Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/253/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky: L.. Q. A., rodenej N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX Q., prechodne bytom S. XX, XXX XX U., štátna občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi: L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., K., A., Q.., Q. L. Ap. Q. C D. XX, A., štátny občan Tureckej republiky, zastúpený opatrovníčkou T. B., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava III so sídlom Námestie Biely Kríž 7, 836 07 Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Q. A., nar. XX.XX.XXXX a V. L. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode manželstva, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov navrhovateľky L.. Q. A., rodenej N., narodenej XX.XX.XXXX a odporcu L. A., narodeného XX.XX.XXXX uzavreté dňa 07.08.2001 a zapísané v osobitnej matrike Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v knihe manželstiev MV SR osobitnej matrike Bratislava vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX, r o z v á d z a .

Maloleté deti Q. A., nar. XX.XX.XXXX a V. L. A., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Zastupovať a spravovať majetok maloletých detí je oprávnená navrhovateľka.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého Q. A., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100,- Eur a na výživu maloletej V. L. A., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100,- Eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Styk odporcu s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .

Súd štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.10.2012 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Návrh odôvodnila tým, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo

neplní, a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia s odporcom začiatkom roka 2007 navrhovateľka už nevidí žiadne nádeje na jeho obnovenie. Uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli v roku 2001 pred Miestnym úradom K., okres X., A. republika, posledné spoločné bydlisko manželov bolo v I., A. republika. Z manželstva pochádza syn Q. A., narodený dňa XX.XX.XXXX v Q. a dcéra V. L. A., narodená dňa XX.XX.XXXX v Q.. Manželia od roku 2007 nežijú v spoločnej domácnosti, nestýkajú sa a nie sú dané predpoklady pre obnovenie manželského spolužitia.

Na čas po rozvode žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloletý Q. A. a maloletá V. L. A. budú zverení do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a odporca bude povinný prispievať na výživu maloletého Q. sumou 100,- Eur mesačne a na výživu maloletej V. L. sumou 100,- Eur mesačne. Zároveň navrhla styk odporcu upraviť po dohode s navrhovateľkou a výlučne za jej prítomnosti a súčasne zakázať odporcovi vycestovať s maloletými deťmi bez písomného súhlasu matky.

Odporcovi boli písomnosti súdu v tureckom jazyku spolu s predvolaním na termíny pojednávaní doručované prostredníctvom príslušných orgánov, avšak bezúspešne. Z listu Ministerstva spravodlivosti Tureckej republiky o nevybavení dožiadania vyplynulo, že napriek šetreniu pobytu odporcu v Tureckej republike sa jeho iný pobyt nepodarilo zistiť.

V konaní súd odporcovi uznesením -306 zo dňa 09.01.2015 ustanovil opatrovníka na jeho zastupovanie v konaní podľa § 29 ods. 2 O.s.p., pretože pobyt otca súdu nebol známy. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti opatrovníčky odporcu, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila listom zo dňa 14.01.2015, doručeným súdu dňa 16.01.2015 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Zároveň súhlasila s tým, aby súd konal v jej neprítomnosti a žiadala rozhodnúť v zmysle príslušných ustanovení v prospech maloletých detí.

Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, zveriť deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a navrhol, aby súd vyživovaciu povinnosť odporcu upravil v sume 100,- Eur mesačne na každé dieťa. Súčasne žiadal, aby súd v záujme detí a ich ochrany v rozhodnutí upravil styk odporcu len za prítomnosti matky a zvážil zákaz vycestovania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, stanoviskom kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodným listom maloletého Q. A. a maloletej V. L. A., oboznámil sa s potrebami maloletých detí a ich zdravotným stavom, ako i celým obsahom spisu a zistil tento skutkový stav :

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 07.08.2001 pred Miestnym úradom K., okres X., A. republika. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo. Navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky, odporca je štátnym občanom Tureckej republiky. Z manželstva sa narodili dve deti - maloletý Q. A., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave a maloletá V. L. A., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave.

Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na území Tureckej republiky, v I., navrhovateľka sa na územie Slovenskej republiky v roku 2007. V čase podania návrhu navrhovateľka bývala na adrese A. XX, XXX XX Q., čím je podľa § 88 ods. 1 písm. a) O. s. p. daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva.

Súd zohľadniac, že účastníkom konania v prejednávanej veci bol na strane odporcu štátny občan Tureckej republiky, sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, či je daná právomoc slovenského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Pri riešení otázky, právo ktorého štátu má byť pri posúdení predmetu konania použité, vychádzal súd z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v

znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o MPS"), podľa ktorého zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

Podľa § 38 ods.1 Zákona o MPS, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

Podľa § 39 ods. 1 Zákona o MPS, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

Podľa § 39 ods. 4 písm. a) Zákona o MPS, slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt.

S poukazom na uvedené, súd v danom prípade aplikoval v rámci rozhodovania o rozvode manželstva slovenské právo. Navrhovateľka mala a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, čím je teda bez akýchkoľvek pochybností daná právomoc slovenského súdu.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2007, s odporcom sa osobne nestretáva a má s ním iba sporadický kontakt prostredníctvom služby Skype. Odporca maloleté deti na území Slovenskej republiky nenavštevuje, na ich výživu navrhovateľke neprispieva, deti, tak ako navrhovateľku, kontaktuje približne raz mesačne. Medzi maloletými deťmi a odporcom došlo k odcudzeniu, z dôvodu nezáujmu a nestarostlivosti odporcu o deti a rečovej bariére. Navrhovateľka sa spolu s maloletými deťmi zdržiava na území Slovenskej republiky, prechodne na adrese U., S. XX. Manželstvo s odporcom neobnovili a navrhovateľka za príčinu rozvratu považuje nezlučiteľné názorové a povahové rozdiely vyplývajúce z kultúrnych rozdielov, ktoré manželia nedokázali prekonať.

Podľa § 23 Zákona č. 363/2005 o rodine (ďalej len "Zákon o rodine"), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci nežijú spolu ako manželia, spoločne nehospodária, pričom za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili, manželia sa nestretávajú, každý z nich žije na území iného štátu. Navrhovateľka po celú dobu konania trvala na rozvode manželstva, nakoľko manželstvo s odporcom považuje za hlboko a trvalo rozvrátené a nefunkčné, pričom obnovu manželského spolužitia z jej strany absolútne vylúčila aj do budúcnosti a v manželstve nemá záujem zotrvať. Vzhľadom na uvedené súd návrhu ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol. Príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva spočívali podľa tvrdenia navrhovateľky predovšetkým v nezlučiteľných názorových a povahových rozdieloch vyplývajúcich z kultúrnych rozdielov, ktoré manželia nedokázali prekonať. Vychádzajúc z uvedeného je

zrejmé, že ďalšie zotrvávanie navrhovateľky v takomto manželstve je vylúčené, preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Obe maloleté deti sa narodili počas trvania manželstva, osobnú starostlivosť o deti vykonáva od roku 2007 výlučne navrhovateľka na území Slovenskej republiky. Navrhovateľka s deťmi žije sama v prenajatom byte, za ktorý platí 55,- Eur a energie 10,- Eur mesačne, náklady na stravu predstavujú cca 100,- Eur, telefón 10,- až 30,- Eur a internet cca 11,- Eur.

Maloletý Q. A. má XX rokov, v školskom roku 2014/2015 navštevuje siedmu triedu ZŠ U., je zdravý. Mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletého predstavujú náklady na školské obedy 25,- Eur, cestovné s vreckovým 30,- Eur, ZRPŠ 10,- Eur /rok, školské pomôcky 20,- Eur, dieťa navštevuje krúžky, ktoré sú neplatené.

Maloletá V. L. má X rokov, v školskom roku 2014/2015, navštevuje 1. ročník ZŠ v S.. Zdravotný stav maloletej nie je dobrý, maloletá trpí vrodenou srdcovou chybou, vyžadujúcou si operačný zákrok v máji 2014. Mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletej predstavujú náklady na školné 25,- Eur, zubné ošetrenia 150,- Eur.

Navrhovateľka je nezamestnaná, v okolí S. si hľadá prácu, poberá prídavky na deti vo výške 47,- Eur mesačne. Je vlastníčkou 2 izbového bytu v Q., ktorý by chcela predať a v súčasnosti ho bezodplatne užíva jej sesternica.

Odporca súdu svoje zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery neuviedol a nepreukázal.

Súd po vykonanom dokazovaní na čas po rozvode manželstva vyhovel návrhu navrhovateľky a na čas po rozvode zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá osobnú starostlivosť o deti aj fakticky zabezpečuje, pričom neboli zistené nedostatky v starostlivosti o deti zo strany navrhovateľky.

Súd rozhodol, že vzhľadom na skutočnosť, že odporca o deti neprejavuje záujem, nepodieľa sa na ich starostlivosti a výchove, žije v cudzine v Tureckej republike, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude navrhovateľka.

Súd zaviazal odporcu platiť výživné na maloletého Q. vo výške 100,- Eur a na maloletú V. L. vo výške 100,- Eur mesačne pričom ustálil, že takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré navrhovateľka v konaní vyčíslila a preukázala. Takto určené výživné zabezpečí najzákladnejšie potreby maloletých detí s ohľadom na ich vek, návštevu školskej dochádzky, zdravotnému stavu. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú a výlučnú starostlivosť navrhovateľky o maloleté deti, ako aj na fakt, že odporca sa o potreby a výchovu detí nezaujíma, na ich výživu neprispieva ani peňažným a ani vecným plnením.

Styk maloletých detí s odporcom súd ponechal bez úpravy, pretože odporca o úpravu styku s deťmi neprejavuje záujem, komunikujeme s nimi sporadicky, maloleté deti v mieste ich bydliska nenavštevuje.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).