Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cob-69-2023.pdf
PDF · 153.41 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cob/69/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu A3 spol. s r.o. so sídlom Legionárska 649/35, 911 01 Trenčín, IČO: 36 316 521 proti žalovanému JUDr. Ján Kanaba, ml., advokát, so sídlom J. Zemana 3141/101, 911 01 Trenčín, IČO: 42 273 242 za účasti intervenienta na strane žalovaného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408 právne zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, v konaní o náhradu škody 7.567 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/106/2021-135 zo dňa 26. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/106/2021-135 zo dňa 26. októbra 2022 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Okresný súd tak nevyhovel žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 7.567 Eur v z titulu zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie.
2. Okresný súd uviedol, že po skutkovej stránke odôvodnil žalobca žalobu tým, že žalovaný bol jeho právnym zástupcom v spore žalobcu A. B. proti žalovanému A3, s.r.o., IČO: 36 316 521, o zaplatenie 126.117 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 11C/89/2014. Uviedol, že súd rozsudkom zo dňa 21.09.2015, č.k. 11C/89/2014-353 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.03.2017, č.k. 17Co/1292/2018-387 návrh žalobcu zamietol a o náhrade trov rozhodol tak, že o ich náhrade bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok okresného súdu v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2017. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.10.2013, č.k. 12Ro/340/2013-78, právoplatným a vykonateľným dňa 27.11.2013 mu bola v predmetnej právnej veci uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu podľa poznámky 5 k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 7.567,- Eur. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 19.06.2017, č.k. 11C/89/2014-399 rozhodol tak, že mu priznal voči protistrane náhradu trov konania v rozsahu 100%. Okresný súd Trenčín uložil rozhodnutím zo dňa 31.05.2018, č.k. 11C/89/2014-402 protistrane (A. B.), zaplatiť mu trovy konania vo výške 15.566,80 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia, na účet právneho zástupcu, teda žalovaného. Následne bolo uznesením
Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.08.2018 vyššie citované uznesenie z 31.05.2018 zmenené tak, že A. B. súd uložil, aby mu do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia zaplatil trovy konania vo výške 12.925,04 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia, na účet právneho zástupcu. Právoplatnosť predmetného uznesenia nastala dňa 25.10.2018 a vykonateľnosť dňa 29.10.2018. Súdny poplatok vo výške 7.567,- Eur uhradil na účet justičnej pokladnice dňa 13.05.2019. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 17.12.2019, č.k. 11C/89/2014-421 vydal opravné uznesenie, ktorým výrokom I. opravil výrok uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 03.08.2018, č.k. 11C/89/2014-411 tak, že namiesto: „Súd mení uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/89/2014-402 zo dňa 31.05.2018 v časti náhrady trov konania tak, že žalobcovi sa ukladá, aby do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia zaplatil žalovanému trovy konania vo výške 12.925,04 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na účet právneho zástupcu žalovaného vedeného vo C., D., č.ú.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS:652013.“ má byť správne uvedené: „Súd mení uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/89/2014-402 zo dňa 31.05.2018 v časti náhrady trov konania tak, že žalobcovi sa ukladá, aby do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia zaplatil žalovanému trovy konania vo výške 20.492,04 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na účet právneho zástupcu žalovaného vedeného vo C., D., č.ú.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS:652013.“ Proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.12.2019, č.k. 11C/89/2014-421 podal p. B. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote sťažnosť. Po preskúmaní podanej sťažnosti, okresný súd dospel k záveru, že táto je dôvodná, pričom v závere odôvodnenia rozhodnutia súd uviedol, že zo strany vyššieho súdneho úradníka nebol dôvod na vydanie opravného uznesenia zo dňa 17.12.2019, č.k. 11C/89/2014-421. Žalobca ďalej uviedol, že s uvedeným názorom sudkyne okresného súdu sa nestotožnil, pričom mal naopak za to, že vyššie citované opravné uznesenie vyššieho súdneho úradníka je správne a náležite odôvodnené, pričom podľa žalobcu vyšší súdny úradník postupoval správne, keď vo svojom opravnom uznesení zo 17.12.2019 uviedol, že „nakoľko žalovaný súdny poplatok za podaný odpor v čase rozhodovania o trovách konania nezaplatil, jeho náhrada mu napriek tomu patrí, a to s poukazom na jeho 100% úspešnosť v predmetnom súdnom konaní.“ Uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.11.2013, teda ide o vykonateľné súdne rozhodnutie ukladajúce povinnosť na plnenie, ktorá môže byť realizovaná i proti vôli povinného subjektu. Vyšší súdny úradník preto podľa žalobcu správne skonštatoval, že túto poplatkovú povinnosť uloženú predmetným uznesením je potrebné považovať v zmysle § 251 CSP za súčasť trov konania. Keďže o trovách konania súd rozhodol vzhľadom na výsledok sporu podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, žalobca bol toho názoru, že mal nárok na ich náhradu aj v časti predstavujúcej súdny poplatok za podaný odpor. S poukazom na uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.07.2020, č.k. 11C/89/2014-434, ktorým súd zrušil v celom rozsahu opravné uznesenie vyššieho súdneho úradníka zo 17.12.2019, žalobca podal dňa 06.08.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu Okresnému súdu Trenčín Žiadosť o vydanie uznesenia k náhrade zaplateného súdneho poplatku zo podaný odpor. V predmetnej žiadosti okrem iného uviedol, že dôvodom uvádzaným v uznesení zo dňa 30.07.2020 je možné prisvedčiť, nakoľko sa skutočne mení uznesenie vydané v čase, kedy ešte súdny poplatok za odpor podaný nebol. Ak však sudkyňa okresného súdu vychádzala pri svojom rozhodovaní iba z takéhoto dôvodu, je uznesenie zo dňa 30.07.2020 zákonné a nič nebráni vydaniu uznesenia nového iba čisto k súdnemu poplatku za podaný odpor. Zo strany okresného súdu nedošlo k vydaniu nového uznesenia v zmysle vyššie uvedenej žiadosti, ako i v zmysle sťažnosti adresovanej predsedovi okresného súdu, preto žalobca dospel k záveru, že musí využiť všetky dostupné možnosti k podaniu ústavnej sťažnosti v zmysle čl. 127 Ústavy SR v spojení s §42 ods. 2 písm. f) v nadväznosti na § 122 - §135 zák. č. 314/2018 Z.z., aby bolo možné zistiť, či na základe interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovaného právneho predpisu, nedošlo zo strany tunajšieho súdu v danej veci k črtám svojvôle. O ústavnej sťažnosti podanej na ÚS SR bolo rozhodnuté Ústavným súdom uznesením zo dňa 13.07.2021, č.k. I.ÚS 282/2021-13 tak, že ústavná sťažnosť žalobcu bola odmietnutá. Z predmetného uznesenia Ústavného súdu, ktorým bola ústavná sťažnosť žalobcu odmietnutá vyplýva, že s vyššie uvedeným rozhodnutím okresného súdu, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na náhradu trov konania spočívajúci v dodatočne zaplatenom súdnom poplatku za podaný odpor vo výške 7.567 Eur sa Ústavný súd stotožnil, uvádzajúc, že z hľadiska posúdenia veci je podstatné, že sa ako sťažovateľ proti /dnes už právoplatnému/ uzneseniu o výške trov konania, nezahŕňajúcemu náhradu trov súdneho poplatku za odpor /hoci v tom čase ešte nezaplateného/ nebránil. Ďalej Ústavný súd SR uviedol, že pokiaľ žalobca argumentoval, že postačuje, aby mu bol priznaný nárok na náhradu konania, pričom je nerozhodné, kedy došlo k reálnej úhrade súdneho poplatku za podaný odpor, mal možnosť uplatniť tieto námietky priamo proti uzneseniu o výške trov /či už sťažnosťou proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo ústavnou sťažnosťou proti rozhodnutiu sudcu/, čo však žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu (žalovaného v tomto
spore) neurobil. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že využil všetky možné dostupné možnosti, z ktorých napokon vyplynulo, že okresný súd, ktorý mu nepriznal voči protistrane právo na zaplatenie dodatočne zaplateného súdneho poplatku vo výške 7.567 Eur, postupoval napokon správne, má zato, že mu vznikla škoda vo výške 7.567 Eur zo strany žalovaného ako jeho vtedajšieho právneho zástupcu, ktorý ho ako svojho klienta nesprávne v priebehu vyššie uvedeného súdneho konania poučil, že nezaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 7.567 Eur nemal mať vplyv na skončenie predmetného súdneho konania, pričom ho taktiež nepoučil o tom, že nezaplatenie súdneho poplatku bude mať i exekučné následky. Žalobca mal za to, že žalovaný tiež pochybil, keď predmetný, neskôr uhradený súdny poplatok za podaný odpor vo výške 7.567 Eur neuviedol ani vo vyúčtovaní zaslanom súdu, z ktorého dôvodu žalobcovi nebol napriek úspechu v konaní uvedený poplatok priznaný a pochybil i tým, že voči rozhodnutiu o priznaní trov konania nepodal sťažnosť, čo bolo konštatované i v uznesení Ústavného súdu SR. Skutočnosť, že napokon bude musieť predmetný súdny poplatok za podaný odpor zaplatiť sa žalobca dozvedel až v máji 2019, kedy mu bol exekútorom zablokovaný bankový účet. Práve z toho dôvodu bol súdny poplatok za podaný odpor vo výške 7.567 Eur uhradený až dodatočne, t.j. dňa 13.05.2019.
3. Okresný súd uviedol, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, tieto označil za pravdivé a stotožnil sa s nimi. Mal za to, že určiť, či došlo k takému pochybeniu z jeho strany, ktoré jediné malo vplyv na vznik škody žalobcovi, kedy presne vznikla škoda, kedy presne došlo k pochybeniu pri poskytovaní právnej služby (dôvodu prípadného premlčania nároku) musí určiť súd na podklade vykonaného dokazovania. Poukázal na to, že jeho pochybenia v danej veci, pochybenia špecifikované v žalobe, vznikli nedopatrením a špecifickosťou situácie a jednotlivých časových udalostí, ktoré nastali. Na druhej strane si však ako vtedajší právny zástupca žalobcu plne uvedomuje svoju zodpovednosť v danej veci, a to i napriek tomu, že má stále za to, že o náhrade trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 7.567 Eur mal rozhodnúť príslušný súd dodatočne vydaním uznesenia, ktorého sa žalobca dlhodobo domáhal. Uviedol, že dnes by určite postupoval inak, ak by nastala rovnaká situácia. Vzhľadom na súdne rozhodnutia v danej veci v súvislosti s dodatočnou náhradou trov konania spočívajúcou v zaplatenom súdnom poplatku za podaný odpor, na ktoré poukazuje žalobca vo svojej žalobe, rozumie, že žalobca nemal inú možnosť, ako domôcť sa vrátenia sumy 7.567 Eur titulom vzniknutej škody súdnou cestou v tomto konaní, preto nemá záujem uvádzať iné skutočnosti, aké sa udiali. Žalovaný poukázal na to, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie (§ 21 ods. 2 zákona č. 132/1990 Zb.) je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Má za to, že sú splnené všetky tri predpoklady zodpovednosti za škodu advokáta, nakoľko klientovi nesprávnym poučením a postupom v súvislosti s výkonom advokátskej činnosti vznikla škoda v žalovanej výške t.j. v sume 7.567 Eur. Za moment pochybenia považuje nepodanie sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 31.05.2018 o náhrade trov konania a vznik škody deň, kedy bol žalobca povinný uhradiť sumu 7.567 Eur, čo je 10.05.2019. Poukázal na to, že ako advokát má pre obdobné prípady povinne uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie, a to na základe zmluvy č. 610/246022-5 uzatvorenej s Wüstenrot poisťovňou, a. s. so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26 (ďalej len „poisťovňa“). Uviedol, že Zmluva č. 610/246022 poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie je platná od 01.01.2016. Vzhľadom na výzvu žalobcu zo dňa 17.09.2021, ktorou sa domáhal úhrady žalovanej sumy titulom spôsobenej škody, požiadal poisťovňu listom zo dňa 20.09.2021 o prerokovanie výzvy klienta - žalobcu, nakoľko sa už vtedy domnieval, že by mohla byť opodstatnená. Následne bol poisťovňou vyzvaný na doplnenie ňou požadovaných listín na vec sa vzťahujúcich. Listiny spolu s ďalším odôvodnením som poisťovni zaslal listom zo dňa 05.10.2021. Poisťovňa však odmietla dobrovoľne plniť, nikto neprejavil záujem osobne sa stretnúť a všetko podrobne vysvetliť, nikto nepokúsil aspoň telefonicky spojiť a vysvetliť sled jednotlivých krokov a vysvetlenie dôvodov, pre ktoré postupoval tak, ako postupoval.
4. Okresný súd uviedol, že intervenient na strane žalovaného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že žalobca sa snaží preniesť zodpovednosť za opomenutie splnenia svojej poplatkovej povinnosti na žalovaného. Poukázal na to, že v uznesení zo dňa 31.10.2013 č.k. 12Ro/340/2013-781, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 7.567,- EUR, je uvedené, že ak nebude v určenej lehote uhradený, bude ho súd vymáhať. Podľa dostupných informácií mal žalovaný poučiť žalobcu iba o tom, že nezaplatenie súdneho poplatku za podanie odporu nespôsobí zastavenie
konania. Takéto poučenie je však podľa intervenienta správne, keďže nezaplatenie vyrubeného súdneho poplatku skutočne nebolo spôsobilé viesť k zastaveniu konania a to s poukazom na § 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom ku dňu vydania uznesenia o vyrubení súdneho poplatku žalobcovi (ďalej len „ZoSP“). Intervenient bol toho názoru, že žalovaný nebol povinný osobitne poučovať žalobcu o povinnosti uhradenia súdneho poplatku. Povinnosť uhradenia súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu bola totiž imanentnou súčasťou súdneho konania a vyplývala priamo zo zákona. Zdôraznil, že samotné poučenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor vyplýva expressis verbis z platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.8.2013 č.k. 12Ro/340/2013-26. Predmetný platobný rozkaz bol v súlade s § 173 OSP doručený priamo žalobcovi do vlastných rúk a až v nadväznosti na to si žalobca zvolil advokáta na zastupovanie v danom konaní. O tom podľa intervenienta svedčí aj splnomocnenie zo dňa 20.08.2013 udelené žalovanému na zastupovanie žalobcu v spornom súdnom konaní. Preto, ak si v rozpore so znením zákona žalobca nesplnil svoju poplatkovú povinnosť, možno podľa intervenienta legitímne konštatovať, že sám zapríčinil vznik ním namietaného skutkového stavu. Intervenient sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že nesprávnosť uznesenia o výške trov konania bola zapríčinená aj tým, že žalovaný do vyčíslenia trov nezahrnul práve sporný súdny poplatok. Podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak by preto aj advokát trovy konania vôbec nevyčíslil, súd bol povinný rozhodnúť o výške trov konania z úradnej povinnosti, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu. To znamená, že bez akejkoľvek aktivity strán sporu môže súd rozhodnúť napr. o náhrade za súdny poplatok a o výške trov (najmä trov právneho zastúpenia), ktoré vyplývajú zo súdneho spisu. S prihliadnutím na prezentované skutočnosti má intervenient za to, že žalovaný neporušil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní právnych služieb. Vo vzťahu k otázke existencie škody a jej výšky intervenient uviedol, že konštatovanie o vzniku škody bez ďalšieho objektívne nie je možné. Jeho správnosť je totiž podľa intervenienta podmienená premisou, že ak by advokát svoju povinnosť neporušil (podal by sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu sudcu o sťažnosti), Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/89/2014, by žalobcovi priznal nárok na náhradu súdneho poplatku vo výške 7.567,- Eur. Uvedené konštatovanie je však podľa intervenienta možné označiť iba za hypotetické a súd v regresnom konaní proti advokátovi nemôže z takéhoto predpokladu vychádzať bez toho, aby sám predbežne posúdil uplatnený nárok z hľadiska možného úspechu žalobcu v konaní o sťažnosti / ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu. Poukázal na to, že v súlade s právnou doktrínou, zameranou na problematiku zodpovednosti advokáta za škodu, je v regresnom konaní proti advokátovi nevyhnutné, aby súd nanovo prejudiciálne a preskúmateľne vyhodnotil a právne posúdil, s akým výsledkom by skončilo pôvodné konanie, ak by advokát konal lege artis. Súd podľa intervenienta nemôže založiť svoje rozhodnutie bez dokazovania na domnienke žalobcu o úspechu v podobe priznania nároku na náhradu súdneho poplatku, ak ten nebol v dôsledku jeho vlastnej pasivity uhradený včas (v konaní). Takýto záver považuje za argumentačne neudržateľný. V tomto konaní bolo podľa intervenienta potrebné posúdiť, či zaplatenie súdneho poplatku za podanie odporu po právoplatne skončenej veci, je vynaloženým výdavkom, ktorý vznikol v konaní a pojmovo spadá do trov konania v zmysle § 251 CSP, ktorých náhrada prináleží procesne úspešnej sporovej strane. V tejto súvislosti analogicky poukázal na aktuálne uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 10.2.2022 sp. zn. III. ÚS 65/2022, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že je právne udržateľný záver všeobecného súdu, že predžalobná výzva pojmovo nespadá do trov konania, s poukazom na časový aspekt vyhotovenia. Intervenient uviedol, že mu je zrejmé, že predžalobná výzva obligatórne zasielaná žalovanému spotrebiteľovi v rámci upomínacieho konania má inú povahu, ako povinnosť žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie odporu, analogickú relevantnosť tam prezentovaných právnych záverov však podľa intervenienta nemožno opomenúť. Za nespornú označil skutočnosť, že výdavok za zaplatenie súdneho poplatku bol žalobcom uhradený až po skončení veci a mal za to, že na časový aspekt je potrebné prihliadať. Ani prípadná hypotetická konklúzia súdu, že v pôvodnom konaní by bola žalobcovi priznaná náhradu trov aj v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu, by nebola spôsobilá viesť k záveru, že výška škoda je totožná s výškou žalobcom zaplateného poplatku. Druhou významnou premisou podmieňujúcou vznik škody je podľa intervenienta to, že zaviazaná osoba (A. B.) by súdom priznanú výšku trov konania žalobcu skutočne uhradila. Ani plný procesný úspech sporovej strany v konaní jej totiž nezaručuje, že súdom priznané trovy konania jej budú zo strany povinnej osoby reálne nahradené. Za nesporné označil skutočnosť, že žalobca podal odpor proti platobnému rozkazu, s čím bola bezprostredne a priamo spojená povinnosť zaplatenia súdneho poplatku podľa ZoSP. Následky nesplnenia povinnosti zaplatiť súdny poplatok sú preto podľa intervenienta výlučne na ťarchu žalobcu. Taktiež podľa intervenienta nemožno opomenúť,
že žalobca bol povinný vyrubený súdny poplatok za podanie odporu proti platobnému rozkazu zaplatiť bez ďalšieho, tzn. bez ohľadu na to, či by bol alebo nebol v konaní úspešný. K úbytku v jeho majetkovej sfére (vo výške vynaloženého súdneho poplatku) by preto došlo. Intervenient na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku, keď má za to, že domnelý nárok na náhradu škody je v celom rozsahu premlčaný. Uviedol, že v prejednávanej veci začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota najneskôr dňa 13.05.2019, kedy žalobca uhradil súdny poplatok za podaný odpor vo výške 7.567,- Eur, pričom žalobca úhradu tohto poplatku stotožňuje so vznikom škody, ktorej náhrady sa domáha v tomto súdnom konaní. Z prezentovaných skutočností je tak podľa intervenienta zrejmé, že ak bol nárok na súde uplatnený až dňa 25.10.2021, je v celom rozsahu premlčaný a to s poukazom na uplynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
5. Okresný súd k námietke premlčania vznesenej intervenientom uviedol, že vychádzajúc z judikatúry a ustálenej rozhodovacej činnosti súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 25Cdo 520/2009 zo dňa 23.8.2011) je možné konštatovať, že vzťah medzi sporovými stranami bol obchodnoprávnym vzťahom. V prípade, že zmluvu o poskytnutí právnych služieb uzatvoril s advokátom podnikateľ a týkala sa jeho podnikateľskej činnosti, riadi sa premlčanie práva na náhradu škody spôsobenej advokátom klientovi v súvislosti s výkonom advokácie Obchodným zákonníkom (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 25Cdo 520/2009 zo dňa 23.8.2011). Vykonávanie advokátskej činnosti je v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním a advokát poskytujúci právne služby je v súlade s § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka podnikateľom. Žalobca je obchodnou spoločnosťou - podnikateľom. Právna úprava premlčania je v Obchodnom zákonníku zakotvená autonómne a nezávisle od Občianskeho zákonníka. V danom prípade otázka premlčania žalobcom uplatneného nároku sa spravuje podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý má prednosť pred Občianskym zákonníkom. Preto je potrebné aplikovať ustanovenia § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, upravujúce premlčanie. Podľa § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štyri roky; podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov, keď došlo k porušeniu povinnosti. Za moment, kedy sa poškodený o škode dozvedel, súd považoval deň 13.5.2019, kedy uhradil vymáhaný súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný.
6. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú pri výkone advokácie je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej nie je možné sa zbaviť a je založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta pri výkone advokácie a vznikom škody. Spornou otázkou medzi sporovými stranami bola otázka vzniku škody a otázka porušenia povinnosti žalovaného pri výkone poskytovania právnych služieb žalobcovi ako i otázka existencie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody u žalobcu a porušením povinnosti žalovaného pri výkone poskytovania právnych služieb žalobcovi. Súd mal v predmetnom spore preukázaný vznik škody na strane žalobcu, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca v procesnom postavení žalovaného v spore vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 11C/89/2014 uhradil súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu; vzhľadom na úspech v spore mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a v rozhodnutí o vyčíslení trov konania, nebola suma súdneho poplatku za odpor zahrnutá.
7. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že v prejednávanom spore nebolo preukázané také konanie, či opomenutie na strane žalovaného, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako porušenie povinnosti pri výkone advokácie. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odpor bol žalovaný poučený priamo v platobnom rozkaze, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk. Žalobcom uvádzané skutkové tvrdenie o nesprávnom poučení zo strany žalovaného nie je možné považovať za porušenie povinnosti pri výkone advokácii. Žalovaný žalobcu správne poučil, že i v prípade nezaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu v lehote určenej súdnym rozhodnutím, nebude konanie zastavené. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 251 CSP sa skutočnosť, že vo vyúčtovaní trov, ktoré vyhotovil žalovaný, nebola uvedená suma nezaplateného súdneho poplatku za odpor a že nebola podaná sťažnosť voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o trovách konania, nie je možné považovať za porušenie povinnosti žalovaného pri výkone advokácie. V čase, kedy mal žalovaný možnosť uvedené procesné prostriedky uplatniť, nebol súdny poplatok za odpor zaplatený, preto by tieto procesné inštitúty neboli v tejto časti úspešné.
8. Okresný súd zdôraznil, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok bola uložená priamo žalobcovi a poučenie o tejto povinnosti bolo zahrnuté v texte platobného rozkazu, ktorý mu bol do vlastných rúk doručený. Porušenie povinnosti žalovaného pri výkone advokácie nevyplýva ani v kontexte na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu zo dňa SR sp. zn. I. ÚS 282/2021-13 zo dňa 13.06.2021, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť žalobcu. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR nevyplýva, že by žalovaný porušil svoju povinnosť pri výkone advokácie. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia, v ktorom je zdôraznená skutočnosť, že Ústavný súd nie je a nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva, vyplýva len to, že žalobca argumentujúc, že mu postačuje priznanie nároku na náhradu trov konania bez toho, že by došlo k reálnej úhrade súdneho poplatku, mal možnosť svoje námietky uplatniť priamo v rámci opravného prostriedku proti uzneseniu o výške trov.
9. K nároku na náhradu trov konania okresný súd uviedol, že žalovaný a intervenient na strane žalovaného majú vzhľadom na zásadu úspechu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca, z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na rozdiel od súdu prvej inštancie mal žalobca za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v danej veci boli naplnené všetky tri atribúty zodpovednosti za škodu, a to vznik škody, porušenie povinnosti na strane žalovaného a príčinná súvislosť medzi vznikom škody u žalobcu a porušením povinnosti žalovaného. Mal za to, že nesprávnym poučením a postupom žalovaného v súvislosti s výkonom jeho advokátskej činnosti žalobcovi vznikla škoda výške 7.567,- Eur, t.j. vo výške ním zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v inej právnej veci, nakoľko uvedená suma mu z dôvodu pochybenia žalovaného nebola zo strany konajúceho súdu napokon ako úspešnej strane sporu priznaná. Uvedené odôvodnil tým, že advokát žalobcu nesprávne poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku, vo vyúčtovaní trov neuviedol sumu nezaplateného súdneho poplatku, pričom ani nepodal sťažnosť voči rozhodnutiu o trovách konania. Zdôraznil, že sám žalovaný na pojednávaní potvrdil, že žalobcovi ako klientovi uviedol, že nezaplatenie súdneho poplatku nebude mať za následok exekučné konanie a následne na súdny poplatok zabudol, a to z dôvodu novelizácie, ktorým bola povinnosť úhrady súdneho poplatku za podaný odpor zrušená. Nepodanie sťažnosti voči rozhodnutiu o trovách konania bolo žalovanému dokonca vytýkané i uznesení Ústavného súdu SR. Toto podstatné pochybenie nie je v rozsudku okresného súdu uvedené a nie je zrejmé, ako sa s ním okresný súd vysporiadal. Okresný súd uviedol iba správne poučenie o následku nezaplatenia súdneho poplatku.
11. Žalobca uviedol, že jemu advokát sľúbil, že ho bude o poplatku priebežne informovať kedy a či má tento zaplatiť, na čo neskôr sám zabudol. Rovnako ho opakovane informoval, že exekuovaný nebude, čo sa ukázalo ako nepravdivá informácia. Ak teda aj správne informoval advokát o tom, že konanie zastavené nebude v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, určite žalobcu správne neinformoval následne, čo už v rozhodnutí absentuje a práve toto malo za následok vznik škody, ktorá vnikla na strane žalobcu, ako je správne uvedené v bode 67 rozsudku.
12. Žalobca uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, nakoľko k podstatným častiam pochybeniu žalovaného, ktoré sám priznal sa okresný súd nevyjadril. S poukazom na uvedené nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie ani v tom, že okresný súd uviedol, že skutočnosť, že vo vyúčtovaní trov nebola uvedená suma nezaplateného súdneho poplatku za odpor a že nebola podaná sťažnosť voči rozhodnutiu VSÚ o trovách konania nemožno považovať za porušenie povinnosti žalovaného pri výkone advokácie. Žalobca uviedol, že konanie advokáta je potrebné posudzovať komplexne od prvej porady až po poslednú a samotný advokát uviedol, že ak by mal aktuálne vedomosti už v čase, kedy poskytoval priebežne poradenstvo, nedošlo by k situácii, že by žalobca prišiel o poplatok za podaný odpor. Opätovne pritom poukázal na výpoveď žalovaného v konaní, z ktorej vyplynulo, že žalovaný informoval žalobcu, že nezaplatenie súdneho poplatku nebude mať za následok jeho vymáhanie v rámci exekúcie a že ak by naopak upozornil žalobcu, že má bezodkladne zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor, mohol v jeho mene podať sťažnosť, ktorej by bolo vyhovené a protistrana by náhradu trov konania vo zvyšku zaplatila.
13. Na základe uvedeného žalobca zotrval na tom, že škoda mu vznikla z dôvodu nesprávneho poučenia zo strany žalovaného a jeho nesprávneho postupu v priebehu zastupovania ako právneho zástupcu a teda pri výkone advokátskej činnosti.
14. V závere odvolania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa nemal v konaní zaoberať tým, čo bolo medzi stranami sporu ustálené ako nesporné, teda tým, že samotný žalovaný priznal svoje pochybenie a vyjadril sa k tvrdeniu žalobcu, toto nerozporoval a nad rámec vysvetlil, prečo k pochybeniu došlo, o čom žalobca ani nevedel.
15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril že je pravdou, ako v odvolaní uvádza, žalobca, že ho ako svojho vtedajšieho klienta nesprávne poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku, vo vyúčtovaní trov neuviedol sumu nezaplateného súdneho poplatku, pričom ani nepodal sťažnosť voči rozhodnutiu o trovách konania a aj v priebehu konania žalobcu ubezpečoval, že nezaplatenie nebude mať za následok exekučné konanie a z dôvodu novelizácie zákona neskôr na poplatok za odpor zabudol. Mal za to, že bolo vecou súdu prvej inštancie, ako jeho pochybenie vyhodnotil, pričom tento ustálil, že v danej veci neboli naplnené všetky tri atribúty zodpovednosti za škodu, na základe čoho žalobu zamietol. Žalovaný uviedol, že z uvedeného dôvodu nemá k veci viac čo dodať a ponechal na úvahe a rozhodnutí odvolacieho súdu, či sú závery súdu prvého stupňa správne.
16. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie je nedôvodné a odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny. Mal za to, že „škoda“ na strane žalobcu spočívajúca v oneskorenom zaplatení súdneho poplatku až po právoplatnom skončení konania nebola a objektívne ani nemohla byť spôsobená činnosťou advokáta, keďže bolo výlučne zákonnou povinnosťou žalobcu ako poplatníka uhradiť súdny poplatok za podanie odporu. Zdôraznil, že žalobca bol osobitne poučený zo strany štátu v platobnom rozkaze 13.08.2013 a to ešte pred udelením splnomocnenia advokátovi 20.08.2013, na čo správne prihliadol aj súd prvej inštancie. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu povinnosti žalovaného, pokiaľ nepodal sťažnosť voči uzneseniu Okresného súdu Trenčín, ktorým bola určená výška náhrady trov konania zdôraznil, že ani podaná sťažnosť by nič nemenila na právnom postavení žalobcu, t.j. nebol by mu priznaný neuhradený súdny poplatok, keďže tento nebol v čase rozhodovania o výške náhrady ešte zaplatený. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu intervenient uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal také okolnosti z ktorých by vyplýval jednoznačný záver o tom, že domnelá „škoda“ na strane žalobcu spočívajúca v oneskorenom zaplatení súdneho poplatku by bola spôsobená činnosťou advokáta, že by súd žalobcovi priznal náhradu za súdny poplatok za situácie, ak ho žalobca neuhradil ani do právoplatného skončenia konania a za hypotetickej situácie, že súdny poplatok by bol súdom priznaný, že by dlžník svoj záväzok riadne splnil. Vzhľadom na svoje vyjadrenia intervenient navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil a intervenientovi priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
18. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:
19. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v priebehu roku 2013 bol vydaný platobný rozkaz v rámci sporu s jeho bývalým spoločníkom. Platobný rozkaz mu bol doručený a keďže nemá právne povedomie ani znalosti, oslovil žalovaného, aby mu ako právny zástupca s tým pomohol. Proti platobnému rozkazu podal odpor, ktorý bol ďalej riešený v súdnom konaní, kde bol úspešní. Po podaní odporu mu bolo doručené rozhodnutie súdu o tom, že má zaplatiť súdny poplatok. Pýtal sa na to žalovaného, ten ho ubezpečil, že nebolo potrebné poplatok uhradiť hneď, že súdne konanie sa nezastaví. I v priebehu ďalšieho konania sa viackrát dopytoval žalovaného na uvedený poplatok. Žalovaný ho ubezpečoval, že nezaplatenie poplatku nie je prekážka pre konanie a že v priebehu rokov 2015 až 2016 bol tento poplatok zrušený. V roku 2019 sa dozvedel, že má blokovaný účet. Dozvedel sa, že súd vydal uznesenie o trovách konania, kde poplatok nebol zahrnutý. Toto namietali a súd následne vydal opravné uznesenie,
kde uvedený poplatok v rámci náhrady trov konania už zahrnutý bol. Protistrana sa však proti opravnému uzneseniu odvolala a bola úspešná. Následne podal i dovolanie alebo podanie na Ústavný súd. Tam už ale bolo rozhodnuté tak, že vedeli, že súdny poplatok k náhrade trov zahrnutý nebude.
20. Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C/89/2014 vyplýva, že v spore vedenom na základe žaloby žalobcu A. B. proti žalovanému A3 s.r.o. o zaplatenie 126.117 Eur s príslušenstvom žalovaný právne zastupoval žalobcu. V uvedenom spore bol Okresným súdom Trenčín dňa 13.08.2013 vydaný platobný rozkaz pod č.k. 12ro/340/2013-26, voči ktorému podala obchodná spoločnosť A3 s.r.o. (v prejednávanom spore žalobca) odpor s vecným odôvodnením. V poučení platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín č.k. 12ro/340/2013-26 zo dňa 13.08.2013 sa uvádza, že podľa zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení sa za odpor proti platobnému rozkazu platí súdny poplatok podľa rovnakej sadzby ako z návrhu na vydanie platobného rozkazu.
21. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 12Ro/340/2013-78 zo dňa 31.10.2013 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť vo vyššie uvedenom spore súdny poplatok za odpor v sume 7.567 Eur. Uvedené uznesenie bolo doručené žalovanému ako právnemu zástupcovi.
22. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/89/2014-399 zo dňa 19.6.2017 bola žalovanému priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
23. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/89/2014-402 zo dňa 31.5.2018 bola A. B. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 15.566,80 Eur. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/89/2014-411 zo dňa 3.8.2018, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/89/2014-402 zo dňa 31.5.2018 zmenené tak, že A. B. bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 12.925,04 Eur.
24. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/89/2014-421 zo dňa 17.12.2019 bol opravený výrok uznesenia o určení výšky trov konania tak, že A. B. bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 20.492,04 Eur; uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/89/2014-434 zo dňa 30.7.2020 bolo uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/89/2014-421 zo dňa 17.12.2019 v celom rozsahu zrušené.
25. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že dňa 10.5.2019 uhradil sumu 7.567 Eur, ktorá mu bola vyrubená ako súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Trenčín č.k. 12ro/340/2013-26 zo dňa 13.08.2013.
26. Uznesením Ústavného súdu zo dňa SR sp. zn. I. ÚS 282/2021-13 zo dňa 13.06.2021 bola odmietnutá ústavná sťažnosť žalobcu. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že pokiaľ žalobca argumentoval, že postačuje, aby mu bol priznaný nárok na náhradu konania, pričom je nerozhodné, kedy došlo k reálnej úhrade súdneho poplatku za podaný odpor, mal možnosť uplatniť tieto námietky priamo proti uzneseniu o výške trov /či už sťažnosťou proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo ústavnou sťažnosťou proti rozhodnutiu sudcu/, čo však žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu (žalovaného v tomto spore) neurobil.
27. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 586/2003 Z.z.“) advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
28. Podľa § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ObZ) ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
29. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje, pretože z odvolacích námietok nezistil také pochybenie okresného súdu, ktoré by viedlo k vecnej nesprávnosti rozhodnutia.
30. Žalobca v podanom odvolaní namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie však vychádzal zo skutkových tvrdení sporových strán a nepovažoval za sporné ani skutkové tvrdenia žalobcu, ani skutkové tvrdenia žalovaného. Okresný súd nespochybnil skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný ho ubezpečoval, že nezaplatenie poplatku nie je prekážka pre konanie a že v priebehu rokov 2015 až 2016 bol tento poplatok zrušený a nespochybnil ani vyjadrenie žalovaného, že žalobcu ubezpečil, že nebolo potrebné uhradiť súdny poplatok za podanie odporu hneď, že súdne konanie sa nezastaví. Sporným nebolo ani vyjadrenie žalovaného, ktorý v súlade so skutkovými tvrdeniami žalobcu potvrdil, že žalobcu informoval, že nezaplatenie súdneho poplatku nebude mať za následok exekučné konanie a následne na súdny poplatok zabudol, a to z dôvodu novelizácie, ktorým bola povinnosť úhrady súdneho poplatku za podaný odpor zrušená. Sporným nebolo ani skutkové zistenie, že žalovaný vo vyúčtovaní trov neuviedol sumu nezaplateného súdneho poplatku a že nepodal sťažnosť voči rozhodnutiu o trovách konania.
31. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd tieto skutkové zistenia, ktoré produkovali že žalobca a žalovaný právne posúdil inak, než sa toho domáhal žalobca, avšak vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu z vykonaných dôkazov bol postup okresného súdu procesne správny, zhrnutie skutkového stavu z rozsudku okresného súdu je v súlade so skutkovými tvrdeniami strán, a preto tento odvolací dôvod vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodný.
32. Sporová strana nie je v odvolaní povinná označiť odvolací dôvod konkrétnym ustanovením Civilného sporového poriadku a pokiaľ odvolací súd z textu odvolania zistí, že sa sporová strana domáhala aj ním nepomenovaného odvolacieho dôvodu, preskúma aj ten.
33. Odvolací súd preto v zmysle námietky žalovaného, že nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že konanie žalobcu nemožno považovať za porušenie povinnosti žalovaného pri výkone advokácie, zistil, že žalovaný namieta aj právne posúdenie skutkového stavu okresným súdom. Aj v tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že v konaní nebola preukázaná základná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody, a tou je preukázanie konania alebo opomenutia žalovaného, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako porušenie povinnosti pri výkone advokácie.
34. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že ani tvrdenie žalovaného, že sú splnené všetky tri predpoklady zodpovednosti za škodu advokáta, nakoľko klientovi nesprávnym poučením a postupom vznikla škoda v žalovanej výške, nie sú pre súd záväzné, keďže právne posúdenie veci je vždy vecou súdu.
35. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že mal za to, že škoda mu vznikla v dôsledku toho, že okresný súd napriek úspechu v konaní mu nepriznal nárok na náhradu súdneho poplatku za odpor. V žalobe a vo vyjadreniach žalobcu tento uvádzal, že žalovaný porušil svoju povinnosť tým, že žalobcu nesprávne poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku, vo vyúčtovaní trov neuviedol sumu nezaplateného súdneho poplatku a nepodal sťažnosť voči rozhodnutiu o trovách konania.
36. Odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu vzniku škody uvádza, že v danom prípade škoda nevznikla zmenšením majetku žalobcu, keďže povinnosť sporovej strany zaplatiť poplatok za odpor bola v zmysle platných právnych predpisov pre sporovú stranu záväzná bez ohľadu na to, či v dôsledku podania odporu sporová strana vo veci samej procesne uspela, alebo neuspela. V danom prípade by škoda vznikla v dôsledku toho, že žalobcovi nebol priznaný nárok na náhradu súdneho poplatku za podanie odporu, ktorý bol povinný zaplatiť, teda škoda predstavuje to, o čo by sa bol majetok žalobcu zväčšil, ak by mu bola zaplatená aj náhrada trov konania za súdny poplatok za podaný odpor. Keďže žalobca súdny poplatok za podanie odporu nezaplatil, v čase rozhodovania vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania nemal nárok na to, aby mu súd priznal jeho náhradu. Teda následok, že okresný súd nepriznal žalobcovi zaplatenie súdneho poplatku za odpor bol v príčinnej súvislosti s tým, že v čase rozhodovania okresného súdu o výške náhrady trov konania tento poplatok zaplatený nebol.
37. Následne bolo treba ustáliť, koho zaťažovala povinnosť súdny poplatok za odpor zaplatiť a kto spôsobil, že v čase rozhodovania okresného súdu o výške náhrady trov konania tento poplatok ešte zaplatený nebol.
38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že súdny poplatok žalobca nezaplatil napriek tomu, že bol v platobnom rozkaze poučený o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, a zároveň na pojednávaní konanom dňa 26.10.2022 uviedol, že „.. po podaní odporu nám bolo doručené rozhodnutie súdu o tom, že máme zaplatiť súdny poplatok. Pýtal sa na to žalovaného, ten ho ubezpečil, že nebolo potrebné poplatok uhradiť hneď, že súdne konanie sa nezastaví“. Odvolací súd iba pripomína, že rozhodnutie súdu o tom, že žalovaný má zaplatiť súdny poplatok (s ktorým uznesením bol podľa citovaného vyjadrenia žalovaný oboznámený), obsahuje aj aj poučenie, že ak sa súdny poplatok nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
39. Konanie žalobcu, ktorý sa rozhodol nezaplatiť poplatok za podanie súdneho odporu napriek tomu, že bol o tejto povinnosti informovaný súdom vo vydanom platobnom rozkaze (ktorý prevzal žalobca), je tak porušením povinnosti žalobcu splniť si poplatkovú povinnosť v súvislosti s podaním odporu. O tejto povinnosti bol žalobca z platobného rozkazu informovaný skôr, než žalovaný prevzal právne zastúpenie v spore. Zároveň sám uviedol, že po podaní odporu mu bolo doručené rozhodnutie súdu o tom, že má zaplatiť súdny poplatok. Z uvedeného vyplýva, že následná činnosť žalovaného ako advokáta pri zastupovaní žalobcu už nemala vplyv na skutočnosť, že žalobca si bol svojej zákonnej povinnosti zaplatiť poplatok za súdny odpor vedomý, a že túto vedome nesplnil. Zo skutočností tvrdených v spise je zrejmé, že k zaplateniu poplatku za súdny odpor napokon došlo v dôsledku exekučného vymáhania, ktoré bolo (pravdepodobne) až následkom poplatkového preverenia spisu po ukončení konania.
40. Vo vzťahu k uvedenému potom platí, že napriek tomu, že advokát pri riadnom výkone advokátskej činnosti by rozhodne nemal klienta nabádať na to, aby neplatil akýkoľvek súdny poplatok, už nemohol vo vzťahu k povinnosti žalobcu zaplatiť poplatok za súdny odpor zvrátiť skutočnosť, že tejto si žalobca vedomý bol, a to na základe obsahu platobného rozkazu.
41. Zo žaloby aj vyjadrení strán je zrejmé, že žalobca primárne riešil, či nezaplatenie poplatku z súdny odpor bude mať vplyv na skončenie prebiehajúceho súdneho konania. Poučenie žalobcu zo strany žalovaného, že nezaplatenie súdneho poplatku nemá vplyv na skončenie súdneho konania, potom bolo poučením, ktoré je v súlade s právom, keďže nezaplatenie SUP za odpor nemalo podľa vtedy platnej právnej úpravy za následok ani skončenie konania, ani procesný neúspech v spore. Takéto správne poučenie sa preto nedá kvalifikovať ako porušenie povinnosti pri výkone advokácie.
42. Ani skutočnosť, že žalovaný ako advokát nepodal sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania a vo vzťahu k súdnemu poplatku za odpor nemôže byť v danom prípade vyhodnotená ako porušenie povinnosti advokáta, ktoré by viedlo k vzniku škody. Ku dňu rozhodovania vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania ešte nebolo možné priznať žalobcovi náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku za odpor, keďže tento zaplatený k tomuto dňu nebol. Okresný súd sa správne zaoberal preskúmaním otázky, či by v prípade, ak by bola advokátom podaná sťažnosť, mohol okresný súd priznať výšku nezaplateného poplatku za podanie odporu ako náhradu trov konania. Okresný súd tiež správne konštatoval, že v čase kedy mal žalovaný možnosť procesné prostriedky uplatniť, nebol súdny poplatok za odpor zaplatený, a preto by tieto procesné inštitúty neboli v tejto časti úspešné. Vzhľadom na uvedené, nie je možné konštatovať príčinnú súvislosť medzi tým, že nebola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu VSÚ o výške trov konania a vznikom škody.
43. Odvolací súd sa tak vo vzťahu k obom zásadným námietkam žalobcu stotožnil s právnym posúdením okresného súdu, ktorý dospel k záveru, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, že došlo k porušeniu povinností advokáta v zmysle zákona o advokácii a tým, že majetok žalobcu sa nezvýšil o náhradu zaplateného súdneho poplatku za odpor.
44. Žalobca v odvolaní namietol aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu, pričom túto odôvodnil tým, že okresný súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, že ho advokát neinformoval o tom, že nezaplatenie súdneho poplatku nebude mať za následok exekučné konanie a následne na poplatok zabudol. Keďže odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu v rozsahu odvolacích námietok vyhodnotil toto rozhodnutie ako vecne správne, postupoval ďalej podľa ustanovenia § 387 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého sa odvolací súd v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení súd prvej inštancie.
45. Konanie advokáta, ktorý nabáda klienta na nesplnenie zákonnej povinnosti je síce konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou (a najmä s etikou advokáta), ale pre vznik nároku na náhradu škody nepostačuje porušenie akejkoľvek povinnosti, musí ísť o porušenie práve tej konkrétnej povinnosti, ktorá je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Škoda v tomto prípade nevznikla neetickým konaním advokáta, ale v súvislosti s rozhodnutím žalobcu nerešpektovať príkaz okresného súdu na zaplatenie poplatku za odpor, o ktorom bol preukázane informovaný, keďže z dokazovania vyplynulo, že platobný rozkaz bol doručený priamo jemu. V konečnom dôsledku strany ani netvrdili, že by v lehote desiatich dní, kedy je poplatok za odpor splatný (a kedy mala byť povinnosť žalobcu splnená) advokát klientovi poprel povinnosť platiť poplatok, iba mu (správne) objasnil, že ak poplatok nezaplatí, nemá to vplyv na skončenie konania. V čase, kedy nastala splatnosť povinnosti žalobcu ešte bola platná právna úprava, ktorá jasne vyžadovala povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor, preto neskoršie zmeny právnej úpravy nemajú vplyv na skutočnosť, že táto povinnosť žalobcovi vznikla a z dokazovania vyplýva, že o nej súdom informovaný bol v platobnom rozkaze.
46. V tomto zmysle k námietke žalobcu, že mu advokát tvrdil, že nezaplatenie súdneho poplatku nebude mať za následok exekučné konanie a následne na súdny poplatok zabudol, odvolací súd konštatuje, že ani chýbajúca vedomosť o neskoršom prípadnom exekučnom vymáhaní súdneho poplatku by nebola príčinou vzniku tvrdenej škody, keďže exekučným konaním nebola porušená žiadna povinnosť žalobcu, naopak, následkom exekučného konania žalobca konečne splnil poplatkovú povinnosť, ktorú mu súd ustanovil za podanie odporu. Zároveň žalobca pripustil že po podaní odporu mu bolo doručené rozhodnutie súdu, že má zaplatiť súdny poplatok Odvolací súd pripomína, že v tomto rozhodnutí sa nachádza aj upozornenie, že súdny poplatok bude súdom vymáhaný. Škoda na strane žalobcu preto nevznikla v dôsledku exekučného konania, ale práve v dôsledku toho, že dobrovoľne poplatok nezaplatil ani do desiatich dní ako mu uložilo právoplatné uznesenie okresného súdu, ani v nasledujúcich rokoch pred rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania. Z tohto pohľadu potom je irelevantné, či advokát zabudol alebo nezabudol na zaplatenie súdneho poplatku, pretože povinnosť zaplatiť zaťažovala žalobcu a ten si jej bol od počiatku vedomý. Žalobca tak nebol v situácii, kedy by si svojich práv a povinností nebol vedomý, a kedy by pri ich poznaní závisel od odbornej rady advokáta. Žalobca z rozhodnutia okresného súdu vedel, že ho zaťažuje povinnosť súdny poplatok zaplatiť.
47. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že je z neho možné zistiť nielen skutkový stav v súlade s tvrdeniami a vykonaným dokazovaním, ale aj právne normy, ktoré okresný súd aplikoval na posúdenie skutkového stavu a že závery okresného súdu sú logické a sú v súlade s platným právnym stavom. Preto sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že by jeho rozhodnutie bolo nepreskúmateľné.
48. Žalobca sa v odvolaní domáhal vyjadrenia žalovaného, ktorý potvrdil jeho skutkové tvrdenia. Ako už odvolací súd uviedol, v konaní na základe zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného nebolo sporné, že žalovaný ako advokát žalobcovi po prevzatí právneho zastúpenia povedal, že nezaplatenie nemá vplyv na skončenie konania a aby súdny poplatok zatiaľ neplatil. Uvedené však nemôže prevážiť skutočnosť, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok vznikla žalobcovi podaním odporu voči platobnému rozkazu, o čom bol v platobnom rozkaze žalobca informovaný, a to pred tým ako zabezpečil právne zastúpenie žalovaným. Táto povinnosť mu preto vznikla nezávisle od právneho zastúpenia, bol povinný ju splniť a len v dôsledku jej neskorého splnenia až po ukončenie konania nastala situácia, kedy mu jeho zaplatenie nebolo možné priznať v rámci náhrady trov konania.
49. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie okresného súdu preskúmal len v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaní. Zároveň odvolací súd nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).
50. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
51. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
52. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).