Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Er-556-2014.pdf
PDF · 80.08 KB
Case nature
Area
Subarea
55Er/556/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: PRIORITY SLOVAKIA, s.r.o., Krajná 86, Bratislava, IČO: 35 797 771, o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 55 Er/556/2014, a u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Zuzany Dobrodenkovej, PhD. pod spis. zn.: EX 425/2014, z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Zuzane Dobrodenkoveuj, PhD, Exekútorský úrad, Ružová 10, Skalica, sa priznávajú trovy exekúcie vo výške 47,03 eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 18.09.2014 súd vydal uznesenie č.k. 55 Er/556/2014-12, ktorým rozhodol o zastavení exekúcie.
Dňa 13.10.2014 podal súdny exekútor odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol.
Súdny exekútor v odvolaní uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie bol povinný podať, lebo zistil nemajetnosť povinného subjektu. Uvádza, že podľa §57 ods. 4 Exekučného poriadku je súdny exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, čo nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Ďalej uvádza, že oprávnený má svoje postavenie vymedzené v § 57 ods. 1 písm. c) EP, t.j. ostatné dôvody zastavenia sú nezávislé od vôle oprávneného a súd môže rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez vyjadrenia účastníkov.
Odvolanie smerovalo voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Súd preto postupoval podľa § 374 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa , proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202) rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. podaním odvolania došlo k zrušeniu rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a rozhodnutiu súdom prvého stupňa.
Súdny exekútor v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Z dopravného inšpektorátu bolo zistené, že povinný je vlastníkom motorového vozidla, avšak toto motorové vozidlo je blokované inými exekútorskými úradmi, pričom nie je predpoklad uspokojenia pri predaji tohto majetku. Elektronickou komunikáciou boli zistené účty v bankách a boli vydané exekučné príkazy. Účty sú však s nedostatkom finančných prostriedkov, preto exekučné príkazy neboli zrealizované.
Oprávnený na výzvu súdu k návrhu na zastavenie exekúcie od súdneho exekútora uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko ide o exekučné konanie, ktoré sa začalo 28.01.2014, a teda v danom prípade má za to, že ide o krátke obdobie vymáhania. To, že uvedená spoločnosť nevykazuje momentálne podľa súdneho exekútora žiadnu podnikateľskú činnosť, neznamená že neexistuje. V prípade, ak by spoločnosť nechcela vykonávať v budúcnosti podnikateľskú činnosť, oprávnený ma za to, že by požiadala o zrušenie spoločnosť a následný výmaz v Obchodného registra SR.
Súd má za preukázané, že súdny exekútor zisťovaním majetku povinného subjektu preukázal nemajetnosť povinného, nakoľko súdny exekútor lustráciou zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Z dopravného inšpektorátu bolo zistené, že povinný je vlastníkom motorového vozidla, avšak toto motorové vozidlo je blokované inými exekútorskými úradmi, pričom nie je predpoklad uspokojenia pri predaji tohto majetku. Elektronickou komunikáciou boli zistené účty v bankách a boli vydané exekučné príkazy. Účty sú však s nedostatkom finančných prostriedkov, preto exekučné príkazy neboli zrealizované. Povinný je odhlásený z SP a nemá hlásených žiadnych zamestnancov. Rovnako povinný neukladal zákonom predpísané listiny do Zbierky listín Obchodného registra ani nepredložil
účtovnú závierku spolu s daňovým priznaním príslušnému daňovému úradu. Pri doručovaní zásielky na adresu Krajná 86, Bratislava sa zásielka vrátila s označením adresát neznámy.
Vzhľadom na uvedené súd poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
O trovách konania oprávneného a povinného bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm c.) O. s. p.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša nich oprávnený.
Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. ( ďalej len vyhláška), účinnosť od 1.1.2009, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za:
- súčinnosť bánk .....................................................................................0,70 eur,
- súčinnosť dopravného inšpektorátu .....................................................0,20 eur,
- poštovné ...............................................................................................5,10 eur,
Spolu......................................................................................6,00 eur.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za spotrebný materiál vo výške 3,50 eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008. Podľa nálezu Ústavného súdu SR ÚS 157/08-16, súdnemu exekútorovi patrí aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Vychádzajúc zo samotného označenia hotových výdavkov, ktoré súdny exekútor označil ako „bežný režijný kancelársky materiál“ je zrejmé aj vzhľadom na ich uplatnenú výšku, že sa nejedná o osobitné výdavky hodné samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za spisový obal, obálky, tlač listín a papiera, nakoľko sa jedná o bežný kancelársky materiál , za ktorý sa podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena nepriznáva.
Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena v zmysle ustan. § 196 EP a túto daň vo výške 20 % teda o 7,84 €, a teda mu patrí 47,03-€.
Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 47,03 eur, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné podať odvolanie.