Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-268-2014.pdf
PDF · 89.42 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/268/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej Ž. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XX/XX, B., toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom pre konanie Q.. Q. B., M. B. Ú. Y. B. W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie
- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, právne zastúpený JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, Urbánkova 1562/6, Košice, o zaplatenie 947,08 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 139,91 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 02.05.2014 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 947,08 eur s 9 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 25.03.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 17.02.2010 so žalovanou uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300028249, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.327,76 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 30. mesačných splátkach vo výške 81,13 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 1. Do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatila sumu 1.486,82 eur. Pretože žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 22 o viac ako 3 mesiace, žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka uplatnil okamžitú splatnosť úveru. Ku dňu 25.03.2012 mala žalovaná sumu neuhradených splátok 947,08 eur.
Pretože pobyt žalovanej nebol známy, súd uznesením 28.11.2014 ustanovil žalovanej opatrovníka pre konanie podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podaním z 12.12.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že žalobca od žalovanej uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 947,08 eur titulom spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy z 17.02.2010, ktorou bola žalovanej podľa karty klienta vyplatená suma 705,26 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 30. mesačných splátkach po 81,13 eur, čo predstavuje úroky vo výške 68,80 % p. a. Neprimerane vysoké úroky sú dojednané v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v tejto časti je zmluva o úvere neplatným právnym úkonom, má znaky tzv. civilno-právnej úžery. Navyše úverová
zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a za bez poplatkov. Namietal, že žalobca so žalovaným neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľským úvere, pretože písomná forma bola uvedená len na žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Navyše žalovaná zaplatila žalobcovi viac ako bola výška poskytnutého úveru.
V zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie: zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru z 17.02.2010, oznámením veriteľa o schválení úveru, splátkovým kalendárom a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:
Dňa 17.02.2010 so žalovanou uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300028249, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.327,76 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 30. mesačných splátkach vo výške 81,13 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 1. Do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatila sumu 1.486,82 eur. Pretože žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 22 o viac ako 3 mesiace, žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka uplatnil okamžitú splatnosť úveru. Ku dňu 25.03.2012 mala žalovaná sumu neuhradených splátok 947,08 eur.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 17.02.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 17.02.2010, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného k 17.02.2010, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 17.02.2010, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka účinného k 17.02.2010, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného k 17.02.2010, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 17.02.2010, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 17.02.2010, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 17.02.2010, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľa použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Nie je sporné, že účastníci konania dňa 17.02.2010 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver výške 1.327,76 eur. Súd sa nestotožnil s tvrdením vedľajšieho účastníka, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom úvere písomnou formou. Súd je názoru, že dňa 17.02.2010 v jednom právnom úkone podala žalovaná žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a súčasne bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Žalovaná neplnila povinnosť splácať úver riadne a včas, preto po omeškaní sa so zaplatením splátky č. 22 žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka žiadal o zaplatenie celého nesplateného úveru. Žalovaná celkovo podľa karty klienta zaplatila žalobcovi sumu 1.486,82 eur. Pretože žalovaná zaplatila žalobcovi vyššiu sumu ako bola titulom úverového vzťahu poskytnutá, nie je dôvodné zaviazať žalovanú na zaplatenie uplatnenej sumy podanou žalobou. Žalovaná vrátila žalobcovi sumu vysoko prevyšujúcu poskytnutú istinu.
Pokiaľ by žalovaná suma obsahovala nárok na zaplatenie úroku podľa zmluvy, resp. nešpecifikovaných poplatkov, je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom, v ktorom žalovaný je spotrebiteľom.
Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia článku 38 Charty základných práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle (ÚS 342/09 ČR).
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy s poukazom na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach je potrebné uviesť, že v danom prípade pri formulárovej zmluve žalovaný ako spotrebiteľ sa v porovnaní so žalobcom ako dodávateľom ocitol v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred žalobcom bez toho, aby žalovaný mohol ovplyvniť
obsah zmluvných podmienok. Cieľom Smernice Rady 93/13/EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok.
Úrok vo výške 68,81 % vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru v žalobe uplatnený je v rozpore s citovanou právnou úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká.
Z úrokových mier pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami vo februári 2010 na www.nbsr.sk <http://www.nbsr.sk> súd zistil ročnú percentuálnu mieru nákladov pri spotrebiteľských úveroch 15,67 % a úrokovú sadzbu 14,34 % pri úveroch na dobu od 1 do 5 rokov. Pokiaľ žalobca uplatňuje úroky 68,81 % tieto sú neprimerane vysoké, ktoré prevyšujú úroky v bankách o skoro 500 %. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Vo veciach nebankových subjektov je možné vzhľadom na mieru rizika akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov však nemôže byť neprimeraná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej sumy, ktorá by mala predstavovať uplatnený úrok vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere. Vzhľadom na uvedené poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 3, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 10.01.2010 treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Úspešnej žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal, pretože jej trovy konania nevznikli a náhradu trov konania neuplatnila.
Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej Združeniu Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, keď žalovaná mala v konaní plný úspech. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú: odmenu za 2 úkony právnej služby á 61,74 eur (prevzatie a príprava, vyjadrenie), 1 krát režijný paušál á 8,04 eur, 1 krát režijný paušál á 8,39 eur spolu vo výške 139,91 eur v zmysle § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.