Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sp-1-2015.pdf
PDF · 90.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sp/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti Z. U., H. Y. XXX, C., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 2191-OR zo dňa 10.11.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 2191-OR zo dňa 10.11.2014.
Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2014/V 2191-OR zo dňa 10.11.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 393/2014-ŠTE uzavretej dňa 05.08.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a Z. U. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., obec C., okres Rožňava, na ktorých podiel o veľkosti 1/1 vlastní záložca, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 326 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/X, záhrady o výmere 327 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 384 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/X a rodinný dom, súpisné číslo XXX, na pozemku parcelného čísla XXX/X, nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M., obec M., okres Rožňava, na ktorých podiel o veľkosti 1/4 vlastní záložca, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 634 m2 na pozemku parcelného čísla XXXX a rodinný dom, súpisné číslo XXXX, na pozemku parcelného čísla XXXX.
Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 15.10.2014 bol podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 393/2014-ŠTE uzavretej dňa 05.08.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a účastníkom Z. U. ako záložcom zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení predsedom združenia Petrom Mamojkom. Z čl. II. záložnej zmluvy vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti v označených spoluvlastníckych podieloch majú slúžiť na zabezpečenie
všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 705801916 zo dňa 02.07.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1.000,- eur spolu s jej príslušenstvom, od omeškania až do zaplatenia. Záložnú zmluvu za záložcu uzatvorilo na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení predsedom združenia Petrom Mamojkom. Odporca uviedol, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi splnomocniteľom Z. U. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor záujmov. Zástupca splnomocniteľa ako dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a v záložnej zmluve dokonca záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Neplatnosť právneho úkonu vidí odporca aj v skutočnosti, že dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače, kde je splnomocnenec už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Je tu pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a je osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa. Záujem zástupcu je rozpore so záujmami zastúpeného, čo je v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprípustné. Z obsahu dohody o splnomocnení ďalej nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má podľa dohody obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Pre uvedený rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom a pre neurčitosť právneho úkonu dohody o splnomocnení, čím sa výrazne zasahuje do práv záložcu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, je záložná zmluva neplatný právny úkon, preto odporca návrh na vklad záložného práva zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 9.12.2014, v ktorom žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasila s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.
Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 08.01.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 23.02.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 16.02.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu nebol prítomný odporca, u ktorého bolo vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom 26.01.2015, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu.
Účastníčka Z. U. na pojednávaní uviedla, že pri podpise úverovej zmluvy jej zástupkyňou navrhovateľky bolo predložené splnomocnenie s tým, že je ho povinná podpísať a že jej bude poskytnutá právna
pomoc v súvislosti s úverom zo strany ProHelp. Je toho názoru, že splnomocnenec ProHelp jej mal poskytovať právnu pomoc a nie v jej mene uzatvoriť záložnú zmluvu. Uviedla, že svoj úver spláca a súhlasí s rozhodnutím odporcu o zamietnutí návrhu na vklad predmetnej záložnej zmluvy, preto navrhuje toto rozhodnutie potvrdiť.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom Z. U. zmluvu o úvere č. 705801916 zo dňa 02.07.2012. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 02.07.2012 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom Z. U.U. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom.
Dňa 05.08.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 393/2014-ŠTE medzi navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 705801916 zo dňa 02.07.2012.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie), je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení medzi dlžníkom Z. U. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy, chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.
Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.
Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na náhradu trov konania neuplatnil.
Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,- eur určenej podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.