Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/233/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom: Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 proti odporcovi: Q. Ž., R.. XX.X.XXXX, R. D.: S. XX, XXX XX J., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou X.. I. J., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 517,40 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 514,90 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti (o 2,50 EUR) návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.5.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 517,40 EUR titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti.

Návrh odôvodnil tým, že odporca si za obdobie od 6.4.2009 do 31.12.2012 uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR, a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Odporca si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči navrhovateľovi splnil oneskorene až dňa 22.10.2013. Odporca zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky, hradenú navrhovateľom z prostriedkov zdravotného poistenia, čerpal aj v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Tým vznikla navrhovateľovi škoda v sume 517,40 EUR. Rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti odporcovi hradenej navrhovateľom v období po vyňatí/ zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR navrhovateľ predložil v pripojenom účte poistenca. Navrhovateľ písomne vyzval odporcu na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 25.3.2014. Odporca doposiaľ navrhovateľovi dlžnú sumu neuhradil.

Pobyt odporcu sa súdu nepodarilo zistiť napriek vykonanému šetreniu. Preto mu v súlade s ust. § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka.

Podľa ust. § 115a ods.2 O.s.p., v znení účinnom od 1.1.2013, pojednávanie nie je

potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Drobným sporom sa v zmysle ust. § 200ea ods.1 O.s.p. rozumie vec, v ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 EUR.

Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.zák.ustanovenia § 115a ods.2 O.s.p., vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom, na základe ktorých súd zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z účtu odporcu ako poistenca (Zdravotná starostlivosť) za obdobie od 6.4.2009 do 31.12.2012 súd zistil, že navrhovateľ zaplatil tzv. kapitačný paušál, ako aj úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, za celé obdobie spolu vo výške 514,90 EUR.

Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi označeného ako Opakovaná výzva na úhradu - pokus o zmier zo dňa 25.3.2014 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu sumy vo výške 517,40 EUR, z dôvodu, že navrhovateľ za neho hradil zdravotnú starostlivosť a kapitačné platby aj v čase, keď už nebol zdravotne poistený v Slovenskej republike, nakoľko túto skutočnosť odporca oznámil navrhovateľovi oneskorene.

Z listiny označenej ako Čestné vyhlásenie o zdravotnom poistení v inom členskom štáte EÚ, EHP a CH zo dňa 15.10.2013 súd zistil, že odporca vyhlásil, že bol zdravotne poistený na území štátu Veľká Británia v období od 6.4.2009 do 31.12.2012, z titulu pracovného pomeru. Z prijímacej pečiatky navrhovateľa súd zistil, že predmetné potvrdenie mu bolo predložené dňa 22.10.2013.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, v znení účinnom v období od 1.2.2008, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).

Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak

a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca,

c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Podľa ust. § 3 ods. 4 citovaného zákona, zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.

Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).

Podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. a) až c).

Podľa ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti), ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom ( § 9 a 10).

Podľa ust. § 22 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, poistenec je povinný plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 1, 4 a 6.

Podľa ust. § 23 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.

Podľa us. § 23 ods. 4 citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods.2 a ods.3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.

Podľa ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).

Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených osobitným predpisom (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).

Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa - zdravotnej poisťovne, na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil za zdravotnú starostlivosť, poskytnutú z finančných prostriedkov zdravotného poistenia počas doby, kedy bol odporca vyňatý zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu zdravotnej starostlivosti nemal nárok.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na odporcu sa vzťahuje zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 tohto zákona a teda, je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR. Odporca je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR.

Odporcovi ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v danom prípade navrhovateľ) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona povinná túto starostlivosť mu zabezpečiť, v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z.z..

Zákon č. 580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona.

V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že odporca, na ktorého sa pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR, sa zamestnal v cudzine - vo Veľkej Británii a bol zdravotne poistený na území tohto cudzieho štátu, počnúc od 6.4.2009 do 31.12.2012. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z Čestného vyhlásenia odporcu zo dňa 15.10.2013. Uvedená skutočnosť znamená, že v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. ku dňu 5.4.2009 došlo k zániku povinného verejného zdravotného poistenia odporcu na území SR.

Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, odporcovi bola v období od 6.4.2009 do 31.12.2012 na území SR hradená zdravotná starostlivosť, spočívajúca v úhrade tzv. kapitačného paušálu za primárnu ambulantnú starostlivosť, ako aj iné úhrady za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť spolu vo výške 514,90 EUR. Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom, bez ohľadu na to, či lekára navštevuje alebo nie. Sumu v celkovej výške 514,90 EUR zaplatil navrhovateľ, plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť.

Odporca si totiž nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a to oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Odporca bol povinný túto oznamovaciu povinnosť splniť v lehote do 14.4.2009. Oznamovaciu povinnosť splnil až predložením Čestného vyhlásenia. Z prijímacej pečiatky, ktorou bolo predmetné vyhlásenie opatrené, je zrejmé, že navrhovateľovi bolo toto vyhlásenie doručené až dňa 22.10.2013.

Súd konštatoval, že na úhradu zdravotnej starostlivosti odporca nemal nárok, z dôvodu zániku poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi vznikla škoda, ktorú súd posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru, ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.

Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.

Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

Súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti odporcu za vznik škody.

Protiprávny úkon odporcu spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a teda, v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.

Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku navrhovateľa o finančné prostriedky, ktoré uhradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť odporcu, v rozsahu 514,90 EUR.

Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si odporca nesplnil oznamovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, navrhovateľ nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby bol odporca oznamovaciu povinnosť splnil, navrhovateľ by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a zdravotnú starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo.

Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že odporca nechcel spôsobiť škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde spadal pod poistenie cudzieho štátu, o tom vedieť mal a mohol.

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že odporca, ako subjekt zodpovedný za vznik škody, je povinný škodu nahradiť a zaviazal ho zaplatiť navrhovateľovi sumu 514,90 EUR a v

prevyšujúcej časti 2,50 EUR návrh zamietol, keďže navrhovateľ úhradu týchto nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nepreukázal.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením by mal navrhovateľ, ktorý mal v spore takmer plný úspech (neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti), právo na plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi, ktorý v spore v prevažnej časti úspech nemal, avšak navrhovateľovi žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2 O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 O.s.p. ).