Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-135-2014.pdf
PDF · 98.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/135/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa Ľ. G., J.. XX. XX. XXXX, G. S. H., M. H. XX, zamestnaného NECTEL spol. s r. o., Bratislava, zastúpeného JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. SNP 33, proti odporkyni Z. G., J.. XX. XX. XXXX, G. S. H., M. H. XX, zamestnanej Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom G. Ľ., J.. XX. XX. XXXX M. P., J.. XX. XX. XXXX, oboch zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa Ľ.Í. G. s odporkyňou Z. G. rod. Ď. uzavreté dňa 05. 12. 1998 pred Matričným úradom Mesta Veľký Krtíš r o z v á d z a .
Maloleté deti G. Ľ., J.. XX. XX. XXXX M. P., J.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Navrhovateľ je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva výživným vo výške na maloletého Ľ. 260 Eur mesačne a na maloletého P. 140 Eur mesačne, výživné je splatné k rukám odporkyne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou a to na tom skutkovom základe, že spolužitie už neplní funkciu akú manželstvo plniť má a najlepším riešením pre oboch je rozvod manželstva, pričom v návrhu navrhovateľ uviedol, že po narodení syna P. v roku 2005 začali problémy v ich manželstve, on pracoval mimo miesta bydliska a domov chodieval len sporadicky a tieto okolnosti spôsobili to, že city medzi ním a odporkyňou začali chladnúť a v poslednej dobe každý spoločný pobyt doma znamenal len samé nedorozumenie a hádky. Citové odcudzenie vyústilo v roku 2011, kedy prestali spolu udržiavať intímny styk, pričom hlavný dôvod navrhovateľ vidí v rozdielnosti pováh, v citovom ochladnutí a hlavne nezáujem o osobu odporkyne a riešenia spoločných problémov týkajúcich sa spolužitia rodiny. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že od februára 2014 nežijú v spoločnej domácnosti, ich vzájomná komunikácia spočíva len na informáciách o maloletých deťoch, resp. v prípade ich návštev. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že pod ich rozvrat manželstva sa takisto podpísali aj finančné problémy, zlá finančná situácia, vysoké dlhy na strane odporkyne, kedy odporkyňa si počas ich manželstva zapožičiavala veľké množstvo finančných prostriedkov, čo spôsobilo, že bol zaťažený nie len ich rodinný rozpočet ale aj príbuzní a z jeho pohľadu v žiadnom prípade nie je možné obnovenie manželského spolužitia vzhľadom na úplné citové odcudzenie a zotrvanie s ňou v manželskom zväzku je pre neho absolútne neprijateľné a ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku mu
bráni tiež aj odporkyni v nadviazaní nového vzťahu a vybudovania si nového zázemia a prípadného uzatvorenia nového manželského zväzku a založenia rodiny. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že bol rozhodnutý odísť od odporkyne už v čase keď prvý krát podal návrh na rozvod, avšak neodišiel len preto, lebo nemal kde, neskôr si zabezpečil finančné prostriedky a získal tak možnosť, aby sa mohol od nej odsťahovať. Uviedol, že s manželkou teda nežije v spoločnej domácnosti, ani sa intímne nestýkajú a ani spolu nehospodária a tiež ani spolu nevychovávajú z manželstva pochádzajúce deti, ktoré sa on snaží navštevovať podľa možností, uviedol, že k odporkyni cíti odpor a jediným pozitívom ich vzťahu je to, že z tohto pochádzajú maloleté deti, ku ktorým on má dobrý vzťah. Uviedol, že pre prípad rozvodu súhlasí s tým, aby maloleté deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti odporkyne a pokiaľ sa týka výživného, on je ochotný na ne prispievať výživným na Ľ. 120 Eur mesačne a na P. 80 Eur mesačne, keďže z jeho príjmu, ktorý on má v priemere 1.260,- Eur má mesačné výdavky 1.031,-- Eur z čoho najpodstatnejšiu časť tvoria splátky úverov.
Odporkyňa žiadala, aby súd návrhu vyhovel, uviedla, že v podstate súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, avšak uviedla, že pri podaní tohto návrhu navrhovateľ v žiadnom prípade neberie ohľad na svoje maloleté deti, kedy sú deti veľmi citovo na neho naviazané, najmä mladší syn. Pre prípad rozvodu žiadala, aby súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a zároveň aby určil výživné na maloleté deti a to tak, že na staršieho syna súd určí výživné vo výške 400 Eur a na mladšieho 300 Eur, pričom poukázala na zvýšené finančné výdavky, ktoré ona má v súvislosti so zabezpečovaním potrieb maloletých detí, z ktorých starší študuje na strednej škole, pripravuje sa na budúce povolanie a do školy každodenne cestuje a zároveň má okrem týchto školských povinností aj výdavky v súvislosti so záľubami staršieho syna, ktorý tancuje v súbore Krtíšan, tiež v súvislosti so športovou činnosťou staršieho syna, ktorý chodí na šípkový krúžok, zároveň čo sa týka staršieho syna, keďže do školy každodenne dochádza, má výdavky na cestové, ďalej na stravu, desiatu, ďalšie výdavky predstavujú úhradu školských potrieb, či už učebníc, cudzích jazykov, ale aj poplatky na ZRPŠ a na jeho záujmovú činnosť, obdobné výdavky pokiaľ sa týka stravovania má aj na maloletého a zároveň tiež čo sa týka záujmovej činnosti a tiež aj mladší syn tancuje v súbore Krtíšanček, hráva florbal, starší syn sa venuje bodybuildingu, preto s prihliadnutím na fyzický vývoj detí na ich potreby má zvýšené finančné výdavky.
Opatrovník maloletých detí žiadal, aby v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok rozvodu manželstva na čas po rozvode maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti odporkyne a pokiaľ sa týka odporkyne, s prihliadnutím na zvýšené finančné výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti so zabezpečovaním potrieb maloletých detí, aby určil výživné na maloletého Ľ. v čiastke 250 Eur a na maloletého P. v čiastke 150 Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/137/2012, správami o zárobku navrhovateľa a odporkyne, výpisom z účtu navrhovateľa, výdavkami vyčíslenými matkou, správou Strednej zdravotníckej školy v Lučenci, ktorú navštevuje maloletý Ľ., sobášnym listom účastníkov, rodnými listami maloletých detí, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, referátom poradensko-psychologických služieb vo Veľkom Krtíši.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 05. 12. 1998 pred Matričným úradom Mesta Veľký Krtíš, pričom u obidvoch účastníkov ide o druhé manželstvo, posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese S. H., M. H. Č.. XX, kde spolu žili až do februára roku 2014. Od februára 2014 účastníci konania spolu nežijú, navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a to vo februári 2014 od kedy spolu nežijú, spolu nehospodária a spolu ani nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to maloletý Ľ.Y., J.. XX. XX. XXXX, ktorý navštevuje Strednú zdravotnícku školu v Lučenci a maloletý P., J.. XX. XX. XXXX, ktorý navštevuje Základnú školu vo Veľkom Krtíši, ani jeden z účastníkov okrem maloletých ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Z vykonaného dokazovania mal súd zároveň preukázané, že navrhovateľ je zamestnaný v s. r. o. NECTEL so sídlom Bratislava, kde jeho priemerný mesačný zárobok brutto za posledných 12 mesiacov predstavuje 1.700,72 Eur a čo sa týka čistej mzdy, táto predstavuje v priemere 1.240,-- Eur mesačne. Pokiaľ sa týka odporkyne táto je tiež zamestnaná a pracuje u svojho zamestnávateľa Domovu dôchodcov a domova sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši s priemerným mesačným zárobkom 409,40 Eur. Z posledného potvrdenia o zárobku otca za obdobie mesiacov november, december 2014 a január 2015 mal súd preukázané, že za uvedené tri mesiace dosiahol otec maloletých detí zárobok vo výške 4.923,02 Eur čo predstavuje v priemere 1.641,-- Eur. Pokiaľ sa týka maloletých detí, z výsluchu účastníkov, ako aj z predložených listinných dôkazov mal súd
preukázané, že maloleté deti Ľ. navštevuje Strednú zdravotnícku školu v Lučenci, pričom tento do školy každodenne dochádza a v školskom roku 2014/2015 je študentom prvého ročníka denného štvorročného štúdia odboru zdravotnícky asistent a podľa správy Strednej zdravotníckej školy má výdavky v súvislosti so štúdiom ročne 120 Eur v školskom roku 2014/2015 na prípravu na stužkovú slávnosť, ďalej sú to poistenie proti krádeži a triedny fond spolu 5 Eur, rodičovský príspevok na školský rok 24 Eur, ďalej to boli poplatky za učebnicu z anglického jazyka vo výške 28 Eur, imatrikulácia 2 Eurá a ďalej príspevok na lyžiarsky výcvik vo výške 60 Eur, exkurzia do Osvienčimu 33 Eur a pracovný odev 20 Eur a cestovné mesačne 62 Eur. Pokiaľ sa týka ďalších výdavkov, z výsluchu matky mal súd preukázané, že obaja synovia sa venujú záujmovej činnosti, tancujú v súbore Krtíšan a Krtíšanček, matka má v súvislosti s tým zvýšené finančné výdavky, mladší syn P. navštevuje Základnú umeleckú školu vo Veľkom Krtíši s čím má matka tiež zvýšené finančné výdavky, starší syn sa venuje hraniu šípok, kde vlastne chodí aj na turnaje a s týmto vznikajú zvýšené výdavky matke, zároveň tento posilňuje, chodí do posilňovne, do plavárne a permanentka na pol rok predstavuje výdavky v hodnote cca 50 Eur. Pokiaľ sa týka maloletého P., tento je žiakom základnej školy, tiež teda tancuje v súbore Krtíšanček, chodí na florbal, s čím ma matka tiež zvýšené finančné výdavky, obidve deti sú zdravé. Zároveň bolo vykonané dokazovanie zisťovaním možností účastníkov konania s predpokladom obnoviť manželské spolužitie, pričom však zo správy z konzultácie za účelom zistenia hĺbky rozvratu manželstva, na ktorú bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, referát poradensko-psychologických služieb vyzvaný bolo zistené, že v danom prípade aktuálne sa nepredpokladá obnovenie manželského spolužitia, ďalej z predmetnej správy mal súd preukázané, že odporkyňa, ktorá sa dostavila na termín konzultácie prezentovala pocit, že počas celého trvania manželstva zodpovednosť za bežný chod domácnosti a za výchovu detí bol vlastne v jej kompetencii, keďže navrhovateľ z pracovných dôvodov býval doma minimálne, aj vtedy v podstate iba plnil jej konkrétne požiadavky na opravy, aktivity a podobne a preto aktuálne v tomto zmysle v podstate nepociťuje výraznú zmenu a keďže navrhovateľ s odporkyňou komunikuje v len v nevyhnutných prípadoch minimálne, keďže už aj sám býva, každá ich komunikácia sa končí hádkou o rozdelení majetku, ona už nevidí priestor na obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľ nemal záujem dostaviť sa na konzultáciu a keďže ani nemá záujem pracovať na obnove manželského spolužitia, na svojich postojoch trvá a svoj návrh ohľadom úpravy práv k maloletým deťom na čas po rozvode považuje za optimálny.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva účastníkov, keďže manželstvo účastníkov si v podstate reálne od februára 2014 neplní ani jednu zo svojich funkcii. Bolo nesporne preukázané, že účastníci spolu nežijú, spolu nehospodária a spolu ani nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Podľa názoru súdu vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené a rozvrat je hlboký a v dôsledku tohto v súčasnej dobe manželia ani spolu nekomunikujú, pričom tak ako bolo preukázané, každá ich vzájomná komunikácia vyústi v hádku. Podľa názoru súdu v dôsledku či už povahových odlišností, alebo názorových rozdielov dochádzalo medzi účastníkmi k nedorozumeniam a k citovému odlúčeniu a to aj najmä z toho dôvodu, že navrhovateľ pracoval mimo miesta trvalého bydliska, vzájomne sa odcudzil s odporkyňou a zároveň ďalším problémom, ktorý pôsobil na vzťahy medzi manželmi boli finančné problémy v rodine. Za súčasného stavu, tak ako to uviedol navrhovateľ, on cíti k odporkyni odpor a zotrvanie v takomto vzťahu, ktorý je nefunkčný by bolo len ďalšie zotrvanie vo formálnom zväzku, kedy takýto zväzok nie je ani v záujme maloletých detí, je síce pravdou, že deti sú citovo naviazané na osobu navrhovateľa, majú k nemu citový vzťah, najmä mladší syn podľa vyjadrenia odporkyne, avšak na situáciu, ktorá vznikne rozvodom manželstva účastníkov sú v súčasnej dobe deti zvyknuté, keďže ich rodičia od februára minulého roku nežijú v spoločnej domácnosti, preto podľa názoru súdu rozvod manželstva účastníkov nebude v rozpore so záujmami maloletých detí, práve naopak, súd je toho názoru, že situácia v rodine sa stabilizáciou vzťahov rodičov upokojí a títo budú schopní postupne zosúladiť záujmy maloletých detí so svojimi postojmi. V tejto súvislosti súd poukazuje, že maloleté deti sú vychovávané matkou, viac menej takáto situácia trvá už aj pred obdobím február 2014, kedy tak ako to vyjadril aj sám navrhovateľ, od narodenia syna P. pracoval mimo trvalého bydliska, domov chodil len počas víkendov. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považoval názorové nezhody, finančné problémy, ktoré nastali v rodine, ale aj odlúčenosť navrhovateľa od rodiny pre pracovnú zaneprázdnenosť, pričom v súčasnej
dobe podľa vyjadrenia navrhovateľa, tento pociťuje k odporkyni odpor a aj z uvedených dôvodov nemôže manželstvo plniť svoj účel a od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, pričom podľa názoru súdu ide o trvalo rozvrátené manželské vzťahy, preto potom súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa ustanovenia §75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Pokiaľ sa týka zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti odporkyne, súd pri tomto rozhodovaní prihliadol jednak na súhlasné stanoviská navrhovateľa a odporkyne a zároveň aj na záujem maloletých detí, na ich citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Súd mal nesporne preukázané, že v súčasnej dobe maloleté deti žijú v domácnosti odporkyne a vlastne odporkyňa zabezpečuje v podstate všetku potrebnú starostlivosť o maloletých, keďže od februára minulého roku rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, však tiež ako už bolo aj vyššie uvedené, navrhovateľ, keďže pracoval mimo bydliska maloleté deti boli v prevažnej miere vychovávané matkou, aj keď je nesporné tak ako to vyjadrila matka, maloleté deti, najmä maloletý P. majú k navrhovateľovi vytvorený citový vzťah, preto potom súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá podľa názoru súdu spĺňa všetky atribúty preto aby výchova maloletých bola zabezpečovaná správnym spôsobom.
Súd zároveň v súvislosti s vyššie citovaným ustanovením zákona rozhodol o povinnosti navrhovateľa prispievať na výživu maloletých detí a to výživným na maloletého Ľ. vo výške 260 Eur a na maloletého P. vo výške 140 Eur. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z potrieb maloletých detí ako aj zo schopností a možností otca maloletých detí, teda navrhovateľa, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na zvýšené finančné výdavky, ktoré vznikajú odporkyni, teda matke maloletých detí v súvislosti so zabezpečovaním všetkých potrieb maloletých detí. Starší syn Ľ. navštevuje prvý ročník Strednej zdravotníckej školy v Lučenci, do školy pravidelne dochádza a v tejto súvislosti má odporkyňa zvýšené finančné výdavky jednak na cestovné z Veľkého Krtíša do Lučenca a späť, ďalej sú to výdavky spojené v súvislosti so zakupovaním školských potrieb, školských pomôcok, napríklad na učebnice anglického jazyka, na pracovné pomôcky ako je pracovný plášť, zároveň poplatky na ZRPŠ, platby na lyžiarsky výcvik, imatrikuláciu, exkurzie, zároveň pri rozhodovaní o výške výživného na maloletého Ľ. súd prihliadol aj na jeho záujmovú činnosť, mimoškolskú činnosť, kedy podľa vyjadrenia odporkyne, maloletý Ľ. navštevuje tanečný krúžok Krtíšan kde tancuje a v súvislosti s týmto jej vznikajú zvýšené výdavky najmä aj tým, že musí prispievať na zadováženie oblečenia na vystúpenie (kroja), ďalej maloletý navštevuje základnú umeleckú školu kde teda matka musí platiť pravidelne školné, ďalšími výdavkami sú výdavky na športovú činnosť maloletého, maloletý navštevuje športový krúžok šípky a tiež posilňuje, venuje sa bodybuildingu a s týmto tiež matke vznikajú zvýšené finančné výdavky, preto potom podľa názoru súdu výživné vo výške 260 Eur na maloletého Ľ. zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletého ale aj schopnostiam a možnostiam navrhovateľa, teda otca, ktorý je zamestnaný a jeho
zárobok predstavuje cca 1.240,-- Eur, tiež pokiaľ sa týka maloletého P., výživné, ktoré súd určil na sumu 140 Eur mesačne zodpovedá podľa názoru súdu odôvodneným potrebám maloletého, najmä s prihliadnutím na školskú dochádzku, keďže tento je zatiaľ žiakom základnej školy vo Veľkom Krtíši, avšak v súvislosti s jeho mimoškolskou činnosťou má matka zvýšené finančné výdavky, maloletý P. tiež tancuje v súbore Krtíšanček, kde má matka výdavky tak ako u syna Ľ., ďalšími výdavkami pre maloletého P. je jeho športová aktivita, keďže tento hráva florbal a ďalšie výdavky na maloletého P., ale aj na Ľ. vznikajú matke v súvislosti so zabezpečovaním bežných potrieb ako je strava, ošatenie, obuv a preto potom vlastne výživné, ktoré súd určil otcovi považoval za výživné, ktoré ako už bolo uvedené zodpovedá odôvodneným potrebám detí, ale aj schopnostiam a možnostiam otca detí. Pokiaľ sa týka otca maloletých detí, v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pokiaľ otec maloletých detí argumentoval svojimi zvýšenými finančnými výdavkami, súd na tieto nemohol prihliadnuť (pokiaľ otec argumentoval výdavkom, že si musel zobrať úver na kúpu bytu a tento spláca svojmu zamestnávateľovi, v súčasnej dobe 300 Eur mesačne) je potrebné uviesť, že v prvom rade je tu úloha rodiča a jeho povinnosť vždy zabezpečiť výživu nezaopatrenému dieťaťu a to aj hoci na úkor svojho minima prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosť obidvoch rodičov, teda aj otca, pričom na dosiahnutie životnej úrovne svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa, je preto potrebné uviesť, že pokiaľ matka, ktorá má priemerný mesačný zárobok 409 Eur je povinná zabezpečiť potreby maloletých detí zo svojho príjmu, keďže aj ona si musí plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, otec maloletých detí má tri krát vyšší príjem ako matka a preto potom súd na túto skutočnosť prihliadnuť musel, pričom podľa názoru súdu by nebolo spravodlivé, aby otcovi bola uložená povinnosť v rozsahu tak ako to on žiadal 120 Eur na staršieho syna a 80 Eur na mladšieho a jemu by v podstate z jeho príjmu zostávalo 1.000 a viacej Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.