Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Cob-79-2023.pdf
PDF · 136.54 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cob/79/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu: ORAGRO - Z, s. r. o., so sídlom 029 62 Oravské Veselé 374, IČO: 36 821 641, zastúpeného advokátom: Mgr. Gabriel Vons, so sídlom Komenského 497, 029 01 Námestovo, IČO: 37 975 218, proti žalovanému: O R A G R O spol. s r.o., so sídlom 029 51 Ťapešovo 168, IČO: 31 570 054, zastúpeného advokátskou kanceláriou: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, v konaní o zaplatenie 179 964,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/30/2022-167 zo dňa 16. novembra 2022 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/30/2022-167 zo dňa 16. novembra 2022 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvoinštančné rozhodnutie 1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj prvoinštančný súd) napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 179 964,90 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 2.10.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Náhradu trov konania priznal žalovanému proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.10.2021 nadobudol pohľadávku od bývalého spoločníka a konateľa žalovaného A. B.. A. B., bytom C. D. XXX, nar. XX.X.XXXX bol od 7.9.1992 do 6.7.2021 jedným zo spoločníkov žalovaného a konateľom žalovaného. V čase od roku 1998 do roku 2012 poskytol žalovanému peňažné vklady za účelom financovania podnikania žalovaného v celkovej výške 204 274,79 Eur. Spolu s vyčíslenými úrokmi z vkladov za obdobie rokov 1998, 2000, 2001, 2010-2013 záväzky žalovaného voči A. B. predstavovali sumu 212 498,84 Eur. Ku dňu spracovania účtovnej závierky žalovaného z 31.12.2019 bol vyhotovený inventúrny súpis záväzkov 2019, z ktorého vyplývajú uvedené skutočnosti. Tento inventúrny súpis podpísali obidvaja konatelia a spoločníci žalovaného A. B. a E. B. F.. V inventúrnom súpise záväzkov 2019 boli vyčíslené aj záväzky voči E. B. F., a to peňažné vklady za účelom financovania podnikania žalovaného za roky 2008 až 2012 spolu s úrokmi z vkladov za roky 1998, 2000 a 2001 v celkovej výške 210 700,16 Eur. Ďalej uviedol, že dňa 20.7.2020 valné zhromaždenie žalovaného, ktorého sa zúčastnili spoločníci A. B., E. B. F. a G. B. mal program prerokovanie a schválenie vysporiadania existujúcich ostatných záväzkov spoločnosti voči spoločníkom, ktoré konštatovalo, že „spoločnosť eviduje voči spoločníkom spoločnosti nasledovné ostatné záväzky: Finančný záväzok voči spoločníkovi A. B. vo výške 154 148,84 eur. Finančný záväzok voči spoločníkovi E. B. F. vo výške 152 350,16 eur. Valné zhromaždenie určuje, že predmetné ostatné záväzky spoločnosti voči spoločníkom spoločnosti v celkovej výške 306 499 eur môžu byť uvoľnené spoločníkom len za účelom použitia týchto finančných prostriedkov na krytie plnenia spoločnosti spoločníkom vyplývajúce
im z osobného ručenia za spoločnosť pri úvere COVID-19, poskytnutom spoločnosti bankou D., H., Bratislava. Inak spoločníci spoločnosti nie sú oprávnení nárokovať si vyplatenie predmetných ostatných záväzkov spoločnosti voči nim, a to až do ukončenia predmetného úverového vzťahu spoločnosti s D. I., H., Bratislava. Valné zhromaždenie pre prípad oprávneného čerpania predmetných ostatných záväzkov spoločnosti spoločníkmi spoločnosti určuje, že spoločníci spoločnosti musia byť uspokojovaní v rovnakom čase a rovnakým dielom a to až do dosiahnutia sumy uspokojenia oboch spoločníkov vo výške 152 350,16 eur. Zápisnicu podpísali prítomní spoločníci a súčasne A. B. ako predseda valného zhromaždenia a E. B. F. ako zapisovateľ. Ku dňu spracovania účtovnej závierky žalovaného z 31.12.2020 bol žalovaným opätovne vyhotovený Inventúrny súpis záväzkov, ktorý bol pri spoločníkovi A. B. doplnený (oproti súpisu záväzkov k 31.12.2019) a nasledovné údaje
- vyčíslenie úrokov za rok 2014-2020 suma 42 195 eur
- úhrada časti ostatných záväzkov žalovaného dňa 17.6.2020 vo výške 50 000 eur
- úhrada časti ostatných záväzkov žalovaného dňa 26.6.2020 vo výške 8 350 eur, po započítaní ktorých bola celková výška záväzkov voči A. B. vyčíslená na sumu 196 343,84 eur.
3. Vo veci bol upomínacím súdom vydaný platobný rozkaz pod sp. zn. 14Up/339/2022 dňa 13.4.2022, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodením, v ktorom uviedol, že A. B., ktorý je jediným spoločníkom a konateľom žalobcu, prestal byť odo dňa 15.4.2021 spoločníkom žalovaného na základe zmluvy o prevode obchodného podielu. Od toho momentu vedie proti žalovanému spory, a to sp. zn. 7Cb/36/2021, kde sa snaží dostať do majetkového postavenia žalovaného, sp. zn. 7Cb/44/2021, v ktorom sa žalovaný snaží od žalobcu získať doklady, ktoré si A. B. podľa vlastnej potreby vyhotovuje antidatovaním a používa v konaniach proti žalovanému. V konaní XXX/XX/XXXX A. B. v rámci vyjadrenia k žalobe sa vyjadril ohľadom vyporiadania pôžičky 196 343,84 Eur tak, že predmetná dohoda v skutočnosti predstavuje ukončenie spoločníctva a konateľstva žalovaného (A. B. v spoločnosti žalovaného v tomto konaní) v nadväznosti na rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu zo dňa 20.7.2020. Tým de facto deklaroval súdu, že pôžička je vysporiadaná a dohoda medzi stranami sporu je daná len na základe zápisnice uznesenia z valného zhromaždenia zo dňa 20.7.2020. Dohoda musí vychádzať z uznesenia, v ňom sú uvedené podmienky, ktorých splnenie bolo nevyhnutným predpokladom vrátenia vkladov žalovaným, t.j. môžu byť uvoľnené spoločníkom len za účelom použitia týchto finančných prostriedkov, na krytie plnenia v spoločnosti spoločníkmi, vyplývajúce im z osobného ručenia za spoločnosť pri úvere Covid-19 poskytnutých spoločnosti príslušnou bankou. Inak spoločníci nie sú oprávnení nárokovať si vyplatenie predmetných ostatných záväzkov spoločnosti voči nim, a to až do ukončenia predmetného úverového vzťahu. Žalovaný poukázal tiež na to, že 8.7.2021 rozhodnutím jediného spoločníka žalovaného došlo k zrušeniu predmetného uznesenia valného zhromaždenia ako kvázi právneho titulu pohľadávky A. B.. Uviedol, že do času prijatia tohto rozhodnutia a ani neskôr žiadnemu zo spoločníkov tieto vklady žalovaný nevyplácal, nebol na to právny ani iný dôvod. Jediný spoločník prijal dňa 9.7.2021 rozhodnutie, na základe ktorého došlo k oprave účtovania u žalovaného a preúčtovanie vkladov z účtu 365 na účet kapitálových fondov 413, čím došlo ku kapitalizácii vkladov spoločníkov a tento spôsob nakladania s vkladmi požadoval sám A. B. v e-maile adresovanom vtedajšiemu právnikovi žalovaného p. J. dňa 13.7.2021. Vklady spoločníkov poskytnuté žalovanému v rokoch 1998-2012 sa poskytli (darovali) bez nároku na ich spätné vyplatenie. Naviac boli rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 9.7.2021 preúčtované do kapitálových fondov. Inventúrny súpis z 31.12.2020 nie je aktuálny a žalovaný ku dňu 31.12.2021 neevidoval žiadny záväzok voči A. B. a ani voči žalobcovi. Pohľadávka žalobcu nevychádza zo žiadnej dohody, žiadneho rozhodnutia žalovaného a bývalý spoločník nemal žiadne právo na vyplatenie akýchkoľvek finančných čiastok voči žalovanému.
4. K uznaniu záväzku zo dňa 15.1.2021 uviedol, že išlo o fiktívny dokument vyhotovený na účely tohto konania. Bol vyhotovený bývalým spoločníkom a konateľom A. B. v mene žalovaného v jednej osobe nie je úradne overený, nie je evidovaný žalovaným a v účtovníctve žalovaného sa tento právny úkon nenachádza. Žalovaný ho považoval za neplatný právny úkon, fiktívny a do tohto sporu žalovaný nemal o ňom žiadnu vedomosť. Poukázal na to, že A. B. vyhotovuje viaceré antidatované právne úkony v mene žalovaného a v jeho neprospech, keď uzatvoril zjavne nevýhodnú zmluvu o skladovaní, z ktorej mal žalovanému vyplynúť záväzok vo výške 235 000,- Eur v prospech spoločnosti Turiec-Agro s.r.o., v ktorej je A. B. jediným spoločníkom a konateľom. Tento záväzok si mal zabezpečiť zriadením záložného práva na nehnuteľnosť žalovaného v k.ú. D., pričom k tomu nedošlo na základe rozhodnutia Okresného úradu Námestovo, katastrálny odbor zo dňa 25.1.2022 o zamietnutí vkladu. Jedným z nich je vyhotovovanie absolútne neplatných právnych úkonov A. B.. Žalovaný poukázal aj na zmätočnosť návrhu spočívajúcu v tom, že v uznaní záväzku z 15.1.2020 je výška záväzku žalovaného 212 498,84 Eur, v uznesení
valného zhromaždenia je záväzok vo výške 154 148,84 Eur a v zmluve o postúpení pohľadávky je záväzok vo výške 196 343,84 Eur. V čase postúpenia pohľadávka právneho predchodcu žalobcu neexistovala a preto nemohla byť platne postúpená. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na svojom nároku. Vo vzťahu ku konaniu 7Cb/36/2021 o určenie neplatnosti valného zhromaždenia zo dňa 8.4.2021 uviedol, že štatutárny zástupca žalovaného pri prevode obchodného podielu porušil zákonné ustanovenia a preto sa žalobca domáha nápravy v súdnom konaní. Konanie vedené na súde pod sp. zn. 7Cb/44/2021 sa len nepriamo dotýka žalobcu. Zo zápisnice z rokovania valného zhromaždenia zo dňa 20.7.2020 vyplýva, aká bola výška záväzkov žalovaného voči jednotlivým spoločníkom. Tam prítomní spoločníci A. B., E. B. F. a G. B. v procesnom postavení dlžníka nemohli rozhodovať o tom, za akých podmienok a v akých lehotách môže jeho veriteľ proti nemu uplatňovať splatnú pohľadávku. Žalovaný čiastočne uhradil záväzky voči spoločníkom, a to A. B. vo výške 58 350,- Eur a E. B. F. vo výške 58 350,- Eur. Z rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 8.7.2021 vyplýva, že tento zrušil rozhodnutie žalovaného, ktoré v minulosti obmedzovalo svojich veriteľov pri uplatňovaní vymáhania ich pohľadávok. Nárok žalobcu nevznikol na základe rozhodnutia valného zhromaždenia dlžníka zo dňa 20.7.2020, ale z iného titulu a v inom čase, a to na základe peňažných vkladov spoločníka za obdobie rokov 1998-2012 s príslušenstvom. Rozhodnutie jediného spoločníka žalovaného z 9.7.2021, ktorým boli preúčtované finančné prostriedky, bolo urobené bez súhlasu veriteľa v čase, keď tento už nebol spoločníkom a takéto rozhodnutie porušilo ustanovenia Obchodného zákonníka o kapitalizácii vkladov a aj ustanovenia o vedení účtovníctva. Vyplýva z týchto úkonov žalovaného existencia záväzkov voči spoločníkom, inak by nebolo prijaté 20.7.2020 rozhodnutie, že žalovaný eviduje záväzky voči spoločníkom v určitej výške a následne by toto nebolo 8.7.2021 rušené, ak by tieto záväzky neexistovali. Ak žalovaný tvrdí, že inventúrny súpis záväzkov 2020 nie je aktuálny, nech preukáže, ako záväzky zanikli. Uznanie dlhu bolo vyhotovené žalovaným, jeho konateľom A. B., ktorý bol v zmysle zápisu v obchodnom registri oprávnený konať samostatne. Overovať podpis na takejto listine nebolo nutné a takáto listina sa neeviduje v účtovníctve. Pohľadávka žalobcu nevyplývala len z uznania dlhu, ale aj z množstva listín vystavených žalovaným a podpísaných aj súčasným konateľom žalovaného. Žalovaný nespochybnil vklady právneho predchodcu žalobcu. K námietke výšky pohľadávky žalobca uviedol, že pohľadávka postúpená právnym predchodcom žalobcu bola vo výške 196 343,84 Eur, ktorá suma sa zhoduje so sumou uvedenou v inventúrnom súpise záväzkov žalovaného k 31.12.2020. V uznaní dlhu k 15.1.2020 je uvedená suma 212 498,84 Eur, ktorá sa zhoduje so sumou uvedenou v inventúrnom súpise záväzkov žalovaného k 31.12.2019. Od 31.12.2019 do 31.12.2020 došlo k zmene výšky záväzkov, a to jednak z dôvodu čiastočnej úhrady vkladov, ako aj započítaním záloh zákonných úrokov z vkladov, čo spôsobilo zmenu výšky záväzkov.
6. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie obsahom listín, výsluchom konateľa žalobcu, výsluchom konateľa žalovaného a výsluchom svedkov svedka K. K.. Zistil, že konateľ žalobcu bol spoločníkom žalovaného do 15.4.2021, kedy na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 8.4.2021 so súhlasom valného zhromaždenia previedol svoj obchodný podiel na E. B. F.. A. B. postúpil pohľadávku vo výške 196 434,84 Eur na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok z 8.10.2021.
7. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že z uznania záväzku zo dňa 15.1.2020 zistil, že uznanie dlhu v mene žalovaného podpísal A. B. ako konateľ konajúci a podpisujúci samostatne do 6.7.2021, osoba konajúca v mene žalovaného uznala záväzok žalovaného ako dlžníka voči veriteľovi fyzickej osobe
- A. B. (t.j. voči sebe samému). Uznanie je vykonané s odkazom na § 588 OZ, t.j. podlieha režimu Občianskeho zákonníka, pričom ako dôvod vzniku sú uvedené „finančné výpomoci za roky 1998-2012 (s príslušenstvom) podľa inventúrneho súpisu záväzkov k 31.12.2019“. Dlžník - žalovaný prehlásil, že sa zaväzuje vrátiť časť dlhu (bližšie nekonkretizovanú - poznámka súdu) veriteľovi najneskôr do 30.6.2021 a zbytok do 1.10.2021 prevodom na tam uvedený účet veriteľa. V mene spoločnosti žalovaného A. B. uznal aj záväzok žalovaného voči veriteľovi - E. B. F. zhodne dňa 15.1.2020 čo do dôvodu a výšky 210 700,16 Eur odvolávajúc sa opäť na inventúrny súpis záväzkov k 31.12.2019. Súd konštatoval, že tieto právne úkony boli uskutočnené v písomnej forme, obsahujú jednostranné prehlásenie dlžníka – žalovaného v podobe prísľubu zaplatiť uznaný dlh ohľadom ktorého je uvedený (dôvod, kauza) jeho vzniku a je uvedená aj výška dlhu, čo je v súlade s ust. § 588 OZ, avšak nie je zrejmý spôsob vrátenia dlhu špecifikáciou jeho častí. Žalovaný ako dlžník sa mal zaviazať vrátiť časť dlhu bližšie neuvedenú najneskôr do 30.6.2021 a zbytok v presne neuvedenej výške do 1.10.2021. Výpoveďou A.
B. mal súd preukázané, že ten v čase uznania nevedel, aké voľné prostriedky spoločnosť žalovaného má - presne v akej výške, pričom do 30.6.2021, dokedy bol spoločníkom vedel, aké má spoločnosť voľné finančné prostriedky. Z uvedeného vyplýva, že ak k právnemu úkonu - uznanie dlhu mohlo dôjsť dňa 15.1.2020, kedy bol A. B. spoločníkom a konateľom žalovaného, v mene ktorého mohol konať samostatne, musel mať vedomosť o voľných finančných prostriedkoch žalovaného, z ktorého malo dôjsť k vyplateniu (vráteniu) finančnej výpomoci. Podľa súdu antidatovanie uznania dlhu potvrdzuje výpoveď A. B.. V neposlednom rade išlo o úkon, v ktorom a aj svedkyňa K. K. vypovedali, že si vyžadoval odsúhlasenie oboma konateľmi, respektíve spoločníkmi práve pre personálne prepojenie vo viacerých spoločnostiach. Podľa prvoinštančného súdu nie je pravdivé tvrdenie o tom, že o voľných finančných prostriedkoch nevedel, pretože nebol konateľom. Tým prestal byť až 6.7.2021, spoločníkom prestal byť 15.4.2021, pričom k uznaniu dlhu malo dôjsť 15.1.2020. Podľa súdu sa skôr javí, vzhľadom k tomu, že osoba konajúca v mene žalovaného nepoznala výšku voľných finančných prostriedkov, z ktorého dôvodov nevedela identifikovať časť záväzku určeného na vrátenie do 30.6.2021, že k uznaniu dlhu došlo práve v čase, keď osoba A. B. nebola konateľom a spoločníkom, a preto nemohlo dôjsť k nemu dňa 15.1.2020, ale až dátumom 6.7.2021, kedy už nemohla konať v mene žalovaného, a teda ani uskutočniť právny úkon konajúc a podpisujú samostatne. Podľa súdu ide o právny úkon, ktorý je neplatný podľa § 34 OZ a § 39 OZ v spojení s § 20 ods. 1 OZ, ktorej neplatnosti sa žalovaný dovolal dôvodne. Tiež nie je uvedená výška (jej časť), ktorá má byť najskôr vyplatená, čo podľa názoru súdu spôsobuje neurčitosť právneho úkonu.
8. Prvoinštančný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že inventúrny súpis záväzkov k 31.12.2020 evidujúci finančné výpomoci A. B. ako spoločníka vo výške 196 343,84 Eur a voči E. B. F. vo výške 310 672,58 Eur je podpísaný už len jedným spoločníkom A. B., teda inak ako bolo zaužívaným pravidlom, o ktorom vypovedala svedkyňa K. K.. Aj A. B., každý rok si kumulácie finančných prostriedkov potvrdili v inventúrnom súpise a aj audítorsky okrem roku 2020, pričom dôvod prečo sa tak nestalo nekonkretizoval. Inventúrny súpis záväzkov k 31.12.2020 sa súdu preto javil ako nedôveryhodný dôkaz, čo podľa súdu bolo potvrdené aj správou nezávislého audítora z auditu účtovnej závierky žalovaného spracovanej k 31.12.2020, ktorá konštatuje, že audítor sa nemohol presvedčiť o správnosti výšky záväzku voči spoločníkovi k 31.12.2020 spolu vo výške 618 337,- Eur, pretože neobdržali potvrdenie veriteľov o výške a existencii záväzkov, t. j. potvrdenie oboch veriteľov (aj bývalých spoločníkov). Podľa súdu aj keď správa bola vypracovaná 30.11.2021 inventúrny súpis bol spracovaný k 31.12.2020, kedy bol A. B. konateľom a spoločníkom žalovaného. Obsah týchto dôkazov podľa súdu prisvedčuje pravdivosti tvrdenia žalovaného o tom, že disponuje iným inventúrnym súpisom k 31.12.2020 ako tým, ktorý bol predložený so žalobou. Obsah tohto dôkazu bol spochybnený obsahom ostatných listín a pri výpoveďami.
9. Prvoinštančný súd ďalej dôvodil tým, že obaja spoločníci potvrdili, že na základe dohody spoločníkov vkladali do spoločnosti rovnakým dielom finančné prostriedky, finančnú výpomoc účtovanú na položke 365 - ostatné finančné výpomoci za účelom stabilizácie firmy a jej rozvoja, aby spoločnosť lepšie prosperovala. Keďže finančné prostriedky boli vložené do majetku žalovaného s cieľom jeho ďalšieho rozvoja a z dôvodu že tieto sa na základe dohody konateľov na ich pokyn ako tvrdila svedkyňa K. K. preúčtovali na položku 413 - ostatné kapitály, išlo nepochybne o príspevky spoločníkov použité na tvorbu kapitálového fondu. Podľa súdu nebolo preukázané, že by A. B. mala byť poskytnutá pôžička, A. B. potvrdil, že išlo o finančné prostriedky vložené do pokladne, neskôr vložené do majetku žalovaného. Z toho nemožno usudzovať, že by išlo o pôžičku fyzickej osoby A. B. poskytnutú spoločnosti žalovaného. Žalovaný nepotvrdil, že by mu mala byť poskytnutá pôžička ohľadom existencie ktorej tvrdil, že by musela existovať písomná zmluva, pričom ostatne zhodne vypovedala aj K. K. (odsúhlasenie oboma konateľmi). Nepreukázalo sa ani to, že by žalobca žiadal o vrátenie vkladu aj s úrokmi, čo by bolo v rozpore s § 123 ods. 2 a 3 ObchZ. Súd uzavrel, že finančné prostriedky vložené do majetku žalovaného A. B. a E. B. F. boli prostriedkami vloženými do majetku žalovaného s cieľom vytvoriť vlastnými príspevkami kapitálový fond na zlepšenie ekonomického obrazu spoločnosti a s cieľom jej ďalšej prosperity. Iný charakter súd dokazovaním nemal preukázaný. Súd mal preukázané, že spoločnosť žalovaného na valnom zhromaždení konanom dňa 20.7.2021 síce konštatovala výšku záväzkov voči jej spoločníkom, ale zároveň stanovila podmienky, za ktorých môžu byť finančné prostriedky spoločníkom uvoľnené. V súvislosti so splatením úveru Covid 19 žalovaným neboli produkované žiadne dôkazy, teda v tom smere či tento bol alebo nebol splatený, čo nič nemení na závere súdu, že spoločnosť žalovaného z iného dôvodu príspevky použité na tvorbu kapitálového fondu vyplatiť nemôže. Je síce pravdou tvrdenie žalobcu o tom, že rozhodnutie jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia
zo dňa 8.7.2021 a zo dňa 9.7.2021 nezakladá právo žalobcu, nie je tým dôvodom, z ktorého vznikol nárok, avšak ustanovenie § 217a ObchZ. jednoznačne upravuje postup, kedy je možné príspevky spoločníkov použité na tvorbu kapitálového fondu použiť na prerozdelenie spoločníkov, a to len v prípade ak je to určené v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách, čo nebolo v prejednávanom prípade alebo z dôvodu, že tak rozhodlo valné zhromaždenie. Valné zhromaždenie zo dňa 20.7.2021 príspevky spoločníkov označené ako ostatné záväzky, vychádzajúc z položky, na ktorej boli takto účtované - 365 prerozdeliť nedovolili, resp. viazalo na krytie plnení titulom určenia spoločníkom za vyššie uvedený úver.
10. Prvoinštančný súd ďalej dôvodil tým, že nárok žalobcu nebol ďalším vkladom, ktorý vrátiť ani nemožno, nebol pôžičkou, ktorej poskytnutie preukázané nebolo, potom mohol byť len nárokom na prerozdelenie príspevkov použitých na tvorbu kapitálového fondu vychádzajúc z procesu jeho účtovania, vedenia a účelu poskytnutia, na vyplatenie ktorého súd podmienky nezistil a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
11. Súd ďalej dôvodil tým, že preukázané bolo platenie časti finančnej výpomoci vo výške 58 350,- Eur každému zo spoločníkov, ale to sa uskutočnilo na základe dohody spoločníkov čo tiež nebolo v súlade s § 217a ObchZ. a existoval konsenzus, čo v predmetnom spore konštatovať nemožno. Poukázal na to, že svedkyňa potvrdila aj spôsob vyplácania finančnej výpomoci spoločníkmi, t.j. potvrdenie týchto záväzkov spoločníkmi žalovaného voči nim ako veriteľom z dôvodu, že boli spriaznenými osobami vo viacerých spoločnostiach. To mal súd deklarované len inventúrnym súpisom záväzkov 2019 a nie aj roku 2020, od ktorého žalobca odvodzoval výšku svojho nároku. Ak takýto spôsob účtovný a právny vedenia záväzkov nebol zachovaný aj v roku 2020, nemohli vzniknúť oprávnené nároky právnemu predchodcovi žalobcu, pretože nebol zachovaný dovtedy zaužívaný postup preukazuje to správa audítora ako aj to, že inventúrny súpis záväzkov žalovaného za rok 2020 bol podpísaný len jedným spoločníkom, a to zároveň spochybňuje oprávnenosť uplatneného nároku. Ďalej poukázal na to, že účtovná evidencia nezakladá právo na vyplatenie, vrátenie finančných prostriedkov, pretože zákon upravujúci podmienky obchodnej spoločnosti stanovuje presné podmienky, za existencie ktorých môže dôjsť k vyplateniu podielov na zisku, vyrovnacieho podielu, rozdeleniu iných vlastných zdrojov, či prerozdelenie príspevkov použitých na tvorbu kapitálového fondu.
12. Prvoinštančný súd ďalej dôvodil tým, že vzhľadom na to, že uznanie dlhu bolo neplatný právnym úkonom, nemohlo dôjsť ani k začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej lehoty. Nárok na vrátenie finančnej výpomoci poskytnutej A. B. najneskôr 31.12.2012, za predpokladu že by bol dôvodný, bol by nárokom premlčaným a takýto nárok vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného by súd aj z tohto dôvodu musel zamietnuť, nakoľko žalobca si uplatnil nárok až žalobou podanou na súde dňa 6.4.2022.
Odvolanie žalobcu
13. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal naplnenie odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f), h) a zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) namietal, že v konaní preukázal existenciu uplatnenej pohľadávky voči žalovanému tak po právnej ako aj skutkovej stránke, pričom pohľadávka vyplýva z písomných dôkazov vystavených žalovaným, a to z inventúrneho súpisu záväzkov k 31.12.2019 a 2020, zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 20.7.2020, písomného uznania dlhu zo dňa 15.1.2020, účtovných závierok žalovaného za rok 2019 a za rok 2020, z výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu za mesiac jún 2020, z ktorého vyplýva čiastočná úhrada peňažných vkladov žalovaným vo výške 58 350,- Eur v prospech právneho predchodcu žalobcu, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného E. B. F., ktorý potvrdil že v mesiaci jún 2020 mu bola z účtu žalovaného vyplatená suma 58 350,- Eur titulom čiastočnej úhrady peňažných vkladov spoločníka, hoci túto skutočnosť poprel v odpore proti platobnému rozkazu. Finančné prostriedky vkladané spoločníkmi žalovaného pánom A. B. a E. B. F. do majetku žalovaného boli vždy evidované ako záväzky voči spoločníkom, čo vyplýva z účtovných závierok žalovaného za rok 2019 a 2020, ktorých obsah žalovaný nepoprel ani v priebehu tohto konania. Tvrdenie žalovaného, že zmluvy o pôžičke boli vyhotovované písomne žalovaný ničím nepreukazoval, pričom žalobca toto tvrdenie poprel, pretože nikdy neboli vyhotovované písomné právne úkony k finančným vkladom.
14. Žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný v priebehu konania neprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že vklady spoločníkov za obdobie od roku 1998 do roku 2012 by mali predstavovať príspevok na tvorbu kapitálového fondu. Naopak z inventúrneho súpisu záväzkov k 31.12.2019 podpísaného
obidvomi konateľmi spoločnosti vyplýva, že vklady sú zaúčtované na analytickom účte 365001 a hneď v úvodných riadkoch textu je opakovane uvedený aj údaj úroky z pôžičky za roky 1998, 2000 a 2001 vrátane ich vyčíslenia a ďalej je uvedené údaje vklad do pokladne finančná výpomoc čiast. a ďalej údaj Predp. úrokov z poskytnutých finančných výpomocí a tieto údaje sa viacnásobne opakujú. Tak isto je to uvedené na účte 365002 F. B. E. Identické údaje sú aj v inventúrnom súpise záväzkov ku dňu 31.12.2020. Ak by mali spoločníci v období rokov 1998 až 2012 zámer vytvárať kapitálové fondy, tak obsahom inventúrneho súpisu záväzkov by nebol údaj o úrokoch z pôžičky. Ani audítor v správe zo 30.11.2021 nekonštatoval, že nešlo o záväzky voči spoločníkom ale len to, že nevedel potvrdiť správnosť jej výšky. Konštatoval existenciu záväzkov voči spoločníkom na účte 365 a nie kapitálových fondov na účte 413. Žalovaný existenciu finančných vkladov teda úročených pôžičiek ako aj ich výšku v priebehu konania nepopieral, táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Preto záver súdu prvej inštancie o tom, že poskytnutie pôžičiek nebolo preukázané považuje žalobca za mylné a vyvrátené vykonaným dokazovaním. Žalobca ďalej poukázal na to, že v prípade finančných prostriedkov vkladaných spoločníkmi žalovaného sú pre žalovaného cudzie zdroje. Namietal, že by išlo o príspevky použité na tvorbu kapitálového fondu. Vyplýva to aj z rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného zo dňa 9.7.2021, ktorý rozhodol „o oprave zaúčtovania ostatných záväzkov spoločnosti voči bývalému spoločníkovi A. B. - záväzok vo výške 154 148,84 Eur a voči spoločníkovi E. B. F. - záväzok vo výške 152 350,16 Eur, teda v celkovej výške 306 499,- Eur, a to tak, že tieto záväzky budú preúčtované na účet kapitálových fondov č. 413“ toto rozhodnutie bolo prijaté 9.7.2021 v čase, keď A. B. už nebol spoločníkom žalovaného. Žalovaný nepreukázal, že v minulosti valné zhromaždenie žalovaného rozhodlo o kapitalizácii vkladov spoločníkov, pričom to ani nemohol preukázať, lebo takéto rozhodnutie prijaté nebolo. Poukázal na znenie § 217a ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že spoločenská zmluva žalovaného neobsahuje žiadne ustanovenie o vytvorení kapitálového fondu a ani nemá vydané stanovy. A nebolo ani preukázané, že také rozhodnutie o vytváraní kapitálového fondu schválilo valné zhromaždenie a žalovaný to ani netvrdil.
15. Žalobca ďalej namietal, že uznanie dlhu z 15.1.2020 spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v § 588 Občianskeho zákonníka. A. B. bol v čase vyhotovenia uznania dlhu spoločníkom aj konateľom žalovaného, pričom konatelia žalovaného konajú každý samostatne. Žalobca namietol, že argumentácia súdu, že uznanie dlhu neobsahuje určenie aká časť dlhu sa má splatiť a v akom čase, a preto jej uznanie je neplatné, je nelogická a nedôvodná. A. B. v priebehu svojej výpovede uviedol, že nemohol vopred predvídať výšku voľných finančných prostriedkov žalovaného na splácanie dlhu z dôvodu, že to záviselo od množstva finančných prostriedkov, ktorými bude žalovaný disponovať a ich výška bola vždy závislá na úhradách odberateľov za vykonané služby. Toto nie je možné vopred spoľahlivo určiť, pretože to závisí na konaní tretích osôb - dlžníkov žalovaného. Nie je zákonnou náležitosťou uznania dlhu určenie splatnosti časti dlhu. Súd prvej inštancie nevenoval pozornosť nespornému faktu, že k úhrade časti dlhu reálne došlo. Počas svojej výpovede A. B. uviedol, že k uznaniu dlhu došlo z dôvodu, že spoločníci sa dohodli na úhrade dlhu, o ktorom ale vedeli, že je už premlčaný, a preto došlo k písomnému uznaniu dlhu, aby mohol byť tento dlh uhradený bez prípadného rizika porušenia povinnosti pri výkone činnosti štatutárneho zástupcu žalovaného, čomu následne zodpovedala aj čiastočná úhrada dlhu v prospech oboch spoločníkov v rovnakej výške. Žalobca súčasne namietal aj záver súdu o premlčaní uplatnenej pohľadávky, a to práve dôvodu, že k uznaniu dlhu preukázateľne došlo 15.1.2020 a premlčacia lehota je 10 rokov odo dňa kedy k uznaniu došlo. Žaloba bola podaná 6.4.2022 teda v čase kedy právo premlčané nebolo.
16. Žalobca na záver uviedol, že ak mal prvoinštančný súd pochybnosti o čase, kedy došlo k podpísaniu listiny pánom A. B., mohol vykonať dokazovanie podľa návrhu žalovaného zo dňa 29.9.2022. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil.
Vyjadrenia strán
17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol aby odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie potvrdil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. Žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná oprávnenosť podanej žaloby. Bolo preukázané, že prostriedky boli určené na dlhodobé investovanie do spoločnosti bez toho, aby sa spoločníkom vyplácali. Bez ohľadu na to že A. B. si časť týchto prostriedkov vyplácal a trval aj na ich vyplatení E. F. ako druhému spoločníkovi. Žaloba je účelová, cieľom žalobcu bezdôvodne sa obohatiť na majetku žalovaného v čase, keď postupca A. B. už nie je spoločníkom žalovaného. Do predaju obchodného podielu neboli žiadne peňažné nároky od A. B. na vyplatenie žalovanej sumy. Žalovaný nemal žiadnu
vedomosť o uznaní dlhu z 15.1.2020. Ak by E. F. vedel o pohľadávkach A. B. voči spoločnosti, nedošlo by k prevodu obchodného podielu ako bolo uvedené do zápisnice z pojednávania z 26.10.2022.
18. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní uvádzal, že žalovaný nepredložil zmluvy o pôžičke v písomnom vyhotovení, žalovaný k tomu uviedol, že jeho tvrdenie nebolo v priebehu konania popreté. Žalobca nepredložil dôkaz o existencii žalovanej pohľadávky okrem inventúrneho súpisu, ktorý ale nie je dôkazom o existencii právneho úkonu zakladajúceho nárok právneho predchodcu žalobcu. Zmluva o pôžičke medzi A. B. a žalovaným uzatvorená nebola. V prvoinštančnom konaní bolo preukázané, že dohoda o vysporiadaní pôžičky uzatvorená nebola. K námietkam žalobcu že nebolo preukázané, že príspevky do spoločnosti mali predstavovať príspevky do kapitálových fondov žalovaný uviedol, že poukazuje na e-mailovú správu A. B. z 13.7.2020 zaslanú právnikovi L. J., v ktorej sa tento dožadoval o presunutie prostriedkov do kapitálových položiek.
19. Žalovaný ďalej uviedol, že z výpovede A. B. a E. B. F. vyplýva , že vkladané finančné prostriedky boli finančnou výpomocou spoločníkov na udržanie firmy pri živote t.j. de jure dary spoločníkov do spoločnosti. V čase vkladov od roku 1998 do roku 1912 Zákon o účtovníctve nepoznal účet kapitálových položiek. Z uvedeného dôvodu úmysel ich správneho zaúčtovania mohol byť účtovne realizovaný až neskôr, a to tiež v čase keď to požadoval A. B.. Žalobca nesprávne uvádza, že audítorovi chýbal len dôkaz o správnosti výšky záväzku, keďže tomuto chýbal dôkaz o samotnej existencii záväzkov voči spoločníkom. Spochybnenie správneho zúčtovania zaúčtovania záväzkov žalovaného voči spoločníkom do kapitálových fondov nestačí ani argumentácia o účtovaní úrokov, pretože tieto si uvádzal len pán A. B. a nie druhý spoločník. V žiadnom účtovnom doklade a ani v uznaní dlhu nie je preukázané, v akej výške a z akých vkladov mali byť úroky vyplácané A. B.. Zákonná výška úrokov sa týka len výšky úrokov z omeškania v zmysle Nariadenia vlády SR 87/1995. Aj zo tohto vyplýva, že „pôžička“ a jej podmienky sú prezentované A. B. jemu „na mieru“, kedy si na rozdiel od druhého spoločníka nechal vyplácať aj úroky z poskytnutej „pôžičky“. Ďalej poukázal na to, že k vkladom spoločníkov malo dôjsť v rokoch 1998 až 2012, kedy neexistovala úprava kapitálových fondov, a preto nebolo nutné rozhodovať o nich valným zhromaždením a upravovať spoločenskú zmluvu. S prijatím rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 9.7.2021 došlo k oprave zaúčtovania vložených prostriedkov, a to v súlade so zákonom. Na tom nič nemení, že v tom čase už A. B. nebol spoločníkom žalovaného.
20. Pokiaľ, čo sa týka uznania dlhu žalovaný uviedol, že poukazuje na svoje písomné vyjadrenia počas konania na súde prvého stupňa a tiež na ústnu argumentáciu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 28.9.2022 a záverečnú reč z 26.10.2022.
21. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Uviedol, že nebolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky vkladané spoločníkmi do spoločnosti boli určené na dlhodobé investovanie do spoločnosti bez toho, aby sa spoločníkom vyplácali. Žalovaný až v priebehu konania pod ťarchou dôkazov predložených žalobcom pripustil, že došlo k čiastočnému vyplácaniu vkladov spoločníkov v prospech oboch spoločníkov v rovnakej výške. Vedomosť alebo nevedomosť žalovaného o existencii uznania dlhu zo dňa 15.1. nemá vplyv na ich právnu záväznosť. Žalovaná pohľadávka vyplýva nielen z tvrdení žalobcu, ale aj z písomných dôkazov vystavených a podpísaných samotným žalovaným. V inventúrnom súpise záväzkov k 31.12.2019 podpísaného obidvomi konateľmi je pritom výslovne v texte uvedené, že žalovaný eviduje voči spoločníkom úroky z pôžičiek a vklady do pokladne za obdobie 2008 až 2012. Obdobne je to uvedené aj v zápisnici z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 20.7.2020 ktorá je takisto podpísaná aj E. B. F.. Ak by takéto záväzky spoločnosti v spoločnosti voči spoločníkom neexistovali, prečo by valné zhromaždenie prijalo takéto osobitné uznesenie. Tvrdenia žalovaného sú preto nelogické a odporujúce listinným dôkazom. Zotrval na svojich námietkach týkajúcich sa kapitálových fondov a poukázal na svoje predošlé písomné vyjadrenia.
Posúdenie odvolacím súdom 22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania.
23. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ.“), (6) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi
spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
24. Podľa § 323 ods. 1 a 2 ObchZ., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. (2) Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
25. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP, (1) súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
26. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
27. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
28. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, (1) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
29. Odvolací súd z obsahu napadnutého rozhodnutia a obsahu súdneho spisu zistil, že prvoinštančný súd vyvodil skutkové zistenia z obsahu písomnosti predloženej žalobcom uznanie dlhu z 15.1.2020, pričom obsah tejto písomnosti právne posúdil tak, že má náležitosti vyžadované v § 588 Občianskeho zákonníka upravujúceho uznanie dlhu.
30. Prvoinštančný súd svoj skutkový záver, že uznanie dlhu bolo konajúcou osobou podpísané až po 6.7.2021, čo je v čase keď táto osoba už nebola konateľom žalovaného, založil na úvahe, že v uznaní dlhu bol zároveň záväzok žalovaného zaplatiť uznaný dlh po častiach, ktoré neboli špecifikované konkrétnou sumou a z výpovede A. B. mal súd preukázané, že tento v čase uznania nevedel, aké voľné prostriedky spoločnosť žalovaného má. Svoj záver založil na úvahe, že konateľ spoločnosti musí mať vedomosť o voľných finančných prostriedkoch spoločnosti a keď A. B. túto vedomosť nemal skôr sa javí, že k uznaniu dlhu došlo v čase, keď už nebol konateľom, čo bolo až po dátume 6.7.2021.
31. Žalobca takúto argumentáciu namietal ako nedôvodnú a nelogickú s poukazom na obsah výpovede A. B.. Predovšetkým je potrebné uviesť, že skutkové zistenia súd zisťuje jednak z nesporných skutkových tvrdení strán a jednak v prípade sporných skutkových tvrdení z dôkazov vykonaných v konaní. Pri dokazovaní patrí súdu podľa svojej úvahy dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a prihliadnuť pritom na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Úvaha pri hodnotení dôkazov ale nemôže byť v rozpore s obsahom vykonaného dôkazu a musí vychádzať z princípov logického uvažovania. Žalobca namietal tak nedôvodnosť ako aj nelogickosť predmetnej úvahy poukazujúc na to, čo A. B. vo výpovedi povedal. Odvolací súd na základe obsahu súdneho spisu uvádza, že mohol súhlasiť so žalobcom, že A. B. na otázku prečo nebola uvedená čiastka, v ktorej budú vyplatené uznané záväzky do 30.6.2021vysvetlil tým, že vyplateniu mala vždy predchádzať dohoda spoločníkov a tým, že nemohol vedieť ako bude firma ďalej prosperovať a aké voľné finančné prostriedky budú do 30.6.2021 naakumulované. Pokiaľ súd úvahu založil na tom, že ako konateľ to musel vedieť, tak takýto predpoklad ničím neodôvodnil. Pokiaľ akumulácia voľných finančných prostriedkov znamená akumuláciu zdrojov, ktoré zostanú po úhrade všetkých splatných nákladových položiek, nemá žiadny logický základ úvaha, že konateľ firmy musí vedieť aké voľné zdroje firma naakumuluje v budúcnosti, teda ako bude firma prosperovať v budúcom období, čo v danom prípade predstavovalo obdobie najbližšieho 1,5 roka od 15.1.2020 do 30.6.2021. Prvoinštančný súd právne posúdenie o neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu tak nezaložil na skutkových zisteniach ale na úvahe založenej na nepodložených predpokladoch, resp. na tom, že sa mu také skutočnosti javia. Odvolací súd na základe uvedeného vyhodnotil ako dôvodné odvolacie námietky o tom, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.
32. Žalobca dôvodne namietal v tejto súvislosti aj to, že prvoinštančný súd nezobral do úvahy preukázanú skutočnosť, že žalovaný v súlade s týmto záväzkom časť uznanej pohľadávky veriteľovi vyplatil v dohodnutom termíne do 30.6.2021. Nemá žiadny právny význam ani skutočnosť, že A. B. vypočutý ako strana sporu povedal, že po 30.6.2021 už nemal žiadnu vedomosť o výške voľných finančných prostriedkov žalovaného.
33. Žalobca namietal záver prvoinštančného súdu o nepreukázaní poskytnutia pôžičiek a záver o tom, že finančné príspevky spoločníkov boli príspevkami na tvorbu kapitálového fondu. Záver súdu o tom, že finančné prostriedky poskytované spoločníkom, právnym predchodcom žalobcu v rokoch 1998 až 2012 boli príspevkom spoločníka na vytvorenie kapitálového fondu nemal žiadny podklad v skutkových tvrdeniach strán a ani vo vykonanom dokazovaní.
34. Právna úprava zriadenia kapitálových fondov obsiahnutá v § 217a Obchodného zákonníka platí od 1.1.2018. Vytvorenie kapitálového fondu podľa tohto ustanovenia je viazané na kumulatívne splnenie troch podmienok uvedených v ods. 1 tohto ustanovenia. Spoločnosť môže vytvoriť kapitálový fond z príspevkov spoločníkov za týchto podmienok: 1. Vytvorenie kapitálového fondu musí byť upravené v spoločenskej zmluve alebo v stanovách. Žalovaný ani netvrdil , že mal v spoločenskej zmluve alebo stanovách v čase do prevodu obchodného podielu pánom A. B., t.j. do 15.4.2021 upravené vytvorenie kapitálového fondu. Ani takéto skutočnosti neboli v konaní zistené. Nemožno tak nijakým spôsobom dospieť k záveru, že žalovaný vytvoril kapitálový fond a že finančné výpomoci poskytované právnym predchodcom žalobcu v rokoch 1998 až 2012 sú príspevkami do kapitálového fondu. 2. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevku akcionárov, resp. spoločníkov pri vzniku spoločnosti musia ho schváliť zakladatelia. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevku akcionárov za trvania spoločnosti, musí ho schváliť valné zhromaždenie. Ani splnenie tejto podmienky nebolo stranami tvrdené a ani preukázané. 3. Spoločníci musia do kapitálového fondu poskytnúť príspevky, pričom za kapitálový fond sa príspevky považujú okamihom splatenia. Na splatenie príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch. Ani splnenie tejto podmienky nebolo tvrdené a ani preukázané. Tvrdené bolo len rozhodnutie jediného spoločníka o preúčtovaní záväzkov voči spoločníkom.
35. Z uvedeného vyplýva, že záver prvoinštančného súdu o tom, že finančné príspevky právneho predchodcu žalobcu poskytnuté žalovanému v rokoch 1998 až 2012 boli príspevkami do kapitálového fondu nemá ani skutkový ani právny základ. Prvoinštančný súd uvádzal vlastné skutkové tvrdenia, ktoré neboli v súlade so skutkovými tvrdeniami strán a predloženými dôkazmi, čím aplikoval procesný postup, ktorý je v rozpore s CSP, čím žalobcovi znemožnil aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
36. Prvoinštančný súd skutkové zistenie o tom, že právny úkon uznania dlhu nebol urobený žalovaným ale A. B. po 6.7.2021 nezaložil na vykonanom dokazovaní, ale na dokazovaním nepodloženej a nelogickej úvahe . Žalobca správne v odvolaní poukazoval aj na to, že žalovaný na skutkové tvrdenie o antidatovaní právneho úkonu uznania dlhu navrhol vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazným prostriedkom. Prvoinštančný sú ďalšie návrhy na dokazovanie zamietol, čo nijako nezdôvodnil. Patrí prvoinštančnému súdu posúdiť, či skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že A. B. antidatoval uznanie dlhu sú dostatočne určité a či ním navrhnuté dokazovanie je takým dokazovaním, ktorým možno tieto skutkové tvrdenia preukázať a teda aj rozhodnúť, či takéto dokazovanie vykoná alebo nie, avšak záporné rozhodnutie je potrebné riadne zdôvodniť. Právne posúdenie veci na základe nesprávne zisteného skutkového stavu je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Preto tu bol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia aj podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.
37. Pre úplnosť možno uviesť, že možno pripustiť, že aj pred účinnosťou právnej úpravy obsiahnutej v § 217a ObchZ. mohla spoločnosť žalovaného vytvoriť kapitálový fond na základe vlastných pravidiel a vlastného rozhodnutia, nakoľko v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať to, čo nie je zákonom zakázané, avšak nič také v konaní nebolo tvrdené ani preukazované. Žalovaný tvrdil, že išlo o dar, čo ale ničím nepreukazoval, na rozdiel od toho žalobca tvrdil, že išlo o pôžičku čo preukazoval tým, ako bolo o predmetných finančných prostriedkoch v účtovníctve žalovaného účtované a spoločníkmi a konateľmi pri inventarizácii záväzkov potvrdené.
38. Bude úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní skutkový stav zistiť na základe podstatných skutkových tvrdení strán, ktoré tieto preukázali vykonaným dokazovaním. Vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ich obsahom úvahou zodpovedajúcou princípom logického uvažovania. Právnemu posúdeniu podrobí takto riadne zistený skutkový stav. Prvoinštančný súd bude tiež dbať o to, aby rozhodnutie presvedčivo odôvodnil odôvodnením s náležitosťami podľa § 220 CSP.
39. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 369 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov.
40. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).