Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-473-2014.pdf
PDF · 67.78 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/473/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného B. Z. ml., M. G.. XX, XXX XX G., zastúpeného JUDr. B. L., advokátom so sídlom G. A.. Q. č. XX/XX, XXX XX E., proti povinnej Q. M., bydliskom K. XX, XXX XX P. o vymoženie 469,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 12. novembra 2014, č. k. 2Er/1506/2008-136, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku s poukazom na § 46 ods. 3 Exekučného poriadku a § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky 469,16 eur na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4Rob/30/2004 zo dňa 16.04.2004. Povinná podala na tamojšom súde podanie označené ako "Námietka voči uzneseniu", ktoré prvostupňový súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Svoj návrh zdôvodnila tým, že pohľadávka voči oprávnenému je zaplatená. V danej veci súd prvého stupňa zistil, že súdny exekútor JUDr. Jozef Martišík bol poverený vykonaním exekúcie dňa 07.10.2004 na vymoženie sumy 469,16 eur s príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2Er/1506/2008-17 zo dňa 06.08.2009 súd rozhodol o zmene súdneho exekútora a novo povereným súdnym exekútorom sa stal Mgr. Ing. Ivan Šteiner. Z predložených dokladov povinnej a výpisu o platbách povinnej vyhotovenej súdnym exekútorom súd prvého stupňa ďalej zistil, že povinná uhradila celkovo sumu 863,06 eur (846,46 eur + 16,60 eur zo dňa 13.09.2006). Povinná mala v exekučnom konaní v zmysle návrhu oprávneného zo dňa 04.08.2004 uhradiť istinu vo výške 469,16 eur, 0,04 % úrok z omeškania denne zo sumy 469,16 eur od 21.08.2003 do 13.09.2006 vo výške 210,18 eur, trovy predchádzajúceho konania vo výške 109,70 eur, náhradu poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia vo výške 16,60 eur a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 48,66 eur, čo spolu predstavuje sumu 854,30 eur. Z uvedeného vyplýva, že povinná uhradila viac ako mala povinnosť uhradiť, čím po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil. V súlade s § 200 ods. 5 Exekučného poriadku prvostupňový súd rozhodne o trovách exekúcie samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote súdny exekútor odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Konštatoval, že súdny exekútor je účastníkom v prípade, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie. Tým, že súd prvého stupňa zastavil exekúciu v celosti, zastavil aj exekúciu v časti trov exekúcie, preto je súdny exekútor oprávnenou osobou na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie. S poukazom na unesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 199/2009 zo dňa 13.10.2009 uviedol, že prvostupňový súd nepoužil konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku vykladá tak, že ak zaniklo právo
mimo exekučného konania alebo v exekučnom konaní oprávnený splnil to, čo mu ukladá exekučný titul a exekútor v tejto časti neupustil od vykonávania exekúcie, tak sa exekúcia zastaví. V žiadnom prípade súd nezastavuje exekúciu v tej časti vymáhaného nároku (alebo trov exekúcie), ktorú vymohol exekútor (jedná sa o všetky úhrady po začatí exekučného konania). Na základe uvedeného súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Podľa § 201 OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Pri riešení otázky, kto je oprávnený podať odvolanie, treba vychádzať z ustanovenia § 201 OSP. V zmysle uvedeného ustanovenia môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním iba účastník, prípadne vedľajší účastník. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v citovanom ustanovení § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého je súdny exekútor účastníkom konania len keď súd rozhoduje o trovách exekúcie. Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa o trovách exekúcie nerozhodoval, a preto súdny exekútor nebol oprávnený podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.
V preskúmavanej veci mal odvolací súd za preukázané, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodoval o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OSP odvolanie súdneho exekútora odmietol, nakoľko ho podala osoba, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená. Odvolací súd sa odvolaním po vecnej stránke nezaoberal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .