Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29P-244-2022.pdf
PDF · 76.52 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/244/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. XXX/XX, a z otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. XXX/X, t. č. E. XXX, v konaní o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
I. súd schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:
„maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletý C. B., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky,
obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. A. a mal. C. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne na každé dieťa, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.09.2022, opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 01.09.2022 do 30.11.2022 na mal. A. vo výške 96,33 Eur a za obdobie od 01.09.2022 do 30.11.2022 na mal. C. vo výške 96,33 Eur sa otec zaväzuje zaplatiť v splátkach po 10 Eur mesačne na mal. A. a v splátkach po 10 Eur mesačne na mal. C. spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok,
styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje“,
II. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.09.2022 žiadala matka o úpravu pomerov k maloletým deťom. Tieto žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné, ktorého presnú výšku neuviedla. Styk upraviť nežiadala. Svoj návrh odôvodnila tým, že asi keď mala mal. A. štyri mesiace, otec maloletej nastúpil do výkonu trestu. V tom čase už bola matka opäť tehotná. Maloleté deti vychovávala sama a počas výkonu trestu boli s otcom maloletých v kontakte. Na výživu detí neprispieval. Po roku a pol sa vrátil späť, avšak došlo k narušeniu ich vzťahu. Našiel si inú priateľku. V súčasnosti nežije s matkou v spoločnej domácnosti, na výživu detí neprispieva.
2. Otec súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky a s minimálnym výživným. Styk upraviť nežiadal. Rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú žiadal opatrovník schváliť.
3. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením rodičov pred vyšším súdnym úradníkom, oboznámením sa s návrhom, obsahom spisu a zistil tento stav:
4. Rodičia maloletých detí boli partneri, ktorí určitý čas žili v spoločnej domácnosti. Neskôr bol otec vo výkone trestu odňatia slobody. Po návrate z výkonu trestu však došlo k vzájomnému odcudzeniu. Otec si našiel novú partnerku a v súčasnosti rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. O maloleté deti sa stará matka. Matka žije u svojej tety v obci E. pričom táto jej aj finančne vypomáha. Obe deti sú v starostlivosti matky, nenavštevujú škôlku, sú zdravé. Matka aktuálne poberá len prídavky na deti, iný príjem nemá. Vybavuje si dávku v hmotnej núdzi. Je evidovaná na úrade práce.
5. Otec je taktiež nezamestnaný, ale nie je evidovaný na úrade práce. Príjem má len brigádnicky, podľa jeho vyjadrenia asi 30 Eur mesačne. Okrem týchto detí inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije s priateľkou taktiež v obci E.. Na výživu detí neprispieva. Pri určení výživného spätne žiadal o povolenie splátok.
6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
7. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
8. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. V predmetnom konaní súd zistil, že rodičia spolu nežijú. O maloleté deti sa riadne a po každej stránke stará matka, ktorá má k tomu vytvorené vhodné podmienky. Súd jej zveril deti do osobnej starostlivosti. Zo strany otca súd schválil rodičovskú dohodu podľa možnosti a potrieb detí. Pokiaľ dôjde k zmene
pomerov na strane otca, prípadne maloletých, je možné zmeniť aj dohodu týkajúcu sa výživného. Súd schválil rodičovskú dohodu.
14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
16. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného sporového poriadku a náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).