Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/139/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Q. H., R.. XX.X.XXXX, D. C. Č.E. W., D., J. XX/XX, zastúpeného zákonným zástupcom: J. H., R.. XX.X.XXXX, D. T., právne zastúpeného: Advokátska kancelária Nižník, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 21, IČO:36601365, proti odporcovi: SERVIS GROUP, a.s. so sídlom v Košiciach, Kavečianska cesta 14/B, IČO: 36188620, zastúpenému: JUDr. Slávka Kováčová, advokátka so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o zaplatenie sumy 6.573,06 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Priznáva odporcovi právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi vo výške 1.830,03 EUR (trovy právneho zastúpenia), ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Slávky Kováčovej, advokátky, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.5.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 6.573,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 7.3.2012 až do zaplatenia. Návrh odôvodnil skutočnosťami, že v zmysle uznesenia Mestského súdu v Brne, č.k. -279 zo dňa 3.11.2011 bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi Q. J., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom jeho dedičmi sa stali synovia F. J. a Q. H. - navrhovateľ, každý ideálnou polovicou. Navrhovateľ zdedil okrem iného aj 200 ks listinných akcií na meno spoločnosti odporcu spolu so všetkými právami. Pohľadávka z titulu nevyplatených dividend a tantiém za rok 2007 predstavovala ku dňu smrti poručiteľa sumu v celkovej výške 459.769,30 Kč, z ktorej mal navrhovateľ ako právoplatný dedič dostať polovicu, teda sumu vo výške 295.000,- Sk, t.j. 9.792,20 EUR. Do dnešného dňa navrhovateľ obdržal od odporcu iba sumu vo výške 3.219,14 EUR. Zvyšnú časť sumy vo výške 6.573,06 EUR odporca odmietol navrhovateľovi vyplatiť z dôvodu započítania vzájomnej pohľadávky voči poručiteľovi, z titulu zálohy poskytnutej na súkromné účely vo výške 390.000,- Sk, t.j. 12.945,62 EUR. Odporca si túto pohľadávku voči poručiteľovi z titulu nesplatenej pôžičky prihlásil do dedičského konania. Túto pohľadávku zákonná zástupkyňa navrhovateľa neuznala čo do dôvodu a výšky, preto nebola zaradená do čistého majetku dedičstva. Odporca si bol preto povinný uplatniť spornú pohľadávku samostatnou žalobou o určenie, či pohľadávka patrí do pasív dedičstva po poručiteľovi a teda, odporca nebol oprávnený ponechať si uvedenú sumu a uspokojiť sa na úkor navrhovateľa. Odporca uznal, že navrhovateľ ako právoplatný dedič má nárok na zaplatenie polovice pohľadávky poručiteľa Q. J. z titulu nevyplatených dividend a tantiém za rok 2007, vo výške 295.000,- Sk. Bránil sa však tvrdením, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním pohľadávky odporcu voči poručiteľovi. Pohľadávka odporcu voči neb. Q. J. vznikla titulom finančných prostriedkov poskytnutých nebohému počas jeho života, ktoré odporcovi nevrátil. Odporca uviedol, že čo sa týka právneho dôvodu uplatnenej vzájomnej pohľadávky, išlo o zálohu poskytnutú na súkromné účely poručiteľa, teda o pôžičku. Odporca

poukázal na to, že čistá hodnota dedičstva bola 8.510.704,07 Kč, čo je hodnota vyššia, ako hodnota vzájomnej pohľadávky uplatnenej na započítanie, pričom podľa ust. § 470 Obč. zákonníka dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Navrhovateľ mal za to, že vzájomná pohľadávka bola odporcom účelovo vytvorená. Namietal existenciu vzájomnej pohľadávky odporcu uplatnenej na započítanie z dôvodu, že z listinných dokladov predložených odporcom nie je zrejmý právny dôvod resp. právny titul pohľadávky, ani jej splatnosť. Mal za to, že prejav smerujúci k započítaniu, je možné učiniť až po splatnosti pohľadávky, pričom odporca nepreukázal, kedy nastala splatnosť jeho pohľadávky. Z tohto dôvodu započítanie nie je možné. Mal za to, že nebola splnená zákonná požiadavka na započítanie, pretože odporca neprejavil dostatočne vôľu započítať vzájomnú pohľadávku pred tým, ako si znížil uplatnený nárok o sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Navrhovateľ tiež tvrdil, že vzájomná pohľadávka odporcu môže predstavovať zálohu na poskytnutie finančných prostriedkov slúžiacich na pokrytie prevádzkových nákladov, t.j. prevádzkovanie a ďalší rozvoj spoločnosti. Navrhovateľ poukázal tiež na ust. , podľa ktorého akciová spoločnosť môže poskytnúť úver alebo pôžičku členovi predstavenstva len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady, ktorý v danom prípade daný nebol. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, výsluchom svedkov, výsluchom zástupcov spoločnosti odporcu a na základe týchto dôkazných prostriedkov ustálil skutkový stav veci. Z uznesenia Mestského súdu v Brne č.k. -279 zo dňa 3.11.2011 súd zistil, že v dedičskom konaní po neb.Q. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, bola určená obvyklá cena majetku poručiteľa vo výške 8.656.009,07 Kč, výška dlhov poručiteľa 145.305,- Kč a čistá hodnota dedičstva 8.510.704,07 Kč. Pozostalí synovia poručiteľa, dedičia F. J. a navrhovateľ Q. H., nadobudli dedičstvo rovným dielom, každý ideálnou 1 v pomere k celku, okrem iného pod položkou 12 pohľadávku voči spoločnosti odporcu z titulu nevyplatených dividend a tantiém za rok 2007 v celkovej výške 590.000,- Sk, v prepočte 459.769,30 Kč. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd podľa ust. do pasív dedičstva nezaradil pohľadávku spoločnosti odporcu z titulu nesplatenej pôžičky vo výške 396.000,- Sk, v prepočte 308.590,92 Kč z dôvodu, že pohľadávku neuznala zákonná zástupkyňa maloletého navrhovateľa čo do dôvodu aj výšky. Zástupkyňa mal. dediča F. J. pohľadávku uznala. S poukazom na citované ustanovenie, pri určení obvyklej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva, súd na uvedenú pohľadávku neprihliadol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2011. Z listu právneho zástupcu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 7.3.2012 označeného ako Pokus o zmier - predžalobná výzva, súd zistil, že navrhovateľ na základe dedičského rozhodnutia obdržal od odporcu len sumu 3.219,14 EUR. Zvyšnú časť pohľadávky vo výške 6.573,06 EUR odporca odmieta navrhovateľovi vyplatiť z dôvodu, že si uplatňuje voči poručiteľovi Q. J. pohľadávku z titulu nesplatenej pôžičky vo výške 396.000 Sk. Vo výzve sa ďalej uvádza, že zákonná zástupkyňa navrhovateľa nemala počas života poručiteľa Q. J. ako jeho partnerka žiadnu vedomosť o tom, že by mu bola poskytnutá od odporcu pôžička; ani následne jej nebola zo strany odporcu predložená žiadna zmluva o pôžičke. Predložený bol iba doklad, na ktorom bolo uvedené „záloha“ a keďže na tomto doklade nebol uvedený účel, na ktorý mala byť záloha použitá, nie je vylúčené, že bola poskytnutá Q. J. v záujme ďalšieho rozvoja kapitálovej spoločnosti a nie na jeho súkromné účely, a že následne bola aj riadne zúčtovaná. Z výdavkového pokladničného dokladu odporcu zo dňa 29.1.2008 súd zistil, že odporca vyplatil Q. J. sumu 450.000,- Sk. Ako účel je v doklade uvedené: záloha. Doklad bol vystavený p. K. a schválený K. U.. Z výdavkového pokladničného dokladu odporcu č. 1/2810062 zo dňa 30.1.2008 súd zistil, že odporca vyplatil Q. J. sumu 450.000,- Sk. Ako účel je v doklade uvedené: záloha. Doklad bol vystavený p. K., zaúčtovaný p. C. a schválený K. U. (uvedené bolo potvrdené výpoveďami uvedených osôb). Pôvodne bol tento výdavok zaúčtovaný pod č. 335 310; uvedená účtovná položka bola prečiarknutá a opravená na č. 355 200. Z príjmového pokladničného dokladu odporcu č.1/2810134 zo dňa 11.2.2008 súd zistil, že odporca prijal od Q. J. sumu 54.000,- Sk. Ako účel je uvedené: vrátená časť zálohy z januára 2008. Doklad vystavila p. K., zaúčtovala p. C. a schválil K. U. (uvedené bolo potvrdené výpoveďami uvedených osôb). Pôvodne bol tento príjem zaúčtovaný pod č. 335 310; táto účtovná položka bola prečiarknutá a opravená na č. 355 200. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I na spoločnosť odporcu súd zistil, že štatutárnym orgán tejto spoločnosti je predstavenstvo, pričom neb.Q. J. bol členom predstavenstva v období od 27.1.1999 do 25.3.2008. V rozhodnom období, kedy malo dôjsť k poskytnutiu uvedených finančných prostriedkov, boli ďalšími členmi predstavenstva X.. C. D. a K. U.. Za spoločnosť konali a písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisovali každý člen predstavenstva samostatne, počnúc od 7.8.2000.

Z výpovede člena predstavenstva odporcu X.. C. D. súd zistil, že Q. J. ako členovi predstavenstva odporca v januári 2008 poskytol peniaze - tzv.zálohu na súkromné účely. Takýmto spôsobom uvedený výdaj figuruje v účtovníctve firmy. V podstate sa jednalo o pôžičku a to v zmysle dohody členov predstavenstva, ktorí majú podiel na imaní spoločnosti a teda, keď ktorýkoľvek z nich potreboval finančné prostriedky, mohol si ich takýmto spôsobom vybrať. Existovala medzi nimi dohoda, že takto vybraté finančné prostriedky sa obvykle vracajú ku koncu roka. Išlo o finančné prostriedky spoločnosti, ktoré sa vyberali v hotovosti z pokladne a riadne zaúčtovali. Keďže všetci členovia predstavenstva boli oprávnení samostatne za spoločnosť konať, ktorýkoľvek z nich mohol v pokladni nariadiť, aby mu bola určitá čiastka vyplatená. S týmto postupom nikdy nebol žiadne problém. Každý z nich obvykle ku koncu roka požičanú finančnú čiastku vrátil. V tomto smere bola medzi nimi absolútna dôvera po celé roky vzájomnej spolupráce. Spolupracovali po dobu 20 rokov. Poukázal na skutočnosť, že aj neb. Q. J. vlastne stihol vrátiť časť poskytnutej finančnej čiastky. Členovia využívali túto možnosť v priemere jeden až dvakrát do roka, jednalo sa o bežnú prax. Výška pôžičky nebola obmedzená, nikto si nevzal takú sumu, ktorú by nebol schopný vrátiť. Pokiaľ niektorý z členov nestihol vrátiť požičanú čiastku do konca kalendárneho roka, nebol problém s predĺžením lehoty na vrátenie; vybratá suma sa vrátila aj po čiastkach, v priebehu ďalšieho kalendárneho roka. Pripustil, že v prípade Q. J. išlo o neštandardný obnos väčšieho rozsahu. Predpokladal, že si mienil kúpiť byt a že splatnosť bude zrejme posunutá. Proces vyplatenia požičiavaných peňazí prebiehal tak, že člen predstavenstva nariadil sekretárke vyplatenie peňazí a následne podpísal doklad o vyplatení. Nepotreboval k tomu súhlas ostatných členov predstavenstva. Pokiaľ požadovaná čiastka v hotovosti nebola v pokladni k dispozícii, tak sa zašlo do banky, peniaze sa vybrali z účtu v banke a potom sa vydali ako hotovosť z pokladne. Q. J. bol technickým pracovníkom. Posudzoval po technickej stránke projekty, pripravoval kalkulácie zákaziek. Nákup materiálu Q..J. nevykonával; týmito prácami boli poverení iní zamestnanci spoločnosti, ktorým boli finančné prostriedky určené na nákup materiálu poukazované vždy cez účet. Z pokladne sa vyplácali len zálohy na cestovné náklady, žiadne nákupy materiálu. K. U., ďalší člen predstavenstva odporcu, potvrdil všetky skutočnosti uvedené X..C. D.. Obaja uviedli, že nikdy nežiadali dozornú radu o udelenie predchádzajúceho súhlasu na vybratie pôžičky. Z hlavnej účtovnej knihy odporcu za účtovné obdobie 2008 súd zistil, že v kolónke pod účtovnou položkou:

- 355 100 Ostatné pohľadávky voči členom - B je uvedené: ročne má dať 90.000 Sk, ročne dal 34.450 Sk, zostatok 55.550Sk.

- 355 200 Ostatné pohľadávky voči členom - K je uvedené: ročne má dať 450.000 Sk, ročne dal 54.000 Sk, zostatok 396.000 Sk.

- 355 300 Ostatné pohľadávky voči členom - Z je uvedené: ročne má dať 55.000 Sk, ročne dal 0 Sk a zostatok 55.000 Sk. Odporca predložil aj výpis z hlavnej účtovnej knihy za ďalšie obdobia a to za roky 2009, 2010, 2011 a 2012, kde je vyššie uvedená položka 355 evidovaná obdobne ako za rok 2008. Odporca predložil aj ďalšie listinné doklady na podporu svojho tvrdenia o obvyklej praxi členov predstavenstva a to príjmový pokladničný doklad č. 1/200911061 zo dňa 31.12.2009, z ktorého súd zistil, že X.. D. C. zaplatil spoločnosti odporcu sumu 10.243,92 EUR titulom vrátenej zálohy (zaúčtované pod položkou 355 100), príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2009 č. 1/200911063, z ktorého súd zistil, že K. U. zaplatil spoločnosti odporcu sumu 12.225,67 EUR titulom vrátenej zálohy (zaúčtované pod položkou 355 300). Ostatné príjmové alebo výdavkové pokladničné doklady svedčiace o vyplatení alebo vrátení záloh rôznych čiastok, či už vo vzťahu k X.. D. alebo X.. U., svedčili o tom, že tieto finančné prostriedky boli zaúčtované pod účtovnou položkou 378 100 alebo 378 109 alebo 378 102. Účtovná položka 378 je v hlavnej účtovnej knihe odporcu označená ako tzv. Iné pohľadávky. Z výsluchu svedkyne K. K. súd zistil, že je zamestnankyňou odporcu od 1.1.2000. Pracuje ako administratívna pracovníčka a referent predaja. V rámci svojej pracovnej náplne mala na starosti aj pokladňu. Uviedla, že v spoločnosti boli traja majitelia, ktorí keď si vypýtali zálohu, tak vypísala výdavkový pokladničný doklad a peniaze im z pokladne vyplatila. Nevedela uviesť, na aký účel si tieto zálohy vybrali. Nikdy o tom nehovorili, boli to predsa majitelia firmy, resp. členovia predstavenstva. K výberu hotovosti z pokladne nebol potrebný žiaden schvaľovací proces. Svedkyňa na výdavkovom pokladničnom doklade nevypisovala príslušnú účtovnú položku; robila to účtovníčka p. C.. Svedkyňa na konci mesiaca odovzdala účtovníčke všetky pokladničné doklady na zaúčtovanie. Svedkyňa u ostatných zamestnancov zisťovala presný účel vydanej hotovosti. U majiteľov spoločnosti to bolo inak; u nich uviedla to, čo povedali oni. V ich prípade teda uvádzala buď zálohu alebo pôžičku. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, v akých časových intervaloch boli takto poskytnuté finančné prostriedky členmi

predstavenstva vrátené. S týmto sa nezaoberala. Keď vrátili hotovosť, vyplnila príjmový pokladničný doklad. Členovia predstavenstva si vyberali rôzne sumy, aj veľké a to každý z nich. Nie vždy bola k dispozícii v pokladni taká hotovosť, o akú požiadali. V takom prípade členovia predstavenstva išli do banky vybrať peniaze z účtu, doniesli jej výpis z účtu v banke a na základe toho vypísala výdavkový pokladničný doklad. Svedkyňa si pamätala na konkrétny prípad poskytnutia sumy vo výške 450.000,- Sk Q. J., pretože išlo o pomerne vysokú sumu. Z tohto dôvodu bol p. J. v banke vyberať peniaze. Svedkyňa si nepamätala, na aký účel si ich vybral. Svedkyňa ozrejmila, z akého dôvodu existujú dva výdavkové pokladničné doklady, vzťahujúce sa k tomu istému výberu hotovosti, jeden zo dňa 29.1.2009 a druhý zo dňa 30.1.2009. Reálne peniaze vybral p. J. dňa 29.1.2009 a svedkyňa až nasledujúci deň nahodila tento doklad do programu v počítači. Čo sa týka podpisu osoby, uvedenej v pokladničnom doklade v kolónke „schválil“, svedkyňa uviedla, že k podpísaniu schvaľujúcou osobou -t.j. členom predstavenstva dochádzalo väčšinou až dodatočne, pretože členovia predstavenstva neboli vždy prítomní v deň, keď bolo potrebné podpísať doklady. Poskytovanie finančných prostriedkov z pokladne sa nezapisovalo do pokladničnej knihy. Svedkyňa nahodila doklady do programu a odovzdala ich účtovníčke, ktorá ich spracovala po účtovnej stránke. Svedkyňa uviedla, že materiál pre spoločnosť nakupovali predovšetkým zamestnanci. Nevylúčila, že sporadicky mohli nákup uskutočniť aj členovia predstavenstva. Poukázala však na to, že spoločnosť má na túto činnosť poverených zamestnancov, ktorí to majú v náplni práce a najmä, nákup materiálu sa uskutočňuje cez faktúry, nie cez pokladňu. Z výpisu z účtu odporcu v Československej obchodnej banke, a.s. so sídlom v Bratislave za mesiac január 2008 súd zistil, že dňa 29.1.2008 bol uskutočnený výber hotovosti 550.000,- Sk. Z výsluchu zákonnej zástupkyne navrhovateľa J. H., nar. 12.4.1979 súd zistil, že pred smrťou Q. J. žila s ním v spoločnej domácnosti 9 rokov, bola jeho snúbenicou. Mala vedomosť o tom, že neb. Q. J. dojednával pre odporcu zákazky, vykonával kalkulácie a keďže išlo o pomerne malú spoločnosť, vykonával kumulovanú pracovnú činnosť, v rámci čoho, keď to bolo potrebné, pomohol aj manuálne a keď to nestíhali zamestnanci spoločnosti, tak pomáhal aj tak, že sám nakúpil materiál. Nemala vedomosť o tom, že by mienil kúpiť byt alebo na aký účel by mohol potrebovať finančnú hotovosť 450.000,- Sk. Potreba kúpy bytu nebola, keďže býval u nej, čakali spolu dieťa. Z výsluchu svedkyne K. C., nar. XX.X.XXXX, súd zistil, že táto u odporcu pracovala vo funkcii účtovníčky od roku 2000 do 30.6.2013. Svedkyňa sa nepamätala, aké pohľadávky sa v hlavnej účtovnej knihe účtovali pod položkami 355 100, 355 200, 355 300 a aké pod položkou 378. Po nahliadnutí do hlavnej účtovnej knihy uviedla, že pod položkou 355 boli účtované pohľadávky voči členom spoločnosti, pričom podčíslie 100, označené písmenom B patrilo X..C. D., podčíslie 200, označené písmenom K patrilo Q. J. a podčíslie 300 označené písmenom Z patrilo K. U.. Pod položkou 378 boli účtované pohľadávky spoločnosti voči členom predstavenstva titulom záloh, ktoré si brali na práce, služby, cestovné náklady, teda titulom obchodného styku spoločnosti. Svedkyňa uviedla, že členovia predstavenstva si pôžičky na súkromné účely nebrali, len zálohy na obchodné účely, teda na výkon práce. Svedkyňa ďalej uviedla, že pri zaúčtovaní poskytnutej zálohy v podstate neskúmala účel tejto zálohy; účel skúmala až vtedy, keď dotknutá osoba priniesla vyúčtovanie. Pod účtovnou položkou 335 sa účtovali pohľadávky voči zamestnancom akéhokoľvek druhu, služby, nákup materiálu, cestovné náklady a podobne. Svedkyňa prízvukovala, že nie je podstatné zaúčtovanie vydanej hotovosti v momente jej vydania; vždy totiž ide o pohľadávku spoločnosti a teda, je v podstate jedno, kam sa to zaúčtuje, stále je to pohľadávka spoločnosti. Audit sa robil raz ročne, po ukončení účtovného roka. Pokladničné doklady na zaúčtovanie jej odovzdávala pokladníčka raz za mesiac, keď uzavrela tento mesiac. Tieto pokladničné doklady boli evidované v programe v počítači. Svedkyňa však účtovala doklady fyzicky, teda listinu po listine. Svedkyňa potvrdila, že pokladničná kniha nebola vedená v spoločnosti v písomnej forme, len v elektronickej. Fyzicky existovali len jednotlivé účtovné doklady. Poskytnuté zálohy sa vracali rôzne, buď postupne alebo naraz. Nemala vedomosť o tom, na aký účel použil Q. J. poskytnutú zálohu. V prípade, ak nebola v pokladni k dispozícii potrebná hotovosť na poskytnutie zálohy, súčasťou výdavkového pokladničného dokladu bol potom aj výpis z účtu v banke, svedčiaci o výbere peňazí. Svedkyňa sa osobne nikdy nespýtala členov predstavenstva, na aký účel si berú zálohy. V prípade, ak bola poskytnutá záloha, ktorá sa vrátila v celom rozsahu, postačovalo, že boli vrátené peniaze v celom rozsahu; nevyžadovalo sa žiadne vyúčtovanie. Peniaze museli vrátiť všetci členovia do konca kalendárneho roka. Uviedla, že členovia predstavenstva vždy vrátili všetky poskytnuté zálohy. Svedkyňa si nevedela spomenúť, či bola niekedy na pokladničnom doklade uvedená pôžička ako účel poskytnutej sumy. Súd uložil odporcovi predložiť doklady vzťahujúce sa k príjmovému pokladničnému dokladu č. 1/2810134 zo dňa 11.2.2008, na základe ktorého Q. J. vrátil časť poskytnutej zálohy vo výške 54.000,- Sk, napríklad doklady týkajúce sa cestovných nákladov, nákupu materiálu a podobne. Odporca uviedol, že k tomuto príjmovému pokladničnému dokladu neexistuje iný účtovný doklad, ktorý by sa k nemu vzťahoval.

Podľa ust. , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Podľa ust. , dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Podľa ust. , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa ust. , započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Podľa ust. , započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ je dedičom po nebohom poručiteľovi X..Q. J.. Z uznesenia Mestského súdu v Brne č.k. -279 zo dňa 3.11.2011 nesporne vyplynulo, že medzi aktíva dedičstva bola pod položkou 12 zaradená pohľadávka poručiteľa voči spoločnosti odporcu z titulu nevyplatených dividend a tantiém za rok 2007 v celkovej výške 590.000,- Sk, v prepočte 459.769,30 Kč, pričom toto dedičstvo nadobudol navrhovateľ v rozsahu jednej polovice, t.j. výške 295.000,- Sk, t.j. 9.792,20 EUR. Medzi účastníkmi nebolo tiež sporné, že z uvedenej sumy odporca pred podaním žaloby zaplatil navrhovateľovi časť vo výške 3.219,14 EUR. Zvyšnú časť vo výške 6.573,06 EUR si navrhovateľ uplatnil týmto návrhom. Zhrnúc vyššie uvedené, vychádzajúc z vyššie citovaného ust. súd konštatoval, že nárok navrhovateľa voči odporcovi, titulom pohľadávky, ktorú nadobudol dedením, je dôvodný. Súd sa následne zaoberal dôvodnosťou obrany odporcu a skúmal, či došlo k zániku pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi v dôsledku započítania vzájomnej pohľadávky odporcu. Podľa ustanovenia , vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než si uplatnil navrhovateľ; inak súd posudzuje takýto prejav len ako obranu proti návrhu. Odporca uplatnil svoju obranu voči pohľadávke navrhovateľa vo forme započítacej námietky v zmysle ust. ., pretože si uplatňoval na započítanie rovnakú sumu, ako si uplatnil navrhovateľ. Nadobudnutie dedičstva je univerzálnou sukcesiou, pri ktorej dedič vstupuje nielen do práv, ale tiež do povinností poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikajú. Uvedený princíp je vyjadrený v ust. , podľa ktorého na dediča prechádza aj povinnosť uhradiť poručiteľove dlhy. Táto zodpovednosť je obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva. V danom prípade z vykonaného dokazovania - z uznesenia Mestského súdu v Brne č.k. -279 zo dňa 3.11.2011 vyplynulo, že čistá hodnota dedičstva je 8.510.704,07 Kč. Keďže navrhovateľ nadobudol dedičstvo v rozsahu jednej polovice, nadobudol dedičstvo v čistej hodnote 4.255.352 Kč. Je teda zrejmé, že jeho zodpovednosť za dlhy poručiteľa „siaha“ do uvedenej sumy. Právnym následkom účinného započítania v zmysle ust. je zánik vzájomných pohľadávok. Pre účinné započítanie zákon vyžaduje splnenie nasledovných podmienok: a/ vzájomnosť pohľadávok; o vzájomné pohľadávky ide vtedy, ak dve osoby sú navzájom voči sebe súčasne veriteľom, aj dlžníkom, b/ plnenie rovnakého druhu; napr. plnenie v peniazoch, c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie, d/ prejav smerujúci k započítaniu. Základnou podmienkou pre účinné započítanie je existencia vzájomnej pohľadávky. Odporca tvrdil, že jeho pohľadávka voči R.. Q. J. vznikla titulom finančných prostriedkov poskytnutých nebohému počas jeho života na súkromné účely resp.titulom pôžičky, ktorú odporcovi nevrátil. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané a ani navrhovateľ nespochybňoval, že R..Q. J. bol členom predstavenstva odporcu v období od 27.1.1999 do 25.3.2008. V rozhodnom období, kedy malo dôjsť k poskytnutiu uvedených finančných prostriedkov, boli ďalšími členmi predstavenstva X.. C. D. a K. U., pričom všetci za spoločnosť konali samostatne. Skutočnosť, že dňa 29.1.2008 odporca vyplatil Q. J. sumu 450.000,- Sk, v konaní nebola sporná. Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplynula z viacerých dôkazov; z príjmového pokladničného dokladu,

výpisu z účtu v banke, hlavnej účtovnej knihy za rok 2008, ako aj výpovedí členov predstavenstva odporcu a výpovede svedkyne K. K., pokladníčky odporcu, ktorá vystavila výdavkový pokladničný doklad. Sporným bol účel poskytnutých finančných prostriedkov. Podľa ust. , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Ako účel poskytnutej sumy je vo výdavkovom doklade uvedená „záloha“. Členovia predstavenstva tvrdili, že takto sa v dokladoch označoval úkon, kedy si členovia predstavenstva vyberali hotovosť na svoje súkromné účely a teda, nie na účely zabezpečenia chodu spoločnosti alebo jej obchodného styku. Takýto úkon vnímali ako pôžičku, ktorú boli povinní vrátiť, či už do konca kalendárneho roka, alebo, v prípade potreby aj neskôr. Vybratie pôžičky podľa ich vzájomnej dohody nebolo podmienené predchádzajúcim súhlasom ostatných členov predstavenstva. Takáto prax bola medzi nimi bežná po celú, 20 rokov trvajúcu dobu spolupráce. Aj svedkyňa K. K. potvrdila, že každý z členov predstavenstva si takto vyberal rôzne sumy. Svedkyňa K. C., bývalá účtovníčka odporcu potvrdila, že členovia predstavenstva vždy vrátili všetky poskytnuté zálohy. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že poskytnutie finančných prostriedkov členom predstavenstva bolo zaúčtované v hlavnej účtovnej knihe pod osobitnou účtovnou položkou 355 „Pohľadávky voči členom“, pričom každý z členov mal pridelené podčíslie; X.. C. D. 355 100, Q. J. 355 200 a K. U. 355 300. Čo sa týka rozhodného roka 2008, kedy bola Q..J. poskytnutá suma 450.000,-Sk, uvedená skutočnosť, vrátane časti vrátenej sumy 54.000,-Sk, sa odráža aj v hlavnej účtovnej knihe pod účtovnou položkou, vzťahujúcou sa práve k Q..J. (355 200), podľa ktorej v kolónke „má dať ročne“ je uvedená suma 450.000,-Sk, v kolónke „dal ročne“ je uvedená suma 54.000,-Sk a v kolónke „zostatok“ je uvedený rozdiel medzi uvedenými sumami - 396.000,-Sk. Základným pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je okrem prenechania vecí (peňazí) na voľné nakladanie, aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a dočasnosť tohto právneho vzťahu. V prospech tvrdenia odporcu, že poskytnutá suma predstavovala pôžičku, svedčí aj fakt, že Q. J. dňa 11.2.2008 vrátil odporcovi sumu 54.000,-Sk. Tento úkon napĺňa základný pojmový znak zmluvy o pôžičke

- povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peniaze. Uvedený fakt vyplýva z príjmového pokladničného dokladu odporcu č.1/2810134. To, že skutočne išlo o vrátenie tých finančných prostriedkov, ktoré boli Q..J. poskytnuté dňa 29.1.2008, vyplýva z údaju, uvedeného v príjmovom pokladničnom doklade, v ktorom je ako účel uvedené „vrátená časť zálohy z januára 2008“. Vyhodnotením súhrnu vyššie uvedených skutočností sa súd priklonil k záveru, že v danom prípade išlo skutočne o pôžičku. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu bolo poskytnutých viac relevantných dôkazov, umožňujúcich uvedený záver. Navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať tvrdenie, že poskytnuté finančné prostriedky boli určené na zabezpečenie chodu obchodnej spoločnosti, napr. na nákup materiálu alebo cestovné či iné náklady. Výpoveď zákonnej zástupkyne navrhovateľa, družky nebohého Q. J., je pre prijatie tohto tvrdenia nepostačujúca. Poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie chodu obchodnej spoločnosti možno posúdiť buď podľa ustanovení o cestovných náhradách, teda ako nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu alebo podľa ustanovenia , podľa ktorého sa vzťahy medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravujú primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve ( a nasl. ), pokiaľ nie sú iné dojednania medzi takýmito osobami a spoločnosťou, upravujúce ich práva a povinnosti. Podľa ust. o cestovných náhradách, zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená. Pokiaľ by sa jednalo o pracovnoprávny vzťah a teda, Q. J. by bol vykonával pre odporcu činnosť, za ktorú by poberal príjem zo závislej činnosti, ako zamestnancovi by mu vznikol nárok na náhradu cestovných výdavkov podľa o cestovných náhradách (ust. citovaného zákona), čomu korešponduje povinnosť vyúčtovať náklady na pracovnú cestu a nevyúčtované zálohy (preddavky) vrátiť ( ust. citovaného zákona). V súlade s ustanovením citovaného zákona má totiž zamestnanec právo požiadať o poskytnutie preddavku (zálohy) na náhrady podľa tohto

zákona a zamestnávateľ je povinný mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad poskytnúť. Zamestnanec je následne povinný do 10 pracovných dní po dni ukončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Pokiaľ by sa nejednalo o pracovnoprávny vzťah, ale o vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti, pre právne posúdenie by boli namieste ustanovenia o mandátnej zmluve, na ktorú odkazuje ustanovenie . V takomto prípade by išlo o vzťah zodpovednosti člena štatutárneho orgánu spoločnosti za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom funkcie. Zhrnúc vyššie uvedené je teda zrejmé, že aj v prípade, ak by bolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že peniaze, poskytnuté Q. J. slúžili na zariaďovanie záležitostí obchodnej spoločnosti odporcu, vždy by išlo o pohľadávku spoločnosti voči nemu, či už ako zamestnancovi alebo ako členovi predstavenstva, vo vzťahu ku ktorej ho viazala povinnosť preukázať použitie (spotrebovanie) poskytnutých finančných prostriedkov na účely chodu spoločnosti. Pokiaľ tak Q. J. neučinil a opak v konaní preukázaný nebol, ide o existujúcu pohľadávku spoločnosti, ktorá nezaniká smrťou a za splnenia zákonných podmienok prechádza na dedičov. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedkyne K. C., účtovníčky, ktorá uviedla, že pokiaľ boli finančné prostriedky poskytnuté členom predstavenstva ako „záloha“ vrátené, k príjmovému pokladničnému dokladu sa neprikladalo žiadne vyúčtovanie poskytnutej sumy. Naopak, pokiaľ išlo o iné pohľadávky spoločnosti - peniaze poskytnuté na chod spoločnosti (napr.cestovné náklady), dotknutý zamestnanec musel predložiť vyúčtovanie, aby bolo zrejmé, či došlo k vyčerpaniu celej poskytnutej čiastky, alebo len jej časti a na aké účely. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k príjmovému pokladničnému dokladu č.1/2810134 zo dňa 11.2.2008, v zmysle ktorého Q. J. vrátil sumu 54.000,-Sk, nebolo pripojené žiadne vyúčtovanie, čo svedčí v prospech tvrdenia odporcu, že išlo o pôžičku. Podľa ust. , spoločnosť môže poskytnúť úver, pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku. Podľa ust. , členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že poskytne plnenie v rozpore s ustanovením . Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak dozorná rada nevysloví súhlas s poskytnutím pôžičky členovi predstavenstva, pôjde o neplatnú zmluvu podľa a plnenie z nej poskytnuté bude bezdôvodným obohatením, ktoré osoba, v prospech ktorej spoločnosť na základe neplatnej zmluvy plnila, bude musieť vrátiť spoločnosti. Členovia predstavenstva spoločnosti sú pritom zodpovední za škodu, ktorú spoločnosti spôsobili poskytnutím plnenia v rozpore s . Čo sa týka námietky navrhovateľa, že dozorná rada odporcu podľa ust. neudelila predchádzajúci súhlas na poskytnutie pôžičky, v konaní vypočutí členovia predstavenstva odporcu potvrdili, že o takýto súhlas dozornú radu nežiadali. Uvedená skutočnosť by potom viedla k záveru, že zmluva o pôžičke je neplatný právny úkon. Ani tento záver však nič nemení na existencii pohľadávky odporcu vo vzťahu k členovi predstavenstva, ktorému reálne peniaze poskytnuté boli. V takom prípade ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia podľa ust. a nasl. , podľa ktorého bol Q. J. povinný vydať odporcovi majetkový prospech, získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že pohľadávka odporcu na vrátenie sumy 396.000,-Sk t.j. 13.144,79 EUR (450.000 Sk mínus vrátených 54.000 Sk) nesporne existuje. V konaní nebolo preukázané, že by Q. J. do svojej smrti (25.3.2008), teda za dobu necelých dvoch mesiacov od prevzatia peňazí, uspokojil pohľadávku odporcu vo vyššom rozsahu. Čo sa týka ďalšej podmienky pre účinné započítanie - spôsobilosti vzájomných pohľadávok na započítanie, započítateľnými nie sú tie pohľadávky, u ktorých to vylučuje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa ust. , proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná obdobne ust. ). Navrhovateľ namietal práve tento dôvod pre nezapočítateľnosť.

V konaní nebolo sporné a ani odporca nespochybňoval, že pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi z titulu nevyplatených dividend a tantiém za rok 2007, ktorú nadobudol dedením, je splatná. Prechod uvedenej pohľadávky na navrhovateľa bol potvrdený právoplatným uznesením dedičského súdu zo dňa 3.11.2011. Súd nemal pochybnosť ani o tom, že rovnako aj pohľadávka odporcu voči Q. J., je splatná. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke, doba splatnosti môže, ale nemusí byť dohodnutá. Pokiaľ doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá, platí, že dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal ( ust. , obdobne ust. ). V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že členovia predstavenstva mali dojednanie o dobe splatnosti v tom zmysle, že obvykle mali vrátiť poskytnuté peniaze do konca kalendárneho roka, avšak keď sa tak nestalo, doba vrátenia sa predĺžila o ďalší kalendárny rok. Vychádzajúc z uvedeného, vzhľadom na dátum poskytnutia pôžičky (29.1.2008) je potom zrejmé, že splatnosť poskytnutej pôžičky nastala v danom prípade najneskôr 31.12.2009. Za predpokladu, že dojednanie o dobe splatnosti pôžičky by absentovalo, splatnosť potom nastala dňom, nasledujúcim po výzve odporcu ako veriteľa, adresovanej dedičom ako dlžníkom, čo je v danej veci splnené prihlásením pohľadávky do dedičského konania, t.j. najneskôr v roku 2011. Z vykonaného dokazovania, z predžalobnej výzvy právneho zástupcu navrhovateľa je tiež zrejmé, že odporca aj po skončení dedičského konania na túto výzvu reagoval tak, že odmietol zaplatiť navrhovateľovi sumu 396.000 Sk z dôvodu, že uvedenú sumu si započítava voči pohľadávke navrhovateľa. K stretnutiu týchto dvoch už splatných pohľadávok teda došlo najneskôr ku dňu právoplatnosti uznesenia dedičského súdu, t.j. dňa 3.11.2011. Čo sa týka ďalšej podmienky pre účinné započítanie - prejav, smerujúci k započítaniu, v predmetnej veci došlo k započítaniu na základe jednostranného právneho úkonu odporcu adresovaného navrhovateľovi, učinenému ešte pre podaním žaloby v predmetnej veci. Uvedená skutočnosť nepochybne vyplýva z predžalobnej výzvy právneho zástupcu navrhovateľa. Napokon, za kompenzačný prejav je potrebné pokladať aj obranu odporcu, uplatnenú v rámci tohto konania. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že boli splnené všetky podmienky pre platné započítanie pohľadávok. Právne účinky započítania - zánik vzájomných pohľadávok nastali ex tunc, ku dňu stretnutiu pohľadávok. Vzhľadom na uvedené (zánik pohľadávky navrhovateľa) súd návrh v celom rozsahu zamietol. Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania proti navrhovateľovi.

Trovy odporcu predstavujú trovy právneho zastúpenia, keďže v spore bol zastúpený advokátom. Právny zástupca navrhovateľa trovy vyčíslil vo výške 2.050,67 EUR.

Súd posúdil výšku trov právneho zastúpenia podľa ust. , a vyhl.MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania jednotlivých úkonov.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z hodnoty sporu (6.573,06 EUR) je 237,34 EUR. právny zástupkyňa odporcu si uplatnila odmenu v nižšom rozsahu, vo výške 220,77 EUR za jeden úkon. Odmena v uvedenej výške patrí za tieto úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (6.12.2012), 2. vyjadrenie k žalobe (11.12.2012), 3. účasť na pojednávaní dňa 11.11.2013, 4. účasť na pojednávaní dňa 7.4.2014, 5. účasť na pojednávaní dňa 8.9.2014, 6. účasť na pojednávaní dňa 13.10.2014, 7.účasť na pojednávaní dňa 12.1.2015 a 8. účasť na pojednávaní dňa 19.2.2015, spolu 1.766,16 EUR. Za úkon, vyúčtovaný ako „prevzatie právneho zastúpenia nad 2 hod., jednanie s protistranou“ súd odmenu nepriznal, pretože nebol predložený žiaden dôkaz o uskutočnení tohto úkonu právnej služby. Právnej zástupkyni patrí aj tzv.režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. vo výške 7,63 EUR za 2 úkony vykonané v roku 2012, vo výške 7,81 EUR za 1 úkon vykonaný v roku 2013, vo výške 8,04 EUR za 3 úkony vykonané v roku 2014 a vo výške 8,39 EUR za 2 úkony vykonané v roku 2015, spolu 63,97 EUR. Spolu odmena a režijný paušál činia 1.830,03 EUR.

Podľa ust. § 149 ods.1 súd uložil navrhovateľovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil odporcovi k rukám jeho právnej zástupkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( )