Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Er-217-2011.pdf
PDF · 71.94 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/217/2011
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Parlophone Slovak Republic s.r.o., IČO: 31 361 676, so sídlom Štefánikova č. 29, 811 05 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Dagmar Malaschitzová, advokátka so sídlom Seberíniho č. 9, 821 03 Bratislava, proti povinnému: 4 MUSIC spol. s r.o., IČO: 35 704 543, deň výmazu: 03.05.2012, so sídlom Senecká č. 2, 931 01 Šamorín, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad so sídlom Popradská č. 70, 822 01 Bratislava 214, pod spis. značkou EX 14441/10, o vymoženie uloženej povinnosti 2.739,68 eur s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 28.12.2010 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.04.2007, č. k. 21Cob/328/2006-121. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňom 15.05.2007 a vykonateľnosť dňom 19.05.2007. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 07.03.2011 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Písomným podaním zo dňa 30.04.2014 postúpil súdny exekútor svoj návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného. Súdny exekútor vo svojom podaní oznámil, že v priebehu exekučného konania zistil, že povinný bol dňa 03.05.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra, z dôvodu ktorého stratil právnu subjektivitu.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Tunajší súd založil do spisu výpis z obchodného registra, z ktorého jednoznačne vyplýva, že účastník konania na strane povinného stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 03.05.2012 bez právneho nástupcu.
Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu, čím stratil svoju spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a niet s kým konať na strane povinného, čo predstavuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora. Súdny exekútor dňa 30.04.2014 zaslal tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 166,12 eur, ktoré požaduje priznať v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov predpokladaných v § 203 Exekučného poriadku. V danej exekučnej veci zastavenie exekučného konania procesne nezavinil oprávnený a dôvodom na zastavenie exekučného konania nebol ani nedostatok majetku povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je podstatné, že bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného) v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, že povinný právne existuje, avšak súdny exekútor počas trvania exekučného konania zistil jeho nemajetnosť. Keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, pretože povinný zanikol bez právneho nástupcu počas exekúcie, nemožno súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie proti oprávnenému. Ústavný súd vo svojom uznesení sp. zn. IV ÚS 27/08-12 zo dňa 24.01.2008 uvádza, že „samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.“
Súčasne treba na to poukázať, že z predloženého exekučného spisu nevyplýva, že by bola exekúcia účelne vedená. Povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa 03.05.2012, s ktorou skutočnosťou oznámil súdny exekútor tunajší súd po uplynutí 2 rokov. Z exekučného spisu je ďalej zrejmé, že po získaní poverenia boli žiadosťou zo dňa 27.06.2011 dotazovaní Okresné riaditeľstvo PZ Dunajská Streda a Sociálna poisťovňa, bolo doručované upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie zo dňa 27.06.2011 bol doručený do viacerých bánk, okrem uvedeného však súdny exekútor (od roku 2011) do podania návrhu na zastavenie exekúcie žiadny úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky nevykonal.
Vzhľadom na vyššie uvedené súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).