Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1576-2014.pdf
PDF · 102.31 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1576/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: X. J., nar.: XX. XX. XXXX, P. XX, XXX XX S. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Murgašova č. 3, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex XXX/XX o vymoženie pohľadávky vo výške 2.567,98 eur s prísl., takto
rozhodol:
Námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 02. 05. 2014 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 2.567,98 eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s. r. o., v Bratislave, č. k.: XXX/XX/XX zo dňa 07. 01. 2014.
Dňa 14. 05. 2014 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. XXXX/XXXXXX zo dňa 26. 05. 2014.
Dňa 31. 07. 2014 doručil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii, v ktorých povinný uvádza, že súd pri vydaní poverenia nepreskúmal Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX i keď v zmysle § 44 ods. 2 EP mal, pretože jej základom je spotrebiteľská zmluva. Povinný ďalej namieta, že v predmetnej spotrebiteľskej zmluve o úvere sú obsiahnuté neprijateľné zmluvné podmienky a výšku zmluvnej pokuty v predmetnej zmluve. Povinný tvrdí, že výška zmluvnej pokuty v zmluvných dojednaniach je 0,04% denne z omeškanej sumy a v exekučnom titule je uvedená výška zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne z omeškanej sumy. Povinný poukazuje na svoj zlý zdravotný stav v dôsledku ktorého v čase uzavretia pôžičky nie z vlastnej viny nemohol dostatočne rozpoznať dôsledky svojho konania. Na základe uvedeného povinný žiada, aby súd vyhovel jeho námietkam a predmetnú exekúciu zastavil.
Oprávnený sa ku predmetným námietkam povinného proti exekúcii vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 08. 2014, v ktorom uviedol, že popiera dôvodnosť tvrdení týkajúcich sa rozhodcovskej doložky a ostatných skutočností, ktoré sa uvádzajú v doručenom podaní. Oprávnený a povinný uzavreli rozhodcovskú zmluvu ako samostatný právny úkon, ktorého vznik resp. ďalšia existencia neboli podmienkou vzniku úverového vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne aj právo na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzavretia. Odstúpením od zmluvy by došlo len k zrušeniu samotnej rozhodcovskej zmluvy, nie zmluvy o revolvingovom úvere. Odstúpenie pritom druhá strana nemôže nijako ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou všeobecných obchodných podmienok resp. inej zmluvy, a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Ohľadne rozhodcovskej zmluvy poznamenáva oprávnený aj to, že predložené podanie povinného sa vôbec a žiadnym spôsobom nezaoberá jej obsahom. Oprávnený vo svojom podaní uvádza, že vymáhaná suma predstavuje sumu záväzkov, ku ktorým sa povinný zaviazal a ktoré mal možnosť uhrádzať v pravidelných splátkach. V dôsledku straty výhody splátok došlo k zániku splátkového kalendára, pričom dôvodom toho bolo výhradne len omeškanie povinného s uhrádzaním splátok. Uvedený následok nastal v dôsledku omeškania povinného s úhradou viac ako troch splátok. K tvrdeniam o inej výške zmluvnej pokuty v zmluvných dojednaniach a inej v exekučnom titule oprávnený uvádza, že ide o tvrdenie zmätočné a nesprávne. V oboch prípadoch bola sadzba zmluvnej sankcie 0,04 % denne z omeškanej sumy. Pokiaľ ide o samotnú výšku zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, oprávnený uvádza, že z ich dojednania je zrejmé že sú v súlade s ustanovením § 53b ods. 1 občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z., povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo brániace jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, listinných dôkazov založených v spise, ako aj námietok povinného proti exekúcii zistil, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 10. 07. 2014, pričom námietky proti exekúcii doručil povinný na poštovú prepravu dňa 23. 07. 2014, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť. Musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania, avšak ešte pred začatím exekučného konania a navyše, musí ísť o také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Exekučný súd nie je v exekučnom konaní oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky. Pre vyvodenie takýchto záverov musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je aj rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom krížna 56, 821 08 Bratislava, č.k- XXX/XX/XX zo dňa 07. 01. 2014. Rozhodcovský súd mal za to, že zmluvu o úvere, z ktorej pohľadávka proti povinnému vznikla je nutné posudzovať podľa ustanovení zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Súd preto preskúmal predloženú Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 02. 2013 Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere a Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 02. 2013, pričom zistil, že oprávnený sa touto zmluvou zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 1.170,00 eur a povinný sa zaviazal oprávnenému poskytnutý úver vrátiť, a to v pravidelných mesačných splátkach v počte 42 po 62,69 eur. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „O.Z.“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v dohodnutej výške. Preto súd posúdil predloženú úverovú zmluvu uzavretú dňa 21. 02. 2013 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Daný právny vzťah je teda potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. O.Z. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Za neprijateľnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3.nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné, a teda súd na ich neplatnosť prihliada aj bez návrhu. Tým sa vytvára priestor pre docielenie rovnosti zmluvných strán. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným z rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli dňa 21. 02. 2013 súčasne so Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXX. Exekučný súd teda preskúmal rozhodcovskú zmluvu, najmä to, či nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa bodu 5. rozhodcovskej zmluvy: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- W. arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: XXXXXXXX., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: XXXXX/B,
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: XXXXX/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“ Exekučný súd takto formulovanú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory prevažne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby. Táto možnosť voľby medzi rozhodcovským a štátnym súdom je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia. Rozhodcovskú zmluvu exekučný súd nepovažuje za individuálne dojednanú. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnom hárku papiera. Podľa uzavretej rozhodcovskej zmluvy mal byť spor riešený pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred určil oprávnený. Povinný ani nebol riadne poučený o pravidlách arbitráže. Takéto nevhodné predkladanie zmluvných podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa pritom ponúka iba takým osobitným vyjednaním, keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide. Na individuálne dojednanie je však potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv alebo doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, zdá sa, zneužíva k absurdným záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani technika predkladania- inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok verzus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj základ v neprijateľnej rozhodcovskej zmluve je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie. Exekučný súd nijako nespochybňuje pohľadávku oprávneného. Problém nie je v existencii pohľadávky, ale v použití nečestnej rozhodcovskej doložky poškodzujúcej práva spotrebiteľa. Dodávateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú medzi oprávneným a povinným nemožno považovať za individuálne vyjednanú. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady XX/XX/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú zmluvu ako celok prijať alebo odmietnuť, a na otázku, či si rozhodcovskú zmluvu vymienil, možno iba ťažko odpovedať kladne, keďže jej obsah vrátane pravidiel rozhodcovského procesu nepoznal .Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou aj z dôvodu geografickej neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania (čo bolo aj predmetom rozhodovania súdneho dvora - rozsudok Oceano Grupo Editorial, spojené veci C 240/98až C 244/98, rozsudok Pannon C 243/08). Mohlo by sa zdať, že vzhľadom na písomnú formu rozhodcovského konania nemá význam geograficky neprijateľné miesto arbitráže. Avšak nejde len o problém neverejného rozhodovania, ale aj prístup k súdu v iných súvislostiach (štúdium spisu, informatívny výsluch, psychologické aspekty a odradenie neprijateľného miesta konania od procesných aktivít slabšej strany a pod.). Pre porovnanie, v prípade konania na štátnom súde by mal povinný možnosť vybrať si súd v mieste svojho bydliska (§ 87 písm. f) O.s.p.). Dohodou rozhodcovského konania pred rozhodcovským súdom v Bratislave (t.j. vzdialeným niekoľko sto kilometrov od miesta svojho bydliska) si spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné postavenie, čím došlo k porušeniu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Spotrebiteľ sa rozhodcovskou zmluvou uzavretou súčasne so Zmluvou o úvere (teda v čase, keď ešte nevznikol spor z tejto zmluvy) vopred vzdal svojho práva na riadne súdne konanie. Podľa názoru exekučného súdu môže spotrebiteľ na základe individuálneho dojednania platne dojednať právomoc rozhodcu až po vzniku sporu. Bez dohody o rozhodcovskom súde by sa konanie uskutočnilo podľa príslušných zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, t.j. podľa zákona prijatého zákonodarným orgánom v zmysle medzinárodných zmlúv a záväzkov, ktorého znenie je s ohľadom na stále rastúcu ochranu spotrebiteľa právom Európskej únie oveľa priaznivejšie ako vnútorný štatút rozhodcovského súdu, podľa ktorého rozhodcovské konanie prebiehalo. To je všeobecne známe omnoho väčšou benevolenciou v prospech podnikateľa (doručovanie, konanie v neprítomnosti, možnosť rozhodnutia bez účasti spotrebiteľa a pod.). O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom (porušenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide aj z dôvodu, že tento daný rozhodcovský súd si vybral podnikateľ podľa ním sledovaného záujmu a nie spotrebiteľ. Rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená podnikateľom, silnejšou zmluvnou stranou v opakovane používanej zmluve, ktorej uzavretie je podmienkou poskytnutia úveru. Podstatou rozhodcovského konania by nemalo byť zaviazanie spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala jeho protistrana. Pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú zmluvu považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku spočíva v skutočnosti, či rozhodcovské konanie je nachádzaním práva alebo len dotváraním záväzkového vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu zastupujúceho tú stranu, ktorá na neho delegovala svoju vôľu. Rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľských sporov musí vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné so súdnym konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, keď by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou doložkou (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľského práva). Ak povinný spotrebiteľ mal vyjednať súkromný „súdny“ proces, mal by nepochybne poznať pravidlá rozhodcovského konania. Súd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jej perfektné individuálne zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jeho obsah. Je takmer notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa zamestnanci oprávneného nijako nezmieňujú o podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom nepoznal jeho obsah, je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž za každú cenu, s čím je ale spojené ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môžu výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovské doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie. Dôkazné bremeno preukázania toho, že spotrebiteľ si vo svetle vyššie uvedených požiadaviek (nielen formálne) vyjednal rozhodcovské konanie, je na strane oprávneného. Teda nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu rozhodcovského konania, ale naopak, dodávateľa zaťažuje bremeno preukázať jeho individuálne vyjednanie. Dodávateľ však toto bremeno neuniesol, exekučný súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Neprijateľná zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, preto súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.