Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Cb/235/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408 na zaplatenie 421,18 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 421,18 EUR ako aj úroky z omeškania z istiny od 10.7.2012 do zaplatenia vo výške 9% ročne a náhradu trov konania vo výške 25 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súd dňa 9.7.2012 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca zaplatil sumu vo výške 421,18 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 10.7.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu spôsobenej škody dopravnou nehodou spôsobenej poistencovi navrhovateľa motorovým vozidlom poisteným u odporcu.

Súd rozhodol na pojednávaní dňa 23.2.2015 v neprítomnosti odporcu. Odporca bol na pojednávanie riadne predvolaný a svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 23.2.2015 a požiadal o rozhodnutie v neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, záznam telefonického hlásenia škodovej udalosti, zápis o poškodení vozidla, vyjadrenie k výzve, fa č. 1450100703, uplatnenie regresného nároku zo dňa 20.7.2011 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

Zo záznamu telefonického hlásenia škodovej udalosti zo dňa 9.6.2011 súd zistil, že poistenec navrhovateľa Ing. Bohuslav Račko - AGROSERVICE nahlásil navrhovateľovi škodovú udalosť, ku ktorej malo prísť dňa 13.7.2011 na Trnavskej ulici v obci Smižany od kolies motorového vozidla vodiča Ivana Handloviča odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo motorového vozidla poistenca navrhovateľa, pričom mu bola spôsobená škoda.

Z vyjadrenia škodcu, SlovChips s.r.o., poistenca odporcu, zo dňa 23.5.2012 súd zistil, že škodca uznal svoje zavinenie škodovej udalosti a túto nahlásil odporcovi.

Z fa. č. 1450100703 zo dňa 18.7.2011 súd zistil, že servis Motor-Car Trnava, s.r.o. vyfakturoval poškodenému sumu 704,58 EUR za demontáž, dodávku a montáž predného čela.

Z likvidačného protokolu zo dňa 19.7.2011 súd zistil, že navrhovateľ plnil svojmu poistencovi titulom náhrady škody z havarijného poistenia sumu 421,18 EUR plnením priamo na účet opravcu po uplatnení spoluúčasti vo výške 165,97 EUR.

Z výpisu z bankového účtu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ uhradil škodu svojmu poistencovi vo výške 421,18 EUR dňa 20.7.2011.

Z výzvy zo dňa 20.7.2011 súd zistil, že navrhovateľ uplatnil regresný nárok vo výške 421,18 EUR u odporcu s termínom úhrady do 15 dní od doručenia výzvy..

Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že tento odmietol uhradiť uplatnený regresný nárok z dôvodu, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním jeho poisteného a rozsah spôsobenej škody. Na základe toho žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa ust. § 15, ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa ust. § 427, ods,. 1 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ust. § 813, ods.1 ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153, ods.1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že spornými medzi účastníkmi bola skutočnosť, či žalovaný nárok navrhovateľa na náhradu škody zakladá prípad objektívnej zodpovednosti v zmysle ust. § 427 OZ.

Súd konštatoval, že právnym dôvodom uplatneného nároku navrhovateľa bol nárok na náhradu škody v zmysle ust. §§ 427 až 431 v spojitosti s ust. § 428 OZ.

Súd mal pri rozhodovaní vo veci k dispozícii stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR, ktoré konštatovalo:

Po vyhodnotení uvedených právoplatných rozhodnutí súdov nižších stupňov, na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. októbra 2013 č. 42786/2013/51, prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu (§ 21 ods. 3 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov) toto stanovisko :

Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy

sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci.

Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len v prípade, že preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, t.j. tzv. „vnútorné“ okolnosti tej-ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, vždy závisí od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984, str. 31).

Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak k v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu. (Poznámka: K obdobnému záveru dospel Útvar dohľadu na finančným trhom Národnej banky Slovenska v svojom stanovisku zo 16. júla 2013 vydanom podľa § 1 ods. 3 písm. a) tretieho bodu v spojení s § 37 ods. 3 písm. d) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z dôvodu námietky odporcu o priebehu škodového deja súd na základe návrhu sporových strán vykonal dožiadaním výsluch svedka Ivana V., škodcu. Zo svedeckej výpovede svedka súd zistil, že šiel nákladným autom cez Smižany smerom na Poprad a v mieste OC Tesco mu pravdepodobne odskočilo niečo do okna, kameň alebo štrk a ostal ťukanec v skle. Poškodený prišiel za ním na firmu a oznámil mu, čo sa stalo.

Navrhovateľ po vykonaní dožiadania na výsluch škodcu ďalej netrval na návrhu na vypočutie poškodeného.

Súd na základe horeuvedeného konštatoval, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno preukázania objektívnej zodpovednosti odporcu za uplatnenú škodu v zmysle ust. § 427, ods. 1 a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Argumentáciu odporcu o nepreukázaní škodového deja vo vzťahu k vzniku zodpovednosti poistenca odporcu súd vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú nakoľko bolo nesporné, že škodca sa v mieste vzniku škodovej udalosti v rozhodnom čase nachádzal, svoju zodpovednosť nevylúčil a pripustil a konal vo vzťahu k svojej povinnosti ako škodca ( škodovú udalosť nahlásil odporcovi ).

Navrhovateľ si spolu so žalovaným nárokom uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške od dňa doručenia žaloby súdu, čo súd posúdil ako oprávnené a priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo vyčíslenom rozsahu.

Podľa ust. § 142 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku, čo súd posúdil ako oprávnené.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.