Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/89/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka, so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár proti žalovaným: 1/ E. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX D. a 2/ F. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX D., o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti prístavba k rodinnému domu číslo súpisné XXX H. I. F. D. J. XXX/XX nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., zapísanej na K. L. D., katastrálnom odbore na liste vlastníctva číslo XXXX spočívajúce v práve cesty cez nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., zapísané na K. L. D., katastrálnom odbore na liste vlastníctva číslo XXXX ako C KN parcela číslo XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a C KN parcela číslo XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom geodeta M. A. N. – GEODET, Železničná 5, 987 01 Poltár, IČO: 32616881 číslo XXXXXXXX – XX/XXXX zo dňa 24.07.2023, autorizačne overeným M. A. N. dňa 24.07.2023 a úradne overeným Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor, M. O. E. dňa 27.07.2023 pod číslom P. – XXX/XXXX.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ sumu 332,40 Eur a žalovanej 2/ sumu 332,40 Eur ako jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

IV. Žalobcovi sa náhrada trov konania voči žalovanej 2/ n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.12.2023 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zriadenia vecného bremena zaťažujúceho nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D. zapísané na K. L. D. na LV č. XXXX ako C KN p.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a C KN p.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom M. A. N. – GEODET č. XXXXXXXX – XX/XXXX, autorizačne overeným M. A. N. dňa 24.07.2023 a úradne overeným K. L. D., odborom katastrálnym dňa 27.07.2023 pod P. – XXX/XXXX, ktorému zodpovedná právo cesty v prospech vlastníka stavby – prístavba k rodinnému domu č. súp. XXX na C KN p.č. XXX/XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., zapísanej na K. L. D., odbore katastrálnom na LV č. XXXX za jednorazovú náhradu 150,- Eur. Žalobca zároveň žiadal zaviazať žalovaného 1/ povinnosťou nahradiť mu trovy konania.

1.1. Po skutkovej stránke žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., zapísaných na K. L. D., odbore katastrálnom na LV č. XXXX ako C KN p.č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, p.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba – prístavba k rodinnému domu č. súp. XXX na C KN p.č. XXX/XX. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou č. V XXXX/XXXX uzatvorenou so žalovanou 2/ F. G..

1.2. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti vo výlučnou vlastníctve žalovanej 2/, ale aj nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX ako C KN p.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a p.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podielovom spoluvlastníctve žalovanej 2/ v podiele 1/2 a žalovaného 1/ v podiele 1/2.

1.3. D. I. F. D. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 tvorí jedinú prístupovú cestu k rodinnému domu žalobcu, tak isto je nevyhnutné prechádzať po malej časti pozemku C KN p.č. XXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Z uvedeného dôvodu pokladal žalobca a žalovaná 2/ za prirodzené, že spolu s rodinným domom odpredá aj podiel na príjazdovej ceste. Následne si však žalovaný 1/ uplatnil svoje predkupné právo k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX (neskôr vedeným už na LV č. XXXX) ako C KN p.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a p.č. 204/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a preto žalobca a žalovaná 2/ v časti od kúpnej zmluvy odstúpili.

1.4. V súčasnosti sú teda žalovaná 2/ F. G. a žalovaný 1/ E. F. podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území D. evidovaných na LV č. XXXX ako C KN p.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a p.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, každý v podiele 1/2.

1.5. Žalobca pristúpil k rekonštrukcii rodinného domu č. súp. XXX na C KN p.č. XXX/XX. Dostal sa však do konfliktu so žalovaným 1/. Konflikty sú zatiaľ slovné. Aby si zabezpečil prístup k stavbe rodinného domu, obrátil sa na oboch spoluvlastníkov s návrhom na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena – práva prechodu a prejazdu cez C KN p.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a p.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Žiadal o zriadenie práva prechodu a prejazdu cez p.č. 205 zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a C KN p.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria XXX m2 v prospech vlastníka rodinného domu č. súp. XXX nachádzajúceho sa na C KN p.č. XXX/XX za jednorazovú náhradu 150,- Eur. Vyznačenie vecného bremena geometrickým plánom a vypracovanie zmluvy bol ochotný zabezpečiť na vlastné náklady. Žalovaná 2/ so zriadením vecného bremena súhlasila. Žalovaný 1/ so zriadením vecného bremena nesúhlasil.

1.6. Pokiaľ nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k prístavbe č. súp. XXX na C KN p.č. XXX/XX na žalobcu, nemala žalovaná 2/ problém s prístupom k rodinnému domu. V súčasnosti však dochádza medzi žalobcom a žalovaným 1/ k nedorozumeniam. Žalobca potrebuje prístupovú cestu, nakoľko rodinný dom nielen rekonštruuje, takže k domu potrebuje doviesť stavebný materiál, ale ho aj temperuje, takže potrebuje doviesť palivové drevo. Posledne objednal vyčistenie a revíziu komína a žalovaný 1/ zabránil kominárovi G. F. prejsť po ceste k domu žalobcu.

1.7. Za účelom dohody o zriadení práva prechodu cez pozemok žalovaných nechal žalobca vyznačiť existujúcu cestu geometrickým plánom č. XXXXXXXX – XX/XXXX. Hoci sa žalobca pokúšal o dohodu so žalovaným 1/ telefonicky, osobne a následne písomne, k dohode nedošlo. Žalobca nemá inú možnosť prístupu k svojej nehnuteľnosti ako cez pozemky žalovaného 1/ a žalovanej 2/.

2. Žalobca k žalobe pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 11.11.2022, odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 30.01.2023, výpis z LV č. XXXX Q. XXXX pre k.ú. D., fotokópiu podacieho lístka, žiadosť žalobcu adresovanú žalovaným 1/ a 2/ o zriadenie vecného bremena zo dňa 02.06.2023, odpoveď žalovaného 1/ na žiadosť žalobcu zo dňa 15.06.2023, geometrický plán geodeta M. A. N. – GEODET č. XXXXXXXX

- XX/XXXX zo dňa 24.07.2023, autorizačne overený dňa 24.07.2023 a úradne overený dňa 27.07.2023 pod číslom G1-187/XXXX a snímku z katastrálnej mapy.

3. Žalovaná 2/ vo vyjadrení zo dňa 09.01.2024 k žalobe žalobcu uviedla, že so zriadením práva prechodu pre žalobcu súhlasí. Rodinný dom mu predala po tom, ako z domu musela odísť pre veľké spory so svojím bratom E. F. (žalovaný 1/). Nemohli tam jednoducho bývať. Žalovaná 2/ chcela žalobcovi predať aspoň malú čiastku na príjazdovej ceste, aby sa dostal do domu, ale brat ich písomne napadol, že porušili

predkupné právo, vyhráža sa súdom, a že si príjazdovú cestu chcel odkúpiť od žalovanej 1/ on. Jeden súd žalovaná 2/ s bratom už mala, doteraz sa ťahá exekúcia predaja spoločného domu, lebo ju blokuje. Žalovaná 2/ sa nechcela súdiť, tak predaj čiastky na príjazdovej ceste zrušili. Myslela si, že bude pokoj. Iný prejazd k domu žalobcu neexistuje, ani nikdy nebol. Žalovaný 1/ aj teraz vyvoláva konflikty, vyhráža sa, že žalobcovi zničí prípojky inžinierskych sietí, ak si ich urobí. Nechce pustiť po ceste remeselníkov, kominára. Žalobca inú cestu do domu nemá, cesta sa používala odjakživa.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 16.01.2024 k žalobe žalobcu uviedol, že so zriadením vecného bremena súhlasí, a to v rozsahu, v akom je vyznačené v geometrickom pláne pripojenom k žalobe. S takýmto rozsahom práva cesty súhlasil aj pred podaním žaloby, v takomto rozsahu žalobca právo prechodu aj využíval, preto považuje žalobu na podanú predčasne a nedôvodne.

4.1. Pokiaľ žalobca tvrdí, že so zriadením vecného bremena žalovaný 1/ nesúhlasil, žalovaný 1/ poukázal na list žalobcu zo dňa 02.06.2023, ktorým ho žalobca žiada o zriadenie vecného bremena, pričom z listu vyplýva, že žiada o zriadenie vecného bremena k pozemkom CKN parc. č. XXX Q. XXX/X. Zo znenia listu však nevyplýva, že požaduje zriadenie vecného bremena iba v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne priloženom k žalobe, teda v rozsahu, v akom bol pozemok využívaný na prístup ku starej plechovej garáži, ktorá bola pôvodne umiestnená na pozemku CKN parc. č. XXX/X (na priložených fotografiách ako plocha vydláždená bielou dlažbou). S takýmto prístupom pre žalobcu žalovaný 1/ súhlasil vždy a bol by súhlasil aj vtedy. Žalobca však v danej dobe požadoval prístup autom aj do zadnej časti domu (teda v celej dĺžke pozemku CKN parc. č. XXX/X), s čím žalovaný 1/ stotožnený nebol, keďže ide o zatrávnenú plochu, kam by autá nerád púšťal a zároveň v zadnej časti má umiestnený bazén, ktorý je uložený v zemi.

4.2. Geometrický plán bol zo strany žalobcu vyhotovený až dňa 24.07.2023, teda niekoľko týždňov po tom, čo ho vyzval na zriadenie vecného bremena listom. Aj z tejto skutočnosti žalovaný 1/ dovodzuje, že v čase písania listu zo dňa 02.06.2023 mal žalobca záujem o prístup k nehnuteľnostiam v inom rozsahu, ako sa tohto domáha v žalobe.

4.3. Žalovaný 1/ rovnako poprel tvrdenia žalobcu, že mu bráni v prístupe k jeho rodinnému domu. Prístup k ich nehnuteľnostiam je cez bránu, ktorá je na hranici pozemku CKN parc. č. XXX a ulice, pričom táto brána je väčšinu času otvorená a nehnuteľnosti sú voľne prístupné. K týmto skutočnostiam, ako aj k žalobcom požadovanému rozsahu zriadenia vecného bremena, žalovaný 1/ navrhol vypočuť svoju manželku O. F. a svojho suseda O. P., ktorý sa vie vyjadriť k prístupu žalobcu k nehnuteľnosti, ako aj k skutočnostiam, či žalovaný 1/ bránil alebo bráni žalobcovi v prechode.

4.4. Nie je pravdou ani to, že žalovaný 1/ mal zabrániť G. F. prejsť k domu žalobcu. Podľa jeho vedomostí p. F. v nehnuteľnosti žalobcu bol a revíziu a čistenie komína vykonal. G. F. aj požiadal, aby mu túto skutočnosť písomne potvrdil, čo však odmietol s tým, že ide o spor medzi žalovaným 1/ a žalobcom. Z tohto dôvodu žalovaný 1/ navrhol súdu predvolať a vypočuť G. F., a to k skutočnosti, či mu bolo zo strany žalovaného 1/ bránené v prístupe k nehnuteľnosti žalobcu.

4.5. Žalovaný 1/ uviedol, že nesúhlasí s odplatou za zriadenie vecného bremena, ktorú považuje za neprimerane nízku, pričom jeho predstava o sume jednorazovej odplaty je 1.200,- Eur. Nakoľko medzi stranami je sporná najmä výška odplaty za zriadenie vecného bremena, navrhol, aby došlo medzi stranami k dohode o výške jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena v rozsahu požadovanom žalobcom a následne k uzavretiu súdneho zmieru, kedy by si každá zo strán znášala svoje trovy sama. Pre prípad, ak by uvedené nebolo možné, vzhľadom k tomu, že žalobca nemá bránené v prístupe k nehnuteľnostiam a so zriadením vecného bremena v žalobcom požadovanom rozsahu žalovaný 1/ súhlasil aj v minulosti, pričom žalobca sa v liste zo dňa 02.06.2023 sám vyjadril, že náklady so zriadením vecného bremena je ochotný znášať, žalovaný 1/ navrhol, aby súd o trovách konania rozhodol v zmysle (ďalej len „“).

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 07.02.2024 k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že z jeho písomnej reakcie dňa 15.06.2023 na predžalobnú výzvu ochota zriadiť vecné bremeno veľmi nevyplýva. Výrazy „banka môže rozhodnúť o vecnom bremene, s pani G. ste manipulovali s prístupovou cestou neprávom, vaše požiadavky a listy sú obťažujúce, v prípade že ma budete do budúcna naďalej vyzývať, alebo obťažovať vecami, ktoré nemáte dostatočne zistené, budem nútený to riešiť na iných fundovaných

miestach“ rozhodne nesmerujú k uzatvoreniu dohody. Žalobca podotkol, že žalovaný 1/ v odpovedi na predžalobnú výzvu nenamietal ani rozsah vecného bremena, ani náhradu. V predžalobnej výzve je jasne formulovaný zámer žalobcu nechať na vyznačenie priebehu vecného bremena vyhotoviť geometrický plán a zmluvu na vlastné náklady. Žalovaný 1/ namiesto vyvolania jednania vyvolával ďalšie konflikty. Pokiaľ mu nebolo z predžalobnej výzvy niečo jasné, stačilo sa spojiť so žalobcom telefonicky, e-mailom, osobne a vec prejednať. Samozrejme sa tak nestalo.

5.1. Čo sa týka jednorazovej náhrady, pokiaľ žalobca (pozn. súdu – správne malo byť zrejme uvedené žalovaný 1/) rozporuje žalobcom navrhovanú sumu, môže preukázať výšku náhrady znaleckým posudkom, ktorý nechá vyhotoviť na vlastné náklady. Na popretie tvrdení by mal predložiť dôkaz. Vzhľadom na rozsah zaťažených pozemkov o výmere cca XXX m2 budú náklady na znalecké dokazovanie vyššie ako samotná jednorázová náhrada. V D., kde sa nachádza sporná nehnuteľnosť, žalobca nežije už 27 rokov. Žalovaného 1/ stretol až po kúpe svojej nehnuteľnosti, ktorá je vedľa jeho domu. Od začiatku sa k nemu správal slušne a s úctou, no on sa k nemu správal drzo a vulgárne. Hneď pri prvom stretnutí mu žalovaný 1/ oznámil, že mu nepovolí prístup k domu a ani privedenie inžinierskych sietí. Nehnuteľnosť kúpil od jeho sestry pani G. (žalovanej 2/) aj s podielom na prístupovej ceste a dvore ich spoločnej nehnuteľnosti. Tieto podiely potreboval na prístup k domu. Žalovaný 1/ s odpredajom podielov nesúhlasil a namietal porušenie jeho predkupného práva. Podiely žalovanej 2/ preto vrátil. Žalovaný 1/ neskôr odmietol zriadenie vecného bremena na právo prechodu a prejazdu na prístupovej ceste a neskôr zaň žiadal 10.000,- Eur. Žalobca žiadal len právo prechodu a prejazdu na prístupovej ceste, nie na ich dvore. Geodetovi M. N. žalovaný 1/ slovne bránil vstupovať na pozemok a merať, kým mu geodet neoznámil, že má na to zákonné právo. Žalovaný 1/ síce nebránil kominárovi pánovi F. v revízii komína, nakoľko v tom čase nebol doma, ale po jeho návrate domov sa vyhrážal fyzickým násilím susedovcom B., ktorý kominára na požiadanie žalobcu sprevádzali. Pani B. uviedla, že sa im žalovaný 1/ vyhrážal, že ak ešte raz prídu na jeho pozemok, tak ich rozkope. Taktiež sa vyhrážal prerezaním káblov a rúr, ak si bude žalobca do domu privádzať inžinierske siete. Po zistení, že v dome bol kominár, poslal žalovaný 1/ žalobcovi SMS s vyhrážkou zavolania polície, ak sa na jeho pozemku niekto objaví. Z tohto všetkého vyplýva, že žalovaný 1/ nikdy nesúhlasil s akýmkoľvek prístupom k nehnuteľnosti. Podstatou celého vyjadrenia je snaha vyhnúť sa zodpovednosti za súdne konanie, ktorému sa už teraz nemôže vyhnúť.

6. Žalovaná 2/ vo vyjadrení zo dňa 29.02.2024 uviedla, že vyjadrenie žalovaného 1/, že so zriadením prechodu súhlasil, nie je pravdivé. Ani jeho vyhlásenia o tom, že nechcel, aby mu žalobca chodil po nejakom zatrávnenom pozemku nie sú pravda. Sú tam betónové kocky, bazén je na pozemku žalobcu. S bratom boli sústavne konflikty. Žalovaná 2/ odišla z vlastného domu, lebo sa tam nedalo vydržať. Keď predala žalobcovi podiel na ceste, hneď začal útočiť. Žalovaná 2/ si tiež s bratom posielala sms-ky, bola pomenovaná všetkými možnými vulgárnymi výrazmi. Už uviedla, že inak sa k jej bývalému domu nedá dostať. Zvrchu sú iné rodinné domy a cesta je vlastne úzkou uličkou medzi B. a O. P.. Čo sa týka sumy 1.200,- Eur, žalovaná 2/ nevie, odkiaľ žalovaný 1/ prišiel na túto sumu. Keby predával čiastku na pozemku, tak by to považovala za možné, ale za prechod je to príliš veľa. Žalovaný 1/ je konfliktný človek, nevedeli sa znášať ani ako súrodenci.

7. Žalovaný 1/ sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 07.02.2024 na výzvu súdu nevyjadril.

8. Vo veci sa uskutočnili súdne pojednávania dňa 17.04.2024 a 03.07.2024.

9. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu trval na podanej žalobe a navrhol náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 150,- Eur pre každého zo žalovaných. Po vypracovaní znaleckého posudku súhlasil s rozdelením určenej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena podielovým spoluvlastníkom na polovicu.

10. Žalovaný 1/ so zriadením vecného bremena súhlasil, pôvodne však požadoval jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.200,- Eur. Po vypracovaní znaleckého posudku súhlasil s jednorazovou náhradou vo výške polovice sumy 664,81 Eur.

11. Žalovaná 2/ so zriadením aj s rozsahom vecného bremena súhlasila. Hoci pôvodne súhlasila s náhradou za zriadenie vecného bremena vo výške 150,- Eur, na pojednávaní dňa 03.07.2024 žiadala náhradu vo výške 332,40 Eur.

12. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu a pripojenými listinnými dôkazmi. Listinné dôkazy neboli na pojednávaní prečítané ani oboznámené v súlade s . Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

13. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. D. (č.l. 11 spisu) vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom (v podiele 1/1) nehnuteľností, a to parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 – orná pôda, parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavba – prístavba k rodinnému domu č. súp. XXX na parc. č. XXX/XX.

14. Titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. D. je kúpna zmluva č. E./XXXX zo dňa 01.12.2022 (č.l.. 6, 7 spisu), v zmysle ktorej:

- predávajúci F. G., G. F. (žalovaná 2/) a N. G. predali a kupujúci A. B. (žalobca) kúpil nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. D. zapísané na LV č. XXXX ako stavba – prístavba k rodinnému domu č. súp. XXX nachádzajúca sa na C KN parc. č. XXX/XX a LV č. XXXX ako C KN parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v podiele 1/1,

- predávajúca F. G., G. F. (žalovaná 2/) predala a kupujúci A. B. (žalobca) kúpil nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. D. zapísané na LV č. XXXX ako C KN parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v podiele 1/8.

15. Dňa 30.01.2023 žalovaná 2/ F. G. podľa a odstúpila od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom A. B. (č.l. 8 spisu) v časti k.ú. D. teraz LV č. XXXX (pôvodne LV č. XXXX) ako C KN parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v podiele 1/8 k celku s tým, že odstúpením od kúpnej zmluvy v uvedenej časti sa zmluva od počiatku zrušuje a vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam zostáva zachované predávajúcej. Ako dôvod odstúpenia od zmluvy je uvedené, že po uzatvorení kúpnej zmluvy bol kupujúci A. B. upozornený, že podielový spoluvlastník E. F. nesúhlasí s odpredajom podielu 1/8 na nehnuteľnostiach, pričom predávajúca (žalovaná 2/), ani kupujúci (žalobca) nemajú záujem vyvolať spor s podielovým spoluvlastníkom.

16. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. D. (č.l. 9 spisu) mal súd preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností – parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, a to v spoluvlastníctve žalovaného 1/ v podiele 1/2 a v spoluvlastníctve žalovanej 2/ v podiele 1/2.

17. Zo snímky z katastrálnej mapy (č.l. 16 spisu) má súd preukázané, že jediný prístup k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. D. vedie cez pozemky C KN parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, na ktorých je dvor. Pozemok parc. č. XXX o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ sa napája na miestnu komunikáciu (ulica D. E. D.). Prístup žalobcu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve z verejnej (miestnej) komunikácie vedie teda cez pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/.

18. Listom zo dňa 02.06.2023 (č.l. 14 spisu) žalobca žiadal žalovaných 1/ a 2/ ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. D. o zriadenie práva prechodu a prejazdu cez parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v prospech vlastníka rodinného dou č. súp. XXX na parc. č. XXX/XX za jednorazovú náhradu 150,- Eur z dôvodu, že jediná prístupová cesta k stavbe rodinného domu vedie cez parc. č. XXX Q. XXX/X. Vyznačenie vecného bremena geometrickým plánom a vypracovanie zmluvy zabezpečí žalobca. V prípade, že so zriadením vecného bremena nebudú žalovaní 1/ a 2/ súhlasiť do 16.06.2023, obráti sa žalobca so žalobou na súd. Na predmetnom liste je rukou vpísaný text: „Súhlasím so zriadením vecného bremene.“ a podpis G. F. (žalovaná 2/). Podľa fotokópie podacieho lístku (č.l. 13, 14 spisu) bol list odoslaný žalovanému 1/ dňa 05.06.2023.

19. Listom zo dňa 15.06.2023 označeným ako „Odpoveď na zriadenie vecného bremena“ (č.l. 13 spisu) žalovaný 1/ E. F. oznámil žalobcovi, že jeho požiadavky a doporučené listy sú obťažujúce. Nehnuteľnosť – prístavbu rodinného domu č. súp. XXX na parcele č. XXX/XX v podiele 1/1 kúpil žalobca od žalovanej 2/. Preto žalovaný 1/ odporúčal žalobcovi, aby si naštudoval kúpno-predajnú zmluvu a jej obsah a obrátil sa na predávajúcu svojej nehnuteľnosti. V prípade, že bude žalobca do budúcna žalovaného 1/

naďalej vyzývať alebo obťažovať vecami, ktoré nemá dostatočne zistené, bude nútený to riešiť na iných fundovaných miestach.

20. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného geodetom M. A. N. – GEODET dňa 24.07.2023 (č.l. 15 spisu) vyplýva rozsah žiadaného vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky v spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/, a to cez C KN parc. č. XXX o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie v rozsahu určenom v geometrickom pláne.

21. Uvedené skutočnosti neboli medi stranami sporné, keď žalovaná 2/ aj žalovaný 1/ súhlasili so zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby, aj s rozsahom zriadenia vecného bremena v zmysle predloženého geometrického plánu.

22. Spornou medzi stranami bola výška náhrady za zariadenie vecného bremena, keď žalobca navrhoval jednorazovú náhradu 150,- Eur a žalovaný 1/ žiadal náhradu vo výške 1.200,- Eur. Žalovaná 2/ pôvodne súhlasila s jednorazovou náhradou vo výške 150,- Eur.

23. Všeobecná hodnota vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc. reg. C KN v k.ú. D., parc. č. 205 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, LV č. XXXX bola stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 27.05.2024 znalca M. A. F. vo výške 664,81 Eur (č.l. 109 – 113 spisu).

24. Na súdnom pojednávaní dňa 03.07.2024 žalobca aj obaja žalovaní súhlasili s náhradou za zriadenie vecného bremena vo výške 332,40 Eur pre každého žalovaného.

25. Podľa (ďalej len „“), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

26. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

27. Predmetom tohto sporu bolo zriadenie vecného bremena podľa , podľa ktorého, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Na zriadenie tzv. práva cesty musia byť splnené tieto tri podmienky: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

27.1. Ad a) právo cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Súdna prax pri aplikácii používa širší výklad v prospech vlastníkov stavieb a tak priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, to znamená aj pozemky vzdialenejšie. Keďže účelom prístupu spočívajúceho v práve cesty v zmysle je zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácii, priľahlými pozemkami sú všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať. Právo cesty v prospech vlastníka môže súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zriadiť aj vtedy, keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii.

27.2. Ad b) druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci

spravodlivo požadovať, aby cestu trpel (Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. , ).

27.3. Ad c) pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je vždy treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Ak je prístup k určitej stavbe možný len cez cudzí pozemok, nie vždy je to postačujúci dôvod na zriadenie práva cesty. Súd je povinný porovnávať ujmy, ktoré by zriadenie vecného bremena prinieslo vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z vecného bremena pre vlastníka (napr. Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. ).

28. Medzi stranami nebol spor o tom, že žalobca – vlastník stavby, nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že jediný prístup k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu (prístavbe k rodinnému domu č. súp. XXX na C KN parcele č. XXX/XX zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D.) vedie cez pozemky žalovaných 1/ a 2/ (C KN parcela č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a C KN parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXXX, k.ú. D.). Hoci žalovaný 1/ na súdnom pojednávaní naznačoval ďalší eventuálny prístup k stavbe žalobcu, tento sa aj podľa vyjadrenia žalovaného 1/ nejaví ako možná prístupová cesta, pretože sa jedná len o járok na odvádzanie vody, cez ktorý by bolo možné aj na pešo prejsť len za slnečného počasia za predpokladu vybudovania lávky a bez akejkoľvek možnosti prejazdu motorovým vozidlom. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že prístup žalobcu k jeho nehnuteľnosti nemožno zabezpečiť inak ako zriadením vecného bremena. Žalobca nemôže vykonávať svoje vlastnícke právo plnohodnotne za situácie, kedy nemá jasne právne usporiadané svoje oprávnenie dostať sa k svojej nehnuteľnosti. Z hľadiska proporcionality je súd toho názoru, že zriadením vecného bremena nedochádza k výraznému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/, keďže na dotknutom pozemku C KN parcele č. XXX a XXX/X sa nachádza dvor využívaný ako prístupová cesta k nehnuteľnostiam (k rodinnému domu žalovaného 1/ č. súp. XXX, k.ú. D.), ako vyplýva aj z fotodokumentácie obsiahnutej v spisovom materiáli (č.l. 56 spisu).

29. Pokiaľ ide o rozsah vecného bremena, tento súd určil tak, ako je zakreslený v geometrickom pláne č. XXXXXXXX - XX/XXXX vyhotoveného geodetom A. N. dňa 24.07.2023, ktorý súd považoval za primeraný.

30. Z ustanovenia jednoznačne nevyplýva, či právo cesty ako vecné bremeno možno zriadiť za náhradu, alebo aj bez nej, v zmysle ustálenej judikatúry je však v prípade zriadenia vecného bremena nevyhnutné rozhodnúť o primeranej náhrade, ktorá je v súlade s konštantnou judikatúrou súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) jednorazovou náhradou. Stanovenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena je odbornou (znaleckou) otázkou, ktorá však môže byť vyriešená aj dohodou strán. V posudzovanej veci bol za účelom stanovenia náhrady za zriadenie vecného bremena vypracovaný znalcom M. A. F. znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 27.05.2024, z ktorého mal súd preukázanú všeobecnú hodnotu vecného bremena, a teda jednorazovú odplatu za jeho zriadenie vo výške 664,81 Eur. Keďže žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. D., parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v podiele 1/2, súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným do troch dní od právoplatnosti rozsudku náhradu vo výške po 332,40 Eur, pričom strany sporu s takouto výškou náhrady súhlasili. Lehotu na plnenie určil súd v súlade s ustanovením podľa , pretože na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie nezistil dôvod a dlhšiu lehotu žalobca ani nežiadal.

31. Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom súd preformuloval žalobcom v žalobe uplatňovaný výrok rozhodnutia so zachovaním jeho významu, vychádzajúc z premisy, že súd nie je doslovne viazaný uplatneným petitom, a to s cieľom jednoznačnosti a vykonateľnosti výroku rozhodnutia.

32. Pre úplnosť súd dodáva, že nakoľko žalobca ani žalovaný 1/ na pôvodne uplatnených dôkazných návrhoch [žalobca na výsluchu strán sporu a žalovaný 1/ na výsluchu svedkov O. F. (manželky žalovaného 1/), O. P. (suseda) a G. F. (kominára)] netrvali, súd toto dokazovanie nevykonal.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a . Žalobca mal v spore plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému 1/, pretože jeho správanie a postoj boli dôvodom, pre ktorý sa žalobca v záujme zriadenia vecného bremena musel obrátiť so svojou žalobou na súd. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa („Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“) súd nevidel dôvod.

37. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že hoci žalovaný 1/ deklaroval, že on súhlasil so zriadením vecného bremena v prospech žalobcu, že nie je pravdou, že so zriadením vecného bremena nesúhlasil a preto žalobu žalobcu považoval za predčasnú a nedôvodnú, pričom aj vo vyjadrení zo dňa 16.01.2024 volal po dohode, prípadne uzatvorení zmieru medzi stranami sporu, z postoja žalovaného 1/, jeho vyjadrení ani z predložených listinných dôkazov predchádzajúcich začatiu konania nemožno dovodiť súhlasný postoj žalovaného 1/ k zriadeniu vecného bremena. Pokiaľ žalovaný 1/ na súdnom pojednávaní dňa 03.07.2024 namietal, že žalobca mu „nedal ponuku na zriadenie vecného bremena“, táto skutočnosť je v priamom rozpore s predloženými dôkazmi, keďže listom zo dňa 15.06.2023 označeným ako „Odpoveď na zriadenie vecného bremena“ (č.l. 13 spisu) žalovaný 1/ odpovedal žalobcovi na jeho list zo dňa 02.06.2023 a svoju odpoveď začal slovami: „Odpovedám Vám na žiadosť o zriadenie vecného bremena.“. Zriadenie vecného bremena bolo aj obsahom sms komunikácie medzi žalobcom a žalovaným 1/, ako vyplýva zo správy zo dňa 05.08.2023 – „Iba sa mi ukaz a vecné bremeno nebudeš mať podpisane zmrd“ (č.l. 69 spisu). Po začatí súdneho sporu žalovaný 1/ súhlasil so zriadením vecného bremena, nie však s výškou odplaty za jeho zriadenie, pričom (ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 16.01.2024 – č.l. 54, 55 spisu), dohodu o výške jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena pripúšťal len v rozsahu ním navrhovanej odplaty. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi v záujme dosiahnuť zriadenie vecného bremena vzhľadom na postoj žalovaného 1/ nezostávalo iné, ako sa so žalobou obrátiť na súd a domáhať sa jeho zriadenia rozhodnutím súdu. Pre úplnosť súd dopĺňa, že žalovanému 1/ nič nebránilo so žalobcom uzatvoriť dohodu o zriadení vecného bremena za náhradu, a to či pred začatím súdneho konania, v jeho priebehu, pred súdnym pojednávaním, ani po jeho otvorení. K žiadnej dohode však nedošlo. Dohodou sa pritom rozumie súhlasný prejav vôle dvoch (alebo viacerých) osôb. Ak však žalovaný 1/ jednoznačne trvá na ním navrhovanej výšky odplaty a žalobca navrhuje inú výšku odplaty, o dohode zo zrejmých dôvodov nemôže byť reč. Ak aj žalobca uviedol, že je ochotný znášať náklady so zriadením vecného bremena, to automaticky neznamená, že súhlasí s akoukoľvek požadovanou výškou odplaty za jeho zriadenie, ktorú navrhuje protistrana.

38. Voči žalovanej 2/ súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, hoci žalobca bol úspešnou stranou sporu, voči žalovanej 2/ si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil pre jej kladný postoj k zriadeniu vecného bremena v prospech žalobcu, pričom správanie a postoj žalovanej 2/ neboli dôvodom na podanie žaloby zo strany žalobcu na súd. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).