Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35C-69-2013.pdf
PDF · 86.08 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/69/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci navrhovateľa: Y. T., nar.: XX.X.XXXX, naposledy bytom: X. X, W., občan SR, v zastúpení opatrovníkom: Y.. L. J., Z. Okresného U. W.-C., proti odporkyni: T. T., nar.: XX.X.XXXX, bytom: L. XXX, L. Z., U., občianska SR, o určenie manželského výživného
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.3.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu prispievať mu na výživu sumou 10 €. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou nežije v spoločnej domácnosti od novembra 2012, kedy podal aj návrh na rozvod manželstva. Z ich manželstva pochádzajú dvaja synovia - L., narodený: X.XX.XXXX a Y., narodený: X.X.XXXX. Obaja synovia sú v starostlivosti manželky - matky, ktorá zabezpečuje ich starostlivosť. Matka detí poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti. Na ich výživu neprispieva z dôvodu, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce - nepoberá dávku v hmotnej núdzi, nakoľko podľa zákona na ňu nespĺňa nárok a to z dôvodu, že nemá určené manželské výživné.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Navrhovateľ sa v mieste bydliska nezdržiaval, jeho pobyt súd nezistil, preto mu súd ustanovil podľa § 29 zák.č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, opatrovníka na zastupovanie v konaní Y.. L. J., Z. Okresného U. W.-C..
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a fotokópiami z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 22P/191/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I, sp.zn.: 22P/191/2012 súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 5.12.2012 návrh na rozvod manželstva uzavretého medzi nimi dňa 20.11.1999 s tým, že z uvedeného manželstva pochádzajú 2 deti - L. T., nar.: X.XX.XXXX a Y. T., nar.: X.X.XXXX.
Zo sobášneho listu mestskej časti W. - J. V. súd zistil, že vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX je zapísané manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 20.11.1999.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Košice zo dňa 24.4.2013 súd zistil, že navrhovateľ poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v zmysle zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a to od 1.3.2013 do trvania podmienok.
Z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2013 súd zistil, že navrhovateľ dostal dávku za mesiac marec a apríl, každú vo výške 62,50 €.
Uznesením č.k. 22P/191/2012-27 zo dňa 16.5.2013 bolo navrhovateľovi priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Košice zo dňa 12.8.2013 súd zistil, že odporkyňa poberá rodičovský príspevok od 1.2.2013 do doby trvania podmienok s tým, že aktuálna výška príspevku činí sumu 199,60 €, ďalej prídavok na dieťa od 1.11.2000 do doby trvania podmienok, aktuálna výška prídavku činí 46,20 € mesačne a dávky v hmotnej núdzi poberala odporkyňa od 1.11.2006 do 31.8.2011, naposledy bola vyplatená v sume 72,56 €. Toho času odporkyňa nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR.
Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2013 súd zistil, že odporkyňa poberala rodičovský príspevok v mesiacoch január - august, každý vo výške 199,60 €.
Z potvrdenia ÚPSVaR o poberaní prídavkov na deti zo dňa 9.8.2013 súd zistil, že odporkyňa poberá prídavok na dieťa L. T. a Y. T..
Z potvrdenia ÚPSVaR o poberaní prídavku na dieťa za rok 2013 súd zistil, že odporkyňa dostala prídavok na deti za rok 2013 v období od januára až do augusta vrátane, každý príspevok vo výške 46,20 €.
Z potvrdenia ÚPSVaR o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2011 súd zistil, že odporkyňa poberala túto dávku v mesiacoch január - júl, spolu v celkovej výške 603,34 €.
Zo zápisnice z pojednávania v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností účastníkov konania súd zistil, že dôvodom rozvodu manželstva bola nevera navrhovateľa, pretože si našiel inú ženu, ktorú považuje za vážnu známosť a býva u nej P. J. v rodinnom dome. Prispieva do domácnosti 150 €, resp. prispieva podľa potreby, keďže je nezamestnaný. Poberá sociálne dávky vo výške 62,50 € mesačne a má 2 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Plní si výživné vo výške 60 € mesačne, spolu na obe deti. Iný majetok ani príjem nemá, ako uviedol. Odporkyňa v konaní potvrdila, že dôvodom rozpadu manželstva je nová známosť navrhovateľa, ona ostala bývať s deťmi v 1-izbovom byte, za užívanie ktorého platí 180 € mesačne, je na rodičovskom príspevku, nakoľko má invalidné dieťa, poberá 246 €, v tom sú aj rodinné prídavky na dve deti. Maloletý Y. je telesne ťažko postihnutý.
Súd zistil, že rozsudkom 22P/191/2012-42 zo dňa 21.10.2013 súd rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 20.11.1999 a schválil dohodu rodičov s tým, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti odporkyne, zastupovaním a správou majetku bola poverená odporkyňa a navrhovateľ sa zaviazal prispievať na ich výživu vo výške po 30 % zo sumy životného minima na každé maloleté dieťa, k rukám odporkyne vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Styk navrhovateľa s maloletými deťmi bol upravený neobmedzene podľa dohody rodičov.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 11.11.2014 súd zistil, že navrhovateľ je zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti od 3.11.2014 u zamestnávateľa L.-X., U..G..C.. .
Podľa čl. 1 tretia veta zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine v platnom znení (ďalej len „Zákona o rodine“), manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.
Podľa čl. 4 prvá veta Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Podľa § 18 Zákona o rodine, muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 154 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Do úpravy vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi a jej rozsahu je nutné premietnuť základnú filozofiu vzťahov medzi manželmi, a to že muž a žena majú v manželstve rovnaké postavenie a teda i rovnaké práva a povinnosti. Zo zásady rovnakého postavenia manželov vyplýva i požiadavka, aby životná úroveň manželov bola zásadne rovnaká, pričom však nejde o mechanickú rovnosť, vyvodzovanú zo zárobkov. Pri určovaní výživného súd vychádza najmä z odôvodnených potrieb oprávneného ako aj zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného, samozrejme s prihliadnutím na konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. Súd pri tom prihliada aj na starostlivosť jedného z manželov o domácnosť ako aj o maloleté deti. Nemenej dôležitou okolnosťou pre priznanie nároku na manželské výživné je i to, či jeho poberanie oprávnenou osobou od osoby povinnej nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na určenie manželského výživného voči odporkyni súd prihliadal na všetky vyššie citované aspekty a dospel k názoru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný. Tak ako sám vo svojom návrhu na začatie konania uviedol, neprispieva na výživu svojich maloletých detí, ktoré sú v starostlivosti ich matky - odporkyne, pretože je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, resp. prispieva len sumou 30,- € na každé dieťa. Zároveň následne z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že od 3.11.2014 navrhovateľ by mal byť zamestnaný u zamestnávateľa L.- X., U..G..C.., z čoho súd mal preukázané, že navrhovateľ je sám zárobkovo činný, schopný si zabezpečiť prostriedky na jeho výživu a práve naopak, odporkyňa je nezamestnaná, nepracuje, stará sa o dve maloleté deti, z toho jedno telesne postihnuté a vzhľadom na túto skutočnosť, keďže navrhovateľ a odporkyňa spoločne nežijú, pričom celá starostlivosť o domácnosť a maloleté deti spočíva na pleciach odporkyne, súd nepriznal navrhovateľovi výživné voči odporkyni, pretože by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V konaní ani jeden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie súdu o trovách konania. Keďže takýto výrok je výslovne viazaný na návrh účastníka konania, v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. súd o trovách konania ani nerozhodoval.
Podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len Zákon o súdnych poplatkov), od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného.
Podľa § 2 ods. 2 prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku, a preto súd zvažoval použitie § 2 ods. 2 prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch. Keďže však súd návrhu navrhovateľa v tomto konaní nevyhovel, na zaplatenie súdneho poplatku súd nezaviazal ani jedného z účastníkov konania a už vôbec nie odporkyňu, ktorá bola v konaní úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.