Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-193-2014.pdf
PDF · 94.78 KB
Case nature
Subarea
3Co/193/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Česká republika, s.r.o., IČO: 25 117 483, Novodvorská 994, Praha 4, Česká republika, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ O. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. Z., F. Č.. XXX/XX a 2/ A. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. Z., F. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, v konaní o zaplatenie 452,33 eura s príslušenstvom, odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k. 17C/170/2011-49 zo dňa 12.07.2012, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 94,01 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet advokáta JUDr. Ambróza Motyku.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 28,08 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet advokáta JUDr. Ambróza Motyku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením č.k. 17C/170/2011-49 zo dňa 12.07.2012 konanie proti pôvodne žalovanému O. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. Z., F. XXX/XX zastavil. Vrátil žalobcovi súdny poplatok 20,37 eura prostredníctvom príslušného daňového úradu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podaním zo dňa 29.06.2012, doručeným súdu 09.07.2012 oznámil súdu, že žalobu berie celkom späť. Súd prvého stupňa preto v súlade s ust. § 96 ods. 1 veta prvá a druhá a § 96 ods. 3 veta prvá O.s.p. konanie zastavil. Výrok o vrátení súdneho poplatku odôvodnil ust. § 11 zák. č. 71/1992 Zb. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., aj keď vedľajší účastník bol zastúpený právnym zástupcom a v podaní zo dňa 26.06.2012 doručenou súdu elektronicky 27.06.2012 vzniesol námietku premlčania a uplatnil a vyčíslil si trovy konania, dospel k záveru, že združenia vytvorené, či už z radov samotných spotrebiteľov, alebo takých osôb, ktorých záujem na ochrane spotrebiteľov sa rozhodli realizovať vytvorením práve takého zoskupenia, majú byť schopné samostatne plniť úlohy, kvôli ktorým vznikli. Ak združenie, ktoré má takéto ciele ako hlavnú náplň svojej činnosti, nevykonáva ochranu výlučne samé, ale vždy a zásadne prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, stráca sa samotný zmysel a podstata existencie takéhoto združenia, pretože združeniu žiadnu ochranu neposkytuje. Súd prvého stupňa navyše z oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 21.12.2011 zistil, že štatutárnym orgánom a podpredsedom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je aj O.. U. Š. čo znamená, že po odbornej stránke by úkony tohto združenia mali byť minimálne na takej úrovni, ako úkony právneho zástupcu z radov advokátov. Ďalej súd prvého stupňa dospel k záveru, že ak
vedľajší účastník nie je schopný plniť svoje postavenie sám a za tým účelom je nutné, aby bol zastúpený advokátom, jeho účasť v konaní je zbytočná. V takomto prípade náklady svojho právneho zástupcu si má vedľajší účastník hradiť sám.
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o trovách konania podal včas odvolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 94,01 eur a nahradiť mu aj trovy odvolacieho konania vo výške 28,08 eur. V dôvodoch odvolania namietal, že vstúpil legitímne z vlastného podnetu do spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Takto zvolený procesný postup je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa so vstupom, dokonca ani vedomosť o vstupe do konania. Odvolateľ tvrdí, že v množstve súdnych sporov už samotný vstup do konania združenia ako vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva. Namieta názor súdu prvého stupňa, ktorý v zásade upiera právo na právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vzhľadom na predmet jeho činnosti. Tvrdí, že navrhovateľ veľmi pragmaticky v snahe nenavyšovať vo svoj neprospech trovy konania a zachrániť aspoň časť zaplateného súdneho poplatku, berie žaloby na súdoch späť. Súdu prvého stupňa vytýka, že pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. Tieto svoje námietky podrobne rozoberá s poukazom na množstvo rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v rozličných spotrebiteľských veciach, poukazom na odborné komentáre k Občianskemu súdnemu poriadku a na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s právnou argumentáciou vedľajšieho účastníkov navrhol, aby odvolací súd podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. konanie prerušil a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach:
1. Či pod právom na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporou Združení na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa rozumie aj právo na náhradu trov súdneho konania.
2. a) Či sa má čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vykladať tak, že Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov patrí náhrada trov konania ako vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa za úspešné vedenie súdneho sporu, ak zmyslom a cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo záväzku po použití nekalej obchodnej praktiky podľa Smernice EP a Rady 2005/29/ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.
b) Ak je odpoveď na otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že Združeniu patrí náhrada trov v súdnom konaní, či možno toto právo nepriznať len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o späťvzatí žaloby žalobcom po námietke premlčania vznesenej v konaní Združením.
3. Či je porušené základné právo spotrebiteľa a Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov napriek ich úspechu v súdnom konaní a nevyporiada sa s odlišnými súdnymi rozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré sú zjavne odlišne právne odôvodnené.
4. Či právna úprava podľa § 142 až § 151 slovenského občianskeho súdneho poriadku odporuje právu Európskej únie, ak neumožňuje Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov priznať plnú náhradu trov
konania, napriek dosiahnutému úspechu v konaní, keď na druhej strane dodávateľovi náhradu trov konania priznať umožňuje.
5. Či čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 38 a 47 Charty základných práv EÚ treba vykladať tak, že bránia takej aplikácii vnútroštátneho procesného práva, ktorá označuje právne zastúpenie Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov za neúčelné napriek tomu, že po vstupe Združenia konania dodávateľ zobral žalobu späť.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie vo výroku o trovách konania potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení prezentoval svoj názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach. Samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Navyše združenia na ochranu spotrebiteľa majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Toto tvrdenie podporil predložením viacerých rozhodnutí odvolacích súdov Slovenskej republiky. Zastáva tiež názor, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, pričom však odporcovi bol ustanovený opatrovník. Preto nebolo potrebné, aby vedľajší účastník ochraňoval jeho záujmy. Preto nemožno zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených. Navrhovateľ zastáva názor, že žiadne z ustanovení Charty základných práv EÚ ani z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ nepoukazuje na to, žeby sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania. Navyše konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť súd prvého stupňa správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ uviedol, že priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je výlučne v kompetencii vnútroštátneho súdu.
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/321/2012-100 zo dňa 31.05.2013 vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú, keďže z obsahu spisu zistil, že pôvodne žalovaný O. Š. po začatí konania zomrel (27.05.2012). Uložil súdu prvého stupňa zistiť okruh do úvahy prichádzajúcich dedičov, ktorým doručí rozhodnutie súdu prvého stupňa. Následne súd prvého stupňa z osvedčenia o dedičstve 12D/378/2012 zo dňa 22.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.12.2012 mal preukázané, že dedičstvo po nebohom O. Š., Y. XX.XX.XXXX E. O. S. Ž. K. X. X. O. Š. W. Ž. K. X. X. A. Š., D. B. Q. S. Z. S. S. S. F. K. Ú. W. K. Ž.. Ž. O. Š. W. A. Š. (B.U. Z. Ž., s ktorými odvolací súd v konaní pokračoval) § 107 ods. 3 O.s.p. odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa nepodali.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že vedľajší účastník podal odvolanie v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením z 21.02.2012 doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.02.2012. V tomto podaní Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznamuje, že vstupuje podľa § 93 ods. 2 O.s.p. do konania, ako vedľajší účastník na podporu žalovaného O. Š. a žiada doručiť návrh na začatie konania s prílohami a súčasne navrhol priznať náhradu trov konania. S týmto podaním predložil súdu aj plnomocenstvo z 02.01.2012, na základe ktorého vedľajšieho účastníka zastupuje JUDr. Ambróz Motyka.
Po doručení návrhu na začatie konania vedľajšiemu účastníkovi podal vedľajší účastník dňa 27.06.2012 vo veci písomné vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku premlčania a namietal nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, považujúc zmluvu o postúpení pohľadávky na žalobcu za neplatnú z podrobných dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že potom, čo bolo právnemu zástupcovi žalobcu (dňa 22.06.2012) doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, písomným podaním zo dňa 29.06.2012 doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.07.2012 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal o zastavenie konania.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania, pričom žalobca neuviedol žiaden dôvod pre späťvzatie žaloby, vzniklo žalovaným (právnym nástupcom pôvodného žalovaného) právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods.2 prvá veta O.s.p. Podľa tohto ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, ak na rozhodovanie o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Vychádzajúc zo zásady, že postavenie vedľajšieho účastníka sa v rozsahu procesných práv a povinností zhoduje s postavením hlavného účastníka, na ktorého strane vystupuje, je potrebné konštatovať, že ak vzniklo žalovaným právo na náhradu trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., vzniklo rovnaké právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných. Preto súd prvého stupňa pochybil, ak o náhrade trov rozhodoval aj vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Z tejto zásady je potrebné vyvodiť záver, že ak vzniklo právo na náhradu trov konania účastníkovi konania, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, má vedľajší účastník rovnaké právo na náhradu trov konania. Jedným z druhov trov konania je podľa § 137 O.s.p. aj odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zastúpenie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom je neúčelné, tento názor súdu prvého stupňa nie je správny.
Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 prvá veta O.s.p.). Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 prvá veta O.s.p.). Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.). Z týchto ustanovení je možné jednoznačne vyvodiť, že vedľajší účastník rovnako ako účastník konania má právo na zastúpenie advokátom. Toto právo mu patrí bez ohľadu na to, či niekto z jeho členov má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplýva aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.
Ak vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania, a pokiaľ má právo na zastúpenie advokátom, má právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia.
Je pravdou, že povinnosťou súdu je vždy skúmať, ktoré vynaložené trovy boli potrebné na účelné uplatňovanie, resp. bránenie práva. Tento postup pritom vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a je použiteľný aj v prípade náhrady trov podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
V prípade, ak vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania je povinnosťou súdu skúmať, či trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom je možné považovať za účelne vynaložené. Pre účelnosť trov platí, že trovy vynaložené účastníkom konania, vrátane vedľajšieho účastníka musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku.
Odvolací súd preskúmal úkony vedľajšieho účastníka z pohľadu ich účelnosti a dospel k záveru, že postup vedľajšieho účastníka v konaní v zastúpení právnym zástupcom nespĺňa znaky neúčelnosti.
Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 26.06.2012. Odvolací súd tieto úkony právnej služby považuje za účelne vynaložené na bránenie práva účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 452,33 eur je hodnota úkonu právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov 31,54 eur. Odmena za dva úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) citovanej vyhlášky je 63,08 eur. K úkonom patrí režijný paušál 2 x po 7,63 eur, čo je 15,26 eur. K odmene spolu v sume 78,34 eur patrí aj DPH vo výške 20 %, čo je 15,67 eur.
Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 94,01 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. žalobca je povinný trovy zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. Vedľajší účastník mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu patrí náhrada trov za jeden úkon právnej služby vo výške 1/2 tarifnej odmeny (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), 7,63 eur k úkonu patrí aj režijný paušál 7,63 eur a DPH vo výške 20 % 4,68 eur. Celkové trovy odvolacieho konania sú 28,08 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o sudcoch v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.