Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-67-2003.pdf
PDF · 119.38 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/67/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, pred samosudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou, v právnej veci navrhovateľov: 1/ M.. N.. E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.. H. Č.. XX, Y. 2/ T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.. H. Č.. XX, Y. obaja zastúpení : BLAŽO & DOHŇANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Vajnorská č. 53, Bratislava, IČO: 35 847 883, proti odporcovi: KOTTON COMPANY, s.r.o., Námestie SNP 13, Bratislava, IČO: 46 469 133, zastúpený: Pohanka & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Radlinského 1716, Dolný Kubín, IČO : 36 867 217, o nahradenie vyhlásenia vôle, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a. II. Navrhovateľ v prvom rade a navrhovateľ v druhom rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 8.166,16-EUR k rukám právneho zástupcu odporcu, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. III. Navrhovateľ v prvom rade a navrhovateľ v druhom rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I trovy štátu vo výške 1 031,35-EUR, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.04.2003 po pripustení jeho zmeny uzneseniami vyhlásenými na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 20.03.2006 a 25.10.2011, uznesením zo dňa 14.10.2014, č. k.7C/67/2003 - 336 a uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20.02.2015, sa navrhovateľ domáhal nahradenia prejavu vôle odporcu ako predávajúceho na kúpnopredajnej zmluve v prospech navrhovateľa ako kupujúceho, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: a) byt č. 4 nachádzajúcom sa na 7. nadzemnom podlaží domu na P.. H. Č.. XX v Y., súp. č. XXX, postavenom na parcele registra "C", číslo: XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1 033 m2, zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradnom Bratislava, katastrálny odbor, pre k. ú. H. D., Obec: Bratislava - H. D., Okres: Bratislava M." (ďalej len "Byt" ) b) spoluvlastnícky podiel 13259/448881-in ( označenie podľa znaleckého posudku č. 35/2014 ) na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu súp. č. XXX, postavenom na parcele registra "C", číslo: XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1 033 m2, zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradnom Bratislava, katastrálny odbor, pre k. ú. H. D., Obec: Bratislava - H.É. D., Okres: Bratislava M." (ďalej len "Spoluvlastnícky podiel" ) c) spoluvlastnícky podiel 13259/448881-in ( označenie podľa znaleckého posudku č. 35/2014 ) na zastavanom pozemku, parcela registra "C", číslo: XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1 033 m2, zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradnom Bratislava, katastrálny odbor, pre k. ú. H. D., Obec: Bratislava - H. D., Okres: Bratislava M." (ďalej len "Pozemok" ) celková kúpna cena za predmet kúpy uvedený v článku 1 odstavec I tejto zmluvy predstavuje sumu spolu 30.634,38-EUR(slovom tridsaťtisícšestotridsaťštyri eur a tridsaťosem centov), bola stanovená
znaleckým posudkom č. 35/2014 Ing. M. Ilavského PhD. súdneho znalca z odboru stavebníctva, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy. Navrhovateľ svoj návrh po skutkovej a právnej stránke odôvodnil tým, že rozhodnutím o schválení dohody o výmene bytu vydaným Obvodným národným výborom v Bratislave dňa 06.06.1980 sa na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu uzatvorenej medzi štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba, so sídlom SNP 13, Bratislava, stal užívateľom sporného Bytu. V roku 1992 bola uzavretá zakladateľská zmluva o založení akciovej spoločnosti Slovenské kreditná banka, ktorej zakladateľmi boli Slovenský plynárenský priemysel, š.p. Bratislava, Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava, Omnia, a.s. Bratislava, KK Company Banská Bystrica, Drevoindustria, š.p. Žilina, Západoslovenské Lesy, š.p. Bratislava a Benzinol, š.p. Bratislava. Podľa tejto zakladateľskej zmluvy dňa 08.06.1992 Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava vložila ako nepeňažný vklad do Slovenskej kreditnej banky, a.s. (ďalej len SKB, a.s.) polyfunkčný dom na Nám. SNP č. 13 v Bratislave. Dňa 27.09.1996 bola SKB, a.s. a spoločnosťou MK. Trade, s.r.o. založená akciová spoločnosť Kredit financial group (ďalej len KFG). V roku 1998 akcionár SKB, a.s. navýšil základné imanie spoločnosti KFG nepeňažným vkladom vo forme polyfunkčnej budovy na Nám. SNP č.13 v Bratislave. Listom zo dňa 18.10.1999 požiadal spoločnosť Kredit financial group, a.s. ako v tom čase aktuálneho vlastníka polyfunkčného objektu, v ktorom sa Byt nachádzal, aby mu v súlade s § 29 ods. 8 BytZ, podľa ktorého vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, previedol ako nájomcovi, tento Byt do vlastníctva za cenu stanovenú podľa § 18 BytZ. Nakoľko vlastník v lehote 2 rokov od podania žiadosti, nielenže neuzavrel s nájomcom zmluvu o prevode Bytu, v súlade s § 29 ods. 8 BytZ sa navrhovatelia domáhajú súdnou cestou uloženia tejto povinnosti aktuálnym vlastníkom. Pôvodne odporca v 1. rade, spoločnosť THORIN, a.s., so sídlom Nejedlého 51, Bratislava, IČO: 35 745 576 841 02 sa k návrhu nevyjadril a pôvodne odporca v 2. rade, spoločnosť M + R, spol., s.r.o., premenovaná na DK Finance, s.r.o., naposledy so sídlom Nám. SNP 13, Bratislava, IČO : 36 379 476, ako podieloví spoluvlastníci polyfunkčného objektu podaním doručeným súdu dňa 31.10.2003 k návrhu uviedli, že žiaden z vlastníkov nemal a nemá povinnosť prevodu podľa ustanovení BytZ pričom túto povinnosť nemali ani predchádzajúci vlastníci, spoločnosť Kredit financial group, a.s. a ani Slovenská kreditná banka, a.s., nakoľko sa nejedná o subjekty s majetkovou účasťou štátu v zmysle § 47d zákona č. 92/1991, vyplýva aj zo skutočnosti, že kataster nehnuteľností povolil prevod polyfunkčnej budovy inému vlastníkovi ako je uvedený v 29 ods. 5 BytZ. V ďalšom konaní odporca na pojednávaniach ako aj podaniami datovanými dňa 27.09.2011 a 15.12.2014 bližšie uviedol, že spoločnosť Kredit financial group, a.s. nemožno považovať za obchodnú spoločnosť s kontraktačnou povinnosťou voči navrhovateľom v zmysle § 17 ods. 3 písm. c/ a e/ BytZ, nakoľko jej zakladateľom bola spoločnosť s nepriamou účasťou štátu prostredníctvom jej zakladateľa Slovenskej kreditnej banky, a.s., ktorej zakladateľmi boli štátne podniky. Uvedené skutočnosti majú podľa odporcu vyplývať aj z oznámení Ministerstva financií SR zo dňa 12.04.2006 a 04.10.2010 pričom eventuálne aj keby pre založenie povinnosti prevodu postačovala nepriama majetková účasť, v dôsledku čoho by v zmysle § 29 ods. 5 BytZ, došlo k porušeniu zákazu prevodu polyfunkčného domu na tretie subjekty s výnimkou štátu, Slovenského pozemkového fondu, obce a obchodnej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, a takýto úkon by bol absolútne neplatný, a teda by nebola daná pasívna legitimácia odporcu v konaní. Odporca v ďalšom texte poukázal aj skutočnosť, že zmene vlastníckych práv k polyfunkčnému domu došlo aj na základe udelenia príklepu súdnym exekútorom v rámci dvoch exekučných konaní, či došlo k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva vydražiteľmi, pričom na uvedený právny stav nemožno aplikovať § 29 ods. 7 BytZ, keďže povinným nebol subjekt s povinnosťou prevodu bytu za zvýhodnených podmienok uvedený § 29 ods. 7 BytZ, ale subjekty, ktoré nadobudli vlastnícke práva k polyfunkčnému domu na základe zmluvne dojednaných cien. Súčasne odporca rozšíril svoje námietky voči v konaní uplatňovanému nároku najmä o skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť nie je bytom tak ako to predpokladá § 2 ods. 1 a 2 BytZ, nakoľko navrhovatelia nepredložili príslušné rozhodnutie stavebného úradu o trvalom užívaní miestností na bývanie v dôsledku čoho nemožno polyfunkčný dom, v ktorom sa sporná nehnuteľnosť nachádza považovať za bytový dom v zmysle § 2 ods. 2 BytZ, keďže nestačí aby boli príslušné miestnosti ako byt užívané, či ako byt označované v zmluvných dokumentoch, pričom § 24 ods. 1 BytZ, podľa ktorého ustanovenia BytZ sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, je potrebný vykladať tak, že sa vzťahuje len na budovy, v ktorých sa nachádzajú nebytové priestory, ktoré však nie sú predmetom konania, ako aj námietky voči zneniu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá nespĺňa náležitosti v zmysle § 5 ods. 1 písm. g/ BytZ, absencia
vyhlásenia nadobúdateľa bytu o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, ako aj určeniu kúpnej ceny na základe znaleckého posudku predloženého navrhovateľmi alebo vypracovaného v konaní povereným znalcom, nakoľko cena bytu v takomto pripade sa určuje postupom podľa § 18 BytZ. V reakcii na vyjadrenia odporcu navrhovateľ na pojednávaniach ale najmä podaniami datovanými dňa 25.07.2011 a 13.09.2011 uviedol, že § 17 ods. 3 písm. vkladom polyfunkčného domu ako nepeňažného vkladu do spoločnosti Kredit financial gorup, a.s. spoločnosťou Slovenská kreditná banka, a.s., ktorej jedným zo zakladateľov bol štátny podnik Vodohospodárska výstavba, š.p., ktorý vložil ako nepeňažný vklad do spoločnosti polyfunkčný dom. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na majetkovú účasť štátu prostredníctvom účasti štátnych podnikov na jej založení, a teda pojem majetková účasť štátu na účely BytZ, je potrebné vykladať v najširšom slova zmysle, teda aj ako nepriamu majetkovú účasť, a naplneniu úmyslu zákonodarcu, ktorým, s poukazom na nález ÚS SR, sp. zn.: PL. ÚS 26/00, je spravodlivá snaha právne umožniť prístup nájomníkom k nadobudnutiu vlastníctva k bytom vlastnícky patriacich subjektom uvedeným v ustanovení § 17 ods. 3 písm. d/, e/ a f/ BytZ, ktoré nadobudli tieto byty a celé bytové domy z celospoločenského vlastníctva za veľmi výhodných podmienok, spravidla za cenu objektívne posudzovanú ako nepatrnú alebo celkom bezodplatne v procese tzv. veľkej privatizácie pri likvidácii štátnych podnikov a podobne. Aj napriek skutočnosti, že došlo k viacerým prevodom vlastníckych práv k polyfunkčnému domu ako aj nadobudnutiu vlastníckych práv v exekučnom konaní práva navrhovateľov ako nájomcov na prevod vlastníckeho práva k bytu za zvýhodnených podmienok zostáva zachované aj voči ďalším vlastníkom polyfunkčného domu. Vzhľadom na uvedené navrhovatelia majú za to, že spoločnosť, Kredit financial group, a.s je povinným subjektom v zmysle § 17 ods. 3 písm. e/ BytZ a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že ich právni nástupcovia nadobudli predmetný polyfunkčný dom v exekučnom konaní nakoľko s poukazom na § 29 ods. 7 BytZ kontraktačná povinnosť prešla na vydražiteľov. Písomne uplatnené právo nájomcu ( v tomto konaní navrhovateľov) na prevod vlastníctva predmetného bytu tak zostalo zachované aj po uplynutí v zákone stanovenej dvojročnej lehoty ako aj po ďalšom prevode vlastníctva predmetného bytového domu bez ohľadu na titul prevodu vlastníctva. Uznesením zo dňa 26.01.2011, č. k. 7C/67/2003 - 132, súd na návrh navrhovateľov zo dňa 21.03.2008, pripustili zmenu účastníkov konania, na strane odporcu z dôvodu zmeny vlastníckych vzťahov k polyfunkčnému domu, na základe kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou SANPARK, s.r.o. ( pôvodne BLV, spol. s r.o. ), ako kupujúcim, ktorá nadobudla spoluvlastnícky podiel v ? na polyfunkčnom dome ako vydražiteľ na základe udelenia príklepu súdnym exekútorom Mgr. Martinom Babjakom v exekučnom konaní vedenom pod sp. EX 151/2003 proti povinnému, spoločnosti THORIN, a.s., schváleného uznesením Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 07.06.2004, č. k. 39Er/2943/2003
- 56, a spoločnosťou AUDIOTEC, s.r.o., ktorá nadobudla spoluvlastnícky podiel v ? na polyfunkčnom ako vydražiteľ na základe udelenia príklepu súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Konečným v exekučnom konaní vedenom pod sp. EX 224/2005 proti povinnému, spoločnosti DK Finance, s.r.o., schváleného uznesením Okresného súdu dolný Kubín zo dňa 06.02.2006, č. k. 7Er/608/2005 - 25, ako predávajúcimi. Uznesením zo dňa 11.09.2014, sp. zn. 3K/39/2014, tunajší súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, spoločnosť SANPARK, s.r.o. a do funkcie správcu ustanovil G.. M. X., a teda v zmysle § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii došlo k prerušeniu súdneho konania. Následne súd na návrh navrhovateľov zo dňa 25.09.2014, uznesením zo dňa 14.10.2014, č. k. 7C/67/2003 - 336, pripustil zmenu účastníka na strane odporcu z dôvodu zmeny vlastníckych vzťahov k polyfunkčnému domu, na základe kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou SANPARK, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou KOTTON COMPANY, s.r.o. Súd upustil od vykonania dokazovania navrhovaného navrhovateľmi položením otázky ustanovenému znalcovi, či na výšku kúpnej ceny, ktorú stanovil na str. 51 posudku vo výške 30.634,38-EUR a kúpnu cenu, ktorá zohľadňuje obstaranie formou kúpy/prevodu vlastníctva, či na túto cenu mal vplyv počet prevodov obstarania výstavby bytového domu až do dnešného dňa, keďže považoval vykonanie navrhovaných dôkazov vzhľadom na obsah a rozsah znaleckého dokazovania v konaní za nehospodárne a neúčelné. Zo záverov znaleckého posudku st. 50 otázka č. 1 vyplýva: "V posudzovanom prípade ( s ohľadom na rok začiatku užívania stavby) boli stanovené len hodnoty prezentované pod bodmi a) východisková hodnota stavby stanovená k termínu začiatku užívania stavby, c) východisková hodnota stavby stanovená k termínu predpokladaného prevodu bytov do vlastníctva, f) všeobecná hodnota(trhová cena) stavby stanovená k termínu predpokladaného prevodu bytov do vlastníctva." Z obsahu znaleckého posudku tak vyplýva, že znalec pri stanovení ocenenia s obstarávacou cenou ( obstaranie výstavbou) a pri stanovení ocenenia s obstarávacou cenou (obstaranie výstavbou) nezohľadňoval počet prevodov obstarania výstavby bytového domu, preto súd posúdil navrhnutý dôkaz ako nehospodárny.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania na pojednávaniach uskutočnených 20.03.2006, 03.06.2011, 13.09.2011, 25.10.2011 a 20.02.2015, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľmi, a to: povolením Mestského notárskeho úradu v Bratislave na používanie novostavby zo dňa 30.08.1935, opisom miestopisu podlahovej plochou polyfunkčného domu vystaveného Berným úradom v Bratislave dňa 31.08.1935, rozhodnutím Obvodného národného výboru v Bratislave zo dňa 06.06.1980 o schválení dohody o výmene bytov, dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu uzatvorenej medzi štátnym podnikom vodohospodárska výstavba a navrhovateľom v 1. rade dňa 01.01.1988, obsahom žiadosti o prevod vlastníctva Bytu adresovanej spoločnosti Kredit financial group, a.s. zo dňa 18.10.1999 a písomným potvrdením jej prijatia zo strany adresáta datovaného dňa 17.01.2000, zmluvou o nájme bytu uzatvorenej medzi navrhovateľom v 1. rade ako nájomcom a spoločnosťou HYDROREAL, a.s. ako prenajímateľom datovanej dňa 29.09.2000, návrhom dohody o skončení nájmu, stanoviskami Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 12.04.2006 a 04.10.2010 obsahom znaleckého posudku vypracovaného Ing. Dušanom Škultétym č. 22/2003, zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti Slovenská kreditná banka zo dňa 03.03.1992, obsahom znaleckého posudku vypracovaného Ing. Miloslavom Ilavským, PhD., č. 35/2014 na základe poverenia súdu, uznesením zo dňa 28.06.2012, č. k. 7C/67/2003 - 224, a zistil nasledovný skutkový stav: Polyfunčný dom, v ktorom sa nachádza aj Byt, ktorého prevodu sa navrhovatelia v konaní domáhajú bol postavený v roku 1935 a daný do užívania na základe rozhodnutia Mestského notárskeho úradu v Bratislave zo dňa 30.08.1935. Navrhovatelia rozhodnutím o schválení dohody o výmene bytu vydaným Obvodným národným výborom v Bratislave zo dňa 06.06.1980 sa na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu uzatvorenej medzi štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba, so sídlom SNP 13, Bratislava, stali užívateľmi sporného Bytu. Zo zakladateľskej listiny Slovenskej kreditnej banky, a.s. vyplýva, že polyfunkčný dom bol vložený v roku 1992 ako nepeňažný vklad jedným zo zakladateľov, a to spoločnosťou Vodohospodárska výstavba, š. p.. Následne v roku 1998 súvislosti so založením spoločnosti Kredit financial group, a.s., ktorej zakladateľom bola aj spoločnosť Slovenská kreditná banka, a.s., ktorá ako nepeňažný vklad, vložila do spoločnosti predmetný polyfunkčný bytový dom, ktorý bol následne prevádzaný na ďalšie subjekty, medzi iným aj na súčasného odporcu, a to na základe kúpnopredajnej zmluvy. Tieto skutočnosti (resp. celý skutkový stav veci) neboli medzi účastníkmi sporné a nepochybne vyplývajú aj z listinných dôkazov založených v súdnom spise. Medzi účastníkmi teda nebol sporný skutkový stav veci, ale sporné zostalo len právne posúdenie predmetného prípadu, t.j. otázky, či v čase podania žiadosti o prevod vlastníctva Bytu sa na v tom čase vlastníka predmetnej nehnuteľnosti vzťahovali ust. § 29 ods. 2ByZ, či predmetná nehnuteľnosť, ktorej prevodu sa domáha je bytom v zmysle § 2 ods. 1 BytZ, a teda predmetom spôsobilým na prevod v zmysle príslušných ustanovení BytZ, prevodom vlastníckych práv k polyfunkčnému domu došlo aj k prechodu kontraktačnej povinnosti odporcu previesť navrhovateľom byt do vlastníctva za regulovanú cenu podľa § 18 BytZ a či navrhovateľmi predložená zmluvy spĺňa všetky náležitosti vyžadované § 5 BytZ. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov( účinného ku dňu podania žiadosti ), dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva a) štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu, b) obce, c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo obce, d) poľnohospodárskeho družstva, výrobného družstva alebo spotrebného družstva, e) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c) alebo družstvom uvedeným v písmene d), f) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu. Podľa § 29 ods. 2 cit. Zákona, štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Podľa § 29 ods. 6 cit. Zákona, ak štátne podniky, štátne rozpočtové organizácie alebo štátne príspevkové organizácie prevedú domy alebo ich časti do vlastníctva obce alebo obchodnej spoločnosti podľa odseku 5, vzťahuje sa na nadobúdateľa povinnosť podľa odseku 2, pričom cena musí byť dohodnutá v súlade s § 17 ods. 3.
Podľa § 29 ods. 8 cit. Zákona, vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. Ak nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1. Podľa § 29b ods. 1 cit, zákona, ak štátny podnik, štátny podnik v likvidácii, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo obec neuzavrela s nájomcom, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, zmluvu o prevode vlastníctva bytu v lehote ustanovenej týmto zákonom, je pri uzatváraní zmluvy aj po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty povinná previesť byt za cenu vypočítanú podľa predpisov platných v posledný deň dvojročnej lehoty. Pri právnom posúdení veci súd preto vychádzal z ustanovení BytZ, ktorý podľa platného znenia jeho ustanovenia § 1 ods. 1 upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinný od 01. 09. 1993 predstavuje svojou povahou vytvorenie v tom čase novej právnej úpravy nakladania s bytmi a nebytovými priestormi. Ako sa uvádza v jeho dôvodovej správe "doposiaľ platná právna úprava zákona č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb. a zákona č. 509/1991 Zb. nepostačuje pre súčasné potreby" a na inom mieste sa uvádza, že "návrh zákona je jednou z foriem, ktorou bude možné dosiahnuť privatizáciu bytového fondu. Návrh zákona umožňuje prevod vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom do vlastníctva fyzických a právnických osôb". Účelom prijatia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov teda bolo jednak vytvorenie právnej úpravy vyhovujúcej novým spoločenským podmienkam po roku 1989 v zmysle postupného zabezpečenia uplatňovania trhového mechanizmu aj v oblasti hospodárenia s bytmi a nebytovými priestormi a jednak vytvorenie právneho rámca "odštátnenia" bytového fondu jeho prevodom na fyzické a právnické osoby. Až prijatie tejto právnej úpravy umožnilo nájomcom bytov, aby nadobudli do vlastníctva nimi dlhodobo užívané byty postavené za štátnej účasti. Umožnenie nadobudnutia vlastníctva bytu jeho nájomcom za regulovanú cenu bolo motivované tým, že finančné prostriedky získané nájmom sa neprejavovali na adekvátnej údržbe a zvýšení kvalitatívnej úrovne bytu a bývania ako takého. Už od svojej účinnosti zákon o vlastníctve bytov v § 16 ods. 1 stanovoval, že byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Zároveň v § 17 ods. 1 zákon určoval, že cena bytu a nebytového priestoru v dome, cena príslušenstva a cena pozemku sa dojednáva dohodou predávajúceho a kupujúceho, pričom však podľa § 17 ods. 3 dohodnutá cena bytu podľa odseku 1 nesmela prevýšiť cenu určenú podľa § 18, ak sa byt prevádzal do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva štátu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo ak išlo o byty v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu. V uvedených prípadoch potom spôsob výpočtu ceny za 1 m2 podlahovej plochy bytu, jej splatnosť a ďalšie podmienky odpredaja definoval § 18 zákona. Z dôvodu, že v praxi dochádzalo k prípadom, že povinné osoby odmietali previesť byt do vlastníctva nájomcovi, jednotlivé novely zákona o vlastníctve bytov postupne, vo vzťahu k tým ktorým povinným osobám, zavádzali ich povinnosť previesť vlastníctvo bytu v určenej lehote. Po jej uplynutí sa oprávnený nájomca mohol obrátiť s návrhom na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti (pozri napr. § 29 ods. 2 zákona). Z tohto ustanovenia potom vyplýva možnosť oprávneného nájomcu domáhať sa splnenia povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode bytu povinnou osobou v súdnom konaní žalobou o nahradenie vyhlásenia vôle podľa § 161 ods. 3 OSP (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 21/99). Na úvod je potrebné uviesť, že predpokladom existencie kontraktačnej povinnosti previesť vlastníctvo k bytu za regulovanú cenu v zmysle § 29 ods. 8 BytZ je jednak titul nadobudnutia vlastníckych práv k bytu alebo bytovému domu na základe osobitného predpisu v zmysle § 29 ods. 7 Byt, povinný subjekt uvedený v § 17 ods. 3 BytZ ako aj predmet spôsobilý prevodu spĺňajúci definíciu bytu podľa § 2 ods. 1 BytZ, pričom uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ustanovenie § 17 ods. 3 BytZ taxatívne vymedzuje subjekty, ktorým zo zákona vzniká povinnosť na žiadosť nájomcu previesť byt do jeho vlastníctva za cenu určenú podľa § 18 BytZ.
V predmetnej veci navrhovatelia žiadosťou zo dňa 18.10.1999 požiadali spoločnosť Kredit financial group, a.s.(ďalej len KFG, a.s.), o prevod vlastníctva k Bytu. Listom zo dňa 17.01.2000 spoločnosť KFG potvrdila prijatie predmetnej žiadosti. Súd sa preto zaoberal otázkou, či na spoločnosť KFG, a.s. možno aplikovať povinnosti stanovené v ust. § 29 ods. 2 ByZ. Podľa súdu na danú situáciu bolo potrebné aplikovať Zákon účinný v čase doručenia tejto žiadosti, nakoľko podľa ustanovenia § 29 ods. 8 citovaného Zákona vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c/ až f/ boli povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. Do doručenia takejto žiadosti povinný subjekt (§ 17 ods. 3) nebol povinný (aj keby u neho bola daná existencia kontrakčnej povinnosti) s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Kontraktačná povinnosť by sa na spoločnosť KFG, a.s. vzťahovala len za predpokladu splnenie podmienok stanovených v § 29 ods. 8 BytZ, a to, ak by v uvedená spoločnosť bola obchodnou spoločnosti s účasťou štátu. Zakladateľskou zmluvou zo dňa 03.03.1992 bola založená akciová spoločnosť Slovenská kreditná banka, ktorej zakladateľmi boli Slovenský plynárenský priemysel, š.p. Bratislava, Slovenská poisťovňa, a.s, Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava, Omnia, a.s. Bratislava, K.K. Company Banská Bystrica, Drevoindustria, š.p. Žilina, Západoslovenské lesy, š.p. Bratislava a Benzinol, š.p. Bratislava. Zakladateľ Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava do SKB, a.s. vložila nepeňažný vklad predmetný polyfunkčný dom. Spoločnosť KFG, a.s. bola založená notárskou zápisnicou zo dňa 27.09.1996, jej zakladateľom bola SKB, a.s. a spoločnosť MK-TRADE, s.r.o.. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 32Cb/541/2005 súd zistil, na základe vyhlásenia predstavenstva SKB, a.s. schváleného dozornou radou SKB, a.s. zo dňa 07.04.1998 boli predmetné nehnuteľnosti vložené ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti KFG, a.s.. Zákon síce ustanovuje v § 29 ods. 7 kontraktačnú povinnosť uzavrieť zmluvu s nájomcami bytov aj pre obchodné spoločnosti s účasťou štátu, neplatí to však v danom prípade, keď Byt bol následne nadobudnutý do vlastníctva KFG, a.s., ktorej zakladateľom bola spoločnosť SKB, a.s. s nepriamou majetkovou účasťou štátu. Súd teda mal za to, že účelom zákona bolo uložiť kontraktačnú povinnosť výlučne obchodnej spoločnosti s priamou účasťou štátu, čo v danom prípade nebolo splnené. Z logického a gramatického výkladu priamou majetkovou účasťou štátu možno rozumieť priamu majetkovú účasť štátu ako zriaďovateľa, akcionára alebo spoločníka v obchodnej spoločnosti prostredníctvom svojich orgánov napr. Ministerstva financií. V zmysle uvedeného súd ustálil, že na spoločnosť KFG, a.s., sa nevzťahovali ust. BytZ. Tento záver je podporený aj vyjadrením Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 14.12.2009. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že nebola splnená už prvá podmienka, a to existencia kontraktačnej povinnosti spoločnosti KFG, a.s. v čase podania žiadosti previesť vlastníctvo k Bytu za regulovanú cenu navrhovateľom. I v prípade, ak by súd dospel k záveru, že existovala v danom prípade kontraktačná povinnosť spoločnosti KFG, a.s., súd by návrh zamietol, nakoľko v konaní súd nemal za preukázané, že priestor, ktorý navrhovatelia žiadajú previesť do svojho vlastníctva je bytom v zmysle ust. BytZ. Ust. § 2 ods. 1 a 2 BytZ jednoznačne definuje čo sa rozumie bytom (miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky) a bytovým domom ( dom, v ktorom byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov). Z predložených dokladom nemá súd za preukázané, že predmetný byt bol rozhodnutím príslušného úradu trvalo určený na bývanie. Za takúto listinu nemožno považovať výmer Mestského notárskeho úradu v Bratislave č. 36202/stav.I.1935 zo dňa 30.08.1935. Z predloženého listu vlastníctva č.1994 rovnako vyplýva, že sa jedná o budovu, druh stavby - iná stavba, nie o bytový dom, čo bolo konštatované aj vo vyjadrení Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 04.10.2011( čl. 169), preto v danom prípade nemožno aplikovať ust. BytZ. Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľov, že predmetná budova je v časti bytovým domom a nachádzajú sa v nej byty, nakoľko uvedené tvrdenie navrhovatelia súdu nepreukázali. Vzhľadom k uvedenému tak súd ustálil, že predmetná nehnuteľnosť, ktorej prevodu sa navrhovatelia domáhajú nie je bytom v zmysle § 2 ods. 1 BytZ, a teda nie je predmetom spôsobilým na prevod v zmysle príslušných ustanovení BytZ . S poukazom na zásadu hospodárnosti konania bolo potom už nadbytočným zaoberať sa splnením ďalších podmienok potrebných na uzavretie zmluvy o prevode Bytu. O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p.. Trovy konania odporcu priznané súdom vo výške 8.166,16-EUR pozostávajú z trov právneho zastúpenia odporcu, a to:
· 12 úkonov á 469,74-EUR (príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 03.06.2011, účasť na pojednávaní dňa 13.09.2011, podanie zo dňa 27.09.2011, účasť na pojednávaní dňa 25.10.2011, účasť na pojednávaní dňa 02.12.2011, podanie zo dňa 17.04.2014, účasť na pojednávaní dňa 26.09.2014, príprava a prevzatie , účasť na pojednávaní dňa 05.12.2014, podanie zo dňa 15.12.2014, účasť na pojednávaní dňa 20.02.2015) + 20% DPH, · Režijný paušál 6x á 7,41-EUR, 5x á 8,04-EUR, 1x á 8,39-EUR + 20% DPH · Náhrada za stratu času ( podľa § 17 ods. 1 vyhlášky), O za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 03.06.2011, cesta Dolný Kubín - Bratislava a späť, za 12 začatých polhodín( 12 x 12,35-EUR ) O čas strávený cestou na pojednávanie dňa 13.09.2011, cesta Dolný Kubín - Bratislava a späť, za 12 začatých polhodín( 12 x 12,35-EUR ) O čas strávený cestou na pojednávanie dňa 25.10.2011, cesta Dolný Kubín - Bratislava a späť, za 12 začatých polhodín( 12 x 12,35-EUR ) O čas strávený cestou na pojednávanie dňa 02.12.2011, cesta Dolný Kubín - Bratislava a späť, za 12 začatých polhodín( 12 x 12,35-EUR ) O čas strávený cestou na pojednávanie dňa 26.09.2014, cesta Dolný Kubín - Bratislava a späť, za 12 začatých polhodín( 12 x 13,40-EUR ) O čas strávený cestou na pojednávanie dňa 05.12.2014, cesta Dolný Kubín - Bratislava a späť, za 12 začatých polhodín( 12 x 13,40-EUR ) O čas strávený cestou na pojednávanie dňa 20.02.2014, cesta Dolný Kubín - Bratislava a späť, za 12 začatých polhodín( 12 x 13,40-EUR ) + 20 % DPH Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu právo na náhradu cestovného, nakoľko uplatňovaný nárok riadne nepreukázal predložením technického preukazu použitého motorového vozidla, predložením dokladu preukazujúceho priemernú spotrebu motorového vozidla a a cenu pohonných látok. Súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil navrhovateľom spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu. Podľa ust. § 148 ods.1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Štátu vznikli trovy (hotové výdavky) z titulu znalečného vo výške 1.031,355-EUR, platené zo štátnych finančných prostriedkov, ktoré boli znalcovi priznané uznesením č.k. 7C/67/2003-298 zo dňa 20.03.2014. So zreteľom na výsledok sporu, v ktorom boli navrhovatelia neúspešní a zodpovedajú tak za náhradu trov vzniknutých v konaní, ktorého začatie svojim návrhom iniciovali a súd nezistil podmienky pre oslobodenie od poplatkov podľa § 138 ods.1 OSP, súd postupom podľa cit. ust. § 148 ods.1 OSP na náhradu takto vzniknutých trov štátu zaviazal spoločne a nerozdielne navrhovateľov, a to na účet tunajšieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona