Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_12C-287-2014.pdf
PDF · 99.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/287/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Bratislava, Metodova 8, zast. Bobák, Bollová spol., s.r.o. Advokátska kancelária, IČO: 35855673, adresa na doručovanie písomností Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava proti žalovanej: I. J.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, I., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa " POS", Námestie Legionárov 5, Prešov zastúpený JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, Dobrianskeho 1651, o zaplatenie 337,20 eur prísl., takto
rozhodol:
žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 107,20 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 28.6.2013 do zaplatenia zo sumy 107,20 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.7.2014 domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 337,20 eur, a to titulom náhrady škody a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby.
V odôvodnení návrhu uviedol, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. S. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy vypožičal žalovanej 1 kus SIM karty, ktorá jej umožňovala využívať ním poskytované telekomunikačné služby.
V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo výške 230 eur s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie bolo iným súdnym konaním označené ako neprijateľná zmluvná podmienka/ sa žalobca domáhal nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredané telekomunikačné zariadenie Huawei MediaPad 7 Life vo výške 230 eur.
Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou - telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, to znamená, že predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalobcovi spôsobila tým, že získala
- telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú, oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti, následne pritom porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnutá služby. Uvedená zmluvná pokuta mala plniť inštitút a paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi, prípadne mohla vzniknúť tým, že žalobca si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak žalovaná si svoju základnú
povinnosť, t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky nesplnila. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanej neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, ak dôjde k porušeniu povinnosti žalovanou a ani si zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovanej. Žalovaná si bola v zmysle dodatku vedomá, že - telekomunikačné zariadenie je predávané za cenu uvedenú v článku 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovnala rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že žalovaná sa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku. Žalobca poukázal na to, že okrem škody za telekomunikačné zariadenie žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM karty a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžadovala rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si žalobca neuplatnil z dôvodu náročnosti dokazovania.
Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila a hoci návrh spolu s uznesením v zmysle ustanovenia § 114 O.s.p. jej bol doručený dňa 24.10.2014 .
Do konania oznámil vedľajší účastník občianske združenie Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa " POS".
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže vo veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O. s. p.), súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.).
Žalobca uzavrel so žalovanou 5.2.2013 zmluvu č. A 6789209, v zmysle ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná bola povinná platiť žalobcovi za využívanie týchto služieb cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli všeobecné podmienky, cenník služieb a informácie o poskytnutých službách. Zároveň podľa zmluvy žalobca žalovanej poskytol 1 kus SIM karty, ktorá jej umožňovala telekomunikačné služby poskytované žalobcom využívať.
Podľa dodatku k zmluve o pripojení odpredal žalobca žalovanej zariadenie Huawei MediaPad 7 Life so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 19 eur.
V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. a) dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu.
V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. b) dodatku sa žalovaná zaviazala, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu.
V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. c) dodatku sa žalovaná zaviazala, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia
povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. d) dodatku sa žalovaná zaviazala, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2 písmene b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku Účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku. V čl. 2, ods. 2.5 dodatku si účastníci dohodli pre prípad porušenia niektorej z povinností uvedenej v čl. 2, ods. 2.3 zmluvnú pokutu 230 euro.
Z nepochybného tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, vyplynulo, že neuhradila faktúry za zúčtovacie obdobie od 22.3.2013 do 21.4.2013 vo výške 24,07 eur, za obdobie od 5.2.2013 do 21.3.2013 vo výške 48,97 eur, za obdobie od 5.2.2013 do 21.3.2013 vo výške 30,16 eur.
Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.10.2011 podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri vyúčtovaní predpísaných služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca svoj návrh v časti uplatneného nároku v celkovej sume 230 eur skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu v tejto výške mu žalovaná spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby žalobcu a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.
Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná porušila, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradila faktúry, ktorými jej túto vyfakturoval.
Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti žalovanej.
Otázkou teda zostáva, či suma 230 eur ako zľava z kúpnej ceny, ktorú žalobca žalovanej poskytol pri kúpe telekomunikačného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu viazanosti dohodnutú v Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovanej pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. Vo svojom čl. 1.2 predstavuje Dodatok kúpnu zmluvu, ktorou žalobca žalovanej odpredal telekomunikačné zariadenia so zľavou z ich spotrebiteľskej ceny.
V čl. 2 ods. 2.1 každého dodatku je stanovená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške a určená lehota na jej zaplatenie. To, že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo, nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalobcu žalovanému vrátiť poskytnutú zľavu z kúpnej ceny TZ v prípade, že žalovaná poruší povinnosti, ktoré jej z Dodatkov vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilných telefónov nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovanej z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom a žalovanou dohodnutá v čl. 2.5 Dodatku zmluvná pokuta.
Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej
ceny telekomunikačného zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovanej. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri kúpe telekomunikačného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovanou platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti).
Pre prípad porušenia povinnosti žalovanou riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti si žalobca a žalovaná v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza žalobca), vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť žalovanej platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve on. Takúto situáciu nemôže žalobca úspešne nahrádzať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok, ktorým tento nie je.
Vzhľadom na to, že žalobca konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti 230 eur zamietol.
Čo sa týka žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby poskytované žalovanej, tento nárok žalobcu mal súd v konaní preukázaný jednak nepochybným tvrdením žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala o tom, že žalovanej telekomunikačné služby v určitom rozsahu poskytoval, ako aj faktúrami, ktorými žalovanej cenu za tieto poskytnuté služby vyfakturoval a ktoré žalovaná neuhradila. Žalobca si uplatňoval predmetný nárok vo výške 107,20 eur, pričom dôvodil, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté služby vo výške 107,20 eur.
Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr vystavených žalobcom sa žalovaná dostala do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu voči žalobcovi, preto bola povinná mu za čas omeškania platiť v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/ 1995 v znení účinnom do 31.1.2013, teda 8,5 % ročne. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal od ním žiadaného dátumu od 28.6.2013, nakoľko k tomuto dňu už žalovaná bola v omeškaní s plnením svojho dlhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. žalobca si v konaní uplatňoval nárok v celkovej výške 337,20 eur. Súd mu vyhovel v sume 107,20 eur, čo predstavuje väčšiu mieru úspechu na strane žalovanej, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila, a zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké vznikli.
V tomto podaní si právny zástupca vedľajšieho účastníka neuplatnil trovy konania.
Naviac súd poukazuje na vyjadrení právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky použiteľný aj v tomto v konaní, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.