Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/62/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Hanou Hubinákovou v právnej veci žalobcu Spoločenstvo obytného domu so sídlom Sklárska 5,7/170, Nemšová, IČO 31 118 291, pr. zástupca JUDr. Miloš Mojto, advokát, so sídlom kancelárie Odbojárov 223/12, Nemšová, proti žalovanému BENEFIT GROUP, a.s. so sídlom Hasičská 3855, 911 01 Trenčín, IČO 43 874 851, pr. zástupca JUDr. Pavol Čičmanec, advokát, so sídlom kancelárie Hasičská 3855, Trenčín, o zaplatenie 4849,90 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4849,90 eur spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 290,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 743,77 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 4849,90 eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 1.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nevyplatenia celého výťažku z vykonanej dražby, ktorý zostal po odpočítaní všetkých nákladov dražby vrátane odmeny dražobníka, keď žalovaný namiesto sumy 14849,90 eur vyplatil žalobcovi len sumu 10 000 eur.

Súdny poplatok vo výške 290,50 eur zaplatil žalobca kolkovými známkami spolu so žalobou.

V zmysle návrhu a predložených listín vydal tunajší súd dňa 3.4.2014 Platobný rozkaz č.k. -15, proti ktorému podal žalovaný včas odpor, v ktorom tvrdil, že dňa 15.3.2013 uskutočnil dražbu na základe zmluvy o výkone dražby uzavretej so žalobcom, kde výťažok z predaja predmetu dražby bol 20 000 eur. Keďže žalobca si prihlásil do dobrovoľnej dražby pohľadávku vo výške 21351 eur, ktorá bola podľa žalovaného neprimeranej vysoká, došlo medzi žalobcom, dlžníkom a žalovaným k dohode o rozdelení výťažku z dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej bolo, že žalobcovi bude vyplatená ponížená suma, teda suma 10000 eur a po uspokojení nákladov dražby a pohľadávok exekútorských úradov bude zostávajúca časť výťažku 4849,90 eur vyplatená vlastníkovi speňaženej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na deň 23.2.2015, na ktoré sa žalovaný ani jeho právny zástupca nedostavili napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mali riadne vykázané. Ráno pred pojednávaním právny zástupca žalovaného telefonicky požiadal o odročenie pojednávania a zároveň ospravedlnil svoju a klientovu neúčasť, pričom konkrétny dôvod ich nemožnosti sa dostaviť na nariadené pojednávanie neoznámil a ani nepreukázal. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ani jeho právny zástupca neuviedol ani nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý žiada odročiť pojednávanie, neboli splnené

podmienky na odročenie pojednávania, v dôsledku čoho súd pojednával v neprítomnosti žalovaného i jeho právneho zástupcu, keďže títo nevyužili svoje právo na prejednanie veci v ich prítomnosti. Takisto je nutné poukázať, že písomné ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania (nariadeného na deň 23.2.2015) bolo súdu doručené až deň po pojednávaní (24.2.2015) a to z dôvodu pracovnej vyťaženosti, pričom o tomto dôvode sa údajne dozvedeli až tesne pred pojednávaním. Súd v tomto smere poukazuje, že i v prípade, ak by žalovaný a jeho právny zástupca oznámili tento dôvod, pre ktorý žiadali odročiť pojednávanie (teda pracovnú vyťaženosť) ešte pred pojednávaním, súd by takýto dôvod nepovažoval za dôležitý, nakoľko žalovaný i jeho právny zástupca majú predvolanie na pojednávanie na deň 23.2.2015 doručené takmer 3 a pol mesiaca pred pojednávaním (dňa 10.11.2014). Preto bolo ich povinnosťou si pracovné veci zariadiť tak, aby sa v daný deň mohli zúčastniť nariadeného pojednávania a hájiť tak svoje práva. Takisto je nutné poukázať, že žalovaný bol súdom vyzvaný na preukázanie svojich tvrdení uvedených v podanom odpore a to s poukazom na to, aby súd mohol pripraviť pojednávanie tak, aby sa vec mohla rozhodnúť na jedinom pojednávaní. Žalovaný resp. jeho právny zástupca na uvedenú výzvu vôbec nereagoval napriek tomu, že táto bola doručená do vlastných rúk právnemu zástupcovi žalovaného dňa 18.8.2014. Keďže žalovaný bol súdom vyzvaný na preukázanie svojich tvrdení (na čo vôbec nereagoval) a takisto bol spolu s právnym zástupcom riadne predvolaný na pojednávanie (pričom sa bezdôvodne nedostavili), súd pojednával v ich neprítomnosti v súlade so zásadou hospodárnosti a v snahe tak zabrániť zbytočným prieťahom v konaní, keďže žalovaná strana po podaní odporu zostala v konaní nečinná.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom a to žalobou, zmluvou o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 20.12.2012, notárskou zápisnicou zo dňa 15.3.2013 sp.zn. N172/2013, ,

- Osvedčenie priebehu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, vyčíslením nákladov dražby zo dňa 19.4.2013, výpisom z internetbankingu žalobcu o úhrade sumy 10000 eur žalovaným, výzvou na vydanie finančných prostriedkov zo dňa 21.10.2013, plnomocenstvom žalobcu zo dňa 21.10.2013, odporom žalovaného zo dňa 29.4.2014, oznámením o zápise zmien zapisovaných skutočností do registra zo dňa 20.1.2010, návrhom na mediáciu zo dňa 17.1.2014 a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca na pojednávaní vypovedal, že nemá vedomosť o žiadnej dohode akú spomína žalovaný v odpore, nikto žalobcu nekontaktoval v súvislosti s uzavretím takejto dohody. Čo sa týka vyplatenia peňazí tieto boli žalobcovi vyplatené vo výške 10000 eur. Pred ich vyplatením bol štatutár žalobcu u žalovaného osobne ho požiadať o vyplatenie výťažku z dražby, nakoľko kupca bytu (ktorý bol predmetom dražby) p. T. potrebovala od predsedu žalobcu potvrdenie nakoľko chcela tento byt ďalej prevádzať, pričom potvrdenie jej nebolo možné vydať, pokiaľ žalobcovi neboli vyplatené z dražby žiadne peniaze. Na to žalovaný prisľúbil, že peniaze pošle, odovzdal vyčíslenie nákladov dražby a peniaze prišli na účet dňa 25.4.2013 vo výške 10000 eur. Na to žalobca kontaktoval žalovaného, prečo neprišla celá suma, teda 14849,90 eur, pričom žalovaný uviedol, že nemohol tak veľkú sumu naraz previesť. Tak som si myslela, že má určené nejaké limity. Žalovaný povedal, že zvyšok sumy pošle v priebehu týždňa. Uvedené peniaze žalovaný neposielal, na čo sa ho žalobca snažil opakovane telefonicky kontaktovať, pričom telefonát bol skôr arogantný a k ničomu neviedol. Čo sa týka dlžníkov, títo pohľadávku, ktorá bola zabezpečená záložným právom vôbec nerozporovali, nenamietali jej výšku, takisto ani pred dražbou, počas dražby, ani po dražbe. Sumu 4849,90 eur žalovaný doposiaľ neuhradil. Dlžníci resp. ich dedičia mali vedomosť o tom, že byt sa bude predávať v dražbe, takisto mali vedomosť o výške pohľadávky, o tom z čoho táto pozostáva a doposiaľ nikto z dlžníkov resp. dedičov nenamietal ani výšku pohľadávky, ani príslušenstvo, ani tú skutočnosť, že byt sa bude predávať v dražbe a ani nemám vedomosť, že by sa niekto domáhal neplatnosti dražby. Uvedená pohľadávka tak doposiaľ vôbec nebola zo strany dlžníkov resp. ich dedičov vôbec sporná. Poukázala, že jeden z dedičov predávaného bytu G. E. sám doviedol p. T. za predsedom žalobcu, nakoľko tejto chcel predať byt a teda táto pani sa zaujímala o výšku dlhu voči žalobcovi. Následne žalobcu sám iniciatívne kontaktoval žalovaný, ktorý žalobcu upovedomil o možnosti predaja cestou dobrovoľnej dražby, nakoľko toto bolo jediné východisko ako túto záležitosť s týmto dlhom vyriešiť, keďže samotné dedičské konania sa viedli dlhé roky, takisto aj exekúcie, pričom dlhy vznikali už od r. 2002, preto bolo potrebné túto vec urgentne riešiť. Dedičské konanie bolo ukončené 5 mesiacov pred konaním dražby. V rozhodnutí o dedičstve sú uvedené všetky podlžnosti, teda aj tento dlh viaznuci k bytu, teda dedičia mali vedomosť o výške tohto dlhu, pričom nikto sa neozval a nemal záujem tento dlh vyplatiť resp. riešiť jeho výšku nejakou dohodou a podobne. Takisto zdôraznil, že predseda žalobcu nemá právo svojvoľne rozhodovať o odpustení dlhu v tak vysokej sume ako je žalovaná suma, ale je v takýchto prípadoch povinný zvolať schôdzu vlastníkov bytov, ktorí by si takéto odpustenie dlhu museli

sami odsúhlasiť. Keďže predsedu žalobcu nikto o uzavretie dohody, v ktorej by bolo dohodnuté takéto odpustenie dlhu nepožiadal, schôdza sa nezvolávala a takéto odpustenie dlhu nikto neodsúhlasoval. Odpor považujem za nepravdivý, nič žalovaný konkrétne neuvádza, ani kedy sa mala konať takáto dohoda a nesedia mu tam ani sumy.

Zo Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 20.12.2012 (ďalej len Zmluva) vyplýva, že účastníci konania uzavreli Zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného pripraviť, zorganizovať a vykonať dobrovoľnú dražbu, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. Zmluvy. Zároveň sa žalovaný zaviazal v čl. II. Bod. 2 posledná veta Zmluvy odovzdať žalobcovi výťažok dražby po úhrade vzájomne odsúhlasených nákladov dražby a odmeny dražobníka. Podľa čl. VI. bod. 5 Zmluvy sa odmena dražobníka aj náklady dražby hradia z výťažku dražby. Podľa čl. VI. bod. 8 Zmluvy sa dražobník (žalovaný) zaväzuje navrhovateľovi (žalobcovi) uhradiť výťažok z dražby po odpočítaní dohodnutých nákladov a odmeny do 7 dní od doplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom na účet žalobcu. Uzavretie Zmluvy ani jej obsah nebol medzi účastníkmi sporný.

Z Notárskej zápisnice N172/2013, , NCRIs 8789/2013 - Osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vyplýva, že dobrovoľná dražba sa na základe Zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania konala dňa 15.3.2013, ktorej priebeh bol osvedčený notárom. Predmet dražby bol vydražený za cenu 20 000 eur. Uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné.

Z vyčíslenia nákladov súvisiacich s procesom prípravy a realizácie dražby Zn. 22/2012 zo dňa 19.4.2013 vyhotoveného žalovaným vyplýva, že po odpočítaní odmeny dražobníka a nákladov dražby a po zohľadnení nárokov súdnych exekútorov mal byť žalobcovi vyplatený zostatok vo výške 14849,90 eur. Uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné.

Z výpisu z internetbankingu žalobcu vyplýva, že žalovaný dňa 25.4.2013 uhradil na účet žalobcu sumu 10 000 eur. Uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné.

Z výzvy na vydanie finančných prostriedkov zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že žalobca cestou právneho zástupcu vyzýval žalovaného na vyplatenie zvyšnej sumy po rozvrhu dražby vo výške 4849,90 eur. Z doručenky vyplýva, že uvedená výzva bola žalovanému doručená dňa 28.10.2013.

Z návrhu na mediáciu zo dňa 17.1.2014 vyplýva, že žalobca sa snažil v súlade s čl. XI. riešiť daný spor medzi účastníkmi cestou mediácie.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 40 ods. 2 OZ, Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa § 16 ods. 1 prvá časť vety pred bodkočiarkou,3,4 posledná veta zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 527/2002 Z. z.), dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom. Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z., výťažok dražby po uhradení nákladov dražby, po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa a po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením bez zbytočných prieťahov dražobník odovzdá predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaných dôkazov, zisteného skutkového stavu a za použitia vyššie citovaných právnych predpisov súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Účastníci uzavreli Zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby, na základe ktorej došlo k dražbe v Zmluve špecifikovanej nehnuteľnosti, ktorej výťažok 20 000 eur bol uhradený vydražiteľom dražobníkovi (žalovanému). Uvedené nebolo medzi účastníkmi ani sporné. Takisto nebolo v konaní sporné, že po odpočítaní všetkých nákladov dražby, odmeny dražobníka a nárokov exekútorov zostatok výťažku z dražby bol 14849,90 eur, ktorý mal byť podľa čl. II. bod. 2, a čl. VI. bod. 8 Zmluvy vyplatený žalobcovi ako navrhovateľovi dražby. V konaní však bolo preukázané (a takisto nebolo ani medzi účastníkmi sporné), že žalovaný vyplatil žalobcovi ako výťažok dražby po odrátaní všetkých nákladov len sumu 10 000 eur namiesto 14849,90 eur. Žalovaný síce v podanom odpore tvrdil, že medzi žalobcom, žalovaným a dlžníkom žalobcu došlo následne k dohode o rozdelení výťažku z dobrovoľnej dražby tak, že žalobcovi bude vyplatená len suma 10 000 eur a dlžníkovi žalobcu s poukazom na neprimerane vysokú pohľadávku žalobcu bude vyplatená zvyšná suma 4849,90 eur, toto tvrdenie však žalobca súdu vôbec nepreukázal a na preukázanie tejto skutočnosti neoznačil žiadne dôkazy. Žalovaný preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že medzi účastníkmi došlo k dohode, na základe ktorej bol oprávnený vyplatiť žalobcovi len sumu 10 000 eur a nie 14849,90 eur. Takisto je nutné poukázať, že žalobca vo výpovedi výslovne poprel uzavretie akejkoľvek dohody so žalovaným, ktorá by oprávňovala žalobcu na vyplatenie sumy z výťažku dražby len vo výške 10 000 eur a nie celého výťažku, ktorý zostal po odpočítaní všetkých odsúhlasených nákladov. Tvrdenia žalovaného preto súd vyhodnotil len ako účelové v snahe oddialiť meritórne rozhodnutie (nakoľko neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ani žiadne dôkazy nepredložil a to ani na výzvu súdu a na pojednávanie sa bezdôvodne nedostavil). Vzhľadom k tomu, že súd mal v konaní preukázané tvrdenia žalobcu, vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Keďže žalovaný bol v čase úhrady sumy 10 000 eur žalobcovi povinný vyplatiť mu sumu 14849,90 eur (čl. II. bod. 2, čl. VI. bod. 8), pričom tak neurobil, dostal sa so zaplatením sumy 4849,90 eur do omeškania. Preto súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania tak ako požadoval, teda od 1.11.2013 do zaplatenia a to vo výške ako vyčíslil, t.j. 5,5% úrok z omeškania ročne.

Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 OSP priznal náhradu súdneho poplatku za návrh v sume 290,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 743,77 eur za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci v r. návrhu na vydanie platobného rozkazu +rokovanie s protistranou v r. na pojednávaní), t.j. 170,97 eur x 4+ 1x režijný paušál á 7,81 eur (plmonocenstvo z roku 2013)+3x režijný paušál á 8,04 eur+ náhrada za stratu času za cestu z Nemšovej do Trenčína a späť v deň pojednávania, t.j. 2x2polh. /t.j. 2x13,98 eur, teda spolu 743,77 eur. Súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania za výzvu na vydanie finančných prostriedkov adresovanú protistrane a to z toho dôvodu, že tento úkon nie je možné zahrnúť do trov súdneho konania, keďže ide o úkon vykonaný ešte pred začatím súdneho konania. Náklady vynaložené žalobcom za uvedený úkon si mohol žalobca uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 , t.j. ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky (Uznesenie NS SR sp.zn. ).

Lehota na plnenie je určená podľa § 160 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)