Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/63/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: R. W., a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Q. č. 8, 821 XX O., proti žalovanej: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. S. 37, 044 XX S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného G. - V. a ochrana spotrebiteľa „V.", Nám. J. 5, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, zast., JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou Advokátskej kancelárie, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, IČO: 35 561 734, v konaní o zaplatenie 512,26 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22. 9. 2014 č.k. -81 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 150,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 156,26 eur od 19. 10. 2012 až do zaplatenia; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom podaným na tunajší súd dňa 10. 2. 2014 domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť mu 512,26 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

Keďže v konaní mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol platne založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti žalobcu, pričom v zmysle podmienok vyplývajúcich z uzavretej zmluvy, ako aj zo všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti R. W. bola žalovaná povinná hradiť cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných žalobcom za dohodnuté zúčtovacie obdobie a žalovaná faktúry v lehote splatnosti nezaplatila, súd jej uložil zaplatiť sumu 150,26 eur a to vrátane úrokov z omeškania, ktorých výšku určil v súlade s § 517 ods. 2 a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31. 1. 2013. Pokiaľ ide o sumu uplatnenú žalobou nad priznanú časť, mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zákonom požadované predpoklady, resp. náležitosti pre občiansko-právnu zodpovednosť za škodu. Preto v tejto časti nárok ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalovaná bola v prevažnej časti (v sume 362 eur) úspešná, ale žiadne trovy si v rámci konania neuplatnila. Súd preto rozhodol, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. O nepriznaní trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu súd rozhodol v súlade s § 150 ods. 2 O.s.p. a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. .

Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka, súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci ide (pokiaľ ide o uplatnené trovy právneho zastúpenia) o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Dôvodil, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátov v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní menil o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Mal za to, že v takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Dôvodí, že je potrebné rozlišovať právo na právnu pomoc a na náhradu trov konania, pretože ide o dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (vrátane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom), totiž závisí od iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Mal za to, že trovy vyúčtované vedľajším účastníkom pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia, nemožno považovať za trovy účelne vynaložené (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19. 3. 2014).

Proti rozsudku - výroku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobca - vedľajší účastník podal včas odvolanie vedľajší účastník.

Dôvodí, že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca podal návrh na zaplatenie 150,26 eur ako cenu za využitie telekomunikačných služieb a na zaplatenie náhrady škôd zo zmlúv č. U a U vo výške 362 eur. Dôvodí, že z kvalifikovaného vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane žalovanej zo dňa 6. 8. 2014 vyplýva, že po oznámení vstupu do konania a oboznámení sa s predmetom konania sa vstup týka len tej časti konania, v ktorej žalobca ako dodávateľ služby uplatnil voči žalovanej ako spotrebiteľovi neprijateľné podmienky zo spotrebiteľskej zmluvy vo výške zmluvnej pokuty, ktorú modifikoval do náhrady škody vo výške 362 eur. Súd prvého stupňa návrh žalobcu v zmysle odôvodnenia rozsudku v časti náhrady škody vo výške 362 eur zamietol, keď konštatoval, že nie sú splnené predpoklady všeobecnej zodpovednosti v zmysle § 420 OZ, čím sa stotožnil s právnym názorom vedľajšieho účastníka na strane žalovanej vyjadrenom v podaní zo dňa 6. 8. 2014. Tvrdí, že žalobca v prejednávanej veci spojil do žaloby dva skutkovo a právne samostatné nároky a to nárok na tzv. hovorné a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty transformovanej na náhradu škody. Vedľajší účastník vstúpil do konania na podporu spotrebiteľa len v rozsahu, v ktorom boli žalobcom porušované spotrebiteľské práva a v tejto časti bol plne úspešný, pričom rozsah pôsobenia v konaní o viacerých nárokoch mohol vedľajší účastník určiť až po oboznámení sa so žalobou.

V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 3. 7. 2013, v ktorom krajský súd vyjadril svoj právny názor, že vedľajší účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa pred uplatňovaním nekalých podmienok, môže do konania vstúpiť len v tej časti uplatneného nároku, v ktorej považuje nárok za uplatňovaný v rozpore s právom na ochranu spotrebiteľa.

Na základe uvedeného sa domnieva, že vedľajší účastník má v konaní voči žalobcovi v časti, v ktorej namietal porušenie práv spotrebiteľa (ochrana práv spotrebiteľa je jeho jediným predmetom činnosti) vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nárok na úhradu trov konania voči žalobcovi. Dôvodí, že pokiaľ

súd konštatuje, že vyjadrenia vedľajšieho účastníka sú zhodné s vyjadreniami vo viacerých konaniach, tak je to preto, lebo týmito vyjadreniami reaguje na rovnaké žaloby žalobcu.

Vo vzťahu k účelnosti trov právneho zastúpenia poukázal na článok 47 Ústavy SR a ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda aj právo dať sa zastúpiť advokátom v súlade s § 24 - 25 ods. 1 O.s.p., realizujúc tak ústavné právo na právnu pomoc pred súdmi.

Má teda za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o trovy konania, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a vedľajšiemu účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Výrok, ktorým súd žalobe vyhovel a ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol preto právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný (§ 206 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zákona ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

O.s.p. k poznámke pod čiaru k uvedenému ustanoveniu ( k odseku 2) uvádza niektoré osobitné predpisy naznačujúce, aké právnické osoby by mohli v postavení vedľajšieho účastníka v konaní vystupovať. Jedným z osobitných predpisov, na ktoré odkazuje, je aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. § 25 ods. 1 citovaného zákona umožňuje právnickej osobe byť účastníkom občianskeho súdneho konania, ak je ochrana spotrebiteľa hlavnou náplňou jej činnosti.

V prejednávanej veci je vedľajší účastník občianskym združením majúcim v predmete činnosti ochranu spotrebiteľa, teda je subjektom, ktorý môže vstúpiť do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p.

Postavenie vedľajšieho účastníka je od postavenie účastníka, ktorého v konaní podporuje odlišne tým, že i keď vedľajší účastník koná vlastným menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami ako sú práva a povinnosti účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Právo na náhradu trov konania a povinnosť nahradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, preto v prípade úspechu (resp. pomerného úspechu) účastníka, ktorého vedľajší účastník v konaní podporoval, vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, čo rovnako platí aj v prípade neúspechu.

O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi neumožňuje do konania vstúpiť len ohľadom časti uplatneného nároku na podporu toho - ktorého účastníka, rovnako ako ani žalovanému neumožňuje vyberať si, či vôbec, prípadne len ohľadom niektorého z viacerých nárokov uplatnených proti nemu žalobou bude vystupovať ako žalovaný. Z týchto dôvodov ani vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovaného, si nemôže

vyberať, ohľadom ktorého z viacerých žalovaných nárokov bude žalovaného v konaní podporovať. Žalobca je pánom sporu a on rozhoduje o tom, aký nárok (nároky) proti žalovanému žalobou uplatní. Vedľajší účastník sa môže rozhodnúť o tom, či do konania vstúpi alebo nie, nemôže sa rozhodnúť, že vstupuje iba do časti konania. Ak sa pre vstup do konania rozhodne, v zmysle platného občianskeho súdneho konania sa jeho podpora v konaní vzťahuje na všetky žalované nároky, t.j. buď vstúpi do celého konania (ohľadom všetkých uplatnených nárokov), resp. nevstúpi vôbec.

Na základe uvedeného sa preto odvolateľ mýli, ak namieta, že vstúpil iba do časti konania (v ktorej bol úspešný); preto mu v tejto časti patrí plná náhrada trov konania.

Ako už bolo uvedené vyššie, má vedľajší účastník rovnaké procesné práva ako účastník, na podporu ktorého v konaní vystupoval, t.j. má právo aj na náhradu trov konania.

O trovách konania (vzhľadom na pomerný úspech žalovaného) vedľajšieho účastníka súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., keď síce vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, avšak súd prvého stupňa dospel k záveru, že tieto neboli vynaložené účelne, preto ich nepriznal.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne.

Je nepochybné, že ústavné právo každého (na právnu pomoc podľa § 47 ods. 2 ÚS SR) patrí aj vedľajšiemu účastníkovi. Uvedené ale rozhodne neznamená, že účastníkovi (a to aj v prípade, ak má na náhradu trov konania právo), bude táto náhrada aj reálne priznaná, pričom sa tak môže stať z dôvodu, že uplatnené trovy nespĺňajú podmienku účelnosti, pretože len účelne vynaložené trovy môže v rámci náhrady trov konania znášať protistrana. Účelnosť vynaložených trov musí súd pri rozhodovaní vždy zvážiť; samozrejme musí skúmať aj skutočnosť, či vôbec boli vynaložené.

Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník na strane žalovanej písomným podaním doručeným súdu dňa 17. 4. 2014 oznámil svoj vstup do konania a zároveň požiadal o doručenie návrhu a jeho príloh. Je teda nepochybné, že v tomto čase žiadne vedomosti o predmete sporu ani o účastníkoch konania nemal a zrejme len z označenia účastníkov usúdil, že ide o spotrebiteľský spor. Odvolací súd má za to, že nie je namieste priznať vedľajšiemu účastníkovi odmenu za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, pretože v čase udelenia plnej moci sám vedľajší účastník nevedel, do akého sporu vstupuje a nepoznal ani jeho podrobnosti.

Následne bolo vedľajšiemu účastníkovi zaslané vyjadrenie k žalobe, kde namieta neprijateľné zmluvné podmienky v uzavretých zmluvách. Odvolací súd, tak ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že aj tento úkon právnej služby za neúčelný súhlasiac s dôvodmi uvedenými v odôvodnení súdu prvého stupňa.

Odvolací súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že cieľom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa, t.j. aj zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo predpokladá, že by malo byť samo o sebe schopné poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc spotrebiteľovi, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že toho času je už množstvo rozhodnutí vydaných súdmi v spotrebiteľských sporoch. Preto je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje pracovníkom s právnickým vzdelaním súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich vzhľadom na vyššie uvedené považuje za neúčelné () a to preto, že vedľajší účastník bol za účelom ochrany spotrebiteľa ako občianske združenie zriadený. Odvolací súd nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie len zdôrazňuje, že za daných okolností nemožno mať za to, že trovy právneho zastúpenia sú trovami účelne vynaloženými, ktoré by mala v rámci náhrady trov znášať protistrana.

Na základe uvedeného bol preto rozsudok v napadnutom výroku potvrdený ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s prihliadnutím na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešný odvolateľ na ich náhradu nemá právo a úspešný žalobca si ich náhradu neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.