Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-62-2014.pdf
PDF · 88.94 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/62/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č.25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36864421 proti povinnému: J. B., nar. XX.XX.XXXX, Q. č. XX, W. M., o vymoženie 427,20 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2 Er/13/2004 - 30 zo dňa 14. marca 2014, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.
N e p r i z n á v a povinnému náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu v celom rozsahu zastavil podľa § 57 ods.1 písm. g/ v spojení s § 58 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Žiadny z účastníkov nemá právo ani na náhradu trov exekučného konania (§ 196 a nasl. Exekučného poriadku). V dôvodoch rozhodnutia okresný súd vychádzal z exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N 3628/2003, NZ 91685/2003, spísaná dňa 13.10.2003 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačomu, na žiadosť Mgr. Bruna Žlnaya, zastupujúceho Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného dlžníkom - povinným v Zmluve o úvere č. 7210149 zo dňa 19.6.2003 na vyhlásenie o uznaní právneho záväzku, o súhlase s vykonateľnosťou podľa 274 písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.. Okresný súd, citujúc ustanovenia § 41 ods.2 písm. c/ Exekučného poriadku, § 22, § 23, § 31 a § 39 Občianskeho zákonníka, konštatoval, že notárska zápisnica v exekučnej veci neobsahuje podstatnú náležitosť spôsobilého exekučného titulu a to prejav vôle dlžníka - povinného s jej vykonateľnosťou, keďže splnomocnenie, udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi je neplatným právnym úkonom. Samotné uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva je neplatným právnym úkonom.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v celom rozsahu odvolanie oprávnený elektronickým podaním zo dňa 1.4.2014. Okresný súd rozhodol nad rámec zverenej mu právomoci. Svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa nevytýčil vo veci ústne pojednávania aj keď tak bol podľa zákona povinný urobiť podľa § 57 ods.5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 9.8.2012. Všeobecný súd, konajúci v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu
o veci s tým, že výsledkom bude úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Poukázal na povinnosť štátnych notárov postupovať pri výkone svojej funkcie s náležitou právnou starostlivosťou v kontexte zodpovednosti, zadefinovanej zákonom v § 40 Notárskeho poriadku a na základnú vlastnosť notárskej listiny, jej vierohodnosť v zmysle § 43 ods.1 Notárskeho poriadku a z toho vyplývajúcu povinnosť exekučného súdu rešpektovať tieto nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, pričom ich nemôže nahrádzať vlastnou činnosťou. V opačnom prípade dochádza k ústavne nesúladnému zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Odvolávať sa na nezákonnosť v štádiu výkonu práva na účely približovania sa k idei spravodlivosti, však nesmie viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych občianskych práv, ustanovených zákonom, a tým k nežiaducemu narušovaniu istoty v právnych vzťahoch. Spravodlivosť sa musí presadzovať za pomoci ustanovených noriem, pravidiel a postupov. Inú chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť, a teda skutkové a právne závery. Nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom, a to ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol vydaný.
V prípade nestotožnenia sa súdu s argumentáciou, požiadal odvolateľ o prerušenie konania postupom podľa § 109 ods.1 písm. b/ O.s.p. a o podanie návrhu Ústavnému súdu SR na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods.2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s Čl. 1 ods.1 veta prvá Ústavy SR.
Odvolateľ tvrdí, že postupom exekučného súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, poukazujúc na Čl. 46 ods.1 Ústavy SR, zaručujúci právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, a to ustanovenie § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy - § 44 ods.2, § 57 ods.1 písm. g/ a § 58 ods.1 Exekučného poriadku interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Exekučný súd vo veci aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie a neprichádza do úvahy ani jej priamy účinok, pretože bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č.150/2004 Z.z., čím je zabezpečená jej plná účinnosť. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu a pritom toto výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Nezákonným postupom exekučného súdu došlo k zmareniu exekúcie, ktorou bol vymáhaný legitímny dlh oprávneného - veriteľa. Exekučný súd navyše napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, k zásadným právnym názorom a úplným uskutočnením judiciálneho procesu tak porušil v podmienkach exekučného konania zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Nevykonával dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu, čo nemôže byť podkladom pre rozhodnutie.
Pokiaľ ide o okolnosti udelenia plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa, a to vzhľadom na to, že treťou osobou tu nie je oprávnený, povinný mal možnosť plnomocenstvo kedykoľvek v zmysle § 33b ods.1 písm. b/ Občianskeho zákonníka vypovedať. Plnomocenstvo, udelené v zmluve o úvere, považuje odvolateľ za dostatočne určité a zrozumiteľné. Za nesprávny považuje aj záver súdu o tom, že zástupca nemal splnomocnenie na určenie v notárskej zápisnici, do kedy bude dlh splatený, že nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v prospech povinného. Súd svoje konštatovanie založil na dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení.
V závere odvolateľ upozornil, že nie sú dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a právoplatného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie, nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Odvolateľ zotrváva na legitimite exekučného titulu oprávneného. Žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného ani k predmetu exekúcie nevyjadril.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne posúdil otázku platnosti, či neplatnosti splnomocnenia obsiahnutého pre Mgr. Tomáša Kušníra priamo v zmluve o úvere. Odvolací súd potvrdzuje, že zo strany povinného nešlo o slobodný prejav vôle, ak vo formulárovej zmluve je už uvedený poverený zástupca bez toho, aby tohto poznal. Z textu splnomocnenia vyplýva, že zastupovanie smeruje k urýchlenému vyhotoveniu exekučného titulu v prospech oprávneného bez toho, aby v prípade sporu muselo prebehnúť súdne konanie. Konanie splnomocneného zástupcu nesmerovalo k obhajovaniu záujmov dlžníka ako celku. Takúto dohodu o zastupovaní je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Mgr. Tomáš Kušnír nemal oprávnenie urobiť vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a o tom, že súhlasí s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., ako je uvedené v notárskej zápisnici, ktorá má byť exekučným titulom. Z tohto dôvodu rovnako súd považuje notársku zápisnicu za takú, ktorá nie je exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 103 O.s.p. pritom musí súd kedykoľvek skúmať podmienky konania, čo v exekučnom konaní znamená skúmať existenciu exekučného titulu a jeho neexistencia musí viesť k záverom, aké vyslovil súd prvého stupňa. Naviac, podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Tu poverený zástupca dlžníka podpisom notárskej zápisnice skôr sledoval záujmy veriteľa na urýchlenie získania titulu proti povinnému dlžníkovi.
K námietke právomoci exekučného súdu preskúmavať vec v namietanom rozsahu, odvolací súd dodáva, že zo stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR č.k. 425/2011-19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného, resp. exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných, i existencia relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.
Pokiaľ išlo o námietku odvolateľa v súvislosti s porušením zásady kontradiktórnosti, porušením zásady rovnosti účastníkov, dvojinštančnosti konania, tu odvolací súd poznamenáva, aj v súvislosti s novelou Exekučného poriadku, že v čase, kedy súd prvého stupňa rozhodoval, rozhodol v súlade s ustanovením § 57 a § 58 Exekučného poriadku. Procesný predpis nemôže mať retroaktívnu povahu. Nemožno od súdu vyžadovať, aby plnil procesné podmienky, ktoré budú známe až v budúcnosti. Novelu Exekučného poriadku vykonanú zákonom č. 230/2012 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a jeho ustanovenie § 243 ods. 1 je treba vykladať tak, že sa ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku aplikuje na exekučné konania začaté predo dňom účinnosti novely, a to len tak, a na tie konania, v ktorých sa o tejto otázke ešte nerozhodlo.
Nemožno hovoriť o odňatí možnosti konať pred súdom, ak súd v čase rozhodovania postupoval v súlade s procesným predpisom a umožnil účastníkovi uplatniť všetky procesné práva len preto, že novela sa retroaktívne vzťahuje aj na ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, a teda aj na konanie začaté pred účinnosťou novely. To znamená, že ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku je možné aplikovať na exekučné konania začaté pred novelou Exekučného poriadku len vtedy, ak sa o návrhu na rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. g/, k/ Exekučného poriadku rozhoduje po 8.8.2012. Exekučný poriadok v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nevyžadoval, aby o tejto otázke bolo nariadené pojednávanie a aby rozhodovanie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku bolo rozdelené do dvoch štádií. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak súd vyhlási exekúciu za neprípustnú, iný výsledok ako zastavenie exekúcie tu nie je možný. Nie je možný postup, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a pritom zamietol návrh na zastavenie exekúcie. V súvislosti s námietkou odvolateľa, týkajúcou sa neinformovanosti oprávneného o priebehu a vývoji právneho posúdenia sporného plnomocenstva súdom, odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd písomne
vyzval oprávneného dňa 3.12.2013 na zaujatie stanoviska k odlišnému právnemu posúdeniu, ku ktorému možnosť vyjadriť sa oprávnený využil elektronickým podaním zo dňa 17.12.2013.
Súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci a svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Exekučný súd dostatočne zistil skutkový stav a vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia. Preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. krajský súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti.
Oprávnený vo veci okrem odvolania podal aj návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Oprávnený považoval za potrebné v záujme maximalizácie ochrany svojich legitímnych práv doplniť k odvolaciemu dôvodu postavenému na tvrdení, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia notárskej zápisnice, či splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je skutočne koncipované široko a všeobecne, či zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu, vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu hovoriť, či povinný, ktorý splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznal svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku údajne nebolo možné predpokladať, sa tým skutočne vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok a či zástupca povinného, ktorý určil lehotu, do kedy má byť dlh zaplatený, tak skutočne urobil bez splnomocnenia povinným a tým dlžníka zaviazal k povinnosti, o ktorej skutočne nemohol mať vedomosť. Oprávnený navrhol konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v tomto znení: 1/či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť, kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy a 2/ či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujú vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.
Odvolací súd v štádiu odvolacieho konania o tomto návrhu rozhodol tak, že zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, lebo nie sú naplnené podmienky ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Toto ustanovenie totiž vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť, predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Takéto rozhodnutie odvolací súd nevydal a preto ani nie je tu dôvod na aplikáciu ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Odvolací súd je toho názoru, že v danom konaní nie je potrebné riešiť navrhnuté predbežné otázky. Pri svojom rozhodovaní nevychádzal súd z toho, že neplatné plnomocenstvo je neprijateľnou podmienkou, ale z toho, že právny úkon, na základe ktorého vzniklo zastúpenie medzi povinnou a zástupcom uvedeným v úverovej zmluve, je neplatný, a to z dôvodov, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o odvolaní oprávneného. Z toho istého dôvodu nie je aktuálne riešiť prejudiciálne aj druhú otázku.
Odvolací súd aj súd prvého stupňa vychádzali z toho, že notárska zápisnica predložená ako exekučný titul, nespĺňa podmienky exekučného titulu, nie je exekučným titulom. Pre tento dôvod bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Je len prirodzené, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu, aplikujúce vnútroštátne procesné a hmotnoprávne predpisy, môžu viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným titulom, tak ako tomu bolo v tomto prípade.
Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a rovnako c/ O.s.p. a na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný oprávnený nemá právo na náhradu trov konania. Povinnému v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto ani odvolací súd nepriznal povinnému náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.