Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-238-2014.pdf
PDF · 78.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/238/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu DMF a.s., so sídlom v Michalovciach, Lastomírska 9, IČO: 36 187 437, zastúpeného splnomocneným zástupcom Bc. Dr. Vasiľom Hunderom, bytom Michalovce, Školská 3, proti žalovanému S. B., Q. F. L., L. X, zastúpenému JUDr. Vladimírom Baťalíkom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Špitálska 6, v konaní o zaplatenie 1.344,15 eur (40.494,- Sk) s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 3. decembra 2013, č.k. 7C/927/2001-326 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd Michalovce (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 3.12.2013 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.344,15 eur (40.494,- Sk) s prísl. z titulu náhrady škody, ktorú mal žalobcovi spôsobiť žalovaný ako zamestnanec pri preprave tovaru motorovým vozidlom žalobcu EVČ: L. XXX J. J. M. V. L. XX-XX tým, že poškodil tri kusy pneumatík s diskami, ktoré zanechal na mieste poškodenia. Žalobca tvrdil, že ku vzniku škody zo strany žalovaného došlo tým, že nechal dve poškodené pneumatiky po ich výmene v C. U. L. a nedoviezol ich späť do miesta sídla žalobcu. Neskôr už pneumatiky neboli nájdené.
Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že neboli naplnené predpoklady pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za vznik škody podľa § 172 Zákonníka práce. V konaní bolo preukázané, že došlo k vzniku škody na strane zamestnávateľa. Súd prvého stupňa sa však skutočnou výškou nezaoberal, a to po vyhodnotení toho, že neboli preukázané ďalšie predpoklady vzniku tejto všeobecnej zodpovednosti. Druhým predpokladom je totiž zavinené porušenie povinnosti zamestnancom pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Žalobca nepreukázal, aby žalovaný konal protiprávne, resp. v rozpore s pracovnými pokynmi, najmä vo vzťahu k zisteniam, že vzniknutú situáciu sa snažil žalovaný riešiť v rámci svojich schopností a možností a o vzniknutej situácii informoval zamestnávateľa, čo potvrdili svedkovia R. J. R.. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nemohol naložiť poškodené pneumatiky na vozidlo vzhľadom k tomu, že toto nebolo vybavené zberným košom, čo potvrdili svedkovia R. J. A. U.Á.. Svedok U. jazdil s totožným návesom ako žalovaný. Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zamestnanca a vznikom škody. Keďže v konaní nebola preukázaná protiprávnosť konania žalovaného, nemôže tu existovať ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že žalovaný pri vykládke v G. utrpel ťažký úraz - zlomeninu päty na pravej nohe v dôsledku čoho
bol práceneschopný. Po ukončení práceneschopnosti ž alovaný pre žalobcu vykonal dve pracovné cesty do G.. Žalovaný však nemohol zabezpečiť dopravu poškodených pneumatík z C. U. L., keďže z predložených záznamov o prevádzke vozidla nákladnej prepravy súd prvého stupňa zistili, že žalovaný vykonal cesty cez iné hraničné priechody. Trasy prepráv boli určené vopred, pričom z predložených listinných dôkazov súd prvého stupňa zistil, že záznamy sú vypísané iným písmom a žalovaný do týchto záznamov vyznačoval len záznamy o zdržaní a prevádzkových podmienkach samotnej cesty. Súd prvého stupňa preto žalobu zamietol, pretože žalobca ako zamestnávateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti žalovaného ako zamestnanca na vzniku škody. Pokiaľ ide o trovy konania vyslovil, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/ a f/ O.s.p.. Namietal, že súd prvého stupňa sa relevantne nevysporiadal s vyjadreniami a dôkazmi, ktorými žalobca preukazoval, ako sa v medzinárodnej kamiónovej doprave v prípade potreby prepravujú rezervné kolesá na takom type vozidla, aké mal zverené žalovaný. Odvolateľ tvrdí, že z výsluchov svedkov vyplývajú sporné tvrdenia a sú tu závažné pochybnosti. Rozsudok považuje za nepreskúmateľný, v rozpore s čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách. Odvolateľ ďalej namieta, že bola porušená zásada kontradiktórnosti. Uvádza, že žalovaný svojím konaním porušil zákon o cestnej premávke na pozemných komunikáciách a tak spôsobil škodu žalobcovi. Vozidlo nemohlo byť vpustené do Českej republiky, pretože bola použitá pneumatika z ťahača. Žalobca nenariadil žalovanému pneumatiky u niekoho odložiť, ale doviezť ich do firmy, čo bolo technicky možné. Pochybuje tiež o tom, ako pneumatiky boli odvezené do C. U. L. z hranice s Českou republikou, čo je najmenej 8 km od miesta výmeny pneumatík. Nesúhlasí so záverom súdu, že trasy prepráv boli vopred určené cez iné hraničné priechody. Svedok R. vypovedal, že na návese boli dve pneumatiky, súd prvého stupňa tento fakt nevysvetlil, prečo neboli dovezené späť žalobcovi. Odvolateľ preto navrhuje, aby zopakoval dokazovanie a ak nebude možné rozsudok zmeniť, navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.
K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Podané odvolanie považuje za účelové a právne irelevantné. Poukazuje na predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa § 172 ods. 1 vtedy platného Zákonníka práce. Ide tu vždy o subjektívnu zodpovednosť zamestnanca, pretože na jej založení je nevyhnutné zavinenie zamestnanca. Žalovaný má za to, že predpoklady zodpovednosti za škodu neboli preukázané. Konanie žalovaného nie je možné považovať za protiprávne. Situáciu, ktorá nastala pri preprave tovaru na pracovnej ceste v obci C. U. L. sa žalovaný snažil riešiť v rámci svojich schopností a možností po predchádzajúcej telefonickej komunikácii s konateľom žalobcu. Pneumatiky nemohol zobrať, pretože držiak rezervy mal plný vzhľadom na stav pneumatík, ktorými ho vybavil zamestnávateľ, vozidlo nemalo držný kôš na palety a uložený priestor bol zapečatený. To potvrdil aj svedok R.. Žalovaný sa domnieva, že fotografie, na ktoré sa žalobca odvoláva a ktoré boli vyhotovené po 13 rokoch od začatia súdneho sporu nemôžu disponovať takou váhou hodnovernosti ako to prezentuje žalobca v odvolaní. Preto navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, na skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré aj správne vyložil. Odôvodnenie rozhodnutia je správne, zrozumiteľné a logické. Odvolací súd v konaní nezistil existenciu takých procesných vád, ktoré by mali za následok zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 O.s.p..
Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalobcu uvádza odvolací súd, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov postupoval podľa ust. § 132 a nasl. O.s.p.. Odvolateľ nekonkretizuje, aké pochybnosti, ktoré by vyplynuli z výpovedi svedkov si mal súd prvého stupňa osvojiť. V odôvodnení rozsudku súdu
prvého stupňa je jednoznačne uvedené, ktoré svedecké výpovede a ktoré tvrdenia svedkov považoval súd prvého stupňa za rozhodujúce pre posúdenie nároku žalobcu. Odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa opomenul niektorý rozhodujúci dôkaz alebo rozhodujúce tvrdenie, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť správnosť rozhodnutia napadnutého rozsudku.
Tvrdenia odvolateľa, že žalovaný použil nepredpísanú pneumatiku z ťahača nemajú bezprostredný vplyv na uplatňovaný nárok, ktorý vyplýva z tvrdení žalobcu o tom, že bolo povinnosťou žalovaného doviesť pneumatiky späť do sídla žalobcu.
Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tom, že objektívne nebolo v schopnostiach a možnostiach žalovaného pneumatiky doviesť do sídla žalobcu, čo bolo potvrdené aj svedeckými výpoveďami svedka R. J. U..
Pokiaľ ide o odvolacie námietky vo vzťahu k následnej možnosti doviesť pneumatiky odvolací súd rovnako poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa o tom, že pri ďalších cestách použil žalovaný iné hraničné prechody a súhlasí so závermi súdu prvého stupňa o tom, že trasy boli určené dispečerom.
Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenú zamestnávateľom, pričom k vzniku škody malo dôjsť v r. 1999. Právne vzťahy vyplývajúce z tohto vzťahu sa preto spravujú ustanoveniami Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 172 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v čase vzniku škody pracovník zodpovedá organizácii za škodu, ktorú jej spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Súd prvého stupňa z uvedeného ustanovenia správne vyvodil predpoklady vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu. Je povinnosťou zamestnávateľa preukázať zavinenie zamestnanca. V tomto smere žalobcu ako zamestnávateľa zaťažuje dôkazné bremeno.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide zároveň o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
Rozsah skutočností, ktoré je potrebné o danom právnom vzťahu preukázať je daný ustanoveniami hmotného práva.
Odvolací súd je teda toho názoru, že žalobca nepreukázal existenciu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 172 ods. 1 Zákonníka práce. Skutočnosť, že nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného sama o sebe postačuje pre to, aby bol návrh žalobcu na náhradu škody zamietnutý.
Odvolací súdu preto potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.