceho po poslednom dni lehoty určenej vo výzve k splateniu celého úveru. Z petitu a jeho odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ úroky z omeškania čiastočne kapitalizoval, pričom žiadal o ich priznanie od 14.2.2012. Vo výzve k splateniu celého úveru z 30.1.2012 však navrhovateľ odporcu vyzval zaplatiť celú dlžnú čiastku do 15 dní od odoslania výzvy, pričom z predloženého poštového podacieho hárku vyplýva, že výzvu odoslal 2.2.2012, teda 15- dňová lehota uplynula 17.2.2012 a prvým dňom omeškania odporcu bol 18.2.2012. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 18.2.2012 bola 1,00 %, zákonný úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.) je preto 9,00 % ročne, avšak navrhovateľ požadoval úrok z omeškania len vo výške 8,15 % ročne, preto mu súd priznal úrok z omeškania v požadovanej výške.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ aj odporca boli v konaní čiastočne úspešní, pričom ich miera úspechu bola približne rovnaká, teda u žiadneho z nich nejde o neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Keďže podľa výsledku konania žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nárok na náhradu trov konania nemá ani vedľajší účastník na strane odporcu. Aj keď vedľajší účastník vstupujúci do konania na základe ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. tvrdil, že v časti o zaplatenie
512,80 eur „nevystupuje a nevyjadruje sa k nej“, takéto jeho vyhlásenie nemožno akceptovať ako výraz obmedzeného vstupu do konania. Podľa názoru súdu procesné postavenie vedľajšieho účastníka pokiaľ ide o zodpovednosť za výsledok konania, je totožné s postavením účastníka konania, ktorého podporuje, preto vedľajší účastník nemôže vstupovať do konania len v určitej časti. Okrem toho však v danom prípade vyhlásenie vedľajšieho účastníka, že v časti o zaplatenie 512,80 eur „nevystupuje a nevyjadruje sa k nej“ (okrem toho, že nie je jasným prejavom vôle nevstúpiť do konania v tejto časti) bolo uvedené až v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 19.12.2014, nie vo vyhlásení o vstupe do konania, ktoré vedľajší účastník doručil súdu dňa 22.10.2014. Vedľajší účastník by mal vstupovať do konania už so znalosťou veci a ak tak nerobí, berie na seba riziko, že podporí v konaní neúspešnú stranu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.