Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-65-2014.pdf
PDF · 94.47 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/65/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľky: Y. B., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, proti odporcovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom F. B., nar. XX.XX.XXXX a Y. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov Y. B., rodenej Z., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev W. obvodu O., zväzok 4, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.
Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi uzavretú túto rodičovskú dohodu:
Maloleté deti F. a Y. sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Odporca sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške XX,- eur mesačne, na výživu maloletej Y. výživným vo výške XX,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Súd n e u p r a v u j e styk odporcu s maloletými deťmi F. a Y..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd n e u k l a d á odporcovi zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 10.03.2014 domáhala, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že vzhľadom na odporcove požívanie alkoholu, sa definitívne rozhodla odísť aj s deťmi zo spoločnej domácnosti. Dostala byt v Štiavniku a odsťahovala sa s deťmi. K manželovi necíti žiaden cit. Chce už konečne začať žiť normálnym životom s deťmi.
Uznesením č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 19.08.2014 súd navrhovateľke priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.12.2014 uviedol, že navrhovateľka zamedzuje jeho styku s maloletými deťmi. Navrhovateľka sa sotva vie postarať o maloleté
deti. Za celý čas čo žili v spoločnej domácnosti sa o maloleté deti starala matka odporcu. Čo sa týka pitia, tak pije sa aj v rodine navrhovateľky. Odporca trvá na tom, že chce deti vidieť dvakrát týždenne.
Kolízny opatrovník v správe z prešetrenia pomerov v rodine, ktorá bola súdu doručená dňa 16.10.2014 uviedol, že na začiatku manželstva manžel požíval alkohol menej, ale neskôr začal piť vo väčšej miere. Jeho chovanie narúša duševný vývoj detí, ale aj navrhovateľky. Matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v marci 2014 do nájomného bytu od obce. Otec hovoril, že má s deťmi dobrý vzťah a s manželkou sa vie dohodnúť na stretávaní aj výživnom na maloleté deti. Má zdravotné problémy, pre ktoré sa mu ťažko hľadá práca. V prípade rozvodu manželstva súhlasí, aby boli maloleté deti zverené matke, ale aby sa stretávali aj s otcom. Maloleté deti chcú v prípade rozvodu manželstva ostať bývať s matkou. Kolízny opatrovník doporučuje v prípade rozvodu manželstva maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného. V starostlivosti matky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča zo dňa 06.10.2014 vyplýva, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie odo dňa 30.06.2009. Popri evidencii na úrade práce pracuje na Dohodu o vykonaní práce. Odporca je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie odo dňa 09.10.2012. Predtým pracoval na živnosť, v súčasnej dobe má pozastavené prevádzkovanie živnosti do 08.03.2015. Navrhovateľka poberá pomoc v hmotnej núdzi a príspevky vo výške 288,90 EUR mesačne a odporca poberá pomoc v hmotnej núdzi a príspevky vo výške 117,40 EUR mesačne.
Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky Z. J., O. vyplýva, že za obdobie od 01/2014 do 09/2014 dosiahla priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 29,14 EUR. Zárobkovú činnosť vykonáva na základe dohody o vykonaní práce.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Na pojednávanie sa nedostavil kolízny opatrovník. Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a výsluchom odporcu sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, správou úradu práce, potvrdením o príjme navrhovateľky, správou zo šetrenia pomerov a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 01.08.1998 v Štiavniku. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Obidvaja účastníci sú slovenskí štátni občania, národnosti slovenskej. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: F. B. a Y. Paudová. I. aj odporca sú poberatelia pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov. Navrhovateľka pracuje na dohodu o vykonaní práce.
Obidvaja účastníci zhodne uviedli, že uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne úpravy práv a povinností k mal. deťom v tom znení, že mal. deti sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu mal. F. výživným vo výške XX,- eur mesačne, na výživu mal. Y. výživným vo výške XX,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Rodičia uviedli, že nežiadajú upraviť styk odporcu s mal. deťmi, pretože na tomto sa dokážu dohodnúť.
Odporca uviedol, že si bude riešiť svoje zdravotné problémy, ktoré má, bude k tomuto pristupovať zodpovedne a bude sa snažiť nájsť si prácu a prispievať navrhovateľke vyšším výživným.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva. Nemieni obnoviť manželské spolužitie s odporcom a návšteva manželskej poradne preto nemá zmysel. Zo spoločnej domácnosti odišla v marci 2014. Zotrváva na skutočnostiach, ktoré sú uvedené v jej písomnom návrhu. Ako uviedla v návrhu, odporca je chorý, neliečil sa, požíval alkoholické nápoje, nepracoval, medzi nimi z tohto dôvodu vznikali nezhody a hádky. Medzi nimi boli problémy už predtým ako odišla
zo spoločnej domácnosti. Už vtedy manželstvo neplnilo svoje funkcie. V súčasnej dobe už k odporcovi nič necíti a z toho dôvodu nemá záujem obnoviť s ním manželské spolužitie. Bývali v rodinnom dome, ktorý je v spoluvlastníctve odporcu s jeho matkou. Odišla do obecného nájomného bytu, kde v súčasnej dobe s deťmi býva. Za bývanie platí nájom XXX,- EUR, elektrinu 35,- EUR a plyn 50,-. Platí exekúcie. Je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberá dávky v hmotnej núdzi aj s prídavkami vo výške 272,84 EUR. Pracuje ešte na dohodu a jej príjem mesačne je 29,- EUR. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Na maloleté deti má bežné výdavky, strava, ošatenie, škola, športové ošatenie na futbal, ktorý navštevuje maloletá.
Odporca na pojednávaní uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Nemieni obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľkou. Je pravda, že sa prestal liečiť a tiež že požíval alkoholické nápoje, ale nie v takej miere, ako uvádza navrhovateľka. Býva v rodinnom dome, ktorý vlastní spolu s jeho matkou. Za elektrinu platia 51,- EUR, kúria uhlím a drevom. Za uhlie platili 380,- EUR, za drevo okolo 300,- EUR, dvakrát do roka. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,- EUR. Okrem toho nemá žiadne iné príjmy. Živnosť má pozastavenú opäť na 3 roky do 08.03.2018. Je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Okrem domu nie je vlastníkom iných nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Spláca leasing na auto. Má dlhy, ktoré vymáha exekútor.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd na základe uvedených skutočností manželstvo rozviedol, pretože medzi manželmi sú vážne vzťahové problémy, ktoré nie je možné prekonať a udržiavať manželstvo nie je žiaduce ani v záujme maloletých detí. Navrhovateľka s odporcom dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka ani odporca nemienia obnoviť manželské spolužitie. Odporca s návrhom na rozvod súhlasil.
Keďže v starostlivosti o maloleté deti zo strany matky - navrhovateľky neboli zistené žiadne nedostatky, výška výživného, na ktorej sa dohodli rodičia, zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca - odporcu, súd schválil rodičovskú dohodu, ktorá je v záujme maloletých detí a neprieči sa platným právnym predpisom. Nakoľko rodičia nežiadali upravovať styk otca s maloletými deťmi, súd styk odporcu s maloletými deťmi v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine neupravil.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.
Navrhovateľka bola uznesením súdu oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Súd v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov neuložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu, nakoľko ide o konanie o rozvod manželstva.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku a možnosti výkonu rozhodnutia sa navrhovateľka a odporca vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.