Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-151-2014.pdf
PDF · 87.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6C/151/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Mravcom, v právnej veci navrhovateľa G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č., P.Á. H. Č.. XX/X, štátneho príslušníka SR, proti odporcovi G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. P. U., U. č. XXXX, štátneho príslušníka SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Čadca č. konania 5P/99/2009-38 zo dňa 8.6.2009 z r u š u j e s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súde dňa 4.7.2014 sa navrhovateľ domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči odporcovi určenej rozsudkom súdu v konaní Okresného súdu Čadca sp. zn. 5P/99/2009, pretože odporca, jeho plnoletý syn, ukončil štúdium na strednej škole dňa 4.12.2013 a to z vlastného rozhodnutia z dôvodu, že má záujem pracovať a nie študovať.
Odporca vo svojom písomnom zo dňa 29.12.2014 potvrdil, že ukončil sústavnú prípravu na povolanie a to dňa 4.12.2013, kedy sa aj zaevidoval na Úrade práce v Čadci. Štúdium zanechal z dôvodu, že mu známy prisľúbil prácu, no nakoniec zistil, že ho podviedol. I napriek tomu sa pokúša prácu si nájsť a postaviť sa na vlastné nohy. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 5P/99/2009 zo dňa 8.6.2009, právoplatnom dňa 20.11.2009, bol otec zaviazaný prispievať mesačne na jeho výživu 73,- Eur. V tom čase navrhovateľ so svojim bratom vlastnili drevársku firmu na výrobu nábytku na L., kde pracoval a dodnes pracuje. Výživné platil s oneskorením a postupne prestal platiť úplne, pričom výživné bolo vymáhané súdnou cestou. Ďalej uviedol, že býva v U. P. U. spolu s matkou V. W., ktorá sa o neho stará, kupuje mu stravu, aj oblečenie. Matka sa pokúšala dohodnúť s otcom, či by mohol pracovať u otca vo firme, no dostali zápornú odpoveď. Pri hľadaní práce mu otec nijako nepomohol. Dodal, že aktívne si hľadá prácu cez Úrad práce i na internete. Z dôvodu vysokej nezamestnanosti a jeho nedostatočnej praxe sa mu prácu zatiaľ nedarí nájsť. V súčasnosti od 5.11.2014 pracuje na dohodu na 20 hodín mesačne s dohodnutou odmenou 2,70 Eur za hodinu. Otec posledné výživné uhradil v decembri 2013, odvtedy ho nekontaktoval. Nijako jemu alebo mame finančne neprispel. Z dôvodu, že nie je schopný živiť sa sám, nemá žiadne úspory, stálu prácu, je finančne závislý od matky, nesúhlasí so zrušením výživného a žiada o jeho vyplácanie do doby, kým si nenájde prácu a bude schopný platiť základné životné potreby.
Na pojednávaní vo veci smej dňa 23.2.2015 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu, pričom žiadal, aby bolo výživné vo výške 73,- Eur zrušené. Má zato, že pokiaľ odporca neštuduje, dobrovoľne ukončil štúdium, pričom chcel pracovať, nech sa zamestná a živí sa sám. Nemá dôvod na neho ďalej platiť výživné. Poukázal na to, že momentálne je nezamestnaný, nie je evidovaný na Úrade práce, jeho mesačný príjem je zhruba 400,- Eur. Zarába si brigádne ako pomocný pracovník. Majúc zato, že pokiaľ je nezamestnaný a nemá odkiaľ brať peniaze, je navrhovateľ povinný ho naďalej vyživovať. Štúdium na strednej škole ukončil z dôvodu, že mu jeden známy ponúkol zamestnanie, tak k nemu nastúpil do zamestnania, avšak ho nevyplatil za vykonanú prácu, preto bol opäť nezamestnaný. Toho času je evidovaný na Úrade práce, nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi ani iné peňažné plnenia od štátu, živí ho mama. Nemá žiaden príjem ani z brigádnickej činnosti.
Výsluchom účastníkov, účastníkmi predloženými a na základe ich návrhov a tvrdení súdom zabezpečenými listinnými dôkazmi vrátane obsahu spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 5P/99/2009 (vo veci posledného predchádzajúceho konania o výživnom na odporcu) súd zistil nasledujúci skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“):
Navrhovateľ je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca podľa predloženého rozhodnutia zo dňa 18.12.2013 od 18.12.2013. Na základe písomného záznamu z rokovania zástupcov školy so žiakom a zákonnou zástupkyňou žiaka a záverov v zázname prijatých zo dňa 3.12.2013 bol odporca vylúčený zo štúdia k 4.12.2013. Rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 15.1.2002 sp. zn. 7Nc 384/01 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol navrhovateľ povinný platiť na výživu maloletého Jakuba v sume 1.000,- Sk mesačne od 1.4.2001 do 31.8.2001 a sumu 1.500,- Sk mesačne od 1.9.2001 vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky. Rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 8.6.2009 súd zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 7Nc 384/01 zo dňa 15.1.2002 na maloletého G. H. zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 73,- Eur, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 18.5.2009. Trestným rozkazom Okresného súdu Čadca sp. zn. 1T/69/2011 zo dňa 20.6.2011 bol navrhovateľ uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §-u 207 ods. 1 a ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 5.11.2014 odporca vykonáva pracovnú úlohu obsluhu, čistiace práce a kontrolu tovaru u zamestnávateľa X. J., rozsah pracovnej úlohy je maximálne 20 hodín za jeden mesiac a s dohodnutou odmenou 2,70 Eur na hodinu.
Pripojením spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 5P/99/2009 vo veci starostlivosti o vtedy maloletého odporcu súd zistil, že Okresný súd Čadca o určení rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi naposledy rozhodol rozsudkom č. konania 5P/99/2009 zo dňa 8.6.2009, ktorým rozhodol o zvýšení výživného na maloletého odporcu zo sumy 1.500,- Sk mesačne na 73,- Eur mesačne počnúc od 18.5.2009; citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2009.
Posudzujúc takto vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci jestvujúci k rozhodnému času vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci (§ 120, § 132, § 153 ods. 1, § 154 ods. 1 O.s.p.), keď súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, súd o návrhu navrhovateľa o zrušení vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému dieťaťu na jeho právne posúdenie aplikoval ustanovenia zák. č. 36/2005 Zb. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), konkrétne ustanovenia §-u 62 ods. 1 v spojení so spoločnými ustanoveniami §-ov 75 a nasl., menovite ustanovenia §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Súd zhodne s navrhovateľom posudzuje, že vo väčšine prípadov z rozhodovacej praxe súdov je dieťa schopné sa samo živiť spravidla vtedy, keď ukončilo povinnú školskú dochádzku a na ňu nadväzujúce denné štúdium na strednej škole alebo i ďalšie na vysokej škole. Je preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že odporca po skončení strednej školy nepokračuje v ďalšom dennom štúdiu na vysokej škole (kontinuálne pokračovanie v dennom štúdiu na vysokej škole je spoločensky i súdnou praxou uznávaným dôvodom trvania odkázanosti detí s výživou na svojich rodičov, od ktorých zákon i prostredníctvom
právneho inštitútu ich vyživovacej povinnosti k deťom očakáva, že takúto činnosť svojho dieťaťa budú podľa svojich schopností a možností podporovať).
I keď vyššie uvedené neplatí bez výnimky a i súd zdôrazňuje, je súd pri skúmaní podmienok samostatnej vyživovacej schopnosti oprávneného dieťaťa vychádzať z konkrétnych okolností a pomerov oprávneného a povinného (§ 62 ods. 1 vo vzťahu k ustanoveniu §-u 75 ods. 1 a 2) posúdením pomerov oboch účastníkov súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa nejedná o takto individuálny mimoriadny prípad, ktorého okolnosti by odôvodňovali priznanie práva na výživné dieťaťu od rodiča i po riadnom ukončení denného štúdia ako prípravy na budúce povolanie a nie je žiadny dôvod, aby v súčasnosti súd schopnosť odporcu samostatne sa živiť najmä z hľadiska uplatniteľnosti sa na pracovnom trhu vnímal odlišne od navrhovateľa. Pritom nie je rozhodujúce, či to bude v odbore, pre ktorý štúdiom získal kvalifikáciu alebo mimo tohto odboru, prípadne čo i dočasne prostredníctvom nekvalifikovanej práce vykonávanej prípadne i formou dohôd o prácach mimo pracovného pomeru. Pre posúdenie existencie, resp. času zániku zákonnej vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi je v nadväznosti na všeobecnú právnu úpravu ustanovení §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúce posúdenie, či a ak áno, tak dokedy odporca spĺňa charakteristiky osoby sústavne sa pripravujúcej na povolanie i v súlade s platnou osobitnou právnou úpravou (zák. č. 5/2004 Zb. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov upravujúci pojem sústavnej prípravy na povolanie v §-e 35 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) citovaného zákona - ako štúdium na strednej škole alebo štúdium na vysokej škole na získanie vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa a tiež obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom občan skončil štúdium na strednej škole a tiež obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom občan skončil štúdium na strednej škole). V ustanovení §-u 34 ods. 2 písm. c) citovaného zákona č. 5/2004 Zb. z. viaže zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe žiadosti o zaradenie do evidencie v lehote plynúcej od skončenia sústavnej prípravy na povolanie, ktorú pre potreby citovaného zákona charakterizuje ako obdobie najdlhšie do konca (posledného) školského roka na strednej škole - to znamená do 30.6. príslušného kalendárneho roka. S odkazom na osobitnú úpravu v zákone č. 245/2008 Zb. z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
I v konaní o návrhu na zrušenie súdom určenej vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu (§ 62 a nasledujúce Zákona o rodine) zákon - v ustanovení §-u 163 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zrušenie predtým rozsudkom súdu v určenej vyživovacej povinnosti i za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu na súd - rozhodujúcim je pritom zistenie v čase vzniku takej zmeny pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu alebo zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (k tomu súd odkazuje i na právne názory vyslovené v rozhodnutiach publikovaných v Zbierke rozhodnutí pod č. R54/1969 a č. R2/1985).
Takáto zmena pomerov na strane odporcu bez ohľadu na dovŕšenie plnoletosti a dátum ukončenia štúdia na strednej škole (4.12.2013) nastala najneskôr dňa 30.6.2014 skončením školského roka, v ktorom odporca ukončil stredoškolské štúdium, keďže odporca nepokračoval kontinuálne v ďalšom vysokoškolskom štúdiu. Súd je však zároveň viazaný návrhom navrhovateľa (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ustanovením §-u 153 ods. 2 O.s.p.) žiadajúceho zrušenie vyživovacej povinnosti od právoplatnosti rozsudku, resp. bližšie nešpecifikovaného dátumu zrušenia vyživovacej povinnosti, ktorému preto takto v celom rozsahu dôvodnému vyhovel.
Záverom súd nad rámec vyššie uvedenej právnej argumentácie, vychádzajúc z ktorej uznal návrh navrhovateľa ako opodstatnený, dodáva k odporcom uvádzanej obhajobe ďalšieho plnenia výživného navrhovateľom bez toho, aby súd akokoľvek prehliadal nepochybne neľahkú sociálnu situáciu na strane odporcu a jeho matky (obdobná je však i na strane navrhovateľa, najmä potom, ako je nezamestnaný a v obdobnej situácii ako odporca usilujúc nájsť si zodpovedajúce zamestnanie), odporca je dospelý mladý muž s dobrým zdravotným stavom, s nedokončeným stredoškolským vzdelaním (ukončením na základe jeho vlastnej žiadosti), s kvalifikáciou potrebnou pre úspešné uplatnenia sa na pracovnom trhu, naviac pracujúcim na dohodu o pracovnej činnosti. I svojim doterajším aktívnym konaním v tomto smere (úsilie o zamestnanie vo svojom alebo príbuznom odbore) preukazuje, že už teraz disponuje potrebnými
predpokladmi, aby nebol ďalej so svojou nevyhnutnou výživou odkázaný na svojich rodičov, ale aby im (najmä matke) i s vynaložením ešte vyššieho úsilia ale i s uskromnením vlastných potrieb, naopak sám začal oplácať doterajšiu starostlivosť - k čomu ho i súd napáda a povzbudzuje.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §-u 150 ods. 1 v spojení s ustanovením §-u 142 ods. 1 O.s.p. a §-u 151 ods. 1 O.s.p. so zreteľom na predmet konania. Rozsah zákonnej vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu, bol naposledy upravený v čase, keď odporca bol maloletým dieťaťom. V konaní vo veci starostlivosti o maloletých odporca tak prirodzene nenesie žiadnu vinu na vzniku tohto konania. Naopak je v jeho záujme a naopak je v záujme navrhovateľa ako povinného zosúladenie doterajšej úpravy jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu so skutočným právnym stavom a to nevyhnutne prostredníctvom navrhovaného súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na tieto dôvody ako hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.) súd navrhovateľovi (odporca postupom podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. nenavrhol navrhovateľa zaviazať náhradou trov konania) napriek jeho úspešnosti v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.) proti odporcovi právo na náhradu trov konania ani čiastočne nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov) - (§ 251 ods.1 OSP).