Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-443-2014.pdf
PDF · 95.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/443/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľky : Z. P., E.. O., O.. XX.XX.G., V. X., X. H. Č.. XX, proti odporcovi : W. M. F., F..E..D.., P. Č.. X, V., C. : XXXXXXXX, zast. advokátkou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
Určuje sa, že nárok odporcu na zaplatenie úveru 2.765,02 € vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí pôžičky pod číslom 6017918 uzavretej dňa 30.10.2006 zanikol.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5. 8. 2014 domáhala určenie a že nárok odporcu na zaplatenie úveru 2765,02 euro mu zanikol v dôsledku premlčania nároku s poukazom na ustanovenie §100 a ďalšie Občianskeho zákona v spojitosti s § 80 písm. c) O.s.p., keď napriek tejto skutočnosti odporca vyzval zamestnávateľa navrhovateľky na vykonanie zrážok zo mzdy, odvolávajúc sa na dohodu o zrážkach zo mzdy vyplývajúca zo zmluvy o poskytnutí pôžičky, na úhradu nedoplatku vo výške 3765,02 eura. Naliehavý právny záujem na určení, že zaniklo právo odporcu na zaplatenie pohľadávky dôvodila tým, že plnením z premlčaného nároku, by odporca získal bezdôvodné obohatenie.
Odporca žiadal návrh zamietnuť majúc za to, že nárok ako taký existuje aj keď je premlčaný, ktorý odporca si súdnou cestou neuplatňuje a zo strany navrhovateľky boli realizované asi tri splátky, nebolo však zrejmé či išlo výlučne len o splátky na základe žiadosti o zrážky zo mzdy alebo dobrovoľné plnenie zo strany navrhovateľky.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovateľky, splnomocneného zástupcu odporcu oboznámením sa so zmluvou o poskytnutí pôžičky uzavretej dňa 30.10.2006, písomnou výzvou odporcu zo dňa 12.5.2014 adresované zamestnávateľovi navrhovateľky, písomného vyjadrenia odporcu doručené dňa 16. 2. 2015, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8. 3. 2012, prílohy číslo 1 zmluva o postúpení pohľadávok , na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľka uzavrela zmluvu s právnym predchodcom odporcu spoločnosťou N. I. B. akciová spoločnosť so sídlom v Kežmarku dňa 30. 10. 2006 na základe, ktorej bola schválená pôžička vo výške 40.000,-Sk s dohodnutými mesačnými splátkami vo výške 1293,-Sk, v počte 48 splátok. Podľa článku VII. vyhlásenia zmluvných strán vyplynulo, že súčasťou zmluvy sa mali stať aj všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytnutej uvedenou spoločnosťou. Podľa článku VI predtlačené k zmluve, si účastníci dohodli zrážky zo mzdy vo výške mesačných splátok pôžičky s odkazom na § 551 Občianskeho zákona.
Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 8. 3. 2012 medzi odporcom a spoločnosťou N. I. B. akciová spoločnosť, bola postúpená pohľadávka identifikovaná v prílohe číslo 1 týkajúca sa dlhu voči navrhovateľke, vykazujúca celkový zostatok 1512,57 euro, pokuty za omeškanie 30,24 euro, pokuty za vypovedanie 81,33 euro, denný sankčný úrok 265,62 euro.
Prípisom zo dňa 12. 5. 2014 adresované odporcom zamestnávateľovi navrhovateľky materská škôlka v obci Vieska , ktorý zamestnávateľ bol uvedený v samotnej zmluve o poskytnutí pôžičky zo dňa 30. 10. 2006, oznámil existenciu dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, vyplývajúcu jej zo zmluvy číslo XXXXXX s poukazom na § 551 Občianskeho zákona, aby tieto zrážky realizoval bez oprávnenia posudzovať predloženú dohodu, prípadne odmietnuť vykonať zrážky zo mzdy na jej základe v opačnom prípade si uplatniť veriteľ nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy žalobou na súde. Celková výška pohľadávky bola vyčíslená v sume 2765,02 euro , zahrňujúce istinu 1135,38 euro, úrok z omeškania 1102,45 euro a náklady inkasného pokračovania 527,19 euro, s uvedením čísla účtu žalovaného, na ktorú sa mali vykonané zrážky zo mzdy poukázať.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12. 08 2014 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým súd uložil zamestnávateľovi navrhovateľky nevykonať zrážky zo mzdy až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu odporca odvolanie nepodal. Predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť ku dňu 31. 8. 2014.
Podľa § 80 O.s.p., Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Obč. zákonníka pltného od 1.4.2004 do 31.12.2007 definoval spotrebiteľské zmluvy ako kúpnu zmluvu, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strana dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 551 Obč.zák., Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
Podľa § 5b 250/2007 Z.z. - o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch
Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 455 Obč.zák., Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
Podľa § 3 ods.1 Obč.zák. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzaviera veriteľ s dlžníkom. Pre túto dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch . Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon pritom výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri exekúcii. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok.
Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku (§ 420 ods. 1).
Naliehavý právny záujem navrhovateľky mal súd preukázaný tým, že odporca reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádzalo, bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ navrhovateľky musel rešpektovať, až do vydania predbežného opatrenia, uzavretú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky a tým sa bezdôvodne obohacovať.
Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravených a predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv, pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému dojednaniu pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Vychádzajúc zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcu spoločnosťou N. I. B. R..F.. K. Y. XX. XX. XXXX je zrejmé, že táto zmluva bola tiež uzavretá ako formulárová, vopred predtlačená zmluva , do ktorého sa už len zapisovali údaje pre záujemcu. V zmluve boli vopred uvedené dojednania, ktoré navrhovateľka ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť . Právny predchodca odporcu mal vždy vopred pripravené znenie zmluvy, ktoré obsahovalo aj dojednanie o zrážkach zo mzdy vo výške mesačných splátok pôžičky odvolávajúc sa na ustanovenie § 551 Občianskeho zákona, ako aj súhlasu navrhovateľky s tým, že žiadala o poskytnutie úverového rámca a vydanie kreditnej platobnej karty na základe údajov poskytnutých v žiadosti, ktorý doplnenie bude oznámené písomne navrhovateľke, V
samotnom dojednaní v zmluve i výške pôžičky, ktorá bola poskytnutá pôvodne v sume 40 000,-Sk pod číslom zmluvy uvedenej v právom hornom rohu XXXXXXXXXX a následne v bode I osobné údaje o klientovi sa uvádza už číslo zmluvy 60 17918, ktorý údaj uvádzal odporca aj na písomnej výzve zo dňa 12. 5. 2014 adresované zamestnávateľovi navrhovateľky, ako údaj o čísle zmluvy. Je pravdepodobné že uvedená zmluva vyplýva z dojednania v článku VI. o poskytnutí ďalšieho úverového rámca bez uzavretia platnej zmluvy.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné. že zmluvu pripravil a predložil na podpis navrhovateľke právny predchodca odporcu. Údaje týkajúce sa dojednania o zrážkach zo mzdy boli uvedené, veľmi drobnými písmenami, ktoré mohla, ale nemusela si povšimnúť navrhovateľka pri podpísaní zmluvy . Základom je, že obsah zmluvy nevedela ovplyvniť. Touto zmluvou odporca vopred vnútil konajúcej osobe - navrhovateľke, aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu, ako to vyplýva z predtlačenej zmluvy o poskytnutí pôžičky, navrhovateľka súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy. Zmluvu mohla podpísať alebo neuzavrieť ju. Odporca svojim správaním, keď s vedomím, že na zaplatenie nedoplatku na pôžičke súdnou cestou nevymôže, vyzval zamestnávateľa navrhovateľky na vykonanie zrážok zo mzdy , vedomý si toho, že zamestnávateľ zrážky zo mzdy odmietnuť nemôže, takto konal s úmyslom zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti navrhovateľky ako spotrebiteľa , ktorá po zistení postupu veriteľa namietla premlčanie pohľadávky, pričom odporca naďalej zotrval na zrážkach zo mzdy ale i premlčaného nároku, vedomý si získania bezdôvodného obohatenia prijatým premlčaného dlhu. a považoval o za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 občianskeho zákona. Takáto praktika podstate zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom odporca postupoval v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, keď po premlčaní nároku vyložil dohodu o zrážkach zo mzdy, obsah, ktorej zmluvy navrhovateľka nemohla ovplyvniť a bod tak jediným možnosťou bolo namietnutie premlčania nároku, na ktorý súd do ex offo prihliada v zmysle § 5b novely zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a nároky z takýchto premlčaných pohľadávok nepriznal. Tu súd poukazuje na to, že uvedený postup odporcu sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle ustanovenia čl.6 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.a.1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Obč.zákona nemôže požívať ochranu.
Odporca namietol dôvodnosť ich návrhu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Majúc za to, že odporca by zrážkami zo mzdy nezískal bezdôvodné obohatenie nakoľko podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákona za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie právo hlavného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Toto ustanovenie zodpovedá koncepcii premlčania v Občianskom zákonníku, podľa ktorej uplynutím premlčacej doby nezaniká subjektívne právo, iba občianskoprávny nárok, t.j. súdna vymáhateľnosť práva, aj to len vtedy, keď sa dlžník na súde bráni námietkou premlčania. Dlžník však má vždy možnosť aj po uplynutí premlčacej doby dobrovoľne dlh splniť, pretože aj vtedy plní právne existujúci dlh.
Zo správania sa odporcu je zrejmé, že si bol vedomý premlčania v čase doručenia výzvy zamestnávateľovi navrhovateľky dňa 12. 5. 2014, keď dlh vo výške 40.000,-Sk mal byť zaplatený v počte 48 mesačných splátok, čo predstavuje plnenie v trvaní štyroch rokov od uzavretia zmluvy to znamená, že najneskôr mala byť zaplatená posledná z plat tká 30.10.2010. Posledná splátka s platná 30.10.2010 bola premlčaná dňom 30. 10. 2013, keď návrh na súd zo strany veriteľa podaný nebol. Je pravdou, že odporcovi nezaniklo subjektívne právo na zaplatenie pohľadávky na základe dojednanej zrážky zo mzdy, ale samotnou námietkou premlčania vznesenou navrhovateľkou v podanom návrhu na súd, zanikol občianskoprávny nárok odporcu na súdnu vymáhateľnosť práva. Navrhovateľke neostala iná možnosť ako domáhať sa určenie, že právny nárok odporcu na zaplatenie dlhu zanikol, v dôsledku čoho takýto zaniknutý dlh nemôže byť realizovaný ani zrážkami zo mzdy po vznesení námietky premlčania v súdnom spore. Pokiaľ boli vykonané už zrážky zo mzdy povinnej od obdržania výzvy mája 2014 do augusta 2014, do vydania predbežného opatrenia doručenia zamestnávateľovi je zrejmé, že všetky zrážky boli vykonávané na základe výzvy odporcu, nie na základe dobrovoľného plnenia zo strany navrhovateľky.
Podľa § 37 Obč.zák., Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
V tomto prípade súd ďalej poukazuje aj na zrejmí nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle navrhovateľky s dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá v texte zmluvy odkazuje na ustanovenie § 551 Občianskeho zákona a na ustanovenia všeobecných odchodných podmienok, ktoré pre laika sú neprehľadné, často písané drobným až nečitateľným písmom, čo znechucuje spotrebiteľa text vnímať a znemožňuje ho riadne preštudovať. S poukazom na uvedené dôvody sa takto dojednaný právny úkon v časti dojednania dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, javí byť neplatný od počiatku pre nedostatok slobodnej vôle v zmysle § 37 ods.1 Obč.zák. Súd neplatnosť právneho úkonu riešil ako predbežnú otázku, vzhľadom na určovaciu žalobu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhovel návrhu, keď určil, že nárok odporcu na plnenie tým zanikol, keď i v prípade vydania bezdôvodného obohatenia pohľadávka v čase návrhu na realizovanie zrážok zo mzdy, na základe neplatnej dohody bol premlčaný.
Podľa § 142 Obč.súd.por. , Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľka bola úspešná v konaní, vznikol jej nárok na náhradu trov. Týmto konaním jej trov nevznikli, v dôsledku čoho, jej súd náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).