Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-241-2014.pdf
PDF · 82.04 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/241/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. U. XXXX/XX, B., štátny občan SR, zastúpená opatrovníčkou L. G., B. V. B., Q. XX, 2/ L. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. B., Q. XX, štátny občan SR, proti odporcovi: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, o vydanie nehnuteľností, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľky ako právne nástupkyne pôvodného navrhovateľa Ferdinanda Bartalského a následne Františky Valdmanovej sa podaniami zo dňa 30.03.1992, doplnenými 09.08.2011 a 14.01.2013 domáhali vydania nehnuteľností uvedených na liste vlastníctva č. XXX, spoluvlastnícky podiel 18/360 (pod poradovým číslom 10) na parcele registra "C", parcela číslo 248/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 564 m2, rodinný dom súpisné číslo 457 postavený na parcele registra " C" č. 248/1 a 248/2 v katastrálnom území Záhorská Ves, obec Záhorská Ves, okres Malacky.
Právny predchodca navrhovateliek pôvodne návrhom doručeným na súd 01.04.1992 domáhal zrušenia konfiškátu zo dňa 07.12.1954 na nehnuteľnosti zapísané v PK vložke č. 204 a 743 k.ú. Záhorská Ves. V podaní uviedol, že v zmysle zák. č. 119/ 1990 Zb. o súdnej rehabilitácii žiada o zrušenie konfiškátu z dôvodu zrušenia rozsudku Štátneho súdu v Bratislave zo dňa 05.12.1952 spisovej značky 3Ts III 95/52. Po zastavení konania pre nedoplnenie návrhu právne nástupkyne G. B. a následne G. V. v odvolaniach uviedli, že za odporcu označujú povinnú osobu Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, s tým, že žiadajú vydať nehnuteľnosti uvedené vo výpise z PK vložky č. 204 ako spoluvlastnícky podiel 1/40 pod poradovým číslom 18 a nehnuteľnosti uvedené vo výpise z PK vložky č. 743 spoluvlastnícky podiel 1/20 , nehnuteľnosti v katastrálnom území záhorská vec, obec Záhorská Ves okres Malacky.
Odporca sa podaním zo dňa 30.04.2014 vyjadril k návrhu tak, že tento žiada zamietnuť, nakoľko navrhovateľky nepreukázali uplatnenie nároku na vydanie veci na súde v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, keď písomnosť zo dňa 30.03.1992 označenú ako " žiadosť o zrušenie konfiškátu " nemožno považovať za uplatnenie nároku na vydanie veci na súde, nakoľko neobsahuje žiadny petit. Právny predchodca navrhovateliek žiadal zrušiť konfiškát zo dňa 07.12.1954 a nie vydať nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu nárok navrhovateliek zanikol v zmysle §
5 ods. 4 zák. č.o 87/1991 Zb., nakoľko nebol uplatnený v lehote do jedného roka od účinnosti zákona, t. j. do 01.04.1992.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania zistil nasledovný skutkový stav:
Z uznesenia Mestského súdu v Bratislave sp.zn. 1 Rt 331/90 zo dňa a 15.04.1991, právoplatné 29.04.1991 súd zistil, že ustanovením § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii bol zrušený rozsudok Štátneho súdu v Bratislave zo dňa 05.12.1952 spisovej značky 3Ts III 95/52, ktorým bol právny predchodca navrhovateliek Ferdinand Bartalský, narodený 17.05.1916 odsúdený pre trestný čin velezrady podľa § 78 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a trestný čin vyzvedačstva podľa § 86 ods. 2 písm. c), ods. 3 písmeno e) ako aj súčasne boli zrušené všetky ďalšie rozhodnutia v tejto trestnej veci obsahovo nadväzujúce na zrušený rozsudok. Z dôvodu, že súd zistil že G. B. je účastný súdnej rehabilitácie deklaroval odsudzujúce súdne rozhodnutie za zrušené ex lege a trestné stíhanie proti obvinenému zastavil.
Z osvedčenia o dedičstve č. D 7/96 zo dňa 01.10.1996, právoplatné 17.10.1996 mal súd za preukázané, že G. V., Z. XX.XX.XXXX, B. U. XX Bratislava sa stala závetnou dedičkou po neb. G. B., I.. L.T. XX.XX.XXXX.
Z osvedčenia o dedičstve č. 2D 325/2010 zo dňa 01.03.2011, právoplatné 01.03.2011 mal súd za preukázané, že navrhovateľky 1/ a 2/ sa stali dedičkami po neb. G. V., J.. B., I.. L. XX.XX.XXXX.
V priebehu konania navrhovateľka 2/ predložila súdu listinu o ustanovení opatrovníka vydaného Okresným súdom Bratislava III dňa 09.01.2015 č. k. 1v Ps 1 7/2014 - 55, z ktorej súd zistil, že navrhovateľka 1/- B. V. Z. XX.XX.XXXX, K. B. U. XX, B. bola rozsudkom tunajšieho súdu č .k. 1Ps 17/2014 - 40 zo dňa 15.12.2014, právoplatný dňa 19.12.2014 pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Za opatrovníčku jej súd ustanovil navrhovateľku 2/.
Z výsluchu navrhovateľky 2/súd zistil, že nie je jasné, prečo sa tá konfiškácia nezrušila, keď to štát raz zobral. Jej sestra chcela o tie pozemky bojovať. Ak ho majú na niečo nárok tak žiada, aby súd rozhodol podľa ich návrhu.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že pokiaľ by išlo o vydanie veci podľa zák. č. 87/1991 Zb. ( časť z návrhu nie je jasné), tak navrhovateľky nepreukázali uplatnenie nároku výzvou u povinnej osoby podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona v lehote do 01.010.1991. Je tiež sporné, či vôbec žiadosť z 30.03.1992 možno považovať za uplatnenie nároku na súde v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 citovaného zákona, keďže tento neobsahuje petit a do dnešného dňa nie je jasné, ktorých nehnuteľností sa toto konanie týka.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 87/1991 Zb.) povinná osoba vydá vec na písomnú výzvu oprávnenej osobe, ktorá preukáže svoj nárok na vydanie veci a uvedie spôsob jej prevzatia štátom. Ak ide o vydanie hnuteľnej veci, taktiež preukáže, kde sa vec nachádza. Ak je oprávnených osôb viac a nárok na vydanie veci uplatnia v lehote podľa odseku 2 len niektoré z nich, vydá sa im celá vec.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia na vydanie veci vyzve oprávnená osoba povinnú osobu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, inak jej nárok zanikne.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, ak povinná osoba nevyhovie výzve podľa odseku 2, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.
Predmetný zákon podľa § 35 nadobudol účinnosť dňom 01.04.1991.
Konfiškát, na ktorý sa odvolal právny predchodca navrhovateliek G. B. mal byť vydaný 07.12.1954 ( v konaní ako listinný dôkaz nebol nikdy predložený) spadá do tzv. rozhodného obdobia, t.j. do doby od 25.02.1948 do 01.01.1990 ( § 1 ods. 1 citovaného zákona). Pokiaľ štát v tejto rozhodnej dobe prevzal vec z dôvodov ustanovených v ust. § 6 citovaného zákona, išlo o prevzatie bez právneho dôvodu, čo je reštitučnými zákonmi stanovený dôvod pre vydanie veci oprávneným osobám. Predpokladom bola výzva adresovaná povinnej osobe na vydanie veci v zmysle citovaného § 5 ods. 2 zák. č. 87/1991 Zb. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pre prípad, ak povinná osoba nevyhovie výzve podľa odseku 5 mohla oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote jedného roka odo dňa účinnosti citovaného zákona t. j. do 01.04.1992.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľky a ani ich právni predchodcovia súdu nepreukázali, že sa v lehote do 31.10.1991 obrátili na povinnú osobu kvalifikovanou výzvou v zmysle citovaného § 5 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb. s preukázaním svojho nároku na vydanie veci a uvedením spôsobu jeho prevzatia štátom.
Pokiaľ ide o uplatnenie nárokov na súde oprávnenej osoby, v tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou odporcu v tom, že podanie zo dňa 30. 3. 1992 doručené Okresnému súdu do Bratislava
- vidiek 01.04.1992 právnym predchodcom navrhovateliek G. B. taktiež nemožno považovať za právne relevantné, nakoľko neobsahuje petit, nedoložil konfiškačné rozhodnutie, na ktoré sa odvoláva, nepredložil kvalifikovanú výzvu na vydanie veci adresovanú povinnej osobne, pričom ani po výzvach súdu tento nedostatok nebol odstránený a to ani navrhovateľkami.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľky svoj nárok dôkazne nepreukázali súd ho zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1, O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. (§ 205 ods. 2, O.s.p.)