Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/194/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: BPT LEASING a.s., so sídlom Drieňová 34, Bratislava, IČO: 31 357 814, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Šárnik, AK so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, proti odporcom: 1/ JUDr. Miroslav Ňuňuk, konkurzný a reštrukturalizačný správca, so sídlom Cintorínska 22, Bratislava, správca úpadcu: Mäsko a.s., so sídlom Košická 49, Bratislava, IČO: 31 361 374, 2/ Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, 3/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zastúpení splnomocnencom: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 47 231 157, o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Senica, zo dňa 03. februára 2014, č. k. -351, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom určovacom výroku a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 3/ ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 446,40 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám advokáta navrhovateľa.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že odporca 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú X., obec X., okres Senica a to pozemok registra C, parc. č. 2281/4, o výmere 6065m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra C, parc. č. 2281/23 o výmere 1552 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra C, parc. č. 6204 o výmere 1214 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zaviazal odporcu 1/ a odporca 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok v sume 99,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 2110,34 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Zamietol návrh voči odporcovi 3/ a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi 3/ trovy právneho zastúpenia v sume 1520,34 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , , , , , , Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2002 č. -92, , keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti voči odporcovi 1/a 2/ a voči odporcovi 3/ súd návrh zamietol. Súd pred tým, ako pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, vyriešil si otázku existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určovacej žalobe. Navrhovateľ sa v tomto

konaní domáhal určenia vlastníckeho práva odporcu 1/ k dotknutým nehnuteľnostiam titulom absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorou odporca 1/ previedol dotknuté nehnuteľnosti na odporcu 2/ v úmysle ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa. Pretože odporovať možno len platnému právnemu úkonu, má prípadné zistenie o tom, že právny úkon je neplatný, okrem iného za následok, že odporovacej žalobe súd nemôže vyhovieť (Ro NS ČR z 5. 3. 2008 sp. zn. ). Z uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa, nakoľko bez tohto určenia, mohlo by byť zmarené právo navrhovateľa ako veriteľa účinne sa brániť proti svojmu dlžníkovi, ktorý sa zbavuje svojho majetku. Rozhodnutie odstráni aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi, ktorý je ohrozením právneho postavenia navrhovateľa a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť a ani zhojiť. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra Senica pre katastrálne územie X. mal súd preukázané, že vlastníkom sporných pozemkov je na základe darovacej zmluvy V - 66/12 zo dňa 7.2.2012, zm.č. 50/12 odporca 2/. Odporca 3/ nie je vlastníkom sporných nehnuteľností a nebol ani účastníkom napadnutej zmluvy o vrátení nehnuteľnosti a teda nie je pasívne legitimovaný v tomto spore, pričom na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že odporca 2/ po tom, ako nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam napadnutou zmluvou o vrátení nehnuteľnosti toto previedol darovacou zmluvou na odporcu 3/. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa voči odporcovi 3/ zamietol. Súd mal v konaní preukázané, že odporca 1/ previedol na odporcu 2/ vlastnícke právo k sporným pozemkom na základe zmluvy o vrátení nehnuteľnosti zo dňa 30.6.2010. Z obsahu tejto zmluvy ako aj z rozhodnutia predstavenstva č. 3/2010 zo dňa 4.6.2010 je zrejmé, že sporné pozemky predstavujú nepeňažný vklad odporcu 2/, ktorý tento do majetku odporcu 1/ vložil v auguste 2006, pričom tento nepeňažný vklad v hodnote 72 033,15 eur sa zamieňa s vkladom peňažným v sume 72 033,15 eur, ktorý vklad zaplatil odporca 2/ započítaním proti svojej pohľadávke, ktorú mal voči odporcovi 1/z pôžičky. Táto zámena nemá vplyv na výšku základného imania spoločnosti. Právny zástupca odporcov v konaní uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné skúmať podľa jej obsahu a teda túto označil za zmluvu kúpnu, pričom odporca 2/kúpnu cenu v sume 72 033,15 eur zaplatil tak, že táto sa započítala s jeho pohľadávkou v sume 74 055,63 eur, ktorú mal voči odporcovi 1/ z pôžičiek, ktoré mu poskytol v roku 2008. Sporným v tomto konaní teda bez pochýb bol právny titul prevodu dotknutých pozemkov. Odporcovia však v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno a súdu nepreukázali, že odporca 1/ predal dotknuté pozemky odporcovi 2/. A síce z účtovníctva odporcu 1/ je zrejmé, že títo vôbec neúčtovali o predaji pozemkov tak, ako to vyplýva z opatrenia Ministerstva financií SR zo 16.12.2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, nakoľko predaj pozemkov nebol v mesiaci jún 2010 a ani v nasledujúcich mesiacoch, tak ako to vyplýva z výkazu ziskov a strát odporcu 1/ za rok 2010, do konca roka 2010 zaúčtovaný na účte 031 pozemky a zároveň na účte 541 - zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného a hmotného majetku v zmysle § 68 opatrenia a účte 641 - tržby z predaja dlhodobého nehmotného a hmotného majetku v zmysle § 78 opatrenia. Odporca 1/ de facto splnil len jednu z týchto kumulatívnych podmienok a síce v analytickej knihe za august 2010 zaúčtoval prevod sporných pozemkov na účte 031 úbytok majetku, čo je však nepostačujúce na uzatvorenie, že šlo o predaj pozemku, aj keď v tomto istom mesiaci zaúčtoval aj úbytok záväzku predstavujúceho dlh odporcu 1/ voči odporcovi 2/. Ak by súd na základe takto zaevidovanej transakcie s majetkom odporcu 1/ ustálil, že ide o predaj pozemku, navodil by tak stav umožňujúci spoločnostiam zbavovať sa likvidného majetku protizákonne. V danom prípade zrealizovaná transakcia nezodpovedá ani jednému zo spôsobov zakotvených v § 36 opatrenia akými môže spoločnosť vyradiť svoj dlhodobý majetok. Súd na základe uvedeného dospel k presvedčeniu, že účastníci vyššie uvedenej zmluvy o vrátení nehnuteľnosti od samého začiatku zamýšľali zámenu nepeňažného vkladu za vklad peňažný a nie predaj dotknutých pozemkov. Toto presvedčenie podporuje aj tá skutočnosť, že odporca 1/ z predaja sporných nehnuteľností neodviedol DPH. Pričom tvrdenia zástupkyne odporcu 1/, že nemala vedomosť o tom, že z predaja pozemkov musia odviesť DPH, keďže odporca 1/ si pri ich vstupe do jeho majetku v auguste 2006 nenárokoval odpočet, súd pokladá za účelové a nedôveryhodné s cieľom vyvolať pocit, že predmetná zmluva je zmluvou kúpnou. Naviac sama zástupkyňa odporcu 1/ sa stala vo svojich výpovediach nedôveryhodnou, keď na jednej strane tvrdila, že k vráteniu nehnuteľností odporcovi 2/ došlo preto, že chceli zrovnoprávniť vklady a na strane druhej zasa označila spornú zmluvu za kúpnu. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že neodvedenie DPH len podporuje záver súdu o tom, že právnym titulom prevodu sporných pozemkov nebola kúpna zmluva, nakoľko kľúčovým v tomto smere je nedodržanie postupov účtovania o predaji pozemku vyššie uvedených. A teda, ak by odporca 1/ zaúčtoval predaj pozemku podľa predpísaných postupov hoc aj neskôr ako mal t. j. v mesiacoch nasledujúci po mesiaci jún 2010, kedy mu vznikla táto povinnosť v zmysle § 2 ods. 2 opatrenia, eventuálne ak by aj vôbec nezaplatil DPH z tohto predaja, v danom prípade by šlo o predaj a odporca 1/ zodpovedal by sa správcovi dane za porušenie účtovných a daňových

predpisov. Súd mal z vykonaných dôkazov jednoznačne preukázané aj to, že v čase prevodu týchto pozemkov t. j. dňa 30.6.2010 mal odporca 1/finančné problémy. Odporca 2/ vedel eventuálne musel vedieť o týchto finančných problémoch odporcu 1/, keď sám bol akcionárom odporcu 1/ a jeho manželka bola predsedníčkou predstavenstva a naviac aj voči nemu samému bola spoločnosť v omeškaní so splnením dlhu z pôžičiek, ktoré jej postupne poskytol v roku 2008. Odporca 1/ riadne a včas neplnil lízingové zmluvy, ktoré mal uzatvorené s navrhovateľom, respektíve tieto neplnil vôbec, čo bolo aj dôvodom odstúpenia navrhovateľa od predmetných zmlúv a vymáhania dlžných súm z lízingovej zmluvy č. 0381/27 a č. 0593/27 exekučne. Z toho zjavne vyplýva záver, že odporca 1/ zbavoval sa majetku s cieľom účelovo zvýhodniť odporcu 2/ ako jedného z jeho veriteľov pred ostatnými veriteľmi a týchto takto ukrátiť na ich právach. Prevod vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom odporuje zákonu, keďže bol zrealizovaný titulom výmeny nepeňažného vkladu za peňažný, pričom zakotvuje striktný zákaz vrátenia vkladov, ktorý je súčasťou pravidiel nakladania s majetkom spoločnosti, ktorými sa napĺňa zásada reálneho vytvorenia a zachovania kapitálu spoločnosti, ktorá je jednou z nosných zásad akciového práva, ktorý zákaz je aj v súlade so smernicou č. 77/91/EHS o práve obchodných spoločností. Súd pre úplnosť na tomto mieste konštatuje, že aj v prípade, ak by odporcovia 1/ a 2/ uniesli dôkazné bremeno a preukázali by súdu, že zmluva, ktorá bola titulom prevodu dotknutých nehnuteľností bola kúpnou zmluvou, bola by absolútne neplatná. Nakoľko z vykonaného dokazovania, je zrejmé, že nielen odporca 1/, ale aj odporca 2/ uzatvorili zmluvu v úmysle ukrátiť veriteľa, čo je dôvod pre určenie neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia Obč. zákonníka a preto súčasne nemôžu byť splnené podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia Obč. zák., ktorý predpokladá, že úmysel ukrátiť veriteľa má len dlžník a že druhá strana právneho úkonu o tomto úmysle vedela (bol jej známy) alebo musela vedieť (musel jej byť známy), (rozsudok Nejvyššího soudu České republiky sp.zn. , ze dne 29.11.2012). Existencia úmyslu ukrátiť veriteľa na strane odporcov 1/ a 2/ je zjavná z účtovníctva odporcu 1/, z ktorého jednoznačne vyplýva, že odporca 1/ zastúpený manželkou odporcu 2/ a odporca 2/ ako akcionár odporcu 1/, uzatvorili dotknutú zmluvu s úmyslom vyradiť dotknuté pozemky z majetku odporcu 1/. Uvedené podporuje aj správanie odporcu 2/, ktorý následne sporné nehnuteľnosti daroval svojmu synovi odporcovi 3/, ktorý ich opätovne previedol na odporcu 2/ s odôvodnením, že tento sa vie lepšie obhajovať. Súd uložil odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne podľa povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 2110,34 eur. Trovy právneho zastúpenia v zmysle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) pozostávajú z : Tarifná odmena podľa za rok 2011 = 57 eur, rok 2012 = 58, eur, rok 2013 = 60, eur, rok 2014 = 61, eur. Odmena advokáta v sume 637,49 eur za 13 úkonov právnej pomoci :prevzatie a príprava zastupovania zo dňa 28.11.2011 á 57 eur, podanie návrhu zo dňa 15.2.2012, dôkazný návrh a návrh na opravu zápisnice zo dňa 12.9.2012, pojednávanie zo dňa 9.9.2012, zo dňa 2.10.2012, 30.10.2012, 27.11.2012, t. j. 6 á 58,69 eur, pojednávanie zo dňa 8.1.2013 á 15,02, pojednávanie dňa 9.1.2014, 30.1.2014, t. j. 2 x 61,85 eur, pojednávanie zo dňa 3.2.2014 á 30,93 eur, návrh na zápis poznámky o súdnom konaní do katastra nehnuteľností zo dňa 7.3.2012, žiadosť o zaslanie vyjadrenia odporcov zo dňa 9.8.2012 2 á 29,35 eur, - 1 x režijný paušál á 7,41 eur rok 2011 = 7,41 eur, 8 x režijný paušál v sume 7,63 eur rok 2012 = 61,04 eur, 1 x režijný paušál á 7,81 eur rok 2013 = 7,81 eur - 3 x režijný paušál á 8,04 eur rok 2014 = 24,12 eur, cestovné v sume 396,15 eur, náhrada za stratu času v sume 624,60 eur ( rok 2012 (24 x 12,72 eur), rok 2013 (6 x 13,02 eur), rok 2014 (18 x 13,40 eur). Spolu 1758,62 eur + 20 % DPH = 2110,34 eur. Súd uložil navrhovateľovi podľa povinnosť zaplatiť úspešnému odporcovi v 3. rade trovy právneho zastúpenia v sume 1520, eur, ktoré trovy v zmysle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“), pozostávajú z tarifnej odmeny podľa v spojení s , rok 2012 = 58, eur = 29, eur, rok 2013 = 60, eur = 30, eur, rok 2014 = 61, eur = 30, eur. Odmena advokáta v sume 305,55 eur za 11 úkonov právnej pomoci :prevzatie a príprava zastupovania zo dňa 26.7.2012 á 29,35 eur, písomné vyjadrenia á 29,35 eur, pojednávanie zo dňa 6.9.2012, zo dňa 2.10.2012, 30.10.2012, 27.11.2012, t. j. 4 á 29,35 eur, pojednávanie zo dňa 8.1.2013 á 7,51, vypracovanie odvolania á 30,04 eur, vyjadrenie zo dňa 20.2.2013 á 30,04 eur, pojednávanie dňa 9.1.2014, 30.1.2014, t. j. 2 x 30,93 eur, 6 x režijný paušál v sume 7,63 eur rok 2012 = 45,78 eur, 3 x režijný paušál á 7,81 eur rok 2013 = 23,43 eur, 2 x režijný paušál á 8,04 eur rok 2014 = 16,08 eur. Cestovné 331,90 eur, náhrada za stratu času v sume 544,20 eur ( rok 2012 (24 x 12,72 eur), rok 2013 (6 x 13,02 eur), rok 2014 (12x 13,40 eur). Spolu 1266,94 eur + 20 % DPH = 1520,33 eur. Nakoľko v danom prípade ide o konanie, v ktorom hodnotu veci nie je možné vyjadriť v

peniazoch, tak pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny sa vychádza z ustanovenia 11 ods. 1 písm a) a nie z . Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie odporca 1/, 2/ a 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to v časti proti určovaciemu výroku a výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi 3/ trovy konania, ktoré odôvodnili ust. a teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f) a teda, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sú toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil, či navrhovateľ má na určovacej žalobe naliehavý právny záujem, nakoľko nie je zrejmé, z čoho súd vyvodil úmysel odporcu 1/ ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa. Neobstojí záver súdu, že v prejednávanej veci je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa, nakoľko bez tohto určenia mohlo byť zmarené právo navrhovateľa ako veriteľa účinne sa brániť proti svojmu dlžníkovi, ktorý sa zbavuje svojho majetku. Akým spôsobom by mohlo byť zmarené právo veriteľa brániť sa proti svojmu dlžníkovi súd nevysvetlil, taktiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa nedá zistiť, ako sa vyhovením návrhu zmení právne postavenie navrhovateľa. Takisto absentuje aj stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi, pričom súd sa ani nepokúsil v odôvodnení ozrejmiť v čom ho vidí. Súdne rozhodnutie nemôže nahrádzať neexistenciu zabezpečenia pohľadávky alebo je nedostatočné zabezpečenie a ani nemôže znižovať mieru podnikateľského rizika niektorého z účastníkov konania nad rámec zmluvnej úpravy a tým mení postavenie tejto zmluvnej strany v prípadnom vykonávacom konaní, ale musí pri svojom rozhodovaní vychádzať z úplne zisteného skutočného stavu veci a z jeho správneho právneho posúdenia. Na otázku, či posudzovanými právnym úkonom mali jeho účastníci za cieľ ukrátiť veriteľa nie je možno vzhľadom na absenciu dokazovania v tomto smere dať odpoveď. Preto aj úvaha súdu o neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s ust. nemá základ vo vykonanom dokazovaní. Naviac z odôvodnenia rozsudku sa nedá istiť, z akého konkrétneho dôvodu uvedeného v citovanom zákonnom ustanovení by zmluva mala byť absolútne neplatná. V danom prípade však účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, čo vyplýva z ich výpovedi a kúpna cena bola zaplatená zápočtom, preto nepríde do úvahy takýto právny úkon hodnotiť ako zvýhodňujúci veriteľa a z toho dôvodu neplatí. Názor súdu, že posudzovaná zmluva nie je svojím obsahom zmluvou kúpnou, ale zmluvou o zámene nepeňažného vkladu za vklad peňažný a je neplatným právnym úkonom z dôvodu rozporu so zákonom nie je správny. Podľa ust. spoločnosť nesmie vrátiť akcionárom ich vklady. Z obsahu posudzovanej zmluvy, ale ani z výsledkov z vykonaného dokazovania sa nedá vyvodiť záver, ktorý prezentoval súd prvého stupňa, totiž, že účastníci sledovali a realizovali zámenu nepeňažného vkladu za vklad peňažný, alebo že by spoločnosť vrátila akcionárovi jeho vklad. Zo samej svojej podstaty zámena nepeňažného vkladu za peňažný nie je ani teoreticky možná, pretože nepeňažný vklad sa za splnenie zákonných predpokladov stane vlastníctvom spoločnosti a prestane byť vkladom. Zákon však nevylučuje scudzenie takéhoto majetku t. j. jeho predaj, zámenu za iný majetok a pod. Pričom takýto úkon požíva právnu ochranu za podmienky zachovania všetkých zákonných podmienok a pravidiel poctivého obchodného styku. V danom prípade vlastník odporca 1/ disponoval svojim majetkom tak, že ho predal odporcovi 2/. Takýto právny úkon je dovolený a neodporuje zákonu a dobrým mravom, pretože bol vykonaný za podmienok bežného obchodného styku. Ak si aj súd osvojil záver, že predmetná zmluva je zmluvou o zámene nepeňažného vkladu za peňažný nevysporiadal s ich argumentáciou, podľa ktorej je potrebné zmluvu posudzovať podľa jej obsahu a nerešpektoval tak platnú právnu úpravu vyjadrenú v ust. . Ďalej súd nesprávne rozhodol o náhrade trov úspešnému odporcovi 3/, keď nesprávne vychádzal z tarifnej hodnoty podľa Vyhl. MS SR č. V prejednávanej veci je možné určiť hodnotu veci, pretože nehnuteľnosti boli prevedené za cenu 72.033,- eur, čo bola ich trhová hodnota, preto je potrebné aplikovať ust. vyhl. č. Na základe uvedeného tak odporcovia 1/, 2/, 3/ žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie o náhrade trov konania odporcovi 3/ zmenil a priznal mu náhradu trov konania v zmysle vyčíslenia.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k odvolaniu odporcov písomné vyjadrenie nezaslal.

Podaním zo dňa 02.12.2014 oznámil právny zástupca navrhovateľa, že uznesením Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 12.08.2014 sp. zn. (OV 2014/158) bol na majetok povinného odporcu 1/ vyhlásený konkurz a správca bol o prebiehajúcom súdnom konaní informovaný.

Podaním zo dňa 13. januára 2015 doručeným odvolaciemu súdu dňa 02.02.2015 oznámil konkurzný a reštrukturalizačný správca JUDr. Miroslav Ňuňuk, že ako správca úpadcu - Mäsko a.s., so sídlom

Košická 49, Bratislava, IČO: 31 361 374 súhlasí s pokračovaním v predmetnom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. . Ďalej vo svojom podaní uviedol, že pozemky, ktorých určenia vlastníctva sa domáha navrhovateľ považuje za súčasť podstaty a má za to, že ich prevod na odporcu 2/ bol absolútne neplatný pre rozpor so zákonom, nakoľko zákon neumožňuje zmenu formu vkladu do obchodnej spoločnosti. Zjavným účelom tohto úkonu bol prevod časti majetku odporcu 1/ na odporcu 2/, ktorý bol akcionárom odporcu 1/ a zároveň manželom predsedníčky predstavenstva. Neobstojí ani neskoršia snaha odporcu 2/ interpretovať tento právny úkon ako kúpnu zmluvu, keďže takého právne posúdenie dispozície s majetkami je v rozpore s písomne zachytenou vôľou konajúcich strán ako aj spôsobom zúčtovania tejto dispozície v účtovníctve odporcu 1/ a jej zohľadnenie v daňovom priznaní. Po preskúmaní majetku odporcu 1/ ako úpadcu zároveň musí konštatovať, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu všetkých jeho záväzkov a predmetné pozemky predstavujú významnú časť majetkovej podstaty. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozsudku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1/ a 2/ v merite veci nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je v určovacom výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/ vecne správny a je potrebné ho v zmysle ust. potvrdiť a odvolanie odporcu 3/ v časti výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcovi 3/ je dôvodné a je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha určenia, že odporca 1/ je výlučný vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú X., obec X., okres Senica a to pozemok registra C, parc. č. 2281/4, o výmere 6065m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra C, parc. č. 2281/23 o výmere 1552 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra C, parc. č. 6204 o výmere 1214 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutom určovacom výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 3/.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku vo veci samej a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ). Súd prvého stupňa je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo veci samej koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnom nároku navrhovateľa. Obsah predmetného odvolania je takmer zhodný s vyjadreniami odporcov pred prvostupňovým súdom, a preto je samotné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k ich námietkam úplné. Odporcovia v odvolaní neuvádzajú žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzanými navrhovateľmi v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné:

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.

Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. To znamená, že u navrhovateľa musí ísť o právny vzťah (právo) už existujúce (aspoň v dobe vydania rozhodnutia) alebo takú jeho procesnú príp. hmotno-právnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohlo byť jeho právo ohrozené; príp. svoje neisté postavenie by mohlo byť vystavené konkrétnej ujme (pozri Nález Ústavného súdu ČR, uverejnený pod č. 35 zväzok 3, Zbírky nálezú a uznesení ústavního soudu, str. 261). Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 06.03.2001 sp. zn. uviedol, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy podľa môže mať i osoba, ktorá nie je účastníkom zmluvy, ak by vyhovenie takejto žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie. Ďalej Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 11.12.2002 sp. zn. uviedol, že navrhovateľ môže mať naliehavý právny záujem na určení, že vlastníkom určitej nehnuteľnosti je odporca (podľa vykonateľného rozsudku povinný dlžník navrhovateľa), ktorý previedol túto nehnuteľnosť na inú osobu, ak týmto určením získa doklad potrebný pre nariadenie výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľností a odporovať možno len platnému právnemu úkonu.

Z týchto rozhodnutí predovšetkým vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa môže mať i osoba, ktorá nebola alebo nie je vlastníkom nehnuteľnosti a ktorá nechce byť zapísaná ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti, ale je osobou, pre ktorú je určenie vlastníckeho práva nutné z hľadiska uplatnenia jej vykonateľných pohľadávok cestou súdneho výkonu rozhodnutia predajom týchto nehnuteľností. Predpokladom preto je, že nemôže uspokojenie vymáhateľných pohľadávok týmto spôsobom dosiahnuť iným procesným prostriedkom resp. žalobou o odporovateľnosti právneho úkonu podľa (pozri rozs. NS ČR zo dňa 29.07.2003 sp. zn. ).

Podľa spoločnosť nesmie vrátiť akcionárom ich vklady. Zásada obsiahnutá v tomto odseku vyplýva zo skutočnosti, že spoločnosť sa zápisom do obchodného registra stáva vlastníkom peňažných i nepeňažných vkladov (pozri výklad ). Zákaz vrátenia vkladu je súčasťou pravidiel nakladania s majetkom spoločnosti, ktorým sa naplní zásada reálneho vytvorenia a zachovania kapitálu spoločnosti, ktorá je jednou z nosných zásad akciového práva. Striktný zákaz je v súlade so smernicou č. 77/91/EHS. Za vrátenie vkladov sa nepovažuje plnenia spoločnosti akcionárom z titulu nadobudnutia vlastných akcií spoločnosti v súlade s nasl., nadobudnutie akcií spoločnosťou pri vylúčení akcionára zo spoločnosti podľa a zníženie základného imania spoločnosti.

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha určenia, že odporca 1/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Otázka platnosti právneho úkonu, na základe ktorého odporca 2/ nadobudol predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva vo vzťahu k požadovanému určeniu vlastníckeho práva je otázkou predbežnou.

Z obsahu spisu vyplýva, že prevádzajúci - spol. Mäsko a.s., v zastúpení predsedu predstavenstva: Ing. P. O. a člena predstavenstva: Ing. B. F. a nadobúdateľom: Ing. Y. O. uzatvorili dňa 30.06.2010 zmluvu o vrátení nehnuteľnosti, ktorej predmetom v zmysle čl. I sú parcely reg. C parc. č. 2281/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6065 m2, parc. č. 2281/23 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2552 m2, parc. č. 6204 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1214 m2, všetko zapísané na LV č. XXXX v obci KÚ X., keď v zmysle čl. III predmet prevodu špecifikovaný v bod I. zmluvy prechádza na nadobúdateľa v celosti a prevod je zabezpečený na základe rozhodnutia predstavenstva č. 3/2010 Mäsko a.s., Košická 49, Bratislava zo dňa 04.06.2010, ktorým prevádzajúci prevádza predmet prevodu na nadobúdateľa. V zmysle čl. III nepeňažný vklad bol splatený nadobúdateľom dňa 04.06.2010 a nehnuteľnosti sa na základe vyššie citovaného rozhodnutia prevádzajú na nadobúdateľa, ktorý svoj

vklad v hodnote 72.033,15 eur do základného imania akciovej spoločnosti splatil finančne. Z rozhodnutia predstavenstva č. 3/2010 Mäsko a.s., Košická 49, Bratislava, IČO: 31 361 374 zo dňa 04.06.2010 vyplýva, že prítomní boli Ing. P. O., Ing. B. F. a prizvaný k rokovaniu bol Ing. Y. O.. Predmetom rokovania bola zámena nepeňažného vkladu za peňažný vklad. Z rozhodnutia predstavenstva ďalej vyplýva, že predstavenstvo obchodnej spol. Mäsko a.s. prijalo dňa 31.05.2010 žiadosť Ing. Y. O. zo dňa 31.05.2010 o zámenu nepeňažného vkladu v akciovej spoločnosti za vklad peňažný pri dodržaní rovnakej hodnoty t. j. 72.033,15 eur. Ing. Y. O. je akcionárovej akciovej spol. Mäsko a.s. a svoj vklad v hodnote 72.033,15 eur do základného imania tejto akciovej spoločnosti splatil prevodom vlastníckeho práva pozemku vedeného na LV č. XXXX parc. č. 2281/4 o výmere 8831 m2 - zastavané plochy a nádvoria KÚ X.. Nepeňažný vklad je toho času zapísaný ako vlastníctvo Mäska a.s. na LV č. XXXX KÚ X.. Ing. Y. O. ako veriteľ požičal Mäsku a.s. ako dlžníkovi pôžičku v celkovej hodnote 74.055,63 eur, ktorá pôžička je po lehote splatnosti. Z tejto pôžičky navrhujú započítať 72.033.,15 eur na úhradu svojho vkladu do akciovej spoločnosti a tým zameniť nepeňažný vklad za peňažný. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že predstavenstvo Mäsko a.s. v zložení Ing. P. O. - predseda predstavenstva a Ing. B. F. - člen predstavenstva súhlasí so zámenou nepeňažného vkladu vo forme pozemku parc. reg. C parc. č. 2281/4 o výmere 6065 m2

- zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2281/23 o výmere 1552 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6204 o výmere 1214 m2 - zastavané plochy a nádvoria KÚ X. zapísané na LV č. XXXX za vklad nepeňažný v hodnote 72.033.,15 eur započítaním oproti pôžičke a vracia pozemok parc. reg. C parc. č. 2281/4 o výmere 6065 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2281/23 o výmere 1552 m2

- zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6204 o výmere 1214 m2 - zastavané plochy a nádvoria KÚ X. zapísané na LV č. XXXX Ing. Y. O.. Týmto rozhodnutím sa základné imanie akciovej spol. Mäsko a.s. nemení t. j. jeho hodnota je 158.273,76 eur. rozhodnutie predstavenstva Mäsko a.s. č. 3/2010 bude predložené príslušnej správe katastra z návrhu na vykonanie zápisu vlastníckeho práva na Ing. Y. O. a to v spoluvlastníckom podiele 1/1. Ďalej z rozhodnutia vyplýva, že Mäsko a.s. ako prevádzajúci je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, prejavy vôle sú dostatočne určité a zrozumiteľné, zmluvná voľnosť resp. právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené, rozhodnutie neodporuje zákonu, ani zákon neobchádza a neprieči sa dobrým mravom. Účastníci vyhlásili, že sú plne spôsobilí na právne úkony. Rozhodnutie bolo vykonané na základe slobodnej vôle, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Ing. Y. O. prijíma nehnuteľnosť do svojho vlastníctva a svoj vklad na základom imaní platí započítaním oproti pôžičke v hodnote 72.033,15 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené, je odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa toho názoru, že zmluva o vrátenie nehnuteľnosti zo dňa 30.06.2010 nie je kúpnou zmluvou v zmysle ust. a násl. tak, ako to uvádzali odporcovia, pretože táto zmluva je s prihliadnutím na ust. vzhľadom na prejav vôle konajúcej osoby, ako aj vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí tejto zmluvy, ako aj následného správania sa strán zmluvou o zámene vkladu, čo vyplýva aj zo samotného obsahu tejto zmluvy a to konkrétne čl. II. V tomto článku je uvedené, že zmluva predstavuje zmluvu o zámene vkladu nepeňažného za vklad peňažný u akcionára Ing. Y. O. a taktiež je potrebné uviesť, že samotná zmluva odkazuje na rozhodnutie predstavenstva č. 3/2010 v spol. Mäsko a.s. zo dňa 04.06.2010, na základe ktorého rozhodnutia predstavenstvo tejto spoločnosti súhlasí so zámenou nepeňažného vkladu vo forme pozemku parc. reg. C parc. č. 2281/4 o výmere 6065 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2281/23 o výmere 1552 m2

- zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6204 o výmere 1214 m2 - zastavané plochy a nádvoria k.ú. X. zapísané na LV č. XXXX, započítaním oproti pôžičke a vracia tieto predmetné nehnuteľnosti Ing. Y. O. v spoluvlastníckom podiele 1/1. Ďalej z rozhodnutia vyplýva, že Ing. Y. O. prijíma tieto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a svoj vklad na základnom imaní platí započítaním oproti pôžičke v hodnote 72.033,15 eur.

Z predmetného rozhodnutia tak jednoznačne vyplýva, že prejav vôle konajúcej osoby t.j. predstavenstva spol. Mäsko a.s. bol taký, že na základe žiadosti Ing. Y. O. zo dňa 21.05.2010 doručeného tejto spoločnosti dňa 31.05.2010, ktorou žiadal o zámenu nepeňažného vkladu v hodnote 72.033,15 eur za vklad peňažný v rovnakej hodnote, predstavenstvo tejto spoločnosti súhlasilo s touto zámenou a v závere svojho rozhodnutia aj konštatovalo, že prejavy vôle sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Z uvedeného tak vyplýva, že pre konajúce osoby t.j. predstavenstvo tejto spoločnosti bol prejav vôle, ktorý bol určený t.j. Ing. Y. O. známy a dostatočne určitý v tom, že ide o zámenu nepeňažného vkladu za vklad peňažný, ktorý mal byť započítaný oproti pohľadávke Ing. Y. O. titulom pôžičky vo vzťahu k tejto spoločnosti. Aj s odkazom na rozhodnutie predstavenstva tejto spoločnosti zo dňa 04.06.2010 je tak zrejmé, že vôľa zmluvných strán, bola dostatočne určitá v tom, že predmetom tejto zmluvy nebolo uzatvorenie

kúpnej zmluvy, na základe ktorej by spol. Mäsko a.s. ako predávajúci previedla sporné nehnuteľnosti do vlastníctva nadobúdateľa Ing. Y. O., ale zámena nepeňažného vkladu akcionára Ing. Y. O. v spol. Mäsko a.s. za vklad peňažný v hodnote 72.033,15 eur .

Je bez právneho významu, či predmetná zmluva o vrátení nehnuteľnosti uzavretá dňa 30.06.2010 je absolútne neplatná z dôvodu, že je uzatvorená v rozpore so zákonom a teda v rozpore s ust. a tak je neplatná v zmysle ust. alebo je neplatná v zmysle ust. a to z dôvodu, že predmet tejto zmluvy je od samého počiatku právne nemožný, nakoľko neumožňuje vrátenie vkladu v zmysle ust. . Predmetná zmluva o vrátení nehnuteľnosti zo dňa 30.06.2010 je absolútne neplatná a preto má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení tejto neplatnosti zmluvy, pretože v danom prípade dôjde k spätnému prevodu tejto nehnuteľnosti do majetku spol. Mäsko a.s., ktorá spoločnosť je zároveň dlžníkom navrhovateľa a teda je v postavení veriteľa. Navrhovateľ ako veriteľ vo vzťahu k odporcovi 1/ má vymáhateľnú pohľadávku na základe notárskej zápisnice č. N369/2007, NZ33937/2007 spísanej pred notárom JUDr. Miloslavom Kováčom, v ktorej odporca 1/ dňa 27.08.20074 uznal svoj dlh z lízingovej zmluvy č. 0593/27 zo dňa 27.08.2007. Z upovedomenia o začatí exekúcie, vydanom Exekútorským úradom Bratislava - Mgr. Miroslav Pinter, súdny exekútor zo dňa 17.02.2012 EX32/11 vyplýva, že na základe vykonateľného exekučného titulu notárskej zápisnici č. N369/2007, NZ33937/2007 napísanej notárom JUDr. Miloslavom Kováčom dňa 27.08.2007, ukladá sa povinnému Mäsko a.s., IČO: 31 361 374 zaplatiť pohľadávku v sume 145.374,48 eur s príslušenstvom a 9 % ročným úrokom z omeškania od 03.11.2010 do zaplatenia a to oprávnenému spol. BPT LEASING a.s., IČO: 31 357 814.

Z uvedeného tak vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ má naliehavý právny záujem na určení, že odporca 1/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko vo vzťahu k odporcovi 1/ má v súčasnosti vymáhateľnú pohľadávku na základe notárskej zápisnice spísanej JUDr. Miloslavom Kováčom dňa 27.08.2007 č. N369/2007, NZ33937/2007, ktorej predmetom je vymoženie pohľadávky v istine sumy 145.374,48 eur spolu s prísl. a jeho postavenie je v súčasnosti právne neisté, nakoľko odporca 1/ sa už v súčasnosti nachádza v konkurznom konaní a to na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 12.08.2014, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 158/2014 dňa 18.08.2014 a v prípade, ak by súd určil, že odporca 1/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností, umožní to vyššiu vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa vo vzťahu k odporcovi 1/ ako dlžníkovi.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu prvostupňový súd správne uzavrel, že u navrhovateľa bol daný naliehavý právny záujem na určení, že odporca 1/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností a keďže boli splnené aj ďalšie zákonné podmienky neplatnosti predmetného právneho úkonu bolo preto nevyhnutným návrhu navrhovateľa v tomto určovacom výroku vyhovieť.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v určovacom výroku ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/ ako vecne správne s použitím ust. , potvrdil, keď v závislom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a /, odporcovia žiadnym spôsobom správnosť rozhodnutia v tejto časti nenamietali a odvolací súd nezistil, že by rozhodnutie v tejto časti, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia ( ), keď súd je pri rozhodovaní o náhrade trov konania viazaný návrhom v zmysle ust. a nemôže navrhovateľovi priznať vyššiu náhradu trov konania, akú si sám uplatnil návrhom zo dňa 08.01.2013, .01.2014 a 3.2.2014.

O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania potrebných na účelné uplatnenie jeho práva proti odporcom 1/ a 2/, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Trovy navrhovateľa v odvolacom konaní pozostávali z tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby - účasť na odvolacom pojednávaní dňa 26.02.2015 á 282,99 eur ( vyhl.MS SR č. 1 z 565,97 eur) z tarifnej hodnoty veci 72.033,15 eur v zmysle ust. vyhl. č. a z náhrady hotových výdavkov 1 x 8,39 eur (, cit.vyhl.) a náhrady cestovných výdavkov a za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 26.02.2015 motorovým vozidlom BMW AG, na trase Bratislava - Trnava a späť, 96 km pri náhrade za každý km jazdy vo výške 0,183 eur pri cene za pohonné hmoty 0,94 eur/ l a priemernej spotrebe 7,9 l / 100 km v celkovej výške 24,7 eur ako i náhrady za stratu času vo výške 55,92 eur v súvislosti s týmto pojednávaním, keďže išlo o úkon právnej služby

vykonávaný v mieste, ktoré nie je v mieste sídla advokáta za celkovo 4 začaté 1/2 hod. po 13,98 eur (, cit.vyhl.). Trovy navrhovateľa tak predstavujú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 372,- eur, ktorú súd zvýšil v zmysle ust. cit. o 20% DPH (74, eur ) a takto priznanú náhradu trov odvolacieho konania vo výške 446, eur je odporca povinný zaplatiť do 3 dní advokátovi navrhovateľa v súlade s ust. Inak tomu bolo ale vo výroku ohľadne náhrady trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 3/, kde súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi 3/ trovy právneho zastúpenia v sume 1.520,34 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu, keď pri svojom rozhodnutí vychádzal z tarifnej odmeny v zmysle ust. Vyhl. MS SR č. a teda, že nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo len s nepomernými ťažkosťami. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí len uviedol, že vychádza pri určení tarifnej odmeny z ust. cit. vyhl., avšak neuviedol, z akého dôvodu tak konal a preto je v danom prípade potrebné konštatovať, že v tejto časti nie je rozhodnutie súdu prvého stupňa odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, z akého dôvodu pri určení hodnoty sporu vychádza z ust. cit. vyhl. a teda, že nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch a nie z ust. vyhl. č. , že v prejednávanej veci možno určiť hodnotu veci, pretože nehnuteľnosti, ktoré boli prevedené, či už zmluvou o zámene vkladu alebo následne darovacou zmluvou medzi odporcom 2/ a odporcom 3/, boli v prejednávanej veci ohodnotené na cenu 72.033,15 eur .

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p (§ 167 ods. 2 O.s.p) je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd rozhodnutie vo výroku ohľadne náhrady trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 3/ vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované správnym. Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti z dôvodov uvedených v ustanovení zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.