Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-184-2014.pdf
PDF · 105.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/184/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcu: G..C. Z., X.. XX.X.XXXX, L. Y. Š. G. Č..XXX, L. L. zastúpeného JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 3, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, v konaní o zaplatenie 5.060,88 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 31.októbra 2013, č.k. 24C/44/2013-103 takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania.
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 226,76 eur na účet advokáta JUDr. Mariána Vojčíka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 31. októbra 2013, č.k. 24C/44/2013-103 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.035,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.2.2012 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh zamietol. Konanie v časti o zaplatenie sumy 25,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 3.1.2012 do zaplatenia zastavil. Priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému spolu vo výške 1.208,50 €, pozostávajúcu zo sumy 905 € (trovy právneho zastúpenia), a súdneho poplatku vo výške 303,50 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Vojčíka, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že predmetom konania bol nárok na zaplatenie poistného plnenia dojednaného v poistnej zmluve pre poistnú udalosť dožitia, ktorá nastala dňa 18.12.2011. Predmetom konania bol pôvodne nárok na zaplatenie sumy 5.060,88 € s príslušenstvom, pred začatím pojednávania vo veci samej vzal žalobca späť návrh v časti o zaplatenie sumy 25,36 € s príslušenstvom, vzhľadom na chybu vo výpočte pri podávaní žaloby. Predmetom konania tak zostal nárok na zaplatenie sumy 5.035,52 € s príslušenstvom. Súd prvého stupňa z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, typ poistnej zmluvy ÚDP-K zistil, že žalobca ako poistník a poistený so žalovaným ako poisťovateľom uzavreli dňa 17.12.1996 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie osoby žalobcu pre prípad smrti a prípad dožitia. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 18.12.1996 a koniec poistenia na 18.12.2011. Poistné plnenie pre prípad smrti bolo dohodnuté vo výške 100.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške 151.700,- Sk. Žalobca sa domáhal zaplatenia poistného plnenia, na ktoré mu mal vzniknúť nárok
poistnou udalosťou, a to dožitím dňa dojednaného v poistnej zmluve. Súd prvého stupňa ako predbežnú otázku skúmal, či účastníci konania platne uzavreli poistnú zmluvu, z ktorej vyplýva uplatnený nárok a vzhľadom na obranu žalovaného skúmal, či poistný vzťah zo zmluvy zanikol už skôr, teda pred tým ako nastala poistná udalosť dožitia alebo nie. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a vykonaným dokazovaním bolo preukázané uzavretie poistnej zmluvy v písomnej forme na poistnú dobu 15 rokov. Zmluva bola uzavretá v súlade s ust. § 788 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ). Účastníci konania netvrdili neplatnosť tejto poistnej zmluvy. Počas trvania poistno-právneho vzťahu žalovaný zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa zaviazal, pretože reálne inkasované poistné je nižšie, ako by podľa poistno-matematických metód a postupov malo byť. K tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Uvedenú situáciu vo vzťahu ku klientom, vrátane žalobcu riešil zaslaním listu zo dňa 15.5.2008 označeného ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K, ktorým ho vyzval na vyjadrenie stanoviska. Pritom mu ponúkol 3 alternatívy riešenia ďalšieho trvania poistného vzťahu, s tým, že ak svoj názor v stanovenej lehote nevyjadrí a niektorú z alternatív si nezvolí, žalovaný ako poisťovateľ jednostranne ukončí poistenie a žalobcovi poukáže finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu poistenia vo výške určenej žalovaným. Žalobca na list žalovaného nereagoval. Následne žalovaný listom zo dňa 13.6.2008 žalobcovi oznámil, že poistenie zaniká ku dňu 16.5.2008. Súd prvého stupňa uviedol, že zákon rozoznáva osobitné a všeobecné dôvody zániku poistnej zmluvy. Osobitné dôvody zániku upravuje Občiansky zákonník v ust. § 788 a nasl. Poistenie môže zaniknúť výpoveďou ( § 800 OZ), nezaplatením poistného ( § 801 OZ), odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy ( § 802 ods. 1 OZ) alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa ( § 802 ods. 2 OZ). Súd prvého stupňa po podrobnej analýze jednotlivých spôsobov ukončenia poistnej zmluvy uviedol, že nedošlo k zániku poistenia na základe žiadnej osobitnej právnej skutočnosti. Preto sa zaoberal všeobecnými dôvodmi zániku záväzkovo- právnych vzťahov, ktoré sú upravené v ust. § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že Občiansky zákonník rozoznáva niekoľko spôsobov zániku záväzkovo-právneho vzťahu. Vzhľadom na povahu úkonu žalovaného - list označený ako Oznámenie o zániku poistenia zo dňa 13.6.2008, skúmal, či tento úkon predstavuje niektorý zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia záväzkovo- právneho vzťahu a to či na základe jednostranného, ale dvojstranného právneho úkonu. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku sa venuje analýze jednotlivých spôsobov skončenia záväzkovo-právneho vzťahu, pričom dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistno-právneho vzťahu na základe odstúpenia od zmluvy, ani na základe privatívnej novácie, ani na základe vzájomnej dohody o zrušení poistnej zmluvy. Vzhľadom na to, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, musí byť aj dohoda o zrušení záväzku uzavretá v takejto forme. To vyplýva aj z ust. § 791 ods. 1 OZ, podľa ktorého na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa poistenia je vždy potrebná písomná forma. V danom prípade žalovaný vykonal prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy listom označeným ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu ÚDP-K zo dňa 15.5.2008, ktorým v rámci ponúknutých alternatív riešenia poistného vzťahu navrhol aj zrušenie poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty poistenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca návrh žalovaného na zrušenie zmluvy neakceptoval, pretože na list žalovaného nijakým spôsobom nereagoval, čo nespochybňoval ani žalovaný. Vôbec nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že nevyznačením niektorej z ponúknutých alternatív, žalobca konkludentne akceptoval návrh žalovaného na zrušenie poistenia. Okrem toho, že konkludentný prejav nemá v poistných vzťahoch žiadnu relevanciu, s poukazom na ust. § 791 ods.1 OZ, takýto postup nemá žiadnu oporu ani v zákone a vo svojej podstate predstavuje svojvoľný nátlak jednej zo zmluvných strán na druhú zmluvnú stranu, čo je aj postup v rozpore s dobrými mravmi.
V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku sa súd prvého stupňa venoval zániku povinnosti dlžníka z dôvodu tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia podľa § 575 OZ. Za právny dôvod zániku dlžníkovi povinnosti plniť možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, teda nemožnosť plnenia, ktorá nastala po vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, teda o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, teda pre dôvody v osobe dlžníka, záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť; inak je postihnutý následkami zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti plniť záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia. Subjektívna nemožnosť (úplne z dôvodov na strane dlžníka) spôsobí zánik záväzku len vo výnimočných situáciách (napríklad trvale zhoršený zdravotný stav dlžníka brániaci mu splniť záväzok čisto osobnej povahy). So subjektívnou nemožnosťou súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný,
samotná hospodárska nemožnosť nemá za následok zánik záväzku. Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Pre nemožnosť plnenia sotva prichádza do úvahy zánik záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie alebo iné plnenie vecí druhovo určených. Je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. V danom prípade mal súd prvého stupňa za to, že nejde v prejednávanej veci o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že sa žalovaný poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí zmluvy zistil, že výška poistného bola určená nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, vrátane otázky, kto zapríčinil uvedenú situáciu a teda, kto za ňu nesie zodpovednosť a tiež, že žalovaný bol nútený túto situáciu riešiť s klientmi úpravou už uzavretých dotknutých zmlúv, je pre posúdenie predmetnej veci irelevantná.
Súd prvého stupňa navyše dodal, že poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, pokiaľ ide o zmluvné podmienky, ako aj všeobecné poistné podmienky. Situácia, ktorá nastala v prípadoch poistných zmlúv s produktom UDP-K a na ktorú poistení nemali žiaden dosah a nijako sa na nej nepodieľali, preto nemôže byť na ujmu ich práv, vyplývajúcich z poistenia. Súd prvého stupňa teda uzavrel, že nedošlo k zániku záväzku v dôsledku § 575 OZ pre dodatočnú nemožnosť plnenia. Keďže k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, je potrebné považovať jednostranný právny úkon žalovaného označený ako Oznámenie o zániku poistenia za nedovolený právny úkon, ktorý je absolútne neplatný podľa § 39 OZ. Preto súd prvého stupňa konštatoval, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi založila poistný vzťah, ktorý trval až do doby, dojednanej v zmluve, teda do 16.12.2011. V uvedený deň nastala poistná udalosť, s ktorou poistná zmluva spája vznik nároku na poistné plnenie, tak ako to vyplýva z článku 15 Všeobecných poistných podmienok, a z ust. § 816 a § 797 ods. 2 OZ. Žalovanému vznikla povinnosť uspokojiť nárok žalobcu ako poisteného vo výške dojednanej v zmluve. Poistné plnenie pre prípad dožitia bolo dojednané vo výške 151.700,- Sk, teda 5.035,52 €. Žalobca od žalovaného neprijal žiadne plnenie, preto ho súd prvého stupňa zaviazal na zaplatenie uplatnenej pohľadávky vo výške 5.035,52 €. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj obranou žalovaného vo forme kompenzačnej námietky a dospel k záveru, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nevlastnil žiadnu peňažnú pohľadávku, ktorá by bola spôsobilá na započítanie. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia príslušenstva pohľadávky, ktoré súd prvého stupňa priznal v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009. Úroky z omeškania priznal súd prvého stupňa uplynutím 15 dní od doručenia výzvy na plnenie, teda od 8.2.2012 a v prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 3.1.2012 do 7.2.2012 návrh zamietol. Výšku úrokov z omeškania určil v súlade s § 3 ods. 1 nar. vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2009. Pri základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, ktorá bola vo výške 1 % ročne a po zvýšení o osem perc. bodov je výška úrokov z omeškania 9 % ročne.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods.3 O.s.p. Keďže mal žalobca vo veci neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal mu súd prvého stupňa plnú náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z odmeny za zastupovanie advokátom za jednotlivé úkony právnej pomoci vyčíslené v odôvodnení rozsudku.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výroku rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 5.032,25 € s príslušenstvom, ako aj proti výroku o náhrade trov konania.
Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa nezistil správne a komplexne skutkový stav veci, a následne vec nesprávne právne posúdil a rozhodol.
V dôvodoch odvolania uvádza, že žalovaný navrhoval dohodu o urovnaní sporu a to v podanom odpore aj vo vyjadrení k žalobnému návrhu vo forme kompenzačnej námietky. V rámci tejto námietky nerozporoval plnenie voči žalobcovi, avšak iba vo výške 3.514,31 € po zohľadnení sumy 1.546,57 €, ktorú mal správne žalobca platiť počas celej doby poistného vzťahu. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v období roku 1997, kedy bola dojednaná poistná zmluva, bolo uzatváranie poistných zmlúv regulované štátom a pod jeho dohľadom. V čase uzavretia zmluvy boli podmienky vzniku i zániku zmluvného vzťahu jasne definované platnými poistnými podmienkami. Súd prvého stupňa nepripustil dôkazy navrhované
žalovaným, dôkaz správnym spisom MF SR č. 52/1024/1995 a výsluch svedka E.. Š., ktorými mohol žalovaný dokázať priebeh od vzniku poistenia a ingerencie štátneho orgánu vo forme priamych zásahov do poistných súkromnoprávnych vzťahov žalovaného. Žalovaný konal pod tlakom kontrolného orgánu NBS a v krajnej núdzi bol donútený vypovedať poistný vzťah s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia. Žalovaný namietal vyhovujúci výrok rozsudku a výrok o trovách konania, pričom poukazuje na argumentáciu nálezom Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 3/06, podľa ktorého je úlohou súdu hľadať výsledok sporu tak, aby bol zlučiteľný s predstavou spravodlivosti. Súd prvého stupňa však rozhodol výlučne v neprospech žalovaného. Spravodlivé rozhodnutie by bol docielil tým, ak by súd prvého stupňa konal a rozhodol o kompenzačnej námietke žalovaného, ktorú mienil uplatniť v súdnom konaní voči žalobcovi, a to pohľadávku vo výške 1.546,57 €. Žalovaný nemohol predvídať, že poistno-matematický vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom a v tomto omyle zotrval až do tretej kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska u žalovaného v rokoch 2007-2008. Žalovaný žalobcovi navrhol tri alternatívy ďalšieho postupu vo vzniknutej situácii, ktorú nezavinil v snahe dosiahnuť dohodu. Žalovaný dokazoval nevyhnutnosť svojho konania voči pri ukončení poistného vzťahu. Súd prvého stupňa odoprel žalovanému prístup k spravodlivému rozhodnutiu. Žalovaný voči žalobcovi konal formou ukončenia poistného vzťahu len a jedine pre objektívnu nemožnosť plnenia zapríčinenú vonkajšími faktormi. Udalosti, ktoré sa odohrali v spojení so zmenou poistného prostredia nastolenou zmenenými právnymi predpismi, podľa názoru súdu prvého stupňa nemali mať žiadny vplyv na existujúci poistný vzťah a boli podľa názoru súdu prvého stupňa irelevantné, čo žalovaný namieta. Žalovaný mal nárok na spravodlivé a vyvážené rozhodnutie.
Žalovaný sa ďalej domáha prerušenia konania s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že v inom obsahovo totožnom spore rozhodol odvolací Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 24.10.2012, sp.zn. 1Co/212/2012 o prípustnosti dovolania pre vyriešenie otázky zásadného právneho významu, o ktorej doposiaľ rozhodované nebolo a jej vyriešenie bude mať podstatný vplyv aj na toto prebiehajúce konanie. Žalovaný ďalej namieta, že pravidlo, podľa ktorého sa zo zmlúv má plniť je výnimočne možné prelomiť vtedy, ak to pripúšťa zmena právnych predpisov, keď plnenie nie je právom dovolené, resp. v iných výnimočne stanovených prípadoch. V žalovanej veci ide o takýto prípad, ktorý je výnimočný tým, že právny vzťah musel zaniknúť na základe ust. § 575 OZ a tento spôsob zániku žalovaný dokazoval aj v súdnom konaní. Žalovaný poukazuje na pravidlá európskeho zmluvného práva aplikovateľné na sporný prípad v časti dotýkajúcej sa zmeny podmienok, ktoré prvostupňový súd na daný prípad neaplikoval a neriadil sa nimi. Ďalej žalovaný poukazuje na podstatné skutkové okolnosti prípadu, ktoré dokazujú nerovnocennosť napadnutého rozhodnutia a ukrátenie spravodlivosti. Podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy je cena poistného a hlavným predmetom plnenia poistné plnenie, ktoré predpísal terajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom MF SR. Štátom stanovená výška poistného za plnenie sa preniesla do obsahu poistnej zmluvy ako súčasť povinnosti žalobcu a práva žalovaného. Žiadna zo zmluvných strán nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu (štátneho orgánu) spočívajúci v neodbornosti v postupe orgánu, ktorej schváleniu výšky finančných parametrov poistnej zmluvy predchádzal. Potreba odstrániť rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy a všeobecne záväzným právnym predpisom vyvolala snahu o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy so znením všeobecne záväzného právneho predpisu. Väčší počet doteraz vedených sporov rôznych žalobcov voči žalovanému vedie k potrebe, aby k predmetnému prípadu vyslovil svoj záväzný právny názor dovolací súd, preto žalovaný navrhuje, aby odvolací pre prípad potvrdenia rozsudku pripustil dovolanie. Žalovaný tiež namieta súvisiaci výrok o trovách konania v prospech žalobcu. Preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
K odvolaniu žalovanému podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať mu trovy odvolacieho konania. Nestotožňuje sa ani s názorom žalovaného, že by konajúci súd nezistil správne a komplexne skutkový stav veci. Žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že zmena poistných podmienok, ktorú podľa žalovaného vyvolal orgán verejnej moci by mala mať dopad na platne uzavretú poistnú zmluvu typu ÚDP-K, ktorá riadne rešpektovala legislatívu platnú v čase uzavretia. Vykonávanie dôkazov v rozsahu a v súlade s návrhmi žalovaného by bolo nehospodárnym, pretože vykonaním týchto dôkazov by nedošlo k objasneniu relevantných skutočností pre posúdenie prejednávanej veci. Žalobca má za to, že žalovaný používaním pojmu „spravodlivosti“ sa snaží navádzať súd v tom, aby nerozhodoval podľa platného práva, ale aby vec rozhodol z pohľadu spravodlivosti tak, ako ju vníma žalovaný. Žalobca má však za to, že spravodlivé je rozhodnutie, ktoré je zákonné a takým sa javí aj napadnuté rozhodnutie. Žalobca platil riadne a včas
poistné podľa riadne uzavretej poistnej zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že na strane žalobcu vznikol dlh na poistnom, resp. že mal žalobca platiť poistné v inej výške, nemajú dôvodný právny základ. Od žalobcu ako laika v oblasti poistenia by nebolo spravodlivo očakávať, že by predvídal omyl, či už na strane žalovaného alebo na strane orgánu vykonávajúceho dohľad nad poisťovňou. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by došlo k zmene poistnej zmluvy. Pokiaľ sa týka návrhu na prerušenie konania, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že prerušením konania by došlo k porušeniu zásady rozhodnúť vo veci v čo najkratšom čase bez zbytočných prieťahov.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Pred prejednaním odvolania sa odvolací súd zaoberal návrhom žalovaného na prerušenie konania.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, prebieha konanie, ktorou sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Citované ustanovenie upravuje možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia súdneho konania pre prípad, ak je pre rozhodnutie súdu významnou otázka, ktorá patrí do právomoci iného orgánu, prípadne o nej rozhoduje súd v inom konaní. Tieto otázky môže súd v zásade posúdiť aj sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.).
V prejednávanej veci žalovaný navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie do rozhodnutia dovolacieho súdu, pričom uviedol, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 24.10.2012 v konaní pod sp.zn. 1Co/212/2012 rozhodol o prípustnosti dovolania pre vyriešenie otázky zásadného právneho významu.
Odvolací súd konštatuje, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by skutočne podal dovolanie v uvedenej veci, neuviedol spisovú značku konania na Najvyššom súde SR ani to, v akom procesnom štádiu sa vec nachádza. Súdu samotnému nie je známe, či žalovaný dovolanie v uvedenej veci podal.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť návrhu na prerušenie konania, odvolací súd jeho návrh zamietol.
K odvolaniu žalovaného proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a proti výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky žalovaného sú v plnom rozsahu totožné s jeho prednesmi a argumentami, ktoré boli prezentované pred súdom prvého stupňa.
Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, na takto zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré správnym spôsobom interpretoval. V konaní nedošlo k žiadnym vadám, ktoré by mali za následok potrebu zrušiť rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je úplné, jasné, logické a zrozumiteľné. Súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal všetkými okolnosťami, ktoré boli tvrdené zo strany žalovaného v priebehu konania.
Odvolacie námietky žalovaného je možné stručne zhrnúť tak, že podľa jeho názoru došlo platne k zmene poistnej zmluvy, pričom táto zmena bola vyvolaná konaním štátneho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom a že žalovaný mal povinnosť platiť poistné vo vyššej sume tak, ako to malo byť obsiahnuté v zmenenom návrhu poistnej zmluvy. V takomto prípade žalovaný nenamietal vyplatenie časti poistného plnenia, ale je toho názoru, že má nárok na kompenzáciu svojej pohľadávky na poistnom.
K týmto námietkami odvolací súd uvádza, že sa nimi súd prvého stupňa podrobne zaoberal v odôvodnení rozsudku a dospel k záveru, že nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, pretože takúto dohodu nemožno vykonať jednostranne ani konkludentným spôsobom tak, ako sa mylne domnieva žalovaný. K takejto zmene teda nemohlo dôjsť zaslaním listu žalobcovi, na ktorý tento nereagoval. Žalovaný nepreukázal v konaní pred súdom prvého stupňa, že by mal akúkoľvek splatnú pohľadávku na poistnom
voči žalobcovi, preto súd prvého stupňa správne uzavrel, že nie je možné výšku uplatňovaného nároku kompenzovať.
Rovnako sú správne závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k zisteniu, že nedošlo k ukončeniu poistnej zmluvy riadnym a zákonným spôsobom a že poistný vzťah trval naďalej aj po doručení listu žalovaného o oznámení zániku poistenia.
Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Poistný vzťah je vzťahom súkromnoprávnej povahy. Zmena obsahu takéhoto vzťahu môže byť vykonaná výlučne na základe predpisov súkromného práva a spôsobom, ktorý si dohodli účastníci alebo ktoré upravuje zákon.
Odvolacie námietky žalovaného, ktorým namieta prístup k spravodlivému rozhodnutiu súdu rovnako nie sú relevantné. Žalovanému bola poskytnutá možnosť rovnako ako žalobcovi brániť sa proti uplatňovanému nároku spôsobom, ktorý upravujú predpisy civilného procesu. Súd prvého stupňa riadne vyhodnotil námietky žalovaného vrátane tých, ktorými poukazuje na zásah štátnych orgánov vykonávajúcich dohľad nad výkonom poisťovníctva do činnosti žalovaného. Ani tieto zásahy však nemôžu mať vplyv na existujúci uzavretý poistno-právny vzťah a nedávajú žalovanému ako poisťovateľovi možnosť jednostranne tento vzťah zmeniť.
K tvrdeniu o následnej nemožnosti plnenia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý podrobne a zrozumiteľne vysvetlil, v ktorých prípadoch je možné aplikovať ustanovenia hmotného práva o zániku záväzku v dôsledku následnej nemožnosti plnenia. V prejednávanej veci o takýto vzťah nejde.
Keďže v prípade poistného vzťahu došlo k naplneniu dojednanej poistnej udalosti, súd prvého stupňa správne rozhodol, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie poistného plnenia dohodnutého v poistnej zmluve.
Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p., a to vrátane výroku o príslušenstve pohľadávky a vo výroku o trovách konania v prípade, ktorých sa rovnako stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto je žalovaný povinný nahradiť mu trovy konania, ktoré pozostávajú z odmeny za zastúpenie advokátom za jeden úkon právnej služby a to podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu. Výška tarifnej odmeny je určená podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a za jeden úkon právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH patrí právnemu zást. žalobcu odmena vo výške 226,76 €.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák.č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.