Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/109/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu M. Ž.W., L.. XX. XX. XXXX, J. J. XXX, J., zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, proti žalovanému G. Q., D.. O.. M.., S. X/A, J., W.: XX XXX XXX, zastúpenému Verita, s. r. o., Advokátska kancelária, Karpatská 18, Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, Bratislava sp. zn. II/2013-2013 zo dňa 17. 3. 2014.

Súd odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, Bratislava sp. zn. II/2013-2013 zo dňa 17. 3. 2014 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v prospech JUD. Jána Burociho trovy konania v sume 215,75 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu v sume 331,50 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal na tunajšom súde návrh, ktorým sa dožadoval zrušenia rozhodcovského rozsudku s odôvodnením, že s právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou, a. s. uzavrel zmluvy o vydanie a používanie debetnej karty, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj zmluvné podmienky, v ktorých si právny predchodca žalovaného nadiktoval rozhodcovskú doložku. Podľa tvrdenia žalobcu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku pretože je vylúčené, aby bola dojednaná individuálne. Žalobca mohol buď túto rozhodcovskú doložku len prijať alebo odmietnuť a vznikli pochybnosti o tom, ako bola táto doložka dohodnutá. Žalobca ako laik v podstate ani v súčasnosti nevie, čo tvorí právnu podstatu rozhodcovskej doložky a akých práv sa v kontexte vzdal. Dožadoval sa i odložil aj odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ sa týka žalobcom namietané porušenie § 526 na strane 2 žalobného návrhu, zástupca žalobcu poukázal na to, že táto skutočnosť so samotným predmetom konania nesúvisí a preto nie je potrebné, aby sa súd touto skutočnosťou zapodieval. Pokiaľ sa týka v žalobe namietanej porušenej zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania uviedol, že v tomto kontexte treba, aby súd zvážil, či Poštová banka, a. s. ako právny predchodca nezneužíval postavenie silnejšej strany a nenadiktovala si rozhodcu podľa svojich potrieb. V tomto kontexte je nutné uviesť osobitosti režimu ochrany spotrebiteľa na klasickom všeobecnom súde a rozhodcovskom konaní, kde už len samotná miestna príslušnosť sa v týchto konaniach spravuje odlišne.

Teda na jednej strane Občiansky zákonník zvýhodňuje spotrebiteľa, umožňuje mu ľahšie uplatniť svoje práva, avšak rozhodcovské konania toto neumožňujú. Uviedol len napr. geografické určenie rozhodcovského súdu. Pokiaľ sa týka namietania žalobcu o porušení všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, táto doložka odporuje ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) a teda je v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi.

Žalovaný potvrdil, že s právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou uzavrel zmluvu o osobnom účte a nepamätal si presne na okolnosti uzatvorenia zmluvy. Vedel si však spomenúť na to, že pracovník Poštovej banky mu nenavrhol riešenie sporov pred rozhodcovským súdom. Potvrdil, že na zmluve sa nachádza jeho podpis. Pokiaľ sa týka samotnej zmluvy, pracovník banky s ním neprechádzal bod po bode s vysvetlením, čo to znamená, ukázali mu len kde má dať svoj podpis. Nebol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami, a nie je si istý, či ich aj vôbec obdržal. Nevedel sa vyjadriť, čo znamenajú pojmy Rozhodcovský súd a rozhodcovské konanie. Potvrdil, že mu bol doručený rozsudok Rozhodcovského súdu. Pri uzatváraní zmluvy mu nebolo povedané, že rozhodcovskú doložku môže odmietnuť a zároveň sa nevedel vyjadriť, aký časový priestor mal na oboznámenie sa s obsahom zmluvy.

Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávaní nezúčastnili, doručenie predvolania mal súd riadne vykázané, jeho právny zástupca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a dal súhlas, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd preto pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal vo veci vyjadrenie, ktorým žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť a žiadal priznať úhradu trov právneho zastúpenia. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že právomoc daná rozhodcovskému súdu vyplýva z rozhodcovskej doložky a pôvodný veriteľ Poštová banka v zmysle § 93b ods. 1 Zákona č. 483/2001 o bankách bola povinná ponúknuť neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o tom, že ich prípadné spory z obchodov ( § 5 písm. i ) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Žalovaný ako nástupca Poštovej banky bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona a poukázal na to, že žalobca svojim podpisom potvrdil, že banka si splnila povinnosť v zmysle § 93 b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Opomenutím tohto zákonného ustanovenia by došlo k porušeniu Zákona o bankách. Poukázal i na zákaz spätného (retroaktívneho ) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Rozhodcovská doložka je preto platným právnym úkonom, ktorý je v súlade so zákonom pokiaľ sa v jednotlivom prípade nepreukáže, že ju možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na nečinnosť žalobcu v konaní pred rozhodcovským súdom, ktorý ani nenamietal rozhodcovskú doložku. Pre prípad, že by súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku, žiadali pokračovať v konaní s navrhovaným petitom podľa rozhodnutia rozhodcovského súdu, to znamená, že žiadali priznať istinu 383,10 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 16.12.2010 do zaplatenia, žiadal priznať i náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia.

Súd si vyžiadal od Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Rajská 15/A, Bratislava celý spisový materiál týkajúceho sa rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2013-2013 zo dňa 17.3.2014, vrátane rokovacieho poriadku a zistil, že zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská banková asociácia, Rajská 15/A, Bratislava zriadila Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Tento stály rozhodcovský súd vydal dňa 17.3.2014 rozhodcovský rozsudok, ktorým žalovaného ( v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku v postavení žalobcu ) zaviazal zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku pre spoločnosť Pro Civitas, s.r.o. Bratislava sumu 383,10 Eur spolu s úrokom 9 % ročne zo sumy 383,10 Eur od 16.12.2010 do zaplatenia, sumu vo výške 264,00 Eur a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 54,00 Eur a tiež trovy právneho zastúpenia žalobcu - spoločnosti Pro Civitas vo výške 86,04 Eur. Tento rozsudok prevzal dňa 28.3.2014 žalovaný. Súčasťou tohto spisového materiálu je žaloba spoločnosti Pro Civitas proti M. Ž. o zaplatenie 383,10 Eur s príslušenstvom, ktorá došla rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie dňa 4.12.2013. súčasťou tohto materiálu je aj zmluva o debetnej platobnej karte uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. Bratislava a M. Ž. zo dňa 25.5.2007, zmluva o osobnom účte medzi tými istými účastníkmi, uzavretá dňa 14.6.2006 a podľa bodu 5.6 tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov

o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri Asociácii bánk SR, a to podľa štatútu a rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, pričom toto rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné. Podľa všeobecných obchodných podmienok výkladu pojmov z čl. 49 spisu rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., zapísaný v Obchodnom registri obchodného súdu Bratislava I. Podľa výpisu z Obchodného registra táto spoločnosť s IČOm: 35862882 má sídlo Sienkiewiczova 4, Bratislava od 10.12.2013, ku dňu 14.6.2006 bolo jeho sídlom Mikulášska 1/A, Bratislava. Podľa bodu 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok, banka v súlade s § 93b o bankách ponúka klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky v nasledujúcom znení: Banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov ako aj spory, ktoré vznikli zo zmlúv alebo v súvislosti s nimi, vrátane o platnosť, výklad a zánik zmluvy predložia na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Podľa bodu 10.2.3, ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že návrh rozhodcovskej doložky neprijíma, má sa za to, že ju prijal. Podľa bodu 10.2.4, banka a klient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom rozhodcovského súdu, najmä štatútu a rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk. Podľa odseku 10.2.5 banka a klient sa ďalej dohodli, že sa podrobia rozhodcovskému súdu a takéto rozhodnutie bude pre banku a klienta konečné a záväzné. Podľa odseku 10.2.6 banka a klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán. Podľa odseku 10.2.7 banka a klient sa dohodli, že odstúpenie od zmluvy sa netýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou zmluvy uzavretej medzi bankou a klientom. Poštová banka svoju pohľadávku voči žalovanému postúpila dňa 15.12.2010 spoločnosti BOSSNUT INVESTEMENTS LIMITED so sídlom na Cypre a táto spoločnosť následne túto pohľadávku postúpila spoločnosti Pro Civitas, s.r.o. , Astrová 2, Bratislava, na základe zmluvy zo dňa 1.6.2012. Celý obsah listín Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Rajská 15/A, Bratislava sa v spise nachádza na čl. 23-89.

Podľa § 54 zák. č. 244/2002 Z.z. v znení zák. číslo 336/2014 Z.z. spory o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov. Na prípady, keď sa rozhodcovská zmluva uzavrela pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a keď rozhodcovské konanie v sporoch, na ktoré sa vzťahuje, nebolo do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne skončené, vzťahujú sa doterajšie predpisy. Na náležitosti rozhodcovskej zmluvy a na ustanovenie rozhodcov v sporoch začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 244/2002 v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1,2 cit. zák. zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia, a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd, b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),

c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 cit. zák. zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa § 33 ods. 2 cit. zák. rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) cit. zák. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) cit. zák. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa 40 ods. 2 cit. zák. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 cit. zák. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 93b ods. 1, 2 zák. č. 483/2001 účinného ku dňu 14.6.2006 banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Podľa § 67 ods. 1, 2 zákona č. 510/2002 účinného ku dňu 14.6.2006 banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového združenia zriadiť stály rozhodcovský súd podľa osobitného zákona so sídlom v Bratislave; štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu sa môžu zriadiť aj jeho pobočky.

Stály rozhodcovský súd podľa odseku 1 je príslušný rozhodovať predovšetkým spory z platobného styku, ktoré vznikli medzi a) vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní prevodov, b) vydavateľmi elektronických platobných prostriedkov a oprávnenými držiteľmi elektronických platobných prostriedkov pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov.

V prvom rade súd skúmal, či žalobca podal svoj návrh včas. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej bankovej asociácii sp. zn. -2013 zo dňa 17.3.2014 prevzal dňa 28.3.2014 a návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 1.4.2014. Z toho vyplýva, že návrh bol na súde podaný v zákonnej lehote.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobcu je v plnom rozsahu opodstatnený. Je nesporné, že žalobca s právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou uzavreli dňa 14.6.2006 zmluvu o osobnom účte, v ktorej si dojednali, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené pred rozhodcovským súdom.

Dňa 17.3.2014 Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. -2013 zo dňa 17.3.2014 a rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola dojednaná v bode 5.6. Zmluvy o osobnom účte uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 14.6.2006.

Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument) alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve.

V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania dojednaná ako rozhodcovská doložka v rámci zmluvy o osobnom účte číslo XXXXXXX zo dňa 14.6.2004.

Súd skúmal, či rozhodcovská doložka (napriek podpisu oboch zmluvných strán) bola medzi stranami dojednaná jednotlivo.

Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, ktorý sa k týmto skutočnostiam jednoznačne vyjadril, dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a to i napriek predloženému listinnému dôkazu - zmluvy o osobnom účte číslo XXXXXXX zo dňa 14.6.2004, pretože ide o predtlačený formulár, kde žalobca nemal na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky.

Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že podľa všeobecných obchodných podmienok viažúcich sa k tejto zmluve, rozhodcovským súdom bol Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., zapísaný v Obchodnom registri obchodného súdu Bratislava I. Podľa výpisu z Obchodného registra táto spoločnosť s IČOm: 35 862 882 má sídlo Sienkiewiczova 4, Bratislava od 10.12.2013, ku dňu 14.6.2006 bolo jeho sídlom Mikulášska 1/A, Bratislava.

Podľa listiny z č.l. 24 spisu zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu Slovenská banková asociácia, so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava má pridelené IČO 30 813 182.

Z toho jednoznačne vyplýva, že na inom rozhodcovskom súde sa strany v zmluve dohodli a iný rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok. Preto dojednanie o rozhodcovskom súde je podľa § 37 ods. 1 nezrozumiteľným právnym úkonom, a preto neplatným.

Je nesporné, že zákon o bankách (č. 483/2001 Z.z.) v znení neskorších predpisov, účinný ku dňu 14.6.2006 v ustanovení § 93 b ods. 1 uvádza, že banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

V danom prípade sa však súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že jeho právny predchodca si len plnil zákonnú povinnosť v zmysle vyššie citovaného ustanovenia, poukazujúci na to, že § 93 b ods. 1 zákona č. 483/2001 vzal na zreteľ právne predpisy, na ktoré sa v tomto ustanovení pod čiarou poukazuje. Zohľadnil, že zákon č. 244/2002 Z.z. je právny predpis, ktorý obsahuje ustanovenia všeobecnej povahy

charakterizujúce každé rozhodcovské konanie, zloženie a činnosť všetkých rozhodcovských súdov, štandardný priebeh rozhodcovského konania, náležitosti rozhodcovského rozhodnutia ako aj všeobecné predpoklady jeho zrušenia, uznania a výkonu. Citácia § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z., na ktorý okrem iného odkazuje § 93b ods. Z.z., má podstatne konkrétnejšiu povahu zohľadňujúcu individuálne postavenie banky a okolnosti prípadu, v ktorom dodávateľom je banka a v jej spotrebiteľskom spore s klientom ide o plnenie z bankového obchodu.

Je totiž nesporné, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, t.j. Poštovou bankou má spotrebiteľský charakter, pretože Poštová banka poskytla žalobcovi v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti finančnú službu, ktorú prijal žalobca ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z toho, že v zmluve zo dňa 14.6.2006 je žalobca identifikovaný rodným číslom. Žalobca ako spotrebiteľ bol pri uzatváraní zmluvy jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej strany a nemal možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného.

Rozhodcovská doložka v danom prípade núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a súd ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a neplatného zmluvného dojednania - takou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu vydať konkrétny rozhodcovský rozsudok.

V zmysle § 67 ods. 2 zákona č. 510/2002 Z.z. stály rozhodcovský súd podľa odseku 1 je príslušný rozhodovať predovšetkým spory z platobného styku, ktoré vznikli medzi a/ vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní prevodov, b/ vydavateľmi elektronických platobných prostriedkov a oprávnenými držiteľmi elektronických platobných prostriedkov pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov.

Podľa tohto zákonného ustanovenia právny predchodca žalovaného - Poštová banka mal žalovanému ponúknuť neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory zo zmluvy o úvere budú rozhodované: a/ v rozhodcovskom konaní, b/ pred stálym rozhodcovským súdom, c/ zriadenými bankami spoločne alebo prostredníctvom ich záujmového združenia. Nič však nenasvedčuje tomu, že Poštová banka takto postupovala. Zo spisového materiálu nevyplýva, že by sa rozhodcovská doložka, ktorá bola v danom prípade uzavretá, týkala rozhodcovského konania pred takým rozhodcovským súdom, ktorý vykazuje vyššie znaky / body a) až c)/. Predmetné zmluvné dojednanie sa podľa všetkého netýka stáleho rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením ale iného stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol ustanovený odlišným subjektom. Z týchto dôvodov námietku žalovaného, že jeho právny predchodca len plnil svoju zákonnú povinnosť, plnenie ktorej nemohlo viesť k neprijateľnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve, súd preto považuje za nenáležitú.

Žalovaný poukazoval na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách) a na povinnosť predložiť žalobcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, čím ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto námietka neobstojí. Zo zákona o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 43a Občianskeho zákonníka má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky dodávateľa v bode 10.2 však nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o bankách v spojení s občianskym zákonníkom.

Navyše dodávateľ (právny predchodca žalovaného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Preto musí počítať s tým, že sa nemôže dožadovať plnenia z nekalej podmienky.

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa".

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C ).

K ďalším námietkam žalovaného týkajúcim sa zákazu retroaktivity právnych predpisov súd dodáva, že je síce pravdou, že ku dňu uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami sa nenachádzalo ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ, toto ustanovenie bolo zakomponované do Občianskeho zákonníka až s účinnosťou od 1.1.2008. Ustanovenie § 53 ods. 4 len demonštratívnym výpočtom uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Ide však len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, a preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značný nepomer/nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z., dôsledne tak aplikujúc čl. 38 Charty základných práv Európskej únie.

I ustanovenie § 879j uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovskému súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že "ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi." V tejto súvislosti ide o ďalší dôvod neplatnosti právneho úkonu, a to v zmysle § 39 OZ.

K namietanej nečinnosti žalobcu pred rozhodcom, ktorú namietal žalovaný, súd poukazuje na to, že postačuje, aby žalobca si svoje právo uplatnil v tomto konaní návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Na základe týchto skutočností, súd vyhodnotil návrh žalobcu ako odôvodnený a v plnom rozsahu mu vyhovel.

Zároveň súd odložil aj odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Súd síce nezistil prebiehajúce exekučné konanie medzi účastníkmi konania a ani z výsluchu žalobcu súd túto skutočnosť preukázanú nemal. S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 však rozhodol súd i o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, keďže ide o zákonné právo žalobcu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 písm. a O.s.p. s použitím § 149 ods. 1 písm. a) O.s.p. V konaní bol úspešný žalobca, ktorému vznikli trovy konania - trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil právny zástupca žalobcu v celkovej výške 215,75 Eur. Vychádzal pritom z vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z., v zmysle ktorého je základná sadzba odmeny za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a). Úkony právnej služby si vyúčtoval v zmysle § 14/13) citovanej vyhlášky, za prípravu a prevzatie zastupovania v hodnote 61,85 Eur a za dva úkony po 64,54 Eur ( vyjadrenie vo veci podané 9.2.2015 a účasť na pojednávaní dňa 20.2.2015 ), spolu odmena tak činí 190,93 Eur. K tomu náhrada výdavkov v zmysle § 15 až 17 citovanej vyhlášky za režijný paušál ( pre rok 2014 1 úkon po 8,04 Eur, pre rok 2015 2 úkony právnej služby po 8,39 Eur ). Spolu tak odmena a náhrady výdavkov činia 215,75 Eur.

Súd takto vyčíslené trovy považoval za dôvodné, preto zaviazal neúspešného účastníka - žalovaného na ich náhradu.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch s poukazom na položku 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkoch. Keďže žalobca bol v tomto konaní zo zákona oslobodený od ich platenia, v súlade s citovaným ustanovením zaviazal žalovaného ako neúspešného účastníka na jeho zaplatenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.