Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-51-2014.pdf
PDF · 107.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/51/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: H. Y., miesto podnikania J. XXX, XXX XX F., IČO: 40 405 427, právne zastúpeného Mgr. E. J., bytom XX. X. XXX, XXX XX J., proti žalovanému: EKOTECHNA s. r. o. Prešov, so sídlom Ľubochnianska 8, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 737 625, zastúpenému JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, Hlavná 111, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.658 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Cb/159/2013 -82 zo dňa 14. marca 2014, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o čiastočnom zastavení konania.
Vo zvyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :
„Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.120,58 eura s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1.658,28 eura od 30.11.2012 do 8.2.2013 a zo sumy 1.120,58 eura od 9.2.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 67 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti konanie o návrhu žalobcu z a s t a v u j e .“
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.658,- eur s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 30.11.2012 do zaplatenia, dôvodiac, že podľa uzavretej Zmluvy o dielo č. 10-2006 zo dňa 31.01.2006 pre žalovaného vykonal stavebné práce, za ktoré mu žalovaný nezaplatil.
Keďže žalovaný po podaní žaloby zaplatil sumu 537,70 eur, v tejto časti podaním doručeným dňa 20.2.2013 zobral žalobu späť a upravil žalobný návrh tak, že žiada o zaplatenie sumy 1.120,58 eur s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1.658,28 eur od 30.11.2012 do 08.2.2013 a zo sumy 1.120,58 eur od 9.2.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 67,- eur. O takto upravenom návrhu súd rozhodol platobným rozkazom dňa 2.7.2013 č.k. 18Rob/42/2013-14, proti ktorému žalovaný podal včas odpor s tým, že „má voči žalobcovi splnené všetky svoje záväzky, a preto ním uplatňovaná suma nie je dôvodná, pretože žalobca nevykonal to, za čo sa domáha úhrady“.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca je evidovaný v živnostenskom registri Obvodného úradu Prešov pod č. reg.: 707-21260 s dňom vzniku živnostenského oprávnenia 1.11.2002 v predmete podnikania o.i. výroba a montáž strojov a zariadení. Žalovaný je vedený v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sro, vo vložke č. XXXX/P s dňom vzniku 2.12.1996 v predmete podnikania o.i. montáž technologických zariadení /mechanické časti/, výroba a montáž vetrania a vzduchotechniky bez elektrických častí, výroba a montáž odprašovania a filtračných zariadení bez elektrických častí. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že „ako živnostník pracoval pre žalovaného už 8 rokov po rôznych stavbách ako na Slovensku, tak aj v zahraničí. Vždy to prebiehalo tak, že pracoval ako živnostník sám, ale v skutočnosti pracovali v akejsi montážnej skupine a pracovali všetci živnostníci spoločne. Následne podľa toho, o aké konkrétne montážne alebo zváračské práce sa jednalo, na konci mesiaca na základe montážnych denníkov, ktoré boli potvrdzované zástupcom žalovaného a u každého živnostníka bol uvedený počet odpracovaných hodín za každý konkrétny deň konkrétneho mesiaca, vystavil potom žalovaný na tú konkrétnu sumu, ktorú vyrobili, objednávku a následne na túto objednávku, vystavil žalobca na tú konkrétnu sumu aj faktúru, ktorú po 30-tich dňoch pán N. preplácal. Od marca 2012 nastúpili na výkon prác pre Kronospan do L., kde v meste R. tieto práce vykonávali. Keď išiel pracovať do L. v marci 2012, mal takú dohodu s pánom N., že mu zaplatí 5,04 eur za hodinu za prácu, plus mali dohodnuté diéty 39,- eur na deň. Za mesiace marec - jún 2012 vystavil takto žalovanému faktúry, ktoré mu žalovaný uhradil, ale po realizácii prác v mesiaci júl 2012 došlo k takej situácii, že objednávka od žalovaného neprichádzala a nemal na základe čoho vystaviť faktúru. Až po jeho urgencii mu žalovaný v októbri poslal objednávku, ale len na sumu 537,30 eur, čo nezodpovedalo tomu, koľko hodín podľa potvrdených montážnych listov odpracoval.
Z výsluchu svedka J. K. súd zistil, že je živnostníkom v predmete podnikania zámočnícke práce, zváračské a montážne práce. So žalobcom pracovali v jednej partii aj pred akciou v L.. Vzhľadom na charakter práce, montážnici často pracujú na rovnakých stavbách s rôznymi partiami. Na tej konkrétnej stavbe v L. pracovali od začiatku pre žalovaného, on mal s pánom N. dohodu 4,50 eur na hodinu a vždy bola vyplatená odmena tak, že na konci turnusu sa podľa montážneho denníka vystavila objednávka, vystavoval ju pán N., ten ju poslal, vynásobil odpracované hodiny dohodnutou sumou, prirátal diéty 39,- eur na deň a potom, keď mu tú objednávku zaslal, vystavil faktúru na tú sumu a tá suma mu bola zaplatená. Po realizácii prác v mesiaci júli 2012 po príchode domov hneď na druhý deň si ich pán N. dal zavolať a nariadil im, že sa majú zbaliť a do dvoch hodín vrátiť a následne oznámil jemu, žalobcovi a živnostníkovi R., že s nimi ukončuje spoluprácu, do L. sa už nemajú vracať a pozastavuje im na 60 dní faktúru za jún, ktorú im zaplatil až v októbri po predžalobnej výzve žalobcu. On, čo sa týka júlovej výplaty nechcel sa s ním naťahovať, podpísal mu 437,- eur, na ktoré vystavil objednávku žalovaný.
Dňa 4.4.2012 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. F201206, ktorou mu vyúčtoval v zmysle obj. č. 27/03/2/2012 zo dňa 29.2.2012 a montážneho denníka zváračské práce na zákazke č. 112/2011 - R.
- BY“ na sumu 1.976,90 eur. Prílohou faktúry bola objednávka vystavená žalovaným dňa 29.2.2012 č. 27/03/2/2012, ktorou si objednal žalovaný u žalobcu zváračské práce pri montáži zákazky 112/2011 - R. - BY v dohodnutej cene 1.976,90 eur. Podľa súpisu vykonaných prác k tejto faktúre v mesiaci marci 2012 vykonal práce v objeme 208,5 hodín.
Dňa 3.5.2012 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 201207, ktorou mu vyúčtoval v zmysle obj. č. 27/04/2012 zo dňa 30.3.2012 a montážneho denníka zváračské práce na zákazke č. 112/2011 - R. - BY“ na sumu 2.518,79 eur. Prílohou faktúry bola objednávka vystavená žalovaným dňa 30.3.2012 č. 27/04/2012, ktorou si objednal žalovaný u žalobcu zváračské práce pri montáži zákazky 112/2011 - R. - BY v dohodnutej cene 2.518,79 eur. Podľa súpisu vykonaných prác k tejto faktúre v mesiaci apríl 2012 vykonal práce v objeme 251,5 hodín.
Dňa 4.6.2012 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 201208, ktorou mu vyúčtoval v zmysle obj. č. 17/05/2012 zo dňa 30.4.2012 a montážneho denníka zváračské práce na zákazke č. 112/2011 - R. - BY“ na sumu 2.154,12 eur. Prílohou faktúry bola objednávka vystavená žalovaným dňa 30.4.2012 č. 17/05/2012, ktorou si objednal žalovaný u žalobcu zváračské práce pri montáži zákazky 112/2011 - R.
- BY v dohodnutej cene 2.154,12 eur. Podľa súpisu vykonaných prác k tejto faktúre v mesiaci máj 2012 vykonal práce v objeme 203 hodín.
Dňa 5.7.2012 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 201209, ktorou mu vyúčtoval v zmysle obj. č. 19/06/2012 zo dňa 31.5.2012 a montážneho denníka zváračské práce na zákazke č. 112/2011 - R. -
BY“ na sumu 2.542,69 eur. Prílohou faktúry bola objednávka vystavená žalovaným dňa 31.5.2012 č. 19/06/2012, ktorou si objednal žalovaný u žalobcu zváračské práce pri montáži zákazky 112/2011 - R.
- BY v dohodnutej cene 2.542,69 eur. Podľa súpisu vykonaných prác k tejto faktúre v mesiaci jún 2012 vykonal práce v objeme 235 hodín.
Podľa objednávky žalovaného datovanej dňa 29.6.2012 č. 31/07/2012 objednal si ňou žalovaný u žalobcu zváračské práce pri montáži zákazky 112/2011 - R. - BY v termíne 01.07.-19.07.2012 za cenu 537,30 eur. Dňa 30.10.2012 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 201212, podľa ktorej vyúčtoval žalovanému podľa obj. č. 31/07/2012 zo dňa 29.06.2012 a montážneho denníka zváračské práce na zákazke č. 112/2011 - R. - BY“ na sumu 1.658,28 eur. Prílohou faktúry bola objednávka vystavená žalovaným dňa 29.6.2012 č. 31/07/2012, ktorou si objednal žalovaný u žalobcu zváračské práce pri montáži zákazky 112/2011 - R. - BY v dohodnutej cene 537,30 eur. Podľa denných pracovných záznamov za mesiac júl 2012 potvrdených žalovaným žalobca dňa 1.7.2012 vykonal práce v trvaní 5 hodín, dňa 2.7.2012 v objeme 11 hodín, 3.7.2012 v objeme 11 hodín, dňa 4.7.2012 11 hodín, dňa 5.7.2012 11 hodín, dňa 6.7.2012 11 hodín, dňa 7.7.2012 11 hodín, 8.7.2012 6 hodín, dňa 9.7.2012 11 hodín, dňa 10.7.2012 11 hodín, dňa 11.7.2012 11 hodín, dňa 12.7.2012 11 hodín, dňa 13.7.2012 11 hodín, dňa 14.7.2012 11 hodín, dňa 15.7.2012 6 hodín, dňa 16.7.2012 11 hodín, dňa 17.7.2012 11 hodín, dňa 18.7.2012 11 hodín. Podľa súpisu vykonaných prác v mesiaci júl 2012 vykonal žalobca práce v objeme 182 hodín.
Po citácii ust. § 536 Obch. zák. súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia konštatuje, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie ceny za vykonané dielo. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. V danom prípade účastníci uzavreli ústnu zmluvu o dielo, ktorá podľa Obchodného zákonníka nevyžaduje pre svoju platnosť ani písomnú formu, ani nutnosť vystavenia písomnej objednávky. Účastníci sa dohodli a žalovaný to ani nepoprel na hodinovej odmene za vykonané dielo, pričom žalovaný zakaždým vyplatil žalobcovi za toľko odpracovaných hodín koľko bolo uvedených v záznamoch, ktoré si sám viedol. Rovnako žalovaný nepoprel ani dohodu o preplácaní diét 39,- eur na deň. Jediná námietka žalovaného voči uplatnenému nároku smerovala voči tomu, že „žalobca nevykonal to, za čo sa domáha úhrady“, pričom tieto svoje tvrdenia počas celého trvania sporu nijako nekonkretizoval a nevyjadril sa ani k žalobcom predloženým listinným dôkazom, z ktorých tento odvádzal svoj nárok na rovnaký postup pri zaplatení ceny za vykonané dielo aj za mesiac júl 2012. Keďže žalobca svoj nárok preukázal a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, že žalobca nevykonal tieto práce, ktoré sú uvedené v denných záznamoch, súd žalobe vyhovel. Nemal žiadne pochybnosti o oprávnenosti uplatneného nároku po jeho čiastočnom späťvzatí, ohľadom ktorého súd konanie zastavil podľa § 96 O.s.p.. Za opodstatnený vyhodnotil aj uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorý vyplýva z ustanovení §§ 365 a 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.1.2013 s prihliadnutím na výšku úrokovej sadzby podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení k tomuto dátumu.
Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou § 142 ods. 1 Osp. a keďže mal žalobca vo veci plný úspech priznal mu nárok na náhradu výdavkov za zaplatenie súdneho poplatku z návrhu vo výške 67,- eur.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namieta, že rozhodnutím súdu bol porušený zákon, keď súd neumožnil žalovanému sa brániť a vo veci rozhodol bez toho, aby bol vypočutý konateľ spoločnosti Ing. N.. Poukazuje na to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva o dielo, podľa ktorej vykonal žalobca pre žalovaného určitý druh práce. Pri uzavretí ústnej zmluvy bola dohodnutá cena, ktorú neskôr žalovaný uviedol v objednávke a ktorú aj zaplatil žalobcovi. Predmetná faktúra, ktorú žalobca vystavil, nebola uzavretá s takto uzavretou zmluvou, preto žalovaný túto faktúru žalobcovi vrátil a neskôr mu zaplatil len dohodnutú cenu za práce. Súd bez toho, aby konfrontoval účastníkov konania, osvojil si výlučne len tvrdenia žalobcu. Vôbec sa nevyporiadal ani s tvrdením svedka, ktorého súd vypočul bez účasti právnych zástupcov účastníkov a to napriek tomu, že sa obaja právni zástupcovia ospravedlnili a žiadali odročiť pojednávanie. Pričom dôvodom neúčasti právneho zástupcu žalovaného bola jeho práceneschopnosť riadne zdokumentovaná. Svedok K. potvrdil spôsob vzťahu medzi ním a žalovaným, pričom priznal, že za to isté obdobie on podpísal objednávku, ktorú mu
predložil žalovaný a sám dohodol cenu práce v takej výške akú si dohodol aj žalobca so žalovaným. Svedok, ktorého navrhol sám žalobca teda potvrdil, že za obdobie, za ktoré fakturuje práce žalobca, mal dohodnuté iné ceny ako to deklaroval žalobca. Pretože žalovanému bola znemožnená právna ochrana a nemal možnosť sa k veci vyjadriť, súd mu tým odoprel právo na riadny súdny proces. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na nové konanie, alternatívne po vypočutí žalovaného zmenil rozsudok a žalobu zamietol.
Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že toto odvolanie malo obštrukčný a účelový charakter. Dôvody odvolania nie sú pravdivé ani po stránke procesnej ba ani hmotnoprávnej. Žalovaný mal doručenú predsúdnu upomienku s vecným zdôvodnením uplatňovaného nároku, na ktorú vôbec nereagoval. Po podaní žaloby žalovaný uznal nárok čiastočným zaplatením sumy 537,30 eur, pritom bližšie nezdôvodnil nezaplatenie zostatku fakturovanej ceny. Vo veci bol vydaný Okresným súdom v Prešove platobný rozkaz, ktorým zvyšku žalobného návrhu bolo vyhovené. Žalovaný podal odpor, ktorý bol však vecne nezdôvodnený. Žalovaná strana mala časovo dostatok priestoru pred súdom prvého stupňa vyvrátiť oprávnený nárok žalobcu. Žalovaný podaným odvolaním ničím nepreukázal neúplnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa, ani chybné právne posúdenie veci. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia uverejnil na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3, § 211 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, i konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto prieskume napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania, ostatné výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa sú vecne správne a uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu či ich zrušenie.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne podaný žalobný návrh žalobca písomnými podaniami zo dňa 20.2.2013 a 2.7.2013 upravil v nadväznosti na plnenie, ktoré mu žalovaný po podaní žaloby realizoval v rozsahu 537,70 eur. Uvedené podania svedčia o čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu (§ 96 ods. 1,2 O.s.p.).
Podľa § 172 ods. 6 O.s.p. zmenu návrhu na začatie konania (§ 95) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania (§ 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh.
Pretože k čiastočnému späťvzatiu návrhu v rozsahu 537,70 eur s prísl. došlo ešte pred vydaním platobného rozkazu, predmetom nasledujúceho konania zostal už takto upravený návrh ako je formulovaný v písomnom podaní žalobcu zo dňa 2.7.2013 ( č. l. 13b spisu).
Za takéhoto stavu nebolo už potrebné v rozsudku rozhodovať o zastavení konania o návrhu žalobcu v prevyšujúcej časti. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p., preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.
Pre rozhodnutie vo veci samej treba mať na zreteli tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu spisu po tom, čo vo veci bol včas podaný odpor proti platobnému rozkazu. Prvostupňový súd doručil účastníkom konania (ich zástupcom) poučenie o procesných právach a povinnostiach, vrátane poučení podľa § 101 ods. 1, 2, § 120 ods. 1, 4 O.s.p.. Následne bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 14. 2.2014. Predvolanie na toto pojednávanie mal doručené včas žalovaný i jeho právny zástupca. 13.2.2014 zástupca žalovaného doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnenú svojím zdravotným stavom podloženým lekárskym potvrdením, podľa ktorého jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa pojednávania bez rizika poškodenia zdravia (č. l. 50 - 57 spisu). Prvostupňový súd tejto žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a pojednávanie dňa 14.2.2014 realizoval v neprítomnoti žalovaného i jeho zástupcu. Na tomto pojednávaní bol realizovaný výsluch žalobcu i svedka J. K. a boli oboznámené aj listinné dôkazy. Na tomto pojednávaní však súd prvého stupňa ešte vo veci samej nerozhodol. Odročil pojednávanie na deň 14.3.2014 za účelom znovu predvolania žalovaného i jeho zástupcu, ktorému doručil s predvolaním na pojednávanie aj rovnopis zápisnice z pojednávania zo 14.2.2014. Pojednávania 14.3.2014 sa zúčastnil len splnomocnený zástupca žalovaného, ktorý žiadal ospravedlniť neúčasť konateľa žalovanej spoločnosti, pričom výslovne uviedol, že konateľovi doručil aj opis zápisnice z posledného pojednávania i listinné dôkazy, aby sa mohol s nimi oboznámiť. Konateľ mu zaslal len také stanovisko, že žalobca neodpracoval to, za čo žiada zaplatiť a ďalšie informácie ani vysvetlenia či nejaké návrhy na doplnenie dokazovania už žalovaný svojmu zástupcovi neoznačil ani nepredložil. Právny zástupca žalovaného preto predniesol, že zotrváva na tvrdeniach obsiahnutých v odpore proti platobnému rozkazu a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nepredkladá ani neoznačuje. Následne zo zápisnice o pojednávaní vyplýva aj tvrdenie zástupcu žalovaného, že pre mesiac júl 2012 došlo k vystaveniu objednávky žalovaným, ktorá obsahuje údaj o inej výške ceny ako je fakturovaná žalobcom. Na reakciu žalobcu prednesenú na tomto pojednávaní, spočívajúcu v poukaze na dohodnutú cenu za vykonanie prác v L. tak, ako bola vyplácaná v predchádzajúcich mesiacoch, už zástupca žalovaného nereagoval.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvod na závažné pochybnosti.
V zmysle citovaného ustanovenia skutkovým základom pre rozhodnutie veci samej je to, čo vyplynulo z vykonaných dôkazov či zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá súd dôvodné a závažné pochybností.
V systéme civilného súdneho konania, založenom na zásade prejednacej s prvkami kontradiktórnosti, pre skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci samej sa zdôrazňuje procesná iniciatíva samotných účastníkov konania, pričom takáto iniciatíva je limitovaná v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. pre konanie pred súdom prvého stupňa.
Súd konajúci o podanej žalobe musí dbať na dodržiavanie tých procesných pravidiel, ktoré vyplývajú z postupu upraveného v O.s.p. pre prejednanie konkrétnej veci.
Je bez ďalšieho možné konštatovať to, že pri realizácii pojednávania na súde prvého stupňa dňa 14.2.2014 prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil žiadosť žalovaného (jeho právneho zástupcu) na odročenie pojednávania. Žiadosť o odročenie pojednávania obsahovala skutočnosti, ktoré vyplynuli z ust. § 119 ods. 3 O.s.p.. Porušenie týchto procesných práv účastníka konania treba však hodnotiť aj z pohľadu celkového priebehu konania pred súdom prvého stupňa. Ak po pojednávaní, na ktorom bolo vykonané dokazovanie v neprítomnosti žalovaného či jeho zástupcu (hoci boli splnené podmienky pre vyhovenie žiadosti o jeho odročenie), bolo realizované ďalšie pojednávanie, na ktorom tento účastník mal možnosť uplatniť svoju procesnú obranu, vrátane možnosti vyjadriť sa k dosiaľ vykonaným dôkazom i z hľadiska správnosti procesného postupu súdu, potom nemožno bez ďalšieho konštatovať záver, že by išlo len na základe tejto skutočnosti o odňatie možnosti konať pred súdom, odôvodňujúce postup podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa). Za takéhoto stavu je významným či procesné pochybenie pri realizácii pojednávania pred súdom prvého stupňa bez účasti žalovaného (či jeho zástupcu) je takou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tu treba mať na zreteli práve nasledujúci postup v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý vyplynul okrem iného aj z obsahu zápisnice zo dňa 14.3.2014, tak ako je uvedené vyššie. Na tomto pojednávaní bol daný priestor splnomocnenému zástupcovi žalovaného, aby sa vyjadril aj k dôkazom,
ktoré boli realizované na predchádzajúcom pojednávaní, pričom treba zdôrazniť to, že vyslovene bolo uvedené, že okrem týchto realizovaných dôkazov, ďalšie návrhy na dokazovanie už žalovaný nemal. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo 14.3.2014, ani z iných písomných podaní nevyplýva požiadavka žalovaného, aby vo veci sa k týmto skutočnostiam vyjadril aj štatutárny zástupca žalovaného a nebol tam prednesený ani návrh na konfrontáciu štatutárneho zástupcu žalovaného so žalobcom, či so svedkom, ktorého súd prvého stupňa vypočul predtým. Nepochybným je aj to a nie je to namietané ani v podanom odvolaní, že by žalovaný bol pred súdom prvého stupňa navrhoval také dôkazy, ktoré teraz spomína v podanom odvolaní. V systéme neúplnej apelácie, ktorý vyplýva z aplikácie ust. § 205a ods. 1 O.s.p. možno prihliadať v odvolacom konaní na nové návrhy a dôkazy len vtedy, ak odvolateľ nebol pred súdom prvého stupňa riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. To však v predmetnej veci neplatí, pretože tak ako je už uvedené vyššie, zástupcovi žalovaného bolo doručené uznesenie obsahujúce aj poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov. Štatutárnemu zástupcovi žalovaného - jeho konateľovi nič nebránilo zúčastniť sa pojednávania 14.3.2014 a jeho zástupcovi, ktorý realizoval na základe plnomocenstva všetky procesné práva a povinnosti bola daná možnosť predniesť aj takýto návrh na realizáciu dôkazu výsluchom samotného žalovaného, či jeho konfrontáciu so žalobcom, či s vypočutým svedkom. Takáto možnosť nebola využitá, pričom vyslovene, tak ako je zdôraznené vyššie, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania žalovaný nepredložil ani neoznačil.
Odvolacie dôvody, ktoré boli založené na tvrdení o odňatí možnosti konať pred súdom, resp. dôvody, ktoré sa domáhali realizácie ďalších dôkazov neprodukovaných pred súdom prvého stupňa, nemohli byť vyhodnotené ako opodstatnené.
Z hľadiska skutkových záverov prijatých súdom prvého stupňa možno konštatovať, že to, čo žalobca pre žalovaného odpracoval v mesiaci júl 2012 je podložené súpisom vykonaných prác, tak ako je v spise na č. l. 77, 78. Obrana žalovaného, použitá v podanom odpore proti platobnému rozkazu, bola založená na tom, že žalobca neodpracoval to, za čo žiada zaplatiť. Súpis vykonaných prác korešponduje aj s potvrdeniami o realizovaných výkonoch za jednotlivé dni mesiaca júl 2012, tak ako sú obsahom spisu na č. l. 31 - 49. Tieto záznamy o vykonaných prácach sú potvrdené zástupcom žalovanej spoločnosti. Aj tieto záznamy teda potvrdzujú to, čo žalobca z pohľadu množstva realizovaných plnení vo vzťahu k žalovanému uplatňoval. Preto obrana žalovaného použitá v odpore založená na tom, že žalobca neodpracoval to, čo žiada zaplatiť, nemôže byť opodstatnená. Nemôže byť preto opodstatnená ani na tom založená obrana v ďalšom priebehu konania.
Je nepochybné z vykonaného dokazovania aj to, že prax medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že v príslušnom mesiaci realizované výkony s ich potvrdením o počte odpracovaných hodín boli posúdené samotným žalovaným a žalovaný dodatočne vyhotovoval písomnú objednávku na cenu týchto prác. Nebolo sporným, že v minulosti za predchádzajúce mesiace mal žalobca so žalovaným dohodnutú cenu plnenia po 5,04 eur za hodinu, ku ktorému sa pripočítala aj suma 39,- eur na deň titulom „cestovných náhrad“. Prax v predchádzajúcich mesiacoch roka 2012, teda jednoznačne potvrdzuje takúto dohodu o výške ceny žalobcom realizovaného plnenia.
Ak objednávkou (č. l. 76 spisu) žalovaný vyvinul iniciatívu, aby predložil návrh žalobcovi na cenu realizovaného plnenia v rozsahu 537,- eur, tak tento návrh žalobca neprijal, a teda nedošlo k akceptácii takejto ponuky na zmenu dohodnutej ceny realizovaných prác za mesiac júl 2012.
Za ústne dohodnutú cenu diela treba považovať aj za mesiac júl 2012 cenu, aká bola za ten istý druh plnenia vyplácaná v predchádzajúcich kalendárnych mesiacoch v roku 2012. Tento skutkový a právny záver súdu prvého stupňa je správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Cena diela bola dohodnutá ústnou zmluvou a návrh na jej zmenu podľa návrhu žalovaného nebol žalobcom prijatý. Za takéhoto stavu aj pri aplikácii ust. § 536 ods. 3, § 546 ods. 1 Obch. zák. je daná povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela.
Vychádzajúc aj z vyššie uvedeného stanoviska k výhradám odvolateľa týkajúcich sa procesného postupu v konaní, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Uplatnené odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, neobsahujú výhrady voči povinnosti žalovaného zaplatiť priznané úroky z omeškania, ani výhrady voči výške prisúdenej náhrady trov
konania. Pri absencií takýchto konkrétnych odvolacích dôvodov a pri závere o omeškaní žalovaného s plnením peňažnému záväzku, či procesnom úspechu žalobcu v konaní, odvolací súd aj v týchto ďalších výrokoch rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Tomu výdavky súvisiace s odvolacím konaním nevznikli, ani návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal. Žalovaný neúspešný v odvolacom konaní, právo na náhradu trov odvolacieho konania nemá. Pri aplikácii ust. § 151 ods.1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. odvolací súd preto náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.