Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10C-177-2013.pdf
PDF · 121.32 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/177/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného advokátkou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 864 421, proti odporkyni E. Q., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom L. 10XX/XX, XXX XX O., Slovenská republika, t.č. na neznámom mieste, štátne občianstvo: SR, zastúpenej opatrovníčkou Zdenkou Foltinovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 1.515,97 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 18. 03. 2013, doručeným súdu dňa 28. 03. 2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporkyňa na zaplatenie istiny vo výške 1.515,97 Eur s príslušenstvom špecifikovaným v bode 7.4.1. a 7.4.2. ako zmluvné úroky vo výške 0,25 % denne a zákonné úroky vo výške 6 % ročne. Okrem toho žiadal priznať náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 17. 03. 2009 na zmenkovú sumu 1.515,97 Eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Odporkyňa mala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, odporkyňa však dlžnú sumu neuhradila tak ako to vyplýva zo špecifikácie uplatnených úrokov v zmysle petitu návrhu. Preto žiadal, aby súd v zmysle článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal odporkyňu rozsudkom (ďalej len „Nariadenie“).
Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Ako dôkazy pripojil originál zmenky, ktorá bola uložená do súdnej úschovy súdu a do spisu bola založená fotokópia vyhotovená tunajším súdom a výpis z obchodného registra na navrhovateľa. Zároveň uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania.
Účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, preto súd v súlade s Nariadením konštatoval, že právomoc súdov SR v tejto veci je daná a s poukazom na článok 2 bod 1
Nariadenia a podľa článku 11 preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a/ Nariadenia je daná príslušnosť tunajšieho súdu.
Uznesením č.k. 10C/177/2013-66 zo dňa 28. 08. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 09. 2014 súd odporkyni ustanovil v tomto konaní na zastupovanie opatrovníčku v osobe Zdenky Foltinovej, súdnej tajomníčky Okresného súdu Banská Bystrica podľa § 29 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 29 ods. 6 O.s.p., nakoľko odporkyňa sa zdržuje na neznámom mieste.
V súlade s Nariadením súd dňa 07. 10. 2014 zasielal opatrovníčke odporkyni tlačivo „C“ spolu s prípisom a prílohami za účelom vyjadrenia sa k návrhu. Opatrovníčka odporkyne tlačivo prevzala dňa 09. 10. 2014, k návrhu sa nevyjadrila.
Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie. Procesným právom, ktoré upravuje súdne konanie je Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), ktorým sa súd spravoval pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci. Vzhľadom k tomu, že tu bola daná možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť vo veci ústne pojednávanie v súlade s ustanovením § 115 a nasl. O.s.p.. V súlade s článkom 5 bod 1, v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia, súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie aj napriek tomu, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné a žiadna zo strán nepožiadala o nariadenie ústneho pojednávania. Súd toto pojednávanie nariadil práve z dôvodu možnosti iného právneho posúdenia veci. Taktiež bral do úvahy to, že v prípade iného právneho posúdenia veci je práve v záujme navrhovateľa predísť vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom. Nariadenie neupravuje postup súdu pri pojednávaní a práve s poukazom na článok 19 Nariadenia súd postupoval v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. upravujúcich pojednávanie pred súdom. Na pojednávanie boli účastníci riadne a včas predvolaní. Právny zástupca navrhovateľa sa tohto pojednávania osobne nezúčastnil, na pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 03. 02. 2015, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 23. 02. 2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 23. 02. 2015, nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, opatrovníčka odporkyne sa pojednávania nezúčastnila, na pojednávanie bola predvolaná riadne a včas dňa 03. 02. 2015, neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas dňa 02. 02. 2015, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 10. 02. 2015, doručeným súdu dňa 13. 02. 2015, nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Potom súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo vo veci nariadené na deň 24. 02. 2015 v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a v neprítomnosti opatrovníčky odporkyne a v neprítomnosti právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, keď pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení navrhovateľa, z predloženej zmenky, ako aj z pripojeného a oboznámeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 28Er/399/2011.
Dňa 27. 11. 2014 oznámením zo dňa 20. 11. 2014 vstúpil do konania na strane odporkyňa vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166.
Navrhovateľ proti tomuto vstupu podal námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane odporkyne zo dňa 17. 02. 2015, ktorá bola doručená súdu dňa 20. 02. 2015. O tejto námietke súd rozhodol uznesením č.k. 10C/177/2013-87 zo dňa 24. 02. 2015 tak, že táto námietka nie je dôvodná, bližšie dôvody sú uvedené v predmetnom uznesení.
Vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení zo dňa 10. 02. 2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 13. 02. 2015 uviedol, že uplatňovanie nároku navrhovateľom zo zmenky považuje za neplatný právny úkon v dôsledku obchádzania Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho zákonníka. Zmenka sama o sebe je neplatná, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ súd bude mať za to, že zmenka je platná, poukázal na zmenkový úrok 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne, čo je v rozpore s dobrými mravmi v spotrebiteľských, ale aj obchodnoprávnych vzťahoch. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je v danej veci možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov. Neplatnosť zmenkovej zmluvy
znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať. V uvedenom prípade nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. Z týchto dôvodov žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Navrhovateľ k návrhu pripojil originál zmenky vydanej k zmluve č. 6770213, ktorá bola vystavená vo Zvolene dňa 17. 03. 2009 a vyplnená na sumu 1.515,97 Eur. Jednalo sa o zmenku, kde sa odporkyňa zaviazala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. túto sumu a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 27. 09. 2009. Ďalej bola dohodnutá doložka „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.
S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p., súd vykonal aj iné dôkazy, než navrhovali účastníci, nakoľko ich vykonanie považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Predovšetkým sa oboznámil s exekučným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 28Er/399/2011. Z uvedeného spisu bolo zistené, že na tunajší súd podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej XXXXX/XX, X.XXX,XX (v tomto konaní odporkyňa) na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava zo dňa 27. 04. 2011 sp. znXXXXX/XX,2/10, ktorým odporkyňa bola zaviazaná na zaplatenie sumy 1.515,97 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.515,97 Eur od 06. 11. 2009 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.515,97 Eur od 04. 01. 2010 do zaplatenia a trovami konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 16. 05. 2011 a vykonateľnosť dňom 19. 05. 2011, keď lehota na plnenie podľa tohto rozhodnutia bola uložená do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súčasťou exekučného spisu je aj Zmluva o úvere č. 6770213 zo dňa 17. 03. 2009 spolu so zmenkou (totožnou so zmenkou v tomto konaní) a rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu. Z rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu bolo zistené, že zmenka vystavená dňa 17. 03. 2009 bola vyplnená dňa 27. 12. 2009 s dátumom začiatku úročenia dňa 06. 11. 2009 a predložená odporkyni na plnenie dňa 04. 01. 2010. Tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol uznesením č.k. 28Er/399/2011-11 zo dňa 03. 08. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2012, keď voči tomuto uzneseniu oprávnený, Pohotovosť, s.r.o., odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 28Er/399/2011-30 zo dňa 04. 12. 2013 súd exekučné konanie zastavil. Podľa Zmluvy o úvere č. 6770213 zo dňa 17. 03. 2009 odporkyni bol poskytnutý úver v sume 800,- Eur, odporkyňa sa zaviazala vrátiť tento úver zvýšený o poplatok vo výške 772,- Eur, teda sa zaviazala na úver zaplatiť celkovo sumu 1.572,- Eur (požičaná suma a poplatok) v 12 mesačných splátkach po 130,- Eur, počnúc dňom 22. 04. 2009.
Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon zmenkový a šekový), majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I. § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa článku I. § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa článku I. § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31. 12. 2009 (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia sa uvádza, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa ods. 7 vyššie citovaného zákonného ustanovenia veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Predmetom konania bol spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia, aj platobné miesto sa nachádzalo na území SR. Vzhľadom k tomu sa vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Za nespornú skutočnosť súd v konaní považoval uzatvorenie zmluvy o úvere so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá bola pripojená v exekučnom spise, s ktorým sa súd oboznámil v rámci konania. Súčasne so zmluvou o úvere, ktorá bola uzatvorená dňa 17. 03. 2009 medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ako veriteľom na jednej strane a odporkyňou ako dlžníkom na strane druhej bola vystavená zmenka a to dňa 17. 03. 2009 ako tzv. blankozmenka. Zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňoval nárok v tomto konaní má povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako to vyplýva z článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a ktoré sú súčasťou tiež exekučného spisu. Navrhovateľ ako indosatár uplatnil voči odporkyni právo na zaplatenie zmenkovej sumy 1.515,97 Eur, spolu so zmenkovým zmluvným úrokom 0,25 % denne (91,25 % ročne) a 6 % ročným zákonným úrokom zo zmenkovej sumy. Zmluva o úvere bola uzatváraná na predtlačenom formulári veriteľa (právneho predchodcu navrhovateľa) vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do predtlače sa dopisovali len údaje týkajúce sa dlžníka, výšky poskytnutého úveru, výšky poplatku a spôsobu splatnosti. Rovnako aj v prípade zmenky, táto bola predtlačená a dopisovali sa údaje do nej týkajúce sa zmluvy, ktorú mala zabezpečovať, miesta vystavenia a dátumy vystavenia, ako aj vystaviteľa. Až následne, tak ako to vyplynulo z rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu bola zmenka vypísaná, resp. vyplnená o údaje týkajúce zmenkovej sumy, dátumu začiatku úročenia. Zmenka bola vyplnená dňa 27. 12. 2009. Keďže súd mal vo veci za to, že predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom odporkyni, išlo o spotrebiteľský úver, teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzatvorená podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. V súvislosti s poskytnutím tohto spotrebiteľského úveru došlo k zabezpečeniu tohto úveru predmetnou zmenkou. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní uplatňoval plnenie zo zmenky, súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku navrhovateľa nutne vychádzal nielen zo zmenkového a šekového zákona, ale aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko mal za to, že práve zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase vystavenia zmenky, je zákonom špeciálnym k zmenkovému zákonu, a teda pri zabezpečení spotrebiteľského úveru zmenkou bolo nevyhnutné rešpektovať znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský úver mohol byť zabezpečený zmenkou v zmysle tohto zákonného ustanovenia len v zákonom stanovenom prípade, a to ak sa jednalo o zabezpečovaciu zmenku, čo v danej veci mal súd preukázané, a čo medzi účastníkmi konania sporné nebolo, keď však súčasne zmenková suma v čase vyplnenia zmenky mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ však v súdnom konaní nevedel preukázať, aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase vyplnenia zmenky, preto súd mal za to, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že zmenka, od ktorej odvodzuje v konaní nárok je platná a uzavretá v súlade s lex specialis, t.j. v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., k zmenkovému a šekovému zákonu, t.j. k zákonu č. 191/1950 Sb.. Pre neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa, keď súd nemohol jednoznačne stanoviť a posúdiť, či zmenka predložená navrhovateľom bola vypísaná v súlade so zákonom, keďže navrhovateľ ako prezentuje v konaniach nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi na preukázanie týchto skutočností, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Na záver súd ešte dodáva, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., túto charakteristiku spĺňa. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytla odporkyni ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi úver, pričom súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré odporkyňa tiež ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
V súdenej veci hľadisko ochrany spotrebiteľa je prioritné i vzhľadom na upozornenia Európskej komisie na praktiky existujúce v sektore spotrebiteľských úverov so zameraním sa na uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere je podľa názoru súdu jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a právny vzťah založený medzi účastníkmi je vzťahom občiansko-právnym v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
S poukazom i na tieto skutočnosti súd potom považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
V zásade je tiež potrebné ešte doplniť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia predmetnej zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v článku 17 Všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné a tým aj ako neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti súd poukazuje i na Nález Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013.
Súd si je vedomí prísnej formálnosti zmenkového práva, no nie je možné prihliadať k vzniku takej „právnej“ praxe, v dôsledku ktorej dochádza k zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zo zmluvných strán. Samotná formálnosť zmenkového práva pri tom nemôže byť zjavne argumentačnou základňou, z ktorej by všeobecné súdy pri posudzovaní takýchto prípadov vychádzali. Dôvodom je tu predovšetkým tá skutočnosť, že je to práve zmenkové právo, ktorého základné princípy ako inštitúty sú v danej veci zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich zabrániť vyššie namietaným postupom je práve na súdoch, aby vo svojej činnosti hľadali také východiská, ktoré by zabránili zneužívaniu práv. V danej veci je nesporné, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere bol zabezpečený blankozmenkou, ktorá bola následne indosovaná. Z činnosti tunajšieho súdu je známe, že indosácia zmeniek nepredstavuje v prípade spoločnosti Pohotovosť činnosť ojedinelú, ale zavedenú rutinnú prax. Tieto skutočnosti tak vzbudzujú dôvodné pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky, ktorým podľa názoru súdu nedochádza k výkonu práva, ale práve naopak k jeho zneužívaniu. Súd má za to, že tu dochádza z hľadiska ústavne zaručených práv občanov k závažnému problému, pretože je zneužívaný inštitút zmenkového práva, dochádza k ohrozeniu právnej istoty a neprimeranému zvýhodňovaniu jednej zo zmluvných strán. Zmenka je tu uplatňovaná medzi subjektami, ktoré zásadne nie sú v rovnakom postavení, a ktoré nemôžu a ani to nemožno od nich spravodlivo očakávať vnímať zmenkový vzťah v celej jeho šírke a reflektovať na prípadné riziká z toho vyplývajúce. Je preto potrebné rozlišovať situáciu, kedy vstupujú do právneho vzťahu vyvolaného zmenkou dva subjekty nachádzajúce sa v obdobnom postavení, napr. v prípade podnikateľov a situácie, kedy dochádza k vzniku právneho vzťahu medzi podnikateľom tak ako v danej veci, a nepodnikateľom, teda spotrebiteľom.
Ohľadne tvrdení navrhovateľa o abstraktnosti zmenkového záväzku súd dáva do pozornosti článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v články 4, 9 a 14 Smernice Rady 87/102/EHS2 z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, keď tieto sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá v tejto veci, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla.
Aj z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. vo vzťahu navrhovateľ a odporkyňa, keď odporkyni, ktorá bola úspešná, náhradu trov konania vo veci nepriznal, pretože odporkyňa návrh na priznanie trov konania nepodala, keď o trovách konania súd rozhoduje len na návrh.
Vo vzťahu navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporkyne súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., keď síce vedľajší účastník na strane odporkyne bol úspešný, pretože bola úspešná odporkyňa, ale v danej veci nešlo o účelné trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane odporkyne je občianskym združením, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu vedľajší účastník na strane odporkyne zaslal vo veci písomné vyjadrenie zo dňa 10. 02. 2015, v ktorom si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 71,37 Eur, k tomu 2- krát režijný paušál po 8,39 Eur, spolu sumu 159,52 Eur a to za úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 10. 02. 2015.
Platné ustanovenie § 93 O.s.p. rozlišuje dve skupiny subjektov vedľajšieho účastníctva. Právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, vrátane občianskych združení založených na ochranu práv spotrebiteľa, tvoria osobitnú skupinu subjektov vedľajšieho účastníctva, u ktorých sa na rozdiel od „všeobecných“ vedľajších účastníkov neskúma hmotnoprávny záujem na výsledku konania, pretože sú legitimované na vstup do konania ako vedľajší účastník osobitným zákonným ustanovením. Keďže právny poriadok priznáva vedľajšiemu účastníkovi zásadne rovnaké (procesné) práva ako hlavnému účastníkovi konania, ako aj s ohľadom na ústavne zaručené právo každého na právnu pomoc, je nepochybné, že aj vedľajší účastník sa môže v súdnom konaní nechať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, vrátane advokáta.
Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú účastníkom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania, t.j. výdavky, ktoré boli vynaložené v rámci konkrétneho súdneho konania. Pod pojem trovy konania je vždy možné subsumovať aj trovy právneho zastúpenia, t.j. výdavky účastníka konania vynaložené v rámci konania a v príčinnej súvislosti s konaním na právnu pomoc poskytnutú advokátom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania však musí mať súd na zreteli na prvom mieste splnenie kritéria účelnosti ich vynaloženia. Účastníkovi konania možno priznať len náhradu tých trov konania, ktoré boli vynaložené účelne. Účelnosť súd posudzuje najmä z hľadiska efektívnosti vykonania konkrétneho úkonu právnej služby, t.j. či vykonanie konkrétneho úkonu bolo potrebné na účinné uplatnenie oprávnení, resp. povinností účastníka. Účelnosť je tiež potrebné posudzovať aj z hľadiska subjektu, ktorému bola právna pomoc poskytnutá, t.j. či účastník odbornú právnu pomoc advokáta skutočne potrebuje, resp. potreboval vzhľadom na povahu a obsah konkrétnych procesných úkonov vykonaných v rámci konania.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd posudzuje účelnosť jednotlivých úkonov advokáta v konaní, pričom môže dôjsť k záveru, že napriek tomu, že daný úkon advokát skutočne vykonal, nebude ho považovať za účelný pre uplatňovanie a bránenie práva účastníka a následne náhradu trov za tento úkon neprizná. Inak povedané, Občiansky súdny poriadok ponecháva otázky trov konania, vrátane posúdenia ich účelnosti, úvahe súdov a tie v jednotlivých posudzovaných veciach prihliadajú ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Neplatí totiž, že trovy právneho zastúpenia advokátom sú vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie a bránenie práva. Takýto záver nemá oporu nielen v jazykovom výklade ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ale ani pomocou iných interpretačných metód nie je možné korektne uviesť presvedčivé argumenty pre právny názor vynímajúci trovy spojené so zastupovaním advokátom z posúdenia toho, či boli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva, alebo neboli. Právo na právnu pomoc a náhrada trov konania so zastupovaním spojených sú dve rôzne veci; obe spolu síce súvisia, nie však neoddeliteľne. Právo na náhradu trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so zastupovaním advokátom, sa odvíja od iných predpokladov než samotná možnosť nechať sa v konaní zastupovať. Rovnako, ako nie je porušením práva na právnu pomoc, keď súd neprizná náhradu trov spojených so zastúpením advokátom účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech, nie je jeho
porušením ani to, keď súd náhradu týchto trov neprizná úspešnému účastníkovi, ak dospeje k záveru, že sú naplnené zákonné kritériá, za ktorých súd náhradu trov priznať nemôže, napr. práve preto, že ide o trovy, ktoré neboli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 988/2012 zo dňa 25.07.2012). Samotnou výškou nákladov spojených so zastupovaním advokátom je možné sa zaoberať až potom, ako súd dospeje k záveru, že ide o trovy účelne vynaložené. Tam, kde náklady spojené so zastupovaním advokátom nebude možné považovať za potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva, nemôže súd ich náhradu vôbec priznať a nemá teda ani zmysel o ich prípadnej výške uvažovať.
Ako vyplýva z obsahu spisu v prejednávanej veci, súd nárok navrhovateľa posudzoval bez ohľadu na to, či odporkyňa vzniesla obranu, keďže jej poskytol ochranu ako spotrebiteľovi. Pokiaľ vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení síce poukázal na relevatné právne skutočnosti, avšak na také, na ktoré súd musí prihliadať aj bez návrhu, nemožno takéto vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne považovať za účelné pri bránení práv odporkyne.
S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd uzavrel, že vedľajší účastník na strane odporkyne sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti v prejednávanej veci nemožno považovať za trovy účelné pre uplatnenie alebo bránenie práva. Z tohto dôvodu súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)