Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-365-2014.pdf
PDF · 96.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/365/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: RYCHLOMAT, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. Sv. Egídia 64, IČO: 47083972, p r o t i žalovanej: D. R., F.. X.X.XXXX, T. A. XXX, o zaplatenie 350 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 297,50 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 1.1.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,50 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 21.10.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 435 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 350 Eur od 1.1.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil zmluvou o pôžičke, ktorú uzavrel so žalovanou dňa 16.12.2013. Žalovaná suma pritom má predstavovať neuhradený úver 350 Eur a zmluvný úrok vo výške 35 Eur. Zvyšná suma 50 Eur je nárokom titulom zmluvnej pokuty na základe dohody, ktorou mala byť dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 15 Eur za každý aj začatý mesiac omeškania, žalobca však z tohto titulu uplatnil len 50 Eur.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, aj keď žaloba s prílohami a s výzvou na vyjadrenie jej bola doručená ešte dňa 13.12.2014.
Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd s poukazom na § 115 a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke zo dňa 16.12.2013, formulárom o zmluvných podmienkach, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, výpisom z obchodného registra, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy a zistil tento skutkový stav:
Dňa 16.12.2013 účastníci uzavreli a podpísali písomnú zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke pôžičku 350 Eur, z ktorej si započítal poplatok za spracovanie a poskytnutie pôžičky 52,50 Eur. V bode 2 zmluvy sa uvádza aj úrok - pri 15 dňovej pôžičke vo výške 10%.
V článku I. bode 5 zmluvy sa žalovaná zaviazala požičanú sumu 350 Eur vrátane poplatkov a to spolu vo výške 385 Eur vrátiť do 15 dní naraz a to do 31.12.2013.
V časti II. zmluvy bode 2 sa zároveň dlžník zaviazal v prípade nedodržania lehoty podľa čl. I. ods. 5 tejto zmluvy uhradiť úrok z omeškania ako aj zmluvnú pokutu 15 Eur, keď nesplatí dlžnú sumu do 5 pracovných dní od splatnosti pôžičky.
Záver tejto zmluvy obsahuje tabuľku poplatkov spojených s nesplácaním pôžičky, kde pod bodom 2 je uvedená pokuta za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote každý mesiac aj začatý 15 eur.
Pre posúdenie uplatneného nároku súd aplikoval relevantné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( v danom prípade od 10.6.2013 do 30.4.2014).
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona spotrebiteľským nie sú:
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, 1)
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne,
k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitného predpisu, 3)n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok.
r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.
Podľa 2 písm. a/ citovaného zákona Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,
Rozhodujúce je ustanovenie § 24 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25a tohto §.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia teda aj keď poskytnutie pôžičky alebo úveru za dobu kratšiu než sú tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l/) nie je spotrebiteľským úverom, napriek tomu, keďže žalobcu je potrebné považovať za iného veriteľa, keďže spĺňa všetky podmienky v zmysle § 2 písm. c/, bolo potrebné zmluvu o pôžičke posúdiť podľa § 9 a jej náležitosti podľa ods. 2 citovaného ustanovenia. Medzi týmito náležitosťami je pod písm. j/ uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
S poukazom na už citované ustanovenie § 24 ods. 1 sa na daný právny vzťah aplikuje aj § 11 týkajúci sa dôsledkov porušenia povinnosti.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
Súd teda dospel k záveru o tom, že úver (pôžičku) je potrebné pre chýbajúci údaj o RPMN považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia.
Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej v skutočnosti len sumu 297,50 Eur, keďže si započítal sám 52,50 Eur ako poplatok, na ktorý nemal nárok s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona a preto žalobca má právo len na vrátenie sumy 297,50 Eur. Súd preto považoval za dôvodné žalobe v tejto časti vyhovieť a to vrátane úrokov z omeškania, ktoré boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu .
Žalovaná sa dostala do omeškania odo dňa 1.1.2014, takže od uvedeného dňa súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu. Tá je upravená v § 544 a násl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Každý právny úkon je potrebné posúdiť aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o ich platnosti, v tomto prípade súd posudzoval platnosť dohody o zmluvnej pokute aj s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež § 39 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 37 ods. 1 OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V textovej časti zmluvy je upravená zmluvná pokuta paušálne vo výške 15 eur pre prípad nesplatenia požičanej sumy do 5 pracovných dní od termínu splatnosti, teda nie je tam ani zmienka o tom, že by ju mal dlžník uhrádzať za každý aj začatý mesiac omeškania. Tento dodatok je uvedený len v závere zmluvy v spomínanej tabuľke a preto nie je možné určiť akú dohodu o zmluvnej pokute vlastne účastníci uzavreli. Uvedený postup žalobcu, ak v textovej časti, na ktorú sa zameriava každý účastník zmluvy, uvedie zmluvnú pokutu v nižšom rozsahu ako v tabuľke o poplatkoch, možno považovať aj za nekalú obchodnú praktiku s poukazom na § 7 ods. 2 s použitím § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Nekalé obchodné praktiky sú pritom zakázané, ako to ustanovuje § 7 ods. 1 citovaného zákona.
Určitosť právneho úkonu vlastne predstavuje kvalitu jeho obsahu. Právny úkon je neurčitý, ak sa konajúcim nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah vôle a neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť ani použitím výkladových pravidiel. Túto charakteristiku neurčitosti právneho úkonu možno použiť aj na predmetnú dohodu o zmluvnej pokute, keďže nie je možné zistiť vzhľadom na rozdielnu formuláciu tejto dohody v rôznych častiach zmluvy, či vôľou účastníkov bolo dojednanie zmluvnej pokuty paušálne vo výške 15 Eur alebo za každý mesiac omeškania. Súd preto dohodu o zmluvnej pokute pre nedostatok určitosti vyhodnotil ako absolútne neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
Navyše však súd dodáva, že pri pôžičke 350 Eur so splatnosťou 15 dní dohodu o zmluvnej pokute vo výške 15 Eur za každý mesiac omeškania by bolo možné považovať za neprimerane vysokú a v dôsledku toho neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ a § 39 OZ). Žalobca má totiž zákonný nárok na sankčný úrok, teda úrok z omeškania 5% ročne odo dňa splatnosti dlhu až do zaplatenia, čo je 10 Eur ročne, ale zmluvná pokuta by činila až 180 Eur ročne. Zmluvná pokuta je teda značne neprimeraná oproti úrokom z omeškania a značne znevýhodňuje spotrebiteľa, keďže nie je žiadnym spôsobom limitovaná. Predstavuje preto neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aj z toho dôvodu by ju bolo potrebné považovať za neplatnú, ako to upravuje § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. Žalobca síce bol úspešný len v rozsahu 58% uplatneného nároku, však súd považoval za spravodlivé vzhľadom na to, že uplatnil si len náhradu zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v najnižšej možnej výške, teda vo výške 16,50 Eur, aby žalovaný bol zaviazaný k náhrade uplatnených trov konania v celom rozsahu. Aj v prípade ak by totiž žalobca uplatňoval len zaplatenie sumy 200 Eur, na ktorú ho súd zaviazal, musel byť zaplatiť ten istý súdny poplatok zo žaloby, teda 16,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.