Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-328-2012.pdf
PDF · 114.17 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/328/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu O. M., E. XX.X.XXXX, I. G. XXX, E. O., proti žalovanému Dopravný podnik mesta Košice, a.s., Bardejovská 6, Košice, IČO 31 701 914, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 20.11.2012 žalobu o ochranu osobnosti doplnenú podaním zo dňa 25.9.2013 a podaním zo dňa 1.4.2014, ktorom sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 23.11.2011 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia Okresného súdu v Humennom, č.k. 12C 32/2010 zo dňa 26.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2011, žiada o odškodnenie z nasledovných dôvodov: Dňa 26.3.2009 cestoval autobusom MHD č. 15 so zľavneným cestovným lístkom v cene 0,20 eura ako občan ťažko zdravotne postihnutý na 4 zastávky, čomu stačilo na stanicu. Pri Dome umenia v Košiciach ho začala kontrolovať revízorka, chcel vystúpiť na Námestí osloboditeľov, nakoľko chcel ísť na vlakovú stanicu, no revízorka ho nepustila. Snažil sa vystúpiť aspoň na Palackého námestí, odkiaľ to mal bližšie na autobus do Humenného, no revízorka ho opäť nepustila, lebo od zastávky Námestie osloboditeľov mu už vypisovala pokutový lístok a zadržala jeho preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby, bez ktorého nechcel a ani nemohol odísť. Neoprávnene a neopodstatnene ho proti jeho vôli zaviezli a vysadili na Dargovských hrdinov, odkiaľ sa ledva dostal na stanicu. V autobuse si musel kúpiť lístok u vodiča za 1 euro na Námestí osloboditeľov. Hoci mal platný cestovný lístok, ktorý mu revízorka vzala, správala sa k nemu ako k čiernemu pasažierovi, čím mu spôsobila veľkú hanbu v autobuse úmyselným zadržaním a prevezením z neho urobila čierneho pasažiera. V ten istý deň mal dohodnutú návštevu u lekára, požiadal o odpustenie pokuty, pričom nepochodil u žalovaného. Z odôvodnenia právoplatného rozsudku Okresného súdu v Humennom zo dňa 26.9.2011 je preukázateľne zrejme, že zo strany žalovaného bol hrubo porušený zákon s poukázaním na povinnosti dopravcu pri kontrole cestovných lístkov a ich preukazovaní zodpovednej a kompetentnej osobe - revízorke k inštitútu práva povinnosti cestujúceho a to s poukázaním na to, že žalobca je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca porušenie zákona opiera aj o prepravný poriadok žalovaného platný od 1.1.2009, ktorý je prístupný širokej verejnosti na internete, že zo strany zodpovednej a kompetentnej osoby - revízorky došlo aj k porušeniu tohto citovaného prepravného poriadku v ňom uvedeným bodom pod č. 12 kontrola cestovných lístkov a pod č. 13 cestovné lístky a ich preukazovanie. Žalobca tvrdí, že v právnom štáte je neprípustné, aby kompetentná a zodpovedná osoba dopravcu pri kontrole cestovných lístkov, ich preukazovaní a overovaní postupovala preukázateľne diskriminačne a to k osobe ťažko zdravotne postihnutej so zníženou pohyblivosťou a vystavila ju na verejnom mieste do nepredvídateľnej situácie inštitútu interpretácie ustanovenia o ochrane osobnosti. Žalobca tvrdí, že postup žalovaného bol mimo iného aj v rozpore so základnými zásadami a princípmi občianskeho právneho konania, lebo žalovanému boli známe rozhodné skutočnosti a okolnosti spoločensko-ekonomické, zdravotno-sociálne podmienky žalobcu, o čom niet najmenších pochybností. Z hľadiska skutkových okolností žalobca v predmetnom spresnenom návrhu na začatie konania opiera a vyvodzuje svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s poukázaním vymedzeného rámca inštitútu § 11 - 13 Občianskeho zákonníka, kde patrí právo na súkromie zahrňujúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby. V najširšom zmysle sa toto právo týka aj života v spoločnosti, rodine, partnerských, priateľských či obdobných vzťahoch. Žalobca tvrdí, že došlo k neoprávnenému zásahu do uvedených osobnostných práv, pričom fyzická osoba dotknutá zásahom má právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov odstránením následkov, neoprávnených zásahov poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca žiada priznanie materiálnej satisfakcie. Pred podaním takejto žaloby žalobca tvrdí, že nie je nevyhnutné uplatniť právo na poskytnutie morálnej satisfakcie, ale napriek tomu žalobca to od žalovaného žiadal a ten to preukázateľne ignoroval.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 29.5.2014 uviedol, že žalobca sa v žalobe domáha zaplatenia sumy 5.000,- eur ako odškodného za rôzne náklady a spoločenskú ujmu, ktorá mu vznikla v autobuse, keď nárok na odškodné si uplatňuje na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu, ktorým súd žalobu voči nemu zamietol. Žalobca neuviedol a ničím nepreukázal aké rôzne náklady mu konaním žalovaného údajne vznikli, nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a rôznymi nákladmi. Žalovaný namieta tiež tvrdenia žalobcu, že veľká hanba v autobuse a na súde mu relevantne spôsobila spoločenskú ujmu. Nie je jasné, v čom spoločenská ujma pozostáva, keď navyše mu nie je zrejmé, akým spôsobom, resp. na základe čoho určil žalobca samotnú výšku uplatňovaného odškodného. Nárok považuje za nedôvodný a žiada, aby súd žalobu zamietol.
Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k návrhu zo dňa 15.10.2014 uviedol, že z tvrdenia žalobcu nie je vôbec zrejmé, ako a na základe čoho dospel žalobca k uvádzanej intenzite, hrubé porušenie zákona. Pri kontrole cestovného lístka zamestnancami žalovaného nebol v žiadnom prípade a už vôbec nie hrubým spôsobom porušený zákon. Kontrola prebehla štandardným spôsobom, ktorý je riadne upravený v prepravnom poriadku a interných dokumentoch žalovaného ako prepravcu, o uvedenom svedčí aj riadne zdokumentovaný výkon prepravnej kontroly u žalovaného. Žalobca v návrhu ani v jeho následnom doplnení neuviedol, aké ustanovenia prepravného poriadku mali byť postupom žalovaného porušené. Porušenie prepravného poriadku nevyplýva ani z predloženého právoplatného rozsudku Okresného súdu v Humennom. Rovnako žalobca ničím nepreukázal ani diskriminačné konanie a údajné útoky zamestnancov žalovaného proti nemu pri kontrole cestovného lístka. To, že sa žalovaný obrátil na súd so žalobou voči žalobcovi, nemožno v žiadnom prípade považovať za diskrimináciu žalobcu. Je to procesné právo žalovaného na súdnu ochranu, keď o oprávnenosti jeho nároku rozhoduje nestranný súd. To, že bolo rozhodnuté v jeho neprospech na tejto skutočnosti nič nemení. Namieta tvrdenie žalobcu, že konaním žalovaného došlo k zásahu do jeho osobnostných práv. Zamestnanci žalovaného vykonávali kontrolu cestovného lístka u cestujúcich bežným predpismi upraveným spôsobom. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti od individuálnych okolností daného prípadu, existencia závažnej ujmy, pričom však nie sú rozhodujúce jeho subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Pri kontrole cestovného lístka sa podrobujú aj ostatní cestujúci, medzi ktorými sú aj cestujúci bez platného cestovného lístka, ktorí sa tak ako žalobca, keďže kontrolóri mali v čase kontroly žalobcu za to, že tento cestuje bez platného cestovného lístka, povinní v zmysle platného prepravného poriadku strpieť náležité prešetrenie prípadu, ktoré je niekedy z rôznych príčin časovo náročnejšie. Keďže žalobca mal cestovný lístok slabo označený, revízorka vykonávajúca jeho kontrolu mala povinnosť údaje na ňom označené riadne preveriť, či nedošlo k neplatnému označeniu cestovného lístka. Čiže k žiadnemu diskriminačnému a útočnému správaniu zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca v návrhu ani v jeho doplnení neuviedol a ničím nepreukázal, aké rôzne náklady mu konaním žalovaného údajne vznikli. Nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a rôznymi nákladmi. Namieta tiež tvrdenie žalobcu, že veľká hanba v autobuse a na súde mu relevantne spôsobila spoločenskú ujmu. Nie je jasné, v čom spoločenská ujma pozostávala, keď navyše mu nie je zrejmé, akým spôsobom resp. na základe čoho určil žalobca samotnú výšku uplatneného odškodného. Zároveň poukazuje na rozpor v tvrdeniach žalobcu, keď na jednej strane tvrdí, že chcel vystúpiť na Námestí osloboditeľov a ísť na vlakovú stanicu, následne tvrdí, že chcel ísť na autobus do Humenného, teda na autobusovú stanicu a teda vystúpiť na Q.. Z..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s návrhom, s vyjadreniami žalovaného a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpovede žalobcu vyplynulo, že na otázku, z čoho pozostáva suma vo výške 5.000,- eur, žalobca uviedol, že bol dvakrát na dopravnom podniku, nechcel sa súdiť. Riaditeľovi žalovaného napísal dva listy, aby mu odpustili pokutu, trvali na súde, tento súd vyhral, preto žiada odškodné, lebo mal všetky doklady a nebol čierny pasažier. Urobili z neho čierneho pasažiera, vodili ho po súdoch. Revízorka nemala okuliare, mala len sklíčko, nevedela prečítať lístok, lomcovalo s ňou v električke. Išlo o to, ako sa zachovali revízori, keby mali trochu slušnosti, prišli by sa tu aspoň ospravedlniť, preto trvá na žalobe. Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré vyvolalo konanie revízorov vo vzťahu k žalobcovi, tento uviedol, že po súdoch ho vodili ako kriminálnika, bol čierny pasažier, autobus bol asi z 3 zaplnený. V autobuse ho spoznal jeden vodič električky, ktorý už nepracoval, nikto iný ho nespoznal.
Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C 32/2010 zo dňa 26.9.2011 súd zistil, že Okresný súd v Humennom zamietol žalobu Dopravného podniku mesta Košice, a.s. proti žalovanému O. M., E.. XX.X.XXXX o zaplatenie 55,55 eura s príslušenstvom z dôvodu, že v danej veci bolo nespornou skutočnosťou, že dňa 26.3.2009 žalovaný cestoval hromadným dopravným prostriedkom v Košiciach na linke 15 s tým, že preukázal, že je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, čo vyplýva z preukazu č. 213488 a ako cestujúci si zakúpil zľavnený cestovný lístok, ktorý aj súdu predložil. Žalovaný mal teda nárok na zľavnené cestovné, pričom preukázal, že zľavnený cestovný lístok predstavoval sumu 0,20 eura, pretože žalovaný mal v úmysle cestovať iba 4 zastávky. Táto skutočnosť bola potvrdená aj svedkom, ktorý uviedol, že skutočne žalovaný mal v úmysle vystúpiť na zastávke Námestie osloboditeľov v Košiciach, avšak v t.č. bol kontrolovaný revízorkou žalobcu, ktorá mu neumožnila vystúpiť z dopravného prostriedku. Podľa názoru súdu sa žalobca domáhal svojho nároku neodôvodnene, pretože žalovaný spĺňal podmienky na zľavnené cestovné a zakúpil si aj riadne zľavnený cestovný lístok na 4 zastávky, ktoré mu postačovali na jeho cestu s tým však, že počas tejto cesty bol kontrolovaný pracovníčkou, teda revízorkou žalobcu, ktorá mu zabránila vystúpiť na zastávke, tak ako to mal žalovaný v úmysle, čo bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou.
Súd právne vec posúdil nasledovne:
Podľa ustanovenia § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa ustanovenia § 9 písm. b) zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení platnom od 1.4.2004 do 28.2.2012 (ďalej len „zákon č. 168/1996 Z.z.“) vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z.z. cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.
Podľa ustanovenia § 46b ods. 2 písm. g) zákona č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení platnom do 31.12.2009 (ďalej len „zákon č. 164/1996 Z.z.“) cestujúci je povinný preukázať sa platným cestovným lístkom na výzvu vodiča alebo sprievodcu dráhového vozidla, alebo iného zamestnanca povereného výkonom kontroly. Ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť cestovné a úhradu podľa odsekov 3 až 7 alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.
Podľa článku I. bodu 3. a 4. Prepravného poriadku Dopravného podniku mesta Košice, akciová spoločnosť, pre mestskú autobusovú, električkovú a trolejbusovú dopravu v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.5.2012 zamestnanci dopravcu, ktorí sú poverení kontrolou dopravnej služby a ktorí majú kontrolný odznak alebo kontrolný preukaz a označení zamestnanci dopravnej služby, vrátane vodičov a príslušníci mestskej polície vo výkone služby (ďalej len "oprávnení zamestnanci") môžu dávať cestujúcim pokyny, ktoré sa týkajú nastupovania a vystupovania, umiestnenia cestujúcich vo vozidle, uvoľnenie určitého priestoru vo vozidle, tarifného vybavenia, pripustenia batožín na prepravu a ich uloženia a zachovania pokoja a poriadku vo vozidle. Oprávnení zamestnanci s kontrolným odznakom môžu ďalej vykonávať úkony, ktorými sa zabezpečuje a kontroluje plnenie prepravných a tarifných podmienok; k týmto úkonom patrí aj zisťovanie totožnosti cestujúcich za účelom: spracovania osobných údajov pre potreby vymáhania cestovného resp. dovozného a úhrad od tých cestujúcich, ktorí sa pri kontrole tarifného vybavenia nepreukážu platným cestovným lístkom a nezaplatia priamo revízorovi vo vozidle tarifou stanovenú úhradu, a to v rozsahu: meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo - osobitný identifikátor, adresa trvalého bydliska, číslo OP, cestovného pasu, prípadne iného dokladu totožnosti.
Predmetom konania je ochrana občianskej cti, mena a dobrej povesti fyzickej osoby.
Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne.
Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo, ktorého obsahom je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Ide o zásadné rozvedenie a konkretizáciu článkov 7, 8, 10, 11, 13 a 14 Listiny základných práv a slobôd. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujúce čiastkové práva zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti fyzické osoby ako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychicko - morálnej integrity osobnosti.
Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do úvahy iba u zásahov do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, tj s právnym poriadkom. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe.
K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 obč. zák. musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou na chránených osobnostných právach fyzickej osoby. Nenaplnenia ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť sankcií podľa ustanovenia § 13 obč. zák.. Ak nemajetková ujma vzniknutá na osobnosti fyzickej osoby môže byť zmiernená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia podľa ustanovenia § 13 obč.zák., je potrebné zvoliť takú jeho formu, ktorá je podľa okolností každého konkrétneho prípadu primeraná a postačujúca k relatívnej sanácii nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom, a ktorá tak súčasne bude aj účinná (obdobne napr. pozri Karel Knap, Jiří Švestka a kol.: Ochrana osobnosti podľa občianskeho práva, Linde Praha, as 2004, str 163 a 180násl.).
Ustanovenia § 11 až 13 OZ chránia aj právo fyzickej osoby na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany.
Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ), ktorej sa žalobca domáha aj v prejednávanej veci. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce (§ 13 ods. 3 OZ).
Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11 OZ je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou povahou alebo stupňom závažnosti: a) neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu, b) opodstatňujú (len) nemateriálnu satisfakciu, c) opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj materiálnu satisfakciu.
Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.
Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti (pozri znenie § 13 ods. 2 OZ). Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie alebo do práva na podobizne alebo do práva na ochranu mena môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom (jedinou právne relevantnou formou prejavu) závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach.
V určitých prípadoch však o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde, a to ani vtedy, ak by sa zásah ako odporujúci objektívnemu právu zdanlivo javil. Hovorí sa o okolnostiach vylučujúcich neoprávnenosť, resp. o okolnostiach, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti fyzickej osoby ospravedlňujú. V tomto smere zostáva na pôvodcovi zásahu, aby preukázal, že k zásahu došlo po práve, teda, že je daná okolnosť, ktorá neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu vylučuje.
Okolnosti, ktoré majú tieto právne následky a ktoré vychádzajú z hodnotenia závažnosti, významu a funkcie vzájomne si kolidujúcich porovnávaných záujmov dotknutej fyzickej osoby na strane jednej a zvláštnych verejných záujmov na strane druhej, sú buď obsiahnuté priamo v právnych normách, alebo z nich vyplývajú.
Neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej všeobecným osobnostným právom vylučujú konkrétne tieto okolnosti, keď:
a) dotknutá fyzická osoba k zásahu do svojej osobnosti, resp. do jednotlivých hodnôt, tvoriaci jej osobnosť v jej fyzickej a morálnej jednote (integrite), súhlasila, alebo b) je zásah s ohľadom na rôzne verejné záujmy dovolený zákonom, pričom do tejto kategórie spadajú tzv. zákonné licencie, ktoré sú výslovne zakotvené v § 12 ods. 2 a 3 obč. zák. alebo napr. v § 67 a nasl. Trestného poriadku, v § 23 ods 3 a 4, § 24 zákona č. 20/1966 Zb., o starostlivosti o zdravie ľudu v znení neskorších predpisov, § 191a a nasl. O.s.p., a pod. V týchto prípadoch (ak nie sú prekročené zákonom stanovené medze) ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobnosti je zasahované, prevláda závažnejšie, významnejšie a funkčne vyšší verejný záujem, odôvodnený naliehavými sociálnymi potrebami, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, c) k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, prípadne, kde iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon (ako je to v prejednávanej veci). Prípustnosť týchto prípadov je odôvodnená zvláštnym verejným záujmom ako na nerušenú a plynulú realizáciu subjektívnych práv, tak na plynulom plnení právnych povinností uložených zákonom. Ide najmä o výkon práva kritiky (článok 17 Charty základných práv a slobôd), o všeobecnú svojpomoc (§ 6 Obč. zák.), o odvracanie škody (§ 417 Obč. zák.), o nutnú obranu a krajnú núdzu (§ 418 ods. 1 Obč. zák.), o výkon práv účastníkov konania (v konaní súdnom alebo správnom pred povolanými orgánmi s rozhodovacou mocou), ako aj výkon povinnosti svedeckej a znaleckej (ak sú odôvodnené predmetom veci), o výkon činnosti advokáta v rámci ochrany oprávnených záujmov svojho mandanta, resp. klienta, o výkon rozhodovacej činnosti štátnych orgánov (Karel Knap, Jiří Švestka a kol.: Ochrana osobnosti podľa občianskeho práva, Linde Praha, as 2004, pozri stanovisko Občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpjn 13/2007).
U zásahov do cti treba uznať za dôvod vylučujúce neoprávnenosť difamačných urážajúcich skutkových tvrdení, ak k zásahu do cti došlo v rámci primeraného hájenia chránených záujmov, či vlastných, cudzích, či verejných, pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva alebo pri plnení zákonom uloženej právnej povinnosti (obdobne napr. pozri Karel Knap , Jiří Švestka a kol.: Ochrana osobnosti podľa občianskeho práva, Linde Praha, as 2004, str 314 až 320).
Podstatou sporu je stret zákonného oprávnenia zamestnancov žalovaného, ktorí môžu v rámci výkonu práva stanoveného zákonom ukladať cestujúcim, ktorí sa nepreukážu platným cestovným lístkom, preukázať sa osobnými údajmi resp. strpieť zistenie totožnosti, pričom cestujúci sú povinní rešpektovať pokyny a príkazy zamestnanca povereného výkonom kontroly, ktoré (právo) sa v danej veci opiera o ustanovenia § 9 písm. b) a § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z.z. v znení platnom do 28.2.2012 a ustanovenia § 46b ods. 2 písm. g) zákona č. 164/1996 Z.z. znení platnom do 31.12.2009, s ochranou občianskej cti, mena a dobrej povesti žalobcu.
Zásah do cti, mena a dobrej povesti žalobcu mal byť spôsobený tým (ako to tvrdí žalobca), že žalovaný resp. jeho zamestnanec v medziach svojho zákonného oprávnenia vykonával kontrolu žalobcu, ktorý dňa 26.3.2009 cestoval hromadným dopravným prostriedkom vo vlastníctve žalovaného v Košiciach E. P. Č.. XX. Žalobca pri výkone kontroly predložil revízorovi zľavnený cestovný lístok v hodnote 0,20 eura ako aj Z. Y.. Žalobca namietal spôsob vykonávania kontroly zamestnancom žalovaného. K tvrdenému zásahu do cti, mena a dobrej povesti žalobcu teda došlo pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva žalovaného ako dopravcu, ktorého zamestnanci boli oprávnení kontrolovať žalobcu ako cestujúceho.
V prejednávanej veci má súd za to, že zásah do osobnosti žalobcu zo strany zamestnancov žalovaného pri kontrole žalobcu dňa 26.3.2009 nebol protiprávny (neoprávnený), keďže títo postupovali v zmysle ustanovenia § 9 písm. b) a § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z.z. v znení účinnom do 28.2.2012, ustanovenia § 46b ods. 2 písm. g) zákona č. 164/1996 Z.z. znení účinnom do 31.12.2009 ako aj článku I. bodu 3. a 4. Prepravného poriadku v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.5.2012, teda k tomuto zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, čo spôsobuje vylúčenie neoprávnenosti zásahu do osobnostnej sféry žalobcu.
Žalobca navyše súdu nepreukázal príčinnú súvislosť medzi týmto zásahom a vzniknutou nemajetkovou ujmou vo výške 5.000,- eur na jeho chránených osobnostných právach, keďže vo svojej výpovedi neuviedol žiadne skutočnosti na podporu tvrdení týkajúcich sa vzniku ujmy na jeho osobnostných právach. Žalobca podľa vlastného tvrdenia žiada odškodné, lebo vyhral súd, mal všetky doklady a nebol čierny pasažier resp. preto, že z neho urobili čierneho pasažiera a vodili ho po súdoch ako kriminálnika.
Tak ako súd uviedol, podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy existencia závažnej ujmy, za ktorú treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.
Súd konštatuje, že bolo ústavne zaručeným právom žalovaného domáhať sa ochrany svojho práva na nezávislom súde, čo aj urobil (pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Humenné sp. zn. 12C 32/2010). Bez ohľadu na výsledok tohto konania podľa názoru súdu žalovaný nemohol podaním žaloby proti žalobcovi o zaplatenie cestovného zasiahnuť do jeho osobnostných práv.
Na základe vyššie uvedeného so zreteľom na to, že súd konštatoval existenciu okolnosti, ktorá vylučuje neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, pričom výkonom práva žalovaného tento nesledoval cieľ, ktorým by chcel spôsobiť žalobcovi ujmu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, avšak žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému ich náhradu nepriznal.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.