Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/390/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ivety Jankovičovej a členov senátu: JUDr. Martin Holič a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci navrhovateľov: 1. P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, 2. L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, navrhovatelia v 1. a 2. rade zastúpení advokátom: JUDr. Zsolt Hodosi, so sídlom Námestie priateľstva č. 2166/11, Dunajská Streda, proti odporcovi: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. L.. XXXX/XX, J. U., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Kovács, so sídlom Rovinka č. 651, o zaplatenie 1.871,31 eur, na odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -94 zo dňa 10. mája 2013 v časti zamietnutia návrhu a v závislom výroku o trovách konania, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade 843,41 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 451 ods. 1, 458 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, skutkovo tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorý užíva odporca, od 05.11.2007. Odporca je užívateľom tejto nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy, ktorá je neplatná, o čom už rozhodol Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom č. k. zo dňa 26.03.2010 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 16.05.2011. Navrhovatelia sa pôvodne domáhali vydania bezdôvodného obohatenia (za užívanie pozemkov odporcom) v sume 2.466,85 eur za obdobie od 05.11.2007 do 31.08.2011, na pojednávaní zobrali navrhovatelia svoj návrh v časti o zaplatenie 595,54 eur späť, súd konanie v tejto časti zastavil a predmetom sporu ostala istina 1.871,31 eur (žalovaná ako bezdôvodné obohatenie za rovnaké obdobie). Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu súd dospel k záveru, keďže návrh na súd bol podaný navrhovateľmi 07.09.2011, že nárok uplatnený navrhovateľmi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je čiastočne premlčaný. Nájomné splatné ku dňu 31.12.2007 podľa § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka si mali uplatniť na súde v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote do 31.12.2009. Nájomné splatné ku dňu 30.06.2008 navrhovatelia boli povinní si uplatniť na súde v zmysle § 107 odsek 1 do 30.06.2010, ďalšiu čiastku nájomného splatnú ku dňu 31.12.2008 boli povinní uplatniť si do 31.12.2010, nájomné splatné k 30.06.2009 boli povinní si uplatniť do 30.06.2011 a nájomné splatné ku dňu 31.12.2009 do 31.12.2011. Návrh na súd z titulu vydania bezdôvodného obohatenia navrhovatelia v 1. a 2. rade podali 07.09.2011. Keďže ich návrh na súd bol podaný 07.09.2011 súd bol toho názoru, že navrhovateľom v 1. a 2. rade nevzniklo právo, ani nárok na zaplatenie nájomného po 31.12.2009, teda od 01.01.2010, keďže

k podaniu návrhu došlo 07.09.2011. To znamená, že navrhovateľom v 1. a 2. rade prislúcha z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zaplatenie nájomného v období od 31.12.2007 do 31.12.2009, t.j. 4 x 282,14 eur spolu 1.128,56 eur. Odporca ako zložiteľ však v konaní zložil do súdnej úschovy 8.500 Sk, t.j. 285,15 eur, ktorú sumu súd aj prijal do súdnej úschovy, preto bolo potrebné prijatú sumu do súdnej úschovy, teda čiastku 285,15 eur odpočítať zo sumy 1.128,56 eur a takto vychádza suma 843,41 eur, ktorú sumu podľa názoru súdu odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Preto vo zvyšku súd návrh zamietol s tým, že bolo preukázané súčasne, že odporca na účet tunajšieho súdu v U. U. v J. U. zložil ďalšie peňažné sumy a to 4 x 282,14 Eur. O prijímaní týchto finančných súm do súdnej úschovy nebolo rozhodnuté, preto odporca ako zložiteľ tieto sumy je povinný žiadať naspäť a následne čiastku 843,41 eur preukázať navrhovateľom v 1. a 2. rade. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 odsek 2 O.s.p. Po čiastočnom späťvzatí návrhu predmetom konania ostala len čiastka 1.871,31 Eur. Vzhľadom na to, že pomer úspechu a neúspechu podľa výsledku konania podľa názoru súdu v podstate bol takmer rovnaký súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie navrhovatelia v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky premlčania uplatneného nároku navrhovateľov. Súd správne oprel základ nároku žalobcov o plnenie z neplatnej nájomnej zmluvy, avšak v ďalšom pochybil, keď nárok žalobcov posúdil podľa obsahu tejto neplatnej zmluvy. Navrhovatelia pri vyčíslení nároku najprv vychádzali zo sumy nájomného 60 eur mesačne, následne sumu znížili na 47,02 mesačne, ktorá by mala zodpovedať tej, na platenie ktorej sa neplatne zaviazal sám odporca. V iných ohľadoch nebol dôvod vychádzať z obsahu neplatnej nájomnej zmluvy. Najmä nebol dôvod jednotlivé dátumy premlčania odvodzovať od dátumu splatnosti jednotlivých splátok nájomného. V konaní nešlo o vymáhanie dlžného nájomného, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov teda súd prvého stupňa pochybil, keď uviedol, že nájomné splatné ku dňu 31.12.2007 mohli žalobcovia uplatniť do 31.12.2009, nájomné splatné ku dňu 30.06.2008 mohli uplatniť do 30.06.2010 a nájomné splatné ku dňu 31.12.2008 mali uplatniť do 31.12.2010, nájomné splatné ku dňu 30.06.2009 mali uplatniť do 30.06.2011 a nájomné splatné ku dňu 31.12.2009 do 31.12.2011. Súd nesprávne posúdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. V danom prípade treba vychádzať z 10 ročnej objektívnej premlčacej doby z dôvodu úmyselného konania žalovaného. Z odôvodnenia určovacieho rozsudku súdu prvého stupňa aj druhého stupňa () vyplýva, že žalovaný uviedol N. X. pri uzavretí nájomnej zmluvy s dátumom uzavretia 01.01.2004 do omylu. Pre právnu relevanciu omylu je nevyhnutné, aby osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť, právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Uviesť iného do omylu, alebo využiť niečí omyl bolo možné s prihliadnutím na okolnosti tohto prípadu len úmyselne, žalovaný uviedol N. X. do omylu o rôznych otázkach právneho vzťahu úmyselne a zo zištných dôvodov. Žalobca má za to, že žalovaný pri konaní s N. X. bol uzrozumený s tým, že pani X. predstiera určité neexistujúce okolnosti. K začatiu plynutia objektívnej premlčacej doby s účinkami pre navrhovateľov došlo najneskôr 05.11.2007, kedy sa stali vlastníkmi pozemku a potom ku každému mesiacu užívania pozemku odporcom osobitne plynie a následne uplynie samostatná premlčacia doba. Ďalším dôvodom neplatnosti nájomnej zmluvy bola jej neurčitosť, čo vyvoláva jej absolútnu neplatnosť. Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa navrhovatelia dozvedeli, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na ich úkor a kto za bezdôvodné obohatenie zodpovedá. Súdy prezentovali názor, že pokiaľ ide o počítanie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva z neoprávneného majetkového prospechu, správne postupujú súdy vtedy, ak začiatok jej plynutia považujú deň, keď účastník zistil neplatnosť zmluvy. K tomuto zisteniu celkom zrejme došlo právoplatnosťou určovacieho rozsudku súdu dňa 03.08.2011. Z tohto pohľadu si žalobcovia voči žalovanému uplatnili nárok včas. Ich nárok vo výške 1.871,50 eur preto považujú za odôvodnený a nepremlčaný. Z uvedených dôvodov navrhovatelia navrhli, aby odvolací súd vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcu zaviaže zaplatiť v prospech navrhovateľov spoločne nerozdielne sumu 1.871,50 eur a odporcu súčasne zaviaže na náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

Odporca odvolací návrh nepodal a k podanému odvolaniu navrhovateľov v 1. a 2. rade sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku.

Z obsahu napadnutého rozsudku, odvolania, ako i spisového materiálu je zrejmé, že predmetom sporu v danom prípade bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáhali navrhovatelia v 1. a 2. rade od odporcu, za užívanie nehnuteľnosti, pozemku, parc. č. 2146/65 ako orná pôda vo výmere 2.796 m2, vedenom na LV č. XXXX na Správe katastra Dunajská Streda, k.ú. K. G.. Navrhovatelia uvedený pozemok nadobudli na základe kúpnej zmluvy, zavkladovanej katastrom 05.11.2007. Navrhovatelia v konaní poukazovali na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.03.2010 č. k.

- 166, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.05.2011 č. k. , v ktorom bolo určené, že zmluva o nájme zo dňa 01.01.2004 uzavretej medzi odporcom ako nájomcom a N. X. (právnou predchodkyňou navrhovateľov) ako prenajímateľkou, predmetom ktorej boli vyššie uvedené pozemky je neplatná. Navrhovatelia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu (za užívanie ich pozemkov na základe neplatného právneho úkonu) za obdobie od 05.11.2007 do 31.08.2011 v celkovej výške 1.871,50 eur (po späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie 595,54 eur na pojednávaní 22.02.2013), pričom vychádzali zo sumy 47,02 eur mesačne za užívanie pozemku, ktorú považovali za obvyklú v danej lokalite (a v rozsahu, v akom bola dohodnutá v zmluve, aj keď neplatnej). Odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľov a poukázal na to, že navrhovatelia podali návrh vo veci samej 07.09.2011, t.j. môže im byť priznané právo na zaplatenie sumy zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu len 2 roky spätne pred podaním návrhu. Súd prvého stupňa prihliadol k námietke premlčania a dospel k záveru, že navrhovatelia majú právo na zaplatenie sumy 843,41 eur a vo zvyšnej časti návrh zamietol, pričom zvyšnú časť nároku považoval za premlčanú. Navrhovatelia podali odvolanie voči zamietnutej časti návrhu s odôvodnením, že súd nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania, pretože na daný prípad je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu, pretože z pripojeného spisu je zrejmé, že odporca úmyselne uviedol právnu predchodkyňu navrhovateľov do omylu pri uzatváraní zmluvy o nájme, ktorá je neplatná, čo skonštatovali aj prvostupňový a odvolací súd v rozsudku o neplatnosť zmluvy o nájme.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená dvojaká (kombinovaná) premlčacia lehota a to subjektívna a objektívna. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť (bežia) a končia nezávisle na sebe. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích lehôt je ale taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to i napriek tomu, že by oprávnenej osobe ešte bežala i druhá premlčacia doba. Tak napr. ak sa oprávnená osoba dozvie ako o bezdôvodnom obohatení, tak i o tom, kto za neho zodpovedá, uplynú do uplatnenia práva na zaplatenie bezdôvodného obohatenia viac ako dva roky subjektívnej premlčacej lehoty a povinná osoba namietne v súdnom konaní premlčanie, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí bez ohľadu na to, že ešte nedobehla celá objektívna premlčacia doba (bez ohľadu na to, či ide o trojročnú, alebo desaťročnú premlčaciu dobu). Objektívnu lehotu však vo všeobecnosti nemožno za žiadnych okolností prekročiť.

Z pripojeného rozsudku str. 3 vyplýva, že navrhovatelia (v konaní odporcovia) dňa 25.02.2008 doručili súd vyjadrenie k návrhu a súčasne podali vzájomný návrh, aby súd určil, že zmluva o nájme zo dňa 01.01.2004 je neplatná. T.j. v prejednávanej veci navrhovatelia už 25.02.2008 boli presvedčení, že zmluva o nájme je neplatná, preto sa domáhali jej neplatnosti (napokon boli v konaní

úspešní) a nič im nebránilo, aby sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, pretože nie len že vedeli, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu (stále užíval pozemky na základe neplatne zmluvy), ale vedeli aj to, že odporca je tou osobou, ktorá sa na úkor navrhovateľov obohacuje. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na okolnosti daného prípadu možno ustáliť dátumom najneskôr 25.02.2008. Zároveň je ale potrebné tiež uviesť, že navrhovatelia už v čase nadobudnutia pozemku vedeli, že ho užíva odporca na základe zmluvy o nájme (čo je zrejmé z ich vyjadrenia k návrhu vo veci ) a navrhovateľom nič nebránilo hneď po nadobudnutí nehnuteľnosti sa domáhať nájomného a v rámci takéhoto konania by sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o nájme ako otázkou predbežnou a je veľký predpoklad, že by dospel k záveru, že zmluva je neplatná a v takom prípade by plnenie prekvalifikoval na bezdôvodné obohatenie. Navrhovatelia podali návrh na začatie konania až 07.09.2011, t.j. bolo im možné priznať plnenie z bezdôvodného obohatenia len dva roky pred podaním návrhu (ako to uviedol odporca vo vyjadrení), resp. plnenie zodpovedajúce bezdôvodnému obohateniu za obdobie od 07.09.2009 do 31.08.2011 (ako navrhovali v návrhu), pretože zvyšná časť, do 07.09.2009 je vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom premlčaná, bez ohľadu na to, že navrhovateľom ešte neuplynula aj prípadná 10 ročná objektívna premlčacia lehota (ktorá im začala plynúť dňom nadobudnutia nehnuteľností). Navrhovateľom v súlade s hore uvedeným potom patrí plnenie za obdobie 9/2009 v alikvotnej časti 37,62 eur (47,02:30x24), za 10/09-12/09 141,06 eur (47,02x3), za rok 2010 564,24 eur a za obdobie od 01.01.2011 do 31.08.2011 376,16 eur (47,02x8), čo je spolu 1.119,08 eur. Od uvedenej sumy bolo potrebné odpočítať 285,15 eur, zloženú sumu do súdnej úschovy odporcom v prospech navrhovateľov (nebolo sporným medzi účastníkmi a aj samotní navrhovatelia túto sumu v návrhu odpočítali od plnenia, ktorého sa návrhom domáhali) a rozdiel uvedených súm predstavuje 833,93 eur, čo zodpovedá bezdôvodnému obohateniu, ktoré je odporca povinný vydať navrhovateľom po zohľadnení jeho námietky premlčania. Súd prvého stupňa pri posudzovaní námietky premlčania vychádzal zo splatnosti dlžného nájomného dohodnutého v zmluve o nájme zo dňa 01.01.2004. Vzhľadom k tomu, že zmluva je neplatná (čo tiež súd uviedol), nemohol potom ale súd posudzovať splatnosť bezdôvodného obohatenia z takejto zmluvy ale mal správne postupovať len tak, že mal priznať právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia dva roky spätne pred podaním návrhu. Vzhľadom ku skutočnosti, že priznaná výška sumy, ktorú je odporca povinný navrhovateľom zaplatiť je ale správna (dokonca o niekoľko eur vyššia), aj keď k nej súd prvého stupňa dospel nesprávnym postupom, bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Odporca nenamietal nesprávnosť priznanej sumy a navrhovateľom nemožno priznať menej, ako im bolo priznané súdom prvého stupňa, preto odporca zaplatí navrhovateľom sumu priznanú im súdom prvého stupňa.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že označenie odporcu v úvodnej časti rozsudku (záhlaví) súdom prvého stupňa nie je správne, pretože nie je v súlade s § 79 ods. 1 O.s.p. a odporca sa označuje buď ako fyzická osoba (uvedie sa meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko), alebo sa označuje ako fyzická osoba podnikateľ (uvedie sa meno priezvisko, obchodné meno, miesto podnikania a IČO, ak je pridelené). Odporca sa neoznačuje aj ako fyzická osoba a aj ako fyzická osoba podnikateľ, pretože ide o tú istú osobu a každé z označení znamená, že osoba má procesnú spôsobilosť (odvodenú od hmotnoprávnej) a súd môže s takouto osobou konať. Navrhovatelia ako odporcu označili Ľudovíta Kolbera, ako fyzickú osobu, takáto osoba má procesnú spôsobilosť, preto ďalší údaj o tom, či táto osoba je aj podnikajúcou osobou s jej ďalšou identifikáciou (ako podnikateľa) je nadbytočná, preto odvolací súd označil odporcu len ako fyzickú osobu, v súlade s návrhom navrhovateľov a v súlade s § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p..

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, aj v závislom výroku o náhrade trov konania s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní procesne úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto mu neboli priznané.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.