Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/5/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci starostlivosti o maloletú T. T., nar. X. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: R. G., nar. X. X. XXXX, bytom B. I., K. G. XXX a E. T., nar. X. XX. XXXX, bytom B. C., A. X. C. XXXX/XXXA, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

M e n í s a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 21. 10. 2010, č. k. -22, v časti o bežnom výživnom na maloletú T. T., tak, že otec j e p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletú T. T., nar. X. XX. XXXX, v sume 85 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky dieťaťa, od 26. 1. 2015.

Zameškané zvýšené výživné za obdobie od 26. 1. 2015 do 28. 2. 2015 na maloletú T. T., nar. X. XX. XXXX, v sume 9,84 eura, je otec p o v i n n ý zaplatiť najneskôr do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky dieťaťa.

Vo zvyšnej časti sa návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 26. 1. 2015, sa matka maloletej T. T. domáhala zvýšenia výživného na maloletú na sumu 140 eur mesačne, od 1. 9. 2013. V návrhu uviedla, že maloletá nastúpila od 1. 9. 2013 na štúdium na Strednej odbornej škole G., v dôsledku čoho sa podstatne zvýšili jej náklady na štúdium. Je potrebné zakupovať jej učebnice, slovníky a školské potreby, kde výdavky predstavujú 30 eur mesačne. V škole plánujú kurz autoškoly, chodievajú na exkurzie, kde platí 10 mesačne, 10 eur mesačne sa skladajú na stužkovú. Stravuje sa v škole, kde je výdavok 25 eur mesačne. Cestovné do školy stojí 22 eur mesačne. V dôsledku zhoršenia zdravotného stavu jej vznikajú aj náklady na lieky vo výške 15 eur mesačne.

Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasil len čiastočne a navrhol určiť výživné v sume 85 eur mesačne.

Kolízny opatrovník maloletej ponechal rozhodnutie na úvahe súdu. Poukázal na to, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa.

Matka maloletej pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že sa jej zhoršil zdravotný stav, v dôsledku čoho je dlhodobo práceneschopná. Pokiaľ situáciu zvládala, žili deti len z jej finančných prostriedkov. Otec však nad rámec výživného maloletej neprispieva. Poberá nemocenské vo výške približne 200 eur

mesačne a čiastočný invalidný dôchodok, pričom obmedzenie spôsobilosti pracovať má 50 %. Býva v spoločnej domácnosti s manželom, má 3 vyživovacie povinnosti. Vyživovacia povinnosť k dcére E. zanikla, nakoľko ukončila vysokoškolské štúdium a je zamestnaná. Jej manžel pracuje, má priemerný čistý mesačný príjem 580 eur. Bývajú v nájomnom byte, za ktorý platia 260 eur mesačne a na elektriku 130 eur mesačne. Taktiež splácajú pôžičku vo výške 230 eur mesačne, ktorá bola použitá na zariadenie bytu. Maloletá je žiačkou 2. triedy strednej školy. Cestovné predstavuje 0,55 eura za jednu cestu, výdavok na stravu v škole 23 eur mesačne. Každé 3 mesiace navštevuje neurológiu v Ružomberku, užíva lieky, na ktoré je výdavok 20 eur mesačne. Na stužkovú sa skladajú sumou 10 eur mesačne. Jej druhá dcéra je žiačkou 3. triedy základnej školy, syn navštevuje materskú školu. Majetok nevlastní. Otec zaplatil vo februári 2015 výživné 20 eur prvý krát. S maloletou sa nestretáva. Maloletá brigáduje od februára 2015, soboty a nedele, pričom robí 4-8 hodín, mzdu má dojednanú 2 eurá na hodinu. Podanie návrhu na spätné priznanie výživného odôvodnila nástupom maloletej na strednú školu. Návrh si nepodala skôr z dôvodu, že zvládala výdavky platiť zo svojich prostriedkov.

Otec maloletej pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že býva v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a 2 deťmi. Na bývanie uhrádzajú 205 eur mesačne nájomné, na elektriku 42,50 eura mesačne. Jeho dcéra je žiačkou 1. triedy základnej školy, syn navštevuje materskú školu, na deti vznikajú len bežné výdavky. Jeho manželka pracuje a má mesačný príjem 372 eur. On poberá príjem z opatrovateľského príspevku vo výške 166,84 eura mesačne, brigádnicky si privyrába, z čoho má príjem 70-80 eur mesačne. Pracovný pomer v obchodnej spoločnosti Y. skončil z dôvodu, že sa malo prepúšťať, mal prísľub práce v zahraničí. U K. skončil pracovný pomer z dôvodu nedostatku práce. Majetok nevlastní. Maloletej prispieval na sviatky sumou 10 eur mesačne, naposledy vlani v novembri. Od novembra u neho maloletá nebola, keď chodila predtým, nebolo to na noc. Má 3 vyživovacie povinnosti. Vyživovacia povinnosť k synovi mu pribudla 1. 5. 2011. Výživné zaplatil jeden mesiac v sume 80 eur, má zriadený trvalý príkaz na úhradu vreckového maloletej vo výške 5 eur.

Okrem výsluchu rodičov súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to rodným listom maloletej, lustráciou rodičov v databáze Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch rodičov, správou Sociálnej poisťovne, dohodou o skončení dohody o vykonaní práce, rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. , zistiac nasledovný skutkový stav:

Naposledy bolo o výživnom na maloletú T. T. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 21. 10. 2010, č. k. -22, ktorým bolo otcovi uložené prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným v sume 60 eur mesačne, od 1. 9. 2010. Súčasne bolo rozhodnuté o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej E. T. zvýšeným výživným v sume 70 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bola maloletá žiačkou 7. triedy základnej školy. Matka maloletej mala 4 vyživovacie povinnosti, bola na materskej dovolenke a poberala materské vo výške 586,40 eura mesačne. Jej manžel pracoval, s priemerným čistým mesačným príjmom 570 eur. Otec mal v tom čase 3 vyživovacie povinnosti, bol zamestnaný v pracovnom pomere, s priemerným čistým mesačným príjmom 485 eur. Jeho manželka bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 eura.

Maloletá je v súčasnosti žiačkou 2. triedy strednej školy.

Matka bola v období od 7. 2. 2014 do 31. 12. 2014 zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce v obchodnej spoločnosti W., D.. O.. M.., kde jej priemerný čistý mesačný príjem predstavoval 43,78 eura. Od 1. 2. 2014 pracuje v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti B. P., D.. O.. M.., s priemerným čistým mesačným príjmom 101,53 eura, vrátane náhrady mzdy. Od septembra 2014 je práceneschopná, pričom priemerná výška dávok sociálneho poistenia, ktoré jej boli vyplatené v roku 2014, predstavovala 108,98 eura (nemocenské aj ošetrovné). Priemerná výška nemocenského za mesiace október - december 2014 činí 199,03 eura. Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 169,20 eura mesačne. Priemerný čistý mesačný príjem matky teda za obdobie roku 2014 predstavoval 423,49 eura (príjem z invalidného dôchodku, dávok sociálneho poistenia, z pracovného pomeru a z dohody o vykonaní práce), v roku 2015 predstavuje 368,23 eura (199,03 eura nemocenské a 169,20 eura invalidný dôchodok). Má 3 vyživovacie povinnosti, nakoľko vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére E. T. jej zanikla.

Otec bol zamestnaný v období od 18. 4. 2006 do 31. 1. 2013 v obchodnej spoločnosti B. D. G., S.. D.., pričom pracovný pomer skončil dohodou, z organizačných zmien a následného prestupu do obchodnej spoločnosti Y., S.. D.. Priemerný čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov trvania pracovného pomeru predstavoval 516,78 eura. Od 1. 2. 2013 do 30. 6. 2013 pracoval v obchodnej spoločnosti Y., S.. D.., kde pracovný pomer bol skončený dohodou, na návrh otca. Priemerný čistý mesačný príjem otca u uvedeného zamestnávateľa predstavoval 574,70 eura mesačne. Na základe dohody o vykonaní práce pracoval v období od 1. 7. 2014 do 30. 9. 2014 u C. K., kde pracovnoprávny vzťah bol ukončený dohodou, pričom priemerný čistý mesačný príjem otca predstavoval u uvedeného zamestnávateľa 72,75 eura. V súčasnosti je nezamestnaný, poberá peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - jeho otca, vo výške 166,84 eura mesačne. Zdravotné postihnutie jeho otca je 80 % v oblasti mobility, orientácie, komunikácie, sebaobsluhy, kde je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti je viac ako 12 hodín denne. Má 3 vyživovacie povinnosti.

Podľa , rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa o životnom minime, v znení účinnom od 1. 7. 2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu matky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jeho dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba viac ako 4 rokov, počas ktorej maloletá postúpila zo základnej školy na strednú školu, s čím je spojené podstatné zvýšenie výdavkov na jej výživu. Maloletej vznikajú výdavky nielen na stravu a ošatenie, ale aj na cestovné do školy, školské pomôcky, výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, výdavky na stužkovú. Od posledného rozhodnutia súdu sa taktiež zmenili pomery na strane matky, ktorej ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére a súčasne sa jej znížili mesačné príjmy, aktuálne o 218,17 eura mesačne. Taktiež došlo k zmene pomerov na strane otca. Počet vyživovacích povinností otca sa nezmenil, nakoľko hoci mu ubudla vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére, súčasne mu pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu, narodenému v roku 2011. Otcovi však podstatným spôsobom poklesli príjmy. V čase posledného rozhodovania poberal príjem z pracovného pomeru vo výške 485 eur mesačne, v súčasnosti poberá príjem z opatrovateľského príspevku vo výške 166,84 eura mesačne a príjem z brigád vo výške 70-80 eur mesačne, jeho priemerný čistý mesačný príjem je teda 236,84 - 246,84 eura. Príjmy otca teda poklesli takmer rovnakou mierou ako príjmy matky,

na rozdiel od matky mu však neubudla vyživovacia povinnosť. Je potrebné uviesť, že posledný pracovný pomer u zamestnávateľa Y., S.. D.. otec skončil bez vážnych dôvodov, keďže bol skončený dohodou, na návrh otca. Uvedená skutočnosť by, bez ďalšieho, umožňovala pri určovaní výšky výživného vychádzať z príjmu, dosahovaného u uvedeného zamestnávateľa. Napriek tomu však súd pri hodnotení schopností a možností otca nevychádzal z príjmov dosahovaných u posledného zamestnávateľa, prihliadajúc k podstatnej zmene rodinnej situácie otca, ku ktorej došlo po skončení pracovného pomeru. Otec otca je ťažko zdravotne postihnutou osobou, odkázanou na pomoc inej osoby, v rozsahu viac ako 12 hodín denne. Otec o neho zabezpečuje starostlivosť a poberá za to peňažný príspevok. Ak by aj teda otec bol zotrval v pracovnom pomere u posledného zamestnávateľa, v dôsledku zmeny svojich rodinných pomerov - zdravotného postihnutia svojho otca, by bol býval zrejme nútený pracovný pomer ukončiť, aby mohol starostlivosť o otca zabezpečiť. Súd preto pri posudzovaní schopností a možností otca vychádzal z jeho aktuálnych príjmov, prihliadajúc k ďalším 2 vyživovacím povinnostiam voči maloletým deťom. Z faktického správania otca mal súd preukázané, že aktuálne je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej sumou 85 eur mesačne, nakoľko tak aj činí, keďže v mesiaci február 2015 zaplatil výživné v sume 80 eur a tvrdil, že 5 eur poukázal ako vreckové maloletej. Súd preto uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 85 eur mesačne, a to od podania návrhu, t. j. od 26. 1. 2015, nakoľko nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného. Je nepochybné, že k zmene pomerov na strane maloletej došlo už v súvislosti s jej nástupom na strednú školu, matka však netvrdila, ani nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej boli bránili podať návrh už skôr. Naopak, nepodanie návrhu odôvodnila tým, že výdavky na výživu maloletej zvládla uhrádzať zo svojich prostriedkov, teda výživa maloletej za uvedené obdobie bola zabezpečená. V zostávajúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, nakoľko nemal preukázanú jeho dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, hoc by to aj oprávnené potreby maloletej odôvodňovali, že by bolo v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na jej výživu vyšším, ako určeným výživným.

Zameškané zvýšené výživné na maloletú vzniklo v sume 9,84 eura, a to od podania návrhu, t. j. od 26. 1. 2015 do 28. 2. 2015, vo výške rozdielu medzi doposiaľ určeným výživným a zvýšeným výživným, t. j. 25 eur mesačne (85 eur - 60 eur), ktoré za mesiac január, prepočítané podľa počtu kalendárnych dní, činí 4,84 eura (za 6 dní 25 : 31 dní x 6), spolu 29,84 eura, od ktorých súd odpočítal už zaplatené výživné nad rámec určeného výživného v mesiaci február 2015 vo výške 20 eur. Vzhľadom na príjmy otca, súd uložil na zaplatenie zameškaného zvýšeného výživného dlhšiu ako 3 dňovú zákonnú lehotu, a to lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie bolo možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.