Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Co-26-2015.pdf
PDF · 99.28 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/26/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci navrhovateľa I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., Ul. X. č. XX, zastúpeného JUDr. Romanom Jablonovským, advokátom v Banskej Bystrici, Ul. Mladých budovateľov č. 2, proti odporcovi U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Ul. M. č. X, zastúpeného Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou v Humennom, Ul. Kukorelliho č. 60, o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P 295/2012 -309 z 26.11.2014 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 27P 268/2006-104 z 13.06.2007 tak, že zvýšil výživné zo strany odporcu pre navrhovateľa zo sumy 3.200,- Sk (106,22 Eur) mesačne za obdobie od 21.07.2013 do 31.08.2014 na sumu 200 Eur mesačne a od 01.09.2014 do budúcna na sumu 270 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľa vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 30.11.2014 v celkovej výške 1.877,42 Eur povolil odporcovi splácať v 80 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá mu nezabezpečuje osobnú starostlivosť, avšak zabezpečuje jeho výživu tým, že zabezpečuje jeho bývanie a platí podnájom vo výške 400 Eur mesačne. To znamená, že sumou 200 Eur mesačne zabezpečuje bývanie pre navrhovateľa. Taktiež mu zabezpečuje stravu, kde výdavky predstavujú 100 Eur mesačne a túto si navrhovateľ dopĺňa aj z vlastných finančných zdrojov zúčastňovaním sa na brigádnických prácach.
Výdavky navrhovateľa však nepredstavujú iba výdavky spočívajúce v zabezpečení bývania a stravy, ale sú to výdavky potrebné pre jeho štúdium na strednej škole, pričom momentálne je v maturitnom ročníku a výdavky sa navýšili z dôvodu prípravy na štúdium na vysokej škole.
Výdavky sa týkajú aj cestovného, výdavky týkajúce sa jazykovej školy, ako aj výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom, keďže má problémy s kolenom, s chrbticou a so zubami, pričom naviac pravidelne navštevuje alergologickú ambulanciu.
K zmene pomerov u navrhovateľa došlo najmä od 01.09.2014 v súvislosti s nástupom do maturitného ročníka, nakoľko sa zvýšili výdavky týkajúce sa ošatenia na stužkovú slávnosť a výdavky týkajúce sa samotné tohto podujatia vôbec. Náklady na túto slávnosť budú predstavovať sumu okolo 450 Eur.
Príjmové pomery odporcu a jeho majetkové pomery sú priaznivé, naďalej je vlastníkom bytu na ulici F., jeho majetkové pomery sú priaznivejšie ako u matky navrhovateľa, je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. P., pričom ide o dom, hospodársku budovu P., ako aj zastavané plochy a nádvoria, tak ako to vyplýva z výpisu LV č. XXXX doloženého do spisu.
Argumentáciu, že sestra odporcu brala úver na podnikanie, a preto bolo potrebné dať do zálohu predmetné nehnuteľnosti v kat. úz. P., odporca nepreukázal a neuniesol takto svoje dôkazné bremeno. Naďalej odporca pracuje pre svoju sestru, ktorá mu poskytuje stravu a taktiež túto stravu zabezpečuje aj jeho priateľka, ako aj bývanie, takže so zabezpečením týchto základných životných potrieb nemá odporca žiadne výdavky. Okrem toho mu so zabezpečením výživy vypomáhajú aj ďalší príbuzní a to finančne, čo preukazuje, že odporca nevyužíva v plnej miere svoje možnosti a schopnosti. V porovnaní s matkou navrhovateľa má odporca lepšie majetkové zázemie, nehnuteľnosti, ktoré vlastní, môže speňažiť a použiť na výživu svojich detí, nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými pohľadávkami.
Na základe toho považoval súd prvého stupňa za výživné pre navrhovateľa primerané vo výške 200 Eur v období po dovŕšení plnoletosti a následne od 01.09.2014 do budúcnosti so zreteľom na zvýšené výdavky na strane navrhovateľa, je výživné primerané vo výške 270 Eur, pričom toto by malo pokrývať najmä zvýšené výdavky týkajúce sa učebných pomôcok, školských potrieb a to tak tých, ktoré sa týkajú štúdia na strednej škole, ako aj pomôcok, ktoré sa týkajú prípravy na štúdium na vysokej škole.
Dlžné výživné za obdobie od 21.07.2013 do 30.11.2014 povolil otcovi splácať v splátkach po 80 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Toto dlžné výživné v odôvodnení rozhodnutia aj náležite špecifikoval v podobe rozdielu medzi výživným, ktoré bol odporca povinný platiť pred zvýšením a následnou zvýšenou výškou výživného.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie tejto náhrady trov konania videl v tom, že konanie sa začalo už v čase, keď navrhovateľ bol maloletý a naviac tu existuje príbuzenský pomer medzi účastníkmi konania.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca.
Poukázal na to, že v odôvodnení rozsudku súd neuviedol, akú výšku mesačných výdavkov považoval za skutočne vynaložené a reálne, pričom z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, na základe akých skutočností a akých úvah súd ustálil výšku mesačných výdavkov navrhovateľa, nakoľko dostatočným spôsobom v rozsudku neodôvodnil pravidelné mesačné výdavky navrhovateľa, neuviedol, o aké pravidelné mesačné výdavky ide, tieto nepreskúmal aj ohľadom toho, či sú tieto nevyhnutné na zdravý výboj navrhovateľa. Nezaoberal sa tým, či výška týchto výdavkov je skutočne reálna a primeraná a to aj s prihliadnutím na reálne možnosti jeho rodičov, nakoľko sama matka navrhovateľa dokladovala svoj príjem vo výške 550 Eur mesačne.
Súd prvého stupňa takto nesplnil povinnosť uloženú odvolacím súdom a hoci vykonal opätovné dokazovanie, neustálil aktuálnu sumu výdavkov navrhovateľa v čase od dovŕšenia plnoletosti.
Súd prvého stupňa nevychádzal z reálnych zárobkových možností a schopností odporcu. Odporca nemá toho času stálu prácu, nemá pravidelný príjem a eliminoval svoje výdavky na minimum, pričom pri krytí jeho základných životných potrieb mu pomáhajú jeho blízky. Pri zaoberaní sa majetkovými pomermi odporcu, ako aj výdavkami odporcu, prvostupňový súd len skonštatoval, že svoje tvrdenia odporca
riadne nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno na potvrdenie nemožnosti disponovať so svojim majetkom. Z tohto dôvodu je táto časť rozsudku nezrozumiteľná a nejasná.
Výdavky prezentované matkou navrhovateľa a samotným navrhovateľom nemožno považovať za preukázané a sú nadnesené.
Je potrebné namietnuť mesačný výdavok za podnájom bytu vo výške 400 Eur mesačne, v ktorom býva navrhovateľ spolu s matkou. Takýto výdavok je nadštandardný a neprimerane vysoký. Nemožno súhlasiť so strohým konštatovaním prvostupňového súdu, že matka navrhovateľa zabezpečuje bývanie a podieľa sa takto sumou 200 Eur v prospech navrhovateľa.
Výdavky na štúdium sa nezmenili oproti tretiemu ročníku strednej školy za situácie, že v súčasnosti je navrhovateľ vo 4. ročníku strednej školy. Nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľovi sa navýšili výdavky týkajúce sa prípravy na štúdium na vysokú školu.
Pokiaľ ide o navýšenie výdavkov, tieto súd prvého stupňa náležite neodôvodnil a najmä výdavky na cestovné nijakým spôsobom neboli navýšené. Pokiaľ ide o výdavky na stužkovú slávnosť, tieto v celom rozsahu súd prvého stupňa svojim rozhodnutím preniesol na odporcu, čo nemožno považovať za správny postup.
Konajúci súd zvýšil výživné pre navrhovateľa na podklade navrhovateľových bližšie nešpecifikovaných, len v budúcnosti predpokladaných výdavkov a skutočným porovnaním mesačných výdavkov v 3. ročníku a vo 4. ročníku strednej školy, ktoré zostali nezmenené, sa vôbec nezaoberal.
Je potrebné poukázať na neúmernosť zvyšovania výživného rozhodnutím súdu, nakoľko v období od 01.09.2011 do 20.07.2013 došlo k zvýšeniu výživného zo sumy 106,22 Eur na sumu 200 Eur, v období od 21.07.2013 do 31.08.2014 zo sumy 106,22 Eur na sumu 200 Eur a napokon od 01.09.2014 do budúcnosti v sume 270 Eur.
Nemožno súhlasiť ani s vypočítanou výškou dlžného výživného, pretože je potrebné započítať aj výdavky, ktoré poskytol odporca navrhovateľovi, a to podľa údajov uvedených v zápisnici z 02.07.2014 na str. 5. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd prvého stupňa sa náležitým spôsobom vyporiadal s potrebou zvýšenia výživného pre mal. I. za obdobie od jeho plnoletosti do budúcnosti a toto výživné aj správne rozdelil na dve etapy v rozdielnej výške zvýšenia výživného, teda za obdobie od dovŕšenia plnoletosti (21.07.2013 do 31.08.2014) a následne od 01.09.2014, kedy navrhovateľ nastúpil do záverečného, a to 4. ročníka štúdia na strednej škole, pričom táto okolnosť priniesla ďalšie zvýšené výdavky.
Nemožno konštatovať, že by súd prvého stupňa nezistil sumu, ktorá je potrebná v rozumnej miere na zabezpečenie potrieb navrhovateľa ako osoby oprávnenej na výživné.
Už v predchádzajúcich štádiách konania súd prvého stupňa túto sumu čiastočne zistil a odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v predmetnej veci, a to v rozsudku č.k. 1Co 42/2014-257 zo 07.04.2014, konštatoval, že len základné výdavky týkajúce sa cestovného, jazykovej školy, výletov, školských pomôcok, telefónu a liekov, vrátane ďalšej lekárskej starostlivosti, predstavujú sumu 95 Eur mesačne.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho ostatného rozhodnutia sa vyporiadal s tým, že tieto výdavky je potrebné doplniť pochopiteľne so zreteľom na vek a stupeň fyzického i duševného vývoja navrhovateľa o výdavky, týkajúce sa zabezpečenia stravy, oblečenia, obutia, športových potrieb a primeraného kultúrneho vyžitia. Týmito výdavkami sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho ostatného rozhodnutia nepochybne zaoberal, aj keď nie je možné požadovať, aby ustálil úplne presnú a špecifickú sumu, nakoľko ide o výdavky pohyblivého charakteru, ktoré sú dané aj vývojom situácie a vývojom navrhovateľa ako mladého človeka.
Pokiaľ ide o podiel matky navrhovateľa na plnení si vyživovacej povinnosti vo vzťahu k nemu, je potrebné súhlasiť s tým, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť predovšetkým zabezpečovaním bývania pre navrhovateľa, pričom aj za situácie, že by mala byť započítaná nižšia suma na zabezpečenie bývania navrhovateľa ako 200 Eur mesačne (uvedená v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa), aj takáto suma (predpokladá napr. vo výške 100 Eur mesačne) by odzrkadľovala reálne možnosti
matky navrhovateľa a plnenie si jej vyživovacej povinnosti so zreteľom na jej zárobkové možnosti, ktoré predstavujú sumu 550 Eur mesačne.
Diferenciácia zvýšenia výživného za obdobie do 01.09.2014 a za obdobie po tomto termíne do budúcnosti je adekvátna, nakoľko je pochopiteľné, že pôsobenie navrhovateľa vo 4. ročníku strednej školy a príprava na vysokú školu, budú prinášať zvýšené výdavky, minimálne v podobe nákladov na stužkovú slávnosť a ďalšie výdavky, ktoré sa budú týkať zakúpenia učebníc súvisiacich s prípravou na vysokoškolské štúdium. V tomto smere nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami odporcu, ktorý takéto možné výdavky spochybňuje a poukazuje na to, že celá ťarcha nákladov na stužkovú slávnosť bola prenesená na neho. Totiž zvýšenie výživného na sumu 270 Eur mesačne sa netýka len výhradne stužkovej slávnosti, ale zahŕňa ďalšie odôvodnené potreby navrhovateľa ako mladého človeka, ktoré sú komplexného charakteru.
Nie je možné opomenúť pomerne vyššie výdavky pre navrhovateľa týkajúce sa stravy, ktoré by nemohla zabezpečiť jeho matka zo svojho príjmu v zmysle vyššie uvedeného, pričom tieto výdavky na stravu sú významné, nakoľko ide u navrhovateľa o plnoletého človeka, ktorý naďalej je vo fyzickom vývoji, a preto tieto výdavky sú nesporné.
Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvého stupňa v podobe diferencovaného zvýšenia výživného, tak ako to urobil súd prvého stupňa, v daných časových horizontoch vecne správne a odzrkadľuje reálne potreby navrhovateľa ako mladého človeka, ktorý v súčasnosti, ale aj v budúcnosti sa chce vzdelávať ďalším štúdiom. V tomto zmysle nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou odporcu, že výdavky týkajúce sa 3. ročníka strednej školy a na strane druhej 4. ročníka strednej školy sú nezmenené.
Možnosti a schopnosti odporcu ako otca navrhovateľa boli preukázané, nakoľko tento pracuje pre svoju sestru a naviac je vlastníkom viacerých nehnuteľností, tak ako to konštatoval súd prvého stupňa. Vlastníctvo týchto nehnuteľností mu otvára priestor pre eventuálne speňaženie a takýmto spôsobom pre plnenie si vyživovacej povinnosti, ktorá, tak ako to konštatuje súd prvého stupňa, má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pokiaľ ide o výšku dlžného výživného, túto súd prvého stupňa prehľadným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vypočítal a ustálil, pričom ani v odvolacom konaní nebola táto výška dlžného výživného spochybnená závažnými argumentmi zo strany odporcu, nakoľko súd prvého stupňa vychádzal z platieb, ktoré poskytol odporca a ktoré boli odsúhlasené navrhovateľom a takýmto spôsobom preukázané. Nemožno vychádzať len z nepreukázaných údajov odporcu a z jeho tabuľky
- listinného dôkazu, ktorý predložil, nakoľko tento nebol v konaní hodnoverne v celom rozsahu preukázaný.
Za týchto okolností je dlžné výživné ustálené súdom prvého stupňa v sume 1.877,42 Eur ustálené správne a podložené vykonaným dokazovaním.
So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, ktorý vychádza z ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
So zreteľom na obsah odvolania odporcu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Pre úplnosť je však potrebné pripomenúť, že takýto výrok je nadbytočným, nakoľko pokiaľ sa nemení obdobie, za ktoré je výživné požadované, výškou výživného súd prvého stupňa nie je viazaný ani v konaní o určenie výživného pre plnoletú osobu, a preto zamietanie návrhu v prevyšujúcej časti len vo vzťahu k výške výživného, nie je namieste.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a navrhovateľ si žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním neuplatnil, preto táto náhrada nebola priznaná žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.