Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-284-2007.pdf
PDF · 101.16 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/284/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľky: J. Č., T.. XX.X.XXXX, U. H. C. XX, XXX XX Y., právne zastúpenej Jaroslavom Bódišom, advokátom AK v Košiciach, so sídlom Humenská 18, 040 11 Košice proti odporcovi: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, Odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, 040 01 Košice, IČO: 36 022 047, v konaní o zaplatenie 35.518,35 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 14.079,- eur, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 6.438,- eur od 6.12.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.641,- eur od 23.4.2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
III. O trovách tohto konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 6.12.2007 sa domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 16.242,22 eur (489.313,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 1.12.2007 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Spišská Sobota, okres Poprad, zapísanej v katastri nehnuteľnosti, vedenom na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra Poprad, na liste vlastníctva č. XXXX a to parc. č. Y.-X.- vodné plochy o výmere X XXX I.. Uvedený pozemok je zastavaný vodohospodárskou stavbou „Úprava rieky Poprad“. Navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k predmetnému pozemku dňa 27.2.2006, pričom odporca počas celej doby odkedy navrhovateľka nadobudla uvedený pozemok, užíva doposiaľ pozemok bez toho, aby bol ochotný za užívanie pozemku aj platiť nájomné. Navrhovateľka si nechala vypracovať znalecký posudok znalcom V.. I. H., ktorý bol vypracovaný dňa 4.5.2007 a podľa ktorého všeobecná hodnota pozemku bola stanovená na 2.558.400,- Sk, pričom všeobecná hodnota nájmu bola stanovená na 278.630,- Sk ročne. Navrhovateľka vyzvala listom zo dňa 8.6.2007 odporcu na uzavretie nájomnej zmluvy, odporca však nebol ochotný túto uzavrieť za podmienok, ako ich obsahoval návrh na uzavretie nájomnej zmluvy. Navrhovateľka vo svojom návrhu poukázala a citovala ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a argumentovala, že u odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko užíva pozemok, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky bez toho, aby aj za užívanie pozemku platil a taktiež, aby mal právne ošetrený vzťah s navrhovateľkou, teda odporca užíva pozemok navrhovateľky bez právneho dôvodu. V zmysle znaleckého posudku V.. I. H. cena nájmu za pozemok navrhovateľky by predstavovala 763,36 Sk za každý deň nájmu, ak navrhovateľka
nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti dňa 27.2.2006, ku dňu 30.11.2007 by cena nájmu za obdobie od 27.2.2006 do 30.11.2007 predstavovala sumu 489,313 Sk. Navrhovateľka si uplatnila úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 16.242,22 eur (489.313,- Sk) od 1.12.2007 do zaplatenia.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 22.10.2008, v ktorom okrem iného uviedol, že s výškou nájomného v sume 212.37 Sk /m2/rok stanoveného v znaleckom posudku č. XX/XXXX vyhotovenom znalcom V.. I. H. nesúhlasí z dôvodu nadhodnotenia všeobecnej hodnoty pozemku a následne nájmu. Súdny znalec pri koeficiente povyšujúcich a redukujúcich faktorov pozemok zaradil medzi pozemky so zvýšeným záujmom o kúpu: 2. O výrazne zvýšený záujem o kúpu nemôže ísť z dôvodu, že umelé vodné toky, ktoré v zmysle § 48 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách sú v správe štátnej organizácie Ministerstva životného prostredia SR, ktorým je Slovenský Vodohospodársky podnik š. p., so sídlom v Žiline, nemôže byť prenajaté iným ďalším záujemcom. Uzatvorením nájomnej zmluvy a následne kúpnej zmluvy nebude tento pozemok slúžiť pre komerčné ciele - tvoriť zisk (ako napr. diaľnice, Aquacity park), ktoré sa v bezprostrednej blízkosti nachádzajú, ale na plnenie celospoločenských úloh - ochrana pred povodňami. Na uvedený pozemok odporca má vypracovaný znalecký posudok súdnym znalcom V.. V. W., kde všeobecná hodnota pozemku činí 798,60 Sk/m2 a následne výška nájmu činí 86,97 Sk/m2/rok.
Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 23.4.2010 rozšírila svoj návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 19.276,13 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.1.2010 do zaplatenia a to za obdobie užívania pozemku odporcom od 1.12.2007 do 31.12.2009. Súd za účasti účastníkov konania na pojednávaní dňa 14.3.2014 pripustil rozšírenie návrhu navrhovateľky podľa jej podania. Preto predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 35.518,35 eur a úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 16.242,22 eur od 1.12.2007 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 19.276,13 eur od 1.1.2010 do zaplatenia.
Navrhovateľka v konaní argumentovala, že pokiaľ odporca nesúhlasil s výškou ceny nehnuteľnosti a nájmu podľa predloženého znaleckého posudku, v inom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I v podobnej právnej veci pod sp. zn. 38C/171/2007 bol vypracovaný znalecký posudok č. 93/2008 V.. N. C., pričom tento znalecký posudok potvrdil správnosť stanovenia ceny nehnuteľnosti aj ceny nájmu za 1m2 pozemku.
Odporca argumentoval, že nesúhlasí s hodnotou nehnuteľností ani s výškou nájmu podľa predloženého posudku predloženého navrhovateľkou a v konaní uvedenom navrhovateľkou odporca nesúhlasil ani so znaleckým posudkom vypracovaným V.. N. C., keďže podľa názoru odporcu na stanovenie výšky ceny nehnuteľnosti a nájmu o pozemku je potrebný znalecký posudok, ktorý by bol vypracovaný metódou polohovej diferenciácie, ale aj porovnávacou metódou.
Navrhovateľka a odporca v konaní navrhli, aby súd na stanovenie nájmu za užívanie pozemku nariadil znalecké dokazovanie a aby znalec stanovil cenu tak metódou polohovej diferenciácie ako aj porovnávacou metódou.
Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľky, ústnymi a písomnými vyjadreniami účastníkov konania, výsluchom navrhovateľky a znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom vypracovaným V.. G. G. a výsluchom znalca na pojednávaní zistil tento skutkový stav veci.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že vlastníčkou pozemku sa stala v roku 2006 na základe kúpno- predajnej zmluvy a že túto uzavrela prostredníctvom realitnej kancelárie v Poprade, keďže mala voľné finančné prostriedky, ktoré chcela investovať. Navrhovateľka až následne sa dozvedela, že pozemok užíva odporca, ktorý sa nechcel s ňou dohodnúť na výške nájmu a nájom jej neplatil.
Z výpisu LV č. XXXX zo dňa 8.3.2007 súd zistil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, pozemku (parc. registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape) parc. Č.. XXXX/X o výmere X XXX I., druh pozemku vodné plochy a to titulom kúpnej zmluvy D. XXX/XX a žiadosti o zápis K. XXXXXXXX
- XXX/XXXX.
Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi C. J. a Š. I. a J. Č.J. ako kupujúcou súd zistil, že predmetom tejto kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXX/X o výmere 1
300 m2, v kultúre trvalé trávne porasty zapísanej na LV č. XXXX, v registri „E“. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 1.2.2006 a vklad vlastníckeho práva bol povolený Správnou katastra Poprad pod č. D. dňa 27.2.2006, kedy nastali aj právne účinky vkladu.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného V.. G. G., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností súd zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu pozemku porovnávacou metódou (pri porovnaní so štyrmi inými pozemkami) v sume 12,67 eur/m2, celkom 1 312 m2 x 12,67 eur = 16.623,04 eur a metódou polohovej diferenciácie v sume 25,90 eur, celkom 1 312 m2 x 25,90 eur = 33.980,80 eur. Ďalej znalec určil výšku nájomného pozemku porovnávacou metódou za obdobie od 27.2.2006 do 30.11.2007 v sume 6.438,- eur (2,79 eur/m2/za rok) a za obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2009 v sume 7.641,- eur (2,79 eur/m2/za rok). Znalec výšku nájomného pozemku pri zohľadnení doby predpokladanej návratnosti investícií určil za obdobie od 27.2.2006 do 30.11.2007 v sume 4.696,- eur (2,035 eur / m2/ rok) a za obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2009 v sume 4.710,- eur (1,72 eur/m2/rok).
Odporca s k znaleckému posudku vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.10.2014 v ktorom uviedol, že znalec v znaleckom posudku stanovil všeobecnú hodnotu pozemku a výšku nájomného metódou polohovej diferenciácie a porovnávacou metódou, pričom neuviedol, ktorá z použitých metód je objektívnejšia, a preto znalec by mal určiť ktorá metóda pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku a výšky nájmu je objektívnejšia, pričom výber vhodnejšej metódy a jej zdôvodnenie v zmysle Prílohy č. 3 k Vyhláške č. 492/2007Z. z. v znení neskorších predpisov vykoná znalec.
Navrhovateľka sa vyjadrila k znaleckému posudku písomným podaním doručeným súdu dňa 28.10.2014 v ktorom okrem iného uviedla, že nie je zrejmé, že z akého dôvodu znalec uvažuje o obmedzenom využití pozemku, ktoré má vplyv na stanovenie ceny pozemku, keď obmedzené využitie daného pozemku spôsobil odporca tým, že na pozemku vo vlastníctve navrhovateľky zrealizoval vodohospodársku stavbu, čím znehodnotil pozemok navrhovateľky, a za toto znehodnotenie pozemku odporca navrhovateľke žiadnu náhradu neposkytol. Podľa názoru navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi, keď pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia na strane odporu sa uvažuje s ponižujúcimi faktormi, keď stav znehodnotenia vyvolal sám odporca svojou činnosťou (vodohospodárska stavba) na pozemku navrhovateľky. Navrhovateľka taktiež nesúhlasila s koeficientom všeobecnej situácie vo výške 1,00 pri ohodnotení pozemku polohovou diferenciáciou, keďže uvedený koeficient považovala za podhodnotený. Navrhovateľka taktiež nesúhlasila s koeficientom redukujúcich faktorov vo výške 0,50 pri ohodnotení pozemku polohovou diferenciáciou, keďže podľa jej názoru je v rozpore s dobrými mravmi, aby ten kto spôsobil znehodnotenie pozemku svojou stavbou, bol následne ešte zvýhodnený pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia, teda, aby platil menej v dôsledku ponižujúcich faktorov, ktoré sám spôsobil odporca. Taktiež podľa názoru navrhovateľky znalec pri stanovení hodnoty pozemku porovnávacou metódou na strane 10 - 11 znaleckého posudku pri pozemkoch parc. č. KN-J. XXX/X o výmere X XXX I., k. ú. Spišská Sobota a pre. č. Y.-J. X XXX/X o výmere XXX I. k ú. Spišská Sobota vychádza z kúpnej ceny upravenej o vplyvy faktorov, čo je značne zavádzajúce, keď ponižujúce vplyvy faktorov spôsobil sám odporca. Poukazujúc na vyššie uvedené navrhovateľka mala za to, že použitím ponižujúcich faktorov, ktoré spôsobil sám odporca, došlo k nesprávne určenej cene pozemku navrhovateľky a taktiež následne aj nájmu.
Znalec vo svojom vyjadrení na pojednávaní k znaleckému posudku uviedol, že čo sa týka námietok navrhovateľky k znaleckému posudku, navrhovateľka kúpila pozemok už so samotným vodným tokom o ktorom vedela, ponižujúci faktor uviedol správne, hodnotu pozemku stanovil v stave, v akom bol v čase ohliadky, tento stav je zapísaný v katastri nehnuteľnosti aj evidovaný v územných plánoch mesta Poprad a nie je žiadny predpoklad, že by v budúcnosti tento stav mal byť zmenený. Znalec vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku je objektívnejšia metóda porovnávacia a že pri stanovení nájomného za jednotlivé obdobie je porovnávacia metóda taktiež presnejšia. Znalec rozhodne tvrdil, že na záveroch svojho znaleckého posudku trvá.
Navrhovateľka po ústnom vyjadrení znalca trvala na svojich námietkach proti znaleckému posudku a odporca so závermi znaleckého posudku vo výške nájomného za obdobie od 27.2.2006 do 30.11.2007 v sume 6.438,- eur teda 2,79 eur /m2/za rok a za obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2009 v sume 7.641,- eur teda 2,79/ eur /m2/za rok súhlasil.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 citovaného zákona, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 citovaného zákona, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá žiadna zmluva o užívaní pozemku vo vlastníctve navrhovateľky, a to či už bezplatne alebo odplatne.
Pokiaľ iná osoba užíva vec, ktorá je vo vlastníctve niekoho iného, bezdôvodné obohatenie je tvorené majetkovým prospechom, získaným plnením bez právneho dôvodu. Ide teda o prípady, kde právny dôvod na užívanie pozemku (nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie) od počiatku chýba. Pri plnení bez právneho dôvodu vzniká dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu, kto plnil, voči tomu, komu sa plnilo. V prípade takéto plnenie získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávania jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nehnuteľnosť.
Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci vyplynulo, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá žiadna zmluva o užívaní pozemku vo vlastníctve navrhovateľky, a to či už bezplatne alebo odplatne. V prejednávanej veci teda došlo proti vôli navrhovateľky k tomu, že fakticky poskytovala plnenie bez akéhokoľvek právneho podkladu (bez právneho titulu) a bez toho, že by jej za nimi poskytované plnenie bola platená náhrada. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty tou osobou, ktorej bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa ) nielen ten, komu sa zvýšil aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by exitoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Pre vyriešenie otázky, kto v prípade užívania nehnuteľnosti bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho nehnuteľnosť užívať získava majetkovú hodnotu a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie, je rozhodujúci, kto uvedené plnenie prijíma (t. j. kto realizuje užívateľské oprávnenie) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení, a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, zakladajúcim právo užívať nehnuteľnosť.
V danom prípade za prijímateľa plnenia poskytovaného navrhovateľkou, teda za osobu realizujúce užívateľské oprávnenie bez právneho dôvodu, je potrebné považovať odporcu, ktorý sa vykonávaním jemu nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatil; jeho majetok sa totiž nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť na výkon týchto oprávnení v prípade, že by mu vyplývali z právne relevantného titulu (napr. z nájomnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľkou). Z hľadiska hmotno-právneho je teda odporca v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti, o uloženie ktorej navrhovateľka žiadala a preto je v prejednávanej veci pasívne legitimovaný. Výšku bezdôvodného obohatenie spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu určuje súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy.
Na základe vykonaného dokazovania bolo súdu preukázané, že odporca tým, že užíval pozemok navrhovateľky bez právneho dôvodu t. j. bez právnej zmluvy, bez dohody medzi účastníkmi konania, sa bezdôvodne obohatil v neprospech navrhovateľky. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť súd prostredníctvom znaleckého dokazovania zistil hodnotu nájmu za rozhodné obdobie od 27.2.2006 do 30.11.2007 v sume 6.438,- eur a za obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2009 v sume 7.641,- eur a teda za
uvedené obdobie celkom v sume 14.079,- eur a na zaplatenie tejto sumy navrhovateľke súd odporcu zaviazal. V prevyšujúcej časti súd navrhovateľkou žiadané nájomné považoval za nedôvodné a preto ho zamietol. Súd v prejednávanej právnej veci poukazuje na závery znaleckého posudku pri určení výšky nájomného za rozhodné obdobie (6.438,- + 7.641,- eur) porovnávacou metódou, keďže znalec vo svojom ústnom vyjadrení na pojednávaní jednoznačne zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a keďže súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti záverov vypracovaného znaleckého posudku v tomto konaní. Preto súd námietky navrhovateľky voči znaleckému posudku pri určení výšky nájomného vo vyššie uvedenej výške a za vyššie uvedené obdobie považoval za nedôvodné a je potrebné poukázať v tejto súvislosti aj na tú skutočnosť, že napokon znalcom tvrdená skutočnosť, že navrhovateľka predmetný pozemok kúpila už ako vodný tok, nebola spochybnená v tomto konaní ani samotnou navrhovateľkou.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Nakoľko navrhovateľka v konaní nepredložila dôkaz súdu o doručení výzvy na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 6.438,- eur (za obdobie od 27.2.2006 do 30.11.2007) súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne z uvedenej sumy až odo dňa 6.12.2007 (odo dňa podania návrhu). Vzhľadom k tomu, že odporca sa do omeškania so splnením dlhu vo výške 6.438,- eur za obdobie užívania pozemku od 27.2.2006 do 30.11.2007 dostal dňa 6.12.2007 a navrhovateľka si uplatnila úrok z omeškania už od 1.12.2007, súd jej priznal úrok z omeškania počnúc od 6.12.2007 a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol (žiadaný úrok z omeškania od 1.12.2007 do 5.12.2007).
Výšku úroku z omeškania súd určil podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. zákonov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z dikcie citovaného ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2008 vyplýva, že výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania z plnením peňažného dlhu. Dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k 6.12.2007 bol vo výške 8,25% ročne.
Ďalej súd navrhovateľke priznal úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.641,- eur (za obdobie od 1.12.2007 - 31.12.2007) a to od 23.4.2010 do zaplatenia (odo dňa doručenia rozšírenia návrhu navrhovateľky súdu).
Podľa ust. § 3 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB platná od 13.5.2009 do 13.4.2011 bola vo výške 1% ročne, čo po pripočítaní osem percentuálnych bodov znamená, že výška úrokov z omeškania platná k 23.4.2010 bola 9% ročne. Keďže navrhovateľka požadovala úrok z omeškania od 1.1.2010 do zaplatenia a ako už bolo vyššie uvedené súd jej nárok na úrok z omeškania považoval za dôvodný vo výške 9% ročne iba odo dňa 23.4.2010, súd jej návrh v prevyšujúcej časti považoval za nedôvodný a preto ho zamietol.
Súd o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 151 ods. 3 O. s. p. podľa ktorého, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )