Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6P/29/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Mravcom, v právnej veci navrhovateľky: V. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, štátna príslušníčka Slovenskej republiky, zast. JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom AK Čadca, Palárikova 1449, proti odporcovi: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, štátny príslušník Slovenskej republiky, zast. JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom AK Čadca, Mierova 1725 o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom: M. G., nar. XX.XX.XXXX a I. G., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania, navrhovateľky V. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX a odporcu A. G., rod. G., nar. X.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX v Rímsko-katolíckom kostole v F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z. N. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX poradové číslo XX, r o z v á d z a .

Maloleté deti M. G., nar. XX.XX.XXXX a I. G., nar. XX.X.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v dvojtýždňových intervaloch s tým, že od prvej nedele párneho roku od 17:00 hod. a počas Vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12. od 17:00 hod. do 28.12. do 17:00 hod. osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá j e v tomto období o p r á v n e n á maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a od tretej nedele právneho týždňa v roku a počas Vianočných sviatkov v párnom roku od 23.12. od 17:00 hod. do 28.12. do 17:00 hod. osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje otec, ktorý j e v tomto období o p r á v n e n ý maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Každý z rodičov j e p o v i n n ý v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť na osobnú starostlivosť druhého rodiča.

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 40,- Eur mesačne a na výživu maloletej I. G., nar. XX.X.XXXX sumou 40,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiac k rukám matky dieťaťa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 21.05.2014 navrhovateľka požiadala súd o rozvod spoločného manželstva s odporcom, uzavretého dňa 11.06.2005 v Rímsko-katolíckom kostole v F.,

zapísanom v knihe manželstiev Matričného úradu v Z. N. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po 2 - mesačnej známosti, pričom dôvodom bolo aj tehotenstvo navrhovateľky. Po svadbe bývali v rodičovskom dome navrhovateľky až do narodenia dcéry Emy, kedy sa rodičia navrhovateľky odsťahovali a dom užívali účastníci ako nájomcovia. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, starali sa spoločne o domácnosť, tešili sa z detí. Odporca hrával futbal, takmer každú nedeľu bol celý deň preč, vtedy sa začali prvé nezhody. Spoločne nikam nechodievali. Manžel ju podceňoval, vysmieval sa jej, že je tučná, že ho to s ňou už nebaví. Dozvedela sa, že manžel má priateľku. Od tejto chvíle, čo je viac ako štyri roky, manželstvo účastníkov je naštrbené. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti X.-X., s.r.o. Z. s miestom výkonu práce L. G., spol. s r.o. v G. D. O.. Príjem navrhovateľky je v priemere 420,- €. Odporca je zamestnaný v spoločnosti F., spol. s r.o., jeho príjem predstavuje cca 800,- € + diéty. Manželstvo účastníkov neplní po žiadnej stránke svoju funkciu manželstva, intímne sa nestýkajú už dlhší čas, nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. V prípade rozvodu manželstva žiadala maloletých M. G., nar. XX.XX.XXXX a I. G., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveriť do výchovy a starostlivosti matky, odporcu zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletých sumou 250,- € na M. a 200,- € na I. a styk detí s otcom upraviť tak, že otec má právo styku s deťmi spontánne, t.j. na základe dohody rodičov.

Navrhovateľka k svojmu návrhu predložila sobášny list vydaný Matričným úradom Z. N. o uzavretí spoločného manželstva účastníkov dňa XX.XX.XXXX, rodné listy maloletých detí účastníkov a potvrdenie o spoločnom bydlisku účastníkov .

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí, pričom nevidí žiadny závažný dôvod rozvratu manželstva, nakoľko manželstvo plní všetky tri zákonom stanovené funkcie. Má za to, že manželstvo spĺňa biologickú funkciu, pretože naposledy sa s navrhovateľkou intímne stýkali dňa 2.10.2012, pokiaľ ide o ekonomickú funkciu, táto je tiež splnená, pretože všetky platby týkajúce sa chodu domácnosti platí odporca a navyše dáva navrhovateľke mesačne sumu 200,- €. Pokiaľ ide o sociálnu funkciu, aj táto je naplnená, nakoľko sa stretávajú s rodinami tak zo strany navrhovateľky, ako aj odporcu. Čo sa týka rodinnej situácie, o deti sa odporca riadne stará, platí všetky výdavky spojené so školou a pravidelne sa nimi učí. Nie je pravdou, že pravidelne požíva alkoholické nápoje, naopak, je to práve navrhovateľka, ktorá denno - denne popíja alkoholické nápoje. Navrhovateľke je jedináčik, pochádza zo solventnej rodiny, ktorej prioritou sú iba peniaze. Poprel mimomanželskú známosť. Čo sa týka výšky jeho príjmu, táto je premenlivá. Pokiaľ by súd manželstvo účastníkov rozviedol, navrhol, aby deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

K vyjadreniu odporcu sa dňa 13.01.2015 písomne vyjadrila navrhovateľka. V písomnom vyjadrení uviedla, že manželstvo účastníkov nespĺňa ani jednu z troch funkcií uvádzaných navrhovateľom, navyše ju odporca od uzavretia manželstva psychicky týral. Odporca používa klamstvá a polopravdy s cieľom zdiskreditovať jej osobu. Nie je pravdou, že by sa intímne stýkali dňa 2.10.2014. Odporca ju núti k intímnym praktikám a to za peniaze, ktoré potrebuje na nákup základných potravín pre deti. Nie je pravda, že by jej odporca dával 20,- € mesačne, o peniaze musela vždy žobroniť a prosiť. Neustále jej finančne pomáhajú rodičia. Odporca nikdy neprijal rodinu navrhovateľky, nikdy jej rodičom nekúpil žiadny darček, dokonca nimi pohŕdal. Odporca do podania návrhu na rozvod o deti neprejavoval žiadny záujem . Dovolenky neuznával, rodinných príležitostí, svadieb a podobných stretnutí sa nezúčastňoval, chodila tam sama s deťmi, odporca namiesto toho išiel na futbal. S maloletým M. sa začal učiť až po podaní návrhu na rozvod. Nie je pravdou, že požíva alkoholické nápoje. Manžela prichytila in - flagranti u nich doma. Jeho priateľka bola u nich doma viackrát. Odmietla striedavú starostlivosť o maloleté deti, nakoľko odporca im nezabezpečil bývanie.

V ďalšom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.02.2015 odporca uviedol, že všetky tvrdenia navrhovateľky považuje za klamstvá a osočovanie jeho osoby. Zotrval na predchádzajúcom vyjadrení v tom že manželstvo napĺňa všetky tri funkcie a vzťahy medzi manželmi nie sú tak trvalo narušené a rozvrátené, že by nebolo možné obnovenie, resp. ďalšie trvanie manželského spolužitia. Má za to, že rozvod manželstva je prianím rodičov navrhovateľky. Má za to, že navrhovateľku ovplyvňujú nielen rodičia

ale aj jej kamarátky, ktoré sú všetky rozvedené. Navrhol vykonať dokazovanie znalcom z odboru pedopsychiatria, ktorý by posúdil vzťah oboch rodičov k maloletým deťom.

Pred pojednávaním sa súd pokúsil o zmierenie manželov, prípadne uzavretie rodičovskej dohody. Medzi účastníkmi došlo k dohode o striedavej osobnej starostlivosti k maloletým deťom, nedošlo k dohode o výške výživného.

Na pojednávaní vo veci samej dňa 23.2.2015 navrhovateľka zotrvala na tvrdeniach uvedených v návrhu na začatie konania. Uviedla, že manželstvo uzavreli po dvojmesačnej známosti, dôvodom bolo, že čakala dieťa. Začiatky boli pekné, avšak manžel mal stále iba futbal, kamarátov, stále bol v robote, ona bola stále sama doma so synom. Po čase ju ponižoval, že je tlstá, neschopná, že ju nebude živiť a má ísť do roboty. Dodala, že obaja mali mimomanželský pomer. K rozvratu manželstva došlo, keď sa dozvedela, že odporca má pomer s jej kamarátkou a stretávali sa aj u nich doma. Z manželstva pochádzajú dva maloleté deti a to M., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX. Jej príjem predstavuje 216,- až 230,- €, záleží, koľko hodín má odpracovaných. Pracuje na dohodu. Odporca jej dával peniaze, keď však podala návrh na rozvod, musela si od neho peniaze pýtať, dával jej tak 50,- €. Počas manželstva odporca s deťmi nikam nechodil, po podaní návrhu na rozvod sa začal o ne starať, bráva ich von, hráva sa s nimi, hucká ich proti nej, že ona je tá zlá. Nie je pravdou, že mali intímny styk pre niekoľkými mesiacmi. Naposledy mali intímny styk niekedy v máji a to len preto, že keď od neho pýtala peniaze, tak jej povedal ,,sprav ma, alebo mi daj, inak ti peniaze nedám“. K odporcovi cíti odpor, keď sa jej dotýka. Navrhla, aby manželstvo bolo rozvedené a deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti a aby odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou po 40,- €. Striedavú osobnú starostlivosť navrhla upraviť tak, že prvý a druhý týždeň bude mať deti v starostlivosti matky, tretí a štvrtý týždeň otec, počas vianočných sviatkov v nepárny rok od 23.12. do 28.12. budú u matky a v párnom roku u otca. Navrhovateľka svoje mesačné výdavky špecifikovala vo výške 436,68 € mesašne

Odporca na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach doručených súdu, uviedol, že sa nechce rozvádzať, že už po týždni od uzavretia manželstva ich svokra rozvádzala. Kvôli svokrovcom sa pravidelne hádali. Pokiaľ ide o výdavky na domácnosť, celú domácnosť platil odporca. Pred štyrmi rokmi jazdil medzinárodnú dopravu, jeho príjem predstavoval asi 1.500,- €, všetky peniaze dával navrhovateľke, avšak ona si robila ,,žúrky“. Potom sa začal o financie starať on. Je pravdou, že mal mimomanželskú známosť, avšak bol s ňou iba raz. O deti sa stará príkladne. Má za to, že by si ešte mali dať šancu, nakoľko si nedali šancu ani raz. Jeho výdavky predstavujú mesačne: stravné na deti v sume spolu 34,- €, platí elektrinu, vodu, plyn, nevie v akej sume, peniaze dával navrhovateľke a to v sume 200,- €, z ktorých sa tieto výdavky platili. Jeho príjem bol 600 - 700,- €, teraz pracuje za minimálnu mzdu. Navrhovateľka je jedináčik, má bohatých rodičov. Pokiaľ by sa odsťahovali z domu rodičov navrhovateľky do domu, ktorý zdedil, mali by pokoj od svokrovcov, boli by sami. Navrhol prerušiť konanie za účelom pokusu o obnovu manželského spolužitia, majúc za to, že manželstvo plní svoje spoločenské funkcie.

Kolízny opatrovník navrhol, aby súd schválil rodičovskú dohodu, pokiaľ ide o striedavú starostlivosť a aby bolo otcovi určené výživné vo výške podľa úvahy súdu

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zabezpečených súdom, z ktorých mal preukázané nasledovné:

- Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni odporcov vymeriavací základ v roku 2014 (za mesiace január až apríl) predstavoval sumu v priemere 925,68 €

- Zo správy obce F. zo dňa 29.09.2014 vyplýva, že účastníci konania žijú v spoločnej domácnosti spoločne s maloletým deťmi M., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.X.XXXX v rodinnom dome č. XXX, maloletý M. navštevuje základnú školu v Z. N., maloletá I. materskú školu v F., ich povesť v obci je veľmi dobrá, správanie slušné, k plneniu rodičovských povinností pristupujú zodpovedne

- Podľa potvrdenia o príjme, navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti X. - A., s.r.o. na dohodu o vykonaní práce s nepravidelným príjmom od 02.12.2013, jej príjem za mesiace december 2013 až august 2014 predstavoval spolu 233,30 €

- Zo správy zamestnávateľa spoločnosti F. Y., s.r.o. vyplýva, že pracovný pomer medzi zamestnávateľom a odporcom bol uzavretý dňa 06.03.2013, odporca pracuje na pozícii šofér nákladného automobilu, jeho príjem predstavoval v priemere sumu 818,51 € netto.

- Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že rodičia maloletých detí obývajú päť izbový rodinný dom, ktorého vlastníkmi sú starí rodičia z matkinej strany, matka je zamestnaná v spoločnosti X. - A., s.r.o. Z., s miestom výkonu práce G. D. O., jej príjem predstavuje cca 420,- € mesačne. Otec je zamestnaný v spoločnosti F., spol. s r.o. G. D. G., jeho príjem nie je známy. Maloletý M. navštevuje 3. Ročník ZŠ Z. N., jeho zdravotný stav je dobrý, aktívne sa venuje futbalu. Maloletá I.a navštevuje Materskú školu v F., jej zdravotný stav je dobrý. Nakoľko nebolo zistené zanedbávanie starostlivosti o maloleté deti zo strany matky, odporúča v prípade rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na výživu podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov, styk otca s deťmi neupravovať, nech je spontánny na základe predchádzajúcej dohody rodičov.

- Na fotografii predloženej odporcom je vyfotená navrhovateľka, na stole sa nachádzajú fľaše od alkoholu

Súd zamietol návrh odporcu na vykonanie dokazovania znalcom z odboru pedopsychiatria, majúc za to, že vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nadbytočné, nakoľko rodičia sa dohodli pre prípad rozvodu na striedavej spoločnej starostlivosti o maloleté deti.

Podľa článku 1 Základných zásad Zákona o rodine manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa ust. § 1 ods.2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods.1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods.1,2 a 3 Zákona o rodine:

(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Rozvrat manželstva účastníkov je zrejmý tak navrhovateľka ako aj odporca mali v minulosti mimomanželskú známosť. Aj keď odporca chce zotrvať v manželskom zväzku, navrhovateľka toto odmietla, s tým, že k odporcovi cíti odpor. Pokiaľ ide o príčiny tohto rozvratu, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, súd má za to, že medzi príčiny rozvratu patria vzájomné odcudzenie sa a v neposlednom rade mimomanželská známosť oboch manželov. Pokiaľ jeden z manželov nemá ani najmenší záujem zotrvať v manželskom zväzku, súd nemal inú možnosť a takéto rozvrátené manželstvo účastníkov rozviedol.

Pokiaľ ide o návrh odporcu na prerušenie konania, súd o tomto návrhu nerozhodoval, majúc za to, že návrh na prerušenie konania musia navrhnúť obaja účastníci súčasne, resp. s návrhom jedného účastníka musí súhlasiť druhý účastník, pokiaľ s návrhom na prerušenie nesúhlasí jeden z účastníkov konania, konanie nemožno prerušiť.

Zrušenie manželstva účastníkov rozvodom, hoci z tohto pochádzajú maloleté deti, vzhľadom na zistený stav a závažnosť zistených príčin rozvratu manželstva - a keďže i vzhľadom na súhlasný postoj oboch účastníkov konania (i fakticky - manželia spolu nežijú už takmer rok), nemožno dôvodne očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia účastníkov ani v budúcnosti - nie je preto v rozpore ani so záujmom ich maloletých detí na riadnej a zdravej výchove (pri zachovaní potrebného kontaktu otca s deťmi), ochranu ktorého by im súčasné rodinné prostredie v rozvrátenom manželskom vzťahu ich rodičov

Podľa ust. § 113 ods.1 OSP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ust. § 24 ods.1 až 4 Zákona o rodine:

(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(2) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

(4) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods.1,2 a ods.4 Zákona o rodine:

(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 31 ods.1, 2 Zákona o rodine:

(1) Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

(2) Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

Podľa § 32 ods.1 až 5 Zákona o rodine:

(1) Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.

(2) Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.

(3) Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.

(4) Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.

(5) Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia zostávajú zachované.

Podľa ust. § 62 ods.1 až 5 Zákona o rodine:

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods.1,2 Zákona o rodine:

(1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Pre prípad rozvodu manželstva sa účastníci zhodli na zverení oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a potvrdili i faktickú existenciu dohody rodičov o striedavej osobnej starostlivosti (bývajúcimi v čase rozhodovania súdu s matkou), v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku - so súhlasným stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletých detí.

Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.

Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča.

Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je treba v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci.

Akokoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, nemôže o neho súd oprieť svoje rozhodnutie.

(nález Ústavného súdu ČR z 2. 11. 2010, č. k. )

Dohoda o právach dieťaťa vyhlásená výnosom Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Ab., vo svojom článku 3 ods. 1 ustanovuje, že ,,Záujem dieťaťa musí byť prvým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi!. Orgánom štátu je podľa čl. 18 ods. 1 určená povinnosť vynaložiť všetko úsilie k tomu, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia, alebo v niektorých prípadoch zákonný zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa,, Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa.

Rovnako Listina vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu bť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona.

Ustanovenie § 26 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým záujem dieťaťa s ohľadom ne jeho osobnosť, najmä vlohy, schopnosti a vývojové možnosti a so zreteľom na životné pomery rodičov. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo

dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi a právo druhého rodiča , ktorému nebude dieťa zverené, na pravidelné informovanie o dieťati. Súd má prihliadnuť rovnako na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, a výchovné schopnosti a zodpovednosť rodičov, stabilite budúceho výchovného prostredia, ku schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom, k citovým väzbám na súrodencov, prarodičov a ďalších príbuzných a tiež k hmotnému zabezpečeniu zo strany rodičov, vrátane bytových pomerov. Podľa § 26 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obaja rodičia spôsobilý dieťa vychovávať a majú o výchovu záujem, môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a budú tak lepšie zaistené jeho potreby.

Dôvody proti striedavej osobnej starostlivosti uprednostňujúce výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov sa v konaní musia spoľahlivo preukázať. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť na veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod) Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Schopnosť dohody rodičov musí súd zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností. Súd je ďalej povinný pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností prihliadať aj na citové väzby dieťaťa, zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti každého z rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených .

Z vykonaného dokazovania mal sú preukázané, že obaja rodičia maloletého M. maloletej I. spĺňajú predpoklady vychovávať dieťa. Rovnako mal súd preukázané, že obaja rodičia sú schopný maloletým deťom poskytnúť obdobné bytové podmienky, v oboch domácnostiach majú deti vytvorené nevyhnutné podmienky (ošatenie, hračky a pod.) Ich schopnosti sú porovnateľné, primerané a obaja majú predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom i kolízny opatrovník odporučil striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov.

Je na mieste uviesť, že súd nemieni vysloviť, že neexistencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nie je relevantným kritériom pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti. Relevantnosť hľadiska (ne)schopnosti toho ktorého rodiča dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom samozrejme však neznamená, že vždy musí byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti tomu rodičovi, v ktorého prospech toto hľadisko vyznieva. Po posúdení celkovej situácie je treba zvažovať, ktoré riešenie je v záujme maloletého dieťaťa. Pritom použitie všetkých relevantných hľadísk nemusí viesť k rovnakému riešeniu a môže vyvolávať kolízie. Potom je nutné aplikovať princíp primeranosti, teda zvažovať kolidujúce hľadiská, ich význam v konkrétnej veci, a uvážiť, ktorému z nich dať prednosť. Potom môže vzniknúť otázka, ktoré riešenie je viac v záujme dieťaťa, pretože použitím určitého hľadiska možno dospieť i k záveru, že v záujme dieťaťa iné riešenie nie je. Inak povedané, aby bolo určité riešenie vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, bol by žiaduci stav takmer ideálny. Úlohou rodičov by malo byť, aby sa svojim správaním k takémuto stavu aspoň približovali. Teda aby rodičia opustili svoje egoistické, mnohokrát dokonca ,,nízke“ záujmy (napríklad v podobe príjemných vnútorných pocitov trýznenia druhého rodiča prostredníctvom vlastného dieťaťa). Každý rodič by si mal uvedomiť to, že priorita záujmu dieťaťa platí mimo iné preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére prejavia intenzívnejšie negatívnejšie než v živote rodiča ako človeka dospelého; dieťa totiž nie je ,,hotová“ silná osobnosť, a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často nesie psychické ,,šrámy pri ceste svojho dospievania po celý život.

Pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté deti otcovi, ako rodičovi, súd aplikoval vyššie citované ustanovenia §§ 62 a nasl. Zákona o rodine.

Matka maloletého je zamestnaná na ,,dohodu“, jej príjem je vo výške cca 420,- € (podľa vlastného vyjadrenia na pojednávaní).

Otec maloletých detí je zamestnaný v spoločnosti F. Y., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 818,15 ,- € (podľa potvrdenia zamestnávateľa).

Súd, vychádzajúc z takto zistených pomerov oboch rodičov i maloletého dieťaťa - najmä zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie súd rozhodol tak, že uložil otcovi maloletých detí platiť výživné po 40,- € na každé maloleté dieťa, vychádzajúc pritom z cit. ust. § 62 ods. 2 druhá veta - dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri priemernom príjme otca, nemohol súd opomenúť ešte nízky príjem matky, ktorá je síce zamestnaná, avšak jej príjem je o polovicu nižší ako príjem otca, naviac v prípade osobnej striedavej starostlivosti poskytujúca v rovnakej miere ako otec maloletým deťom osobnú starostlivosť a potreby maloletých. Za takýchto pomerov, má súd za to, že výživné vo výške 40,- € na maloletého M. a 40,- € na maloletú I. je nevyhnutným príspevkom, potrebným zo strany otca dieťaťa na zabezpečenie jeho riadnej výživy.

Podľa ust. § 154 ods.1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia; súd poukazuje na cit. ust. § 26 Zákona o rodine, umožňujúce opätovne zmenu i tohto rozhodnutia v časti výroku o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode (tzn. najmä v časti určenia výživného) v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní.

Podľa § 144 OSP účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa cit. ust. § 144 veta prvá OSP, nezistiac dôvody pre priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov podľa cit. ust. § 144 veta druhá OSP, vychádzajúc z vyhlásení oboch účastníkov o vzájomnom vzdaní sa nárokov na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov) - (§ 251 ods.1 OSP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods.1,2 Zákona o rodine).