Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Tos-22-2015.pdf
PDF · 64.6 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/22/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a Jána Bernáta, v trestnej veci proti odsúdenému S. Q., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného S. Q. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo 04.12.2014, sp. zn. 4Nt/25/2014, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25.02.2015, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného S. Q. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného S. Q. (ďalej len „odsúdený“), na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo 06.12.2012, sp. zn. 1T/196/2012 a právoplatným dňa 24.01.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/2/2013 z 24.01.2013, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané odsúdeným, nie sú skutočnosťami súdu skôr neznámymi a ktoré by súčasne mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr súdu známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného v prejednávanej veci, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Skutočnosti uvádzané odsúdeným, sú skutočnosťami, ktoré smerujú k tomu, že v pôvodnom konaní súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, prípadne dôkazy neboli zabezpečené. Tieto skutočnosti odsúdený uvádzal aj v dovolaní, ktoré bolo Najvyšším súdom SR zamietnuté. Pokiaľ ide o dôkazy uvádzané odsúdeným na verejnom zasadnutí, tieto skutočnosti odsúdený uvádzal a tiež svedkovia, ktorých odsúdený uvádzal ako nové skutočnosti, nemožno považovať za nové skutočnosti, pretože tieto boli súdu skôr známe a pri posudzovaní a hodnotení dôkazov sa zaoberal aj týmito skutočnosťami. Súd trest uložený odsúdenému v pôvodnom konaní považoval za primeraný a v súlade so zásadami na ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu poukazujúc na nové dôkazy a to nezaistenie peňaženky odsúdeného, kde by sa preukázalo, že sa na nej nenachádzajú odtlačky prstov odsúdeného, poukázal na nereálnosť výpovede svedka A. a rozpor jeho výpovede s výpoveďou poškodeného a na skutočnosť, že pri zadržaní sa nenašiel u neho nôž ani sekera. Poukázal na viaceré zmeny vo výpovediach svedka A. a tiež na výpoveď svedkyne I., ktorá potvrdila jeho verziu výpovede. Vytkol orgánom činným v trestnom konaní, že v jeho prospech mohli zabezpečiť a vykonať dôkazy, ktoré by preukazovali jeho nevinu. Preto navrhol povoliť obnovu konania v potrebnom rozsahu.
Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že okresným súdom, po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí, a to oboznámením spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/196/2012, ako i výsluchom odsúdeného neboli preukázané nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie návrhu na obnovu konania v danej veci. Okresný súd preto rozhodol správne o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, pretože obnova konania sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste. Keďže sa krajský súd plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného poriadku, v podrobnostiach naň poukazuje a dopĺňa nasledovné: Účel obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného konania ani spochybňovanie spôsobu, akým dôkazy hodnotili súdy v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní, nemožno opakovať. Za nové v zmysle vyššie citovaných ustanovení a úvah súdu I. stupňa je potrebné považovať také skutočnosti, ktoré neboli pred rozhodnutím súdu predmetom zisťovania alebo dokazovania, novým dôkazom je predovšetkým dôkazný prostriedok, ktorý sa v čase rozhodovania súdu v spise nenachádzal. Naproti tomu za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisového materiálu a to aj vtedy, keď sa s nimi vo svojom rozhodnutí súd nevysporiadal, resp. ich vykonanie na hlavnom pojednávaní odmietol. Sú správne úvahy súdu I. stupňa, že odsúdeným uvádzané skutočnosti, ktoré prezentuje ako nové, takými novými skutočnosťami ani dôkazmi nie sú.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
So zreteľom na uvedené krajský súd považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a zákonné a odôvodnené v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku, a preto sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.