Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_12P-163-2014.pdf
PDF · 64.28 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/163/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Levice vo veci starostlivosti o mal. O., bytom u matky, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: N., o zvýšenie výživného, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. O. sumou vo výške 50 eur mesačne, počnúc dňom 1.3.2015, a to vždy do 15-teho dňa kal. mesiaca vopred.
Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 10P 441/2010 - 45 zo dňa 5.4.2011 v časti výživného na mal. O.Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa návrhom zo dňa 1.10.2014 žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. O. na sumu 50 eur mesačne. Vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Levice č.k 10P /441/2010-45 na sumu zodpovedajúcu 30 % sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc dňom 1.12.2010.
Na pojednávaní dňa 20.2.2015 rodičia uzavreli rodičovskú dohodu.
Podľa § 26 Zákona o rodine Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa 78 ods. 1 Zákona o rodine Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
S poukazom na vykonané dokazovanie, súd rodičovskú dohodu uzavretú v záujme mal. dieťaťa schválil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko účastníci
konania sa vzdali práva podať odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 O. s. p.)